Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/1/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v právnej veci navrhovateľky: T. O., X. L. XXX/X, Bratislava, v zastúpení: JUDr. Jozef Holič, advokát, AK v Bratislave, Lužická 7, proti odporcovi: ŽELSTAV, A-Z, s.r.o. v konkurze, so sídlom Bratislava, Štefánikova 15, IČO: 31 328 750, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, náhradu mzdy a iné takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným na súd dňa 13.06.1996 domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 58 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a náhrady mzdy, ktorej výšku špecifikovala podaním z 11.12.2012.

O zmene návrhu, ktorú žiadala pripustiť navrhovateľka podaním z 11. 12. 2012 súd rozhodol uznesením na pojednávaní dňa 28.05.2014 a pripustil zmenu petitu nasledovne:

1. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľke zo dňa 15. 4. 1996, podľa § 53 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, je neplatné.

2. Odporca je povinný uhradiť navrhovateľke náhradu mzdy zmysle § 61 ods. 1 a 2 Zákonníka práce vrátane odstupného za 2 mesiace čistej mzdy v sume 3.527,51 Eur.

3. Odporca je povinný za navrhovateľku odviesť - zaplatiť sociálne a zdravotné poistenie za obdobie od 15. 4. 1996 do 15. 9. 1996.

4. Odporca je povinný navrhovateľke uhradiť náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Návrh navrhovateľka odôvodnila skutočnosťou, že odporca listom zo dňa 15. 4. 1996 zrušil v zmysle § 53 ods. 1 písm. b) zákonníka práce pracovný pomer s navrhovateľkou z dôvodu zvlášť hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Zákonný dôvod na rozviazanie pracovného pomeru podľa odporcu naplnila tým, že sa nezdržiavala od marca 1996 bez uvedenia dôvodu na pracovisku, nevykonávala v prospech konkurznej podstaty žiadne práce, neplnila pokyny správcu konkurznej podstaty, nepreberala jeho zásielky, nevydala správcovi konkurznej podstaty žiadne doklady. Rozhodnutie o okamžitom zrušení pracovného pomeru navrhovateľka prevzala dňa 17. 4. 1996.

Podaním z 21. 3. 2006 ( doručené súdu 28. 3. 2006) navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu upravila návrh zo dňa 13. 6. 1996 tak, že na strane odporcu označila: JUDr. Ján Javorčík, advokát, správca konkurznej podstaty ŽELSTAV, A-Z, s.r.o. v konkurze, so sídlom Bratislava, Štefánikova 15, IČO: 31 328 750. Navrhovateľka považuje tvrdenia odporcu za nekonkrétne, bez uvedenia špecifikácie dokladov - aké správcovi konkurznej podstaty nepredložila, nebola nikdy na nič vyzývaná, resp. správcom upozornená. V pracovnej zmluve ani v pracovnej náplni nemala určené, kde mala vykonávať prácu, teda po materiálnej stránke je skončenie pracovného pomeru neplatné. Navrhovateľka oznámila odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní a preto jej vznikol nárok na náhradu mzdy ako kedy skončil pracovný pomer výpoveďou t. j. za 2 mesiace.

Odporca žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu, uviedol, že pokiaľ ide o vymedzenie okamžitého skončenia pracovného pomeru predchádzajúcim správcom konkurznej podstaty JUDr. Javorčíkom, tento vymedzil dôvody, pre ktoré rozviazal pracovný pomer konkrétne s vymedzením aj času. Z procesného hľadiska odporca namietal, že pokiaľ navrhovateľ upravoval návrh v časti označenia osoby odporcu, nešlo len o upresnenie návrhu, ale o zámenu účastníka, keďže k tomuto úkonu došlo po viac ako dvojmesačnej dobe od skončenia pracovného pomeru, v ktorej je možné napadnúť neplatnosť okamžitého skončenia na súde, je potrebné návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, pracovnou zmluvou bez uvedenia dátumu, okamžitým skončením pracovného pomeru z 15.04.1996, oznámením o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo 07.06. 1996, Zápisnicou 4/92 z valného zhromaždenia spoločníkov ŽELSTAV, A-Z, s.r.o. z 1. 12. 1992 - určenie zmluvnej mesačnej odmeny, vyjadreniami odporcu zo dňa 10. 11. 2008, 22. 3. 2012, 25. 9. 2012 a 25. 2. 2013 a ďalšími dokladmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

Z pracovnej zmluvy (bez uvedenia dátumu) súd zistil, že navrhovateľka bola prijatá na druh práce - zástupkyňa generálneho riaditeľa. Pracovný pomer vznikol na dobu neurčitú bez skúšobnej doby, s nástupom do práce 01.12.1992. Zo zápisnice 4/92 z valného zhromaždenia spoločníkov ŽELSTAV, A-Z, s.r.o. z 1. 12. 1992 z bodu 2 (vymenovanie a odmeňovanie spoločníkov v obchodnom vedení spoločnosti) súd zistil, že navrhovateľke ako zástupkyni generálneho riaditeľa bola určená zmluvná mesačná odmena 30.000 Kčs.

Z okamžitého skončenia pracovného pomeru z 15.04.1996 (navrhovateľka prevzala 17.04.1996 ) súd zistil, že správca konkurznej podstaty odporcu skončil s navrhovateľkou pracovný pomer v zmysle § 53 ods. 1 písm. b) zákonníka práce s okamžitou platnosťou z dôvodov zvlášť hrubého porušenia pracovnej disciplíny.

Ako dôvod je v tejto písomnosti uvedený, že: " Zákonný dôvod okamžitého zrušenia pracovného pomeru ste naplnili tým, že od marca 1996 bez uvedenia dôvodu sa nezdržujete na pracovisku, nevykonávate v prospech konkurznej podstaty žiadne práce, neplníte pokyny správcu konkurznej podstaty a nepreberáte jeho doručované zásielky. Naviac v rozpore so zákonom o konkurznom konaní a vyrovnaní ste nevydali správcovi žiadne doklady, ktoré máte u seba a ktoré sú potrebné pre zabezpečenie konkurznej podstaty. Uvedeným konaním zámerne maríte výkon súdneho rozhodnutia o konkurznom konaní a znemožňujete správcovi konkurznej podstaty realizovať jeho zákonné povinnosti. Týmto rozhodnutím súčasne zrušujem svoje opatrenie zo dňa 15. marca 1996, ktorým som vám určil plat vo výške 5.000 SK mesačne s účinnosťou od 1. apríla 1996.“

Z podania navrhovateľky adresovanému- ŽELSTAV, A-Z, s.r.o., Vajnorská ul. č. 106 83104 Bratislava, zo dňa 7. 6. 1996 súd zistil, že vo veci rozviazania pracovného pomeru z 15. 4. 1996 oznamuje, že s rozviazaním pracovného pomeru podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákonníka práce nesúhlasí a trvá na ďalšom zamestnávaní.

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že pracovala vo funkcii zástupkyne generálneho riaditeľa od decembra 1992, pričom bola aj štatutárnou zástupkyňou až do vyhlásenia konkurzu. Jej pracovná náplň bola široká a po vyhlásení konkurzu čokoľvek jej bolo predložené nikdy to neodmietla. Na konkrétnu požiadavku zo strany vtedajšieho správcu konkurznej podstaty si nepamätá, iba na to, že sa mu nič neodmietlo. Svoju prácu vykonávala na Vajnorskej 89 v Bratislave a na Vajnorskej 106, nakoľko mali budovy cez ulicu.

Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. - 5568 zo dňa 2. 12. 2011 (právoplatné 10. 1. 2012) súd zistil, že súd zbavil Ing. Martinu Strýčkovú, PhD. funkcie správcu konkurznej podstaty a ustanovil do tejto funkcie JUDr. Jána Benčuru, advokáta so sídlom kancelárie Záhradnícka 41, Bratislava.

Podaním zo dňa 24. 9. 2012 správca konkurznej podstaty oznámil súdu, že súhlasí s pokračovaním v súdnom spore o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru a mzdové nároky. Návrh navrhovateľky zo dňa 13. 6. 1996 v znení jeho úpravy zo dňa 28. 3. 2006 žiadal zamietnuť. V podaní doručenom súdu 18. 2. 2013 správca konkurznej podstaty uviedol, že v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. m) zák. č. 328/1991 Zb. má vyhlásenie konkurzu taký účinok, že na správcu prechádza právo konať v pracovnoprávnych vzťahoch za dlžníka. Nespornou je teda skutočnosť, že vyhlásením konkurzu úpadca nestráca právnu subjektivitu a teda ani procesnú spôsobilosť, t. j. spôsobilosť byť účastníkom konania. Oprávnenie konať v pracovnoprávnych sporoch ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s pracovnoprávnymi vzťahmi prešli vyhlásením konkurzu na správcu. Správca konkurznej podstaty listom zo dňa 15. 4. 1996 rozviazal s navrhovateľkou pracovný pomer okamžite v zmysle § 53 ods. 1 písm. b) zákonníka práce č. 65/1965 Zb. z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny, ktoré navrhovateľka prevzala dňa 17. 4. 1996. Pokiaľ navrhovateľka podala návrh dňa 13. 6. 1996 na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru voči úpadcovi, uplatnila svoje právo voči subjektu, ktorý z hľadiska dispozičného práva konať v pracovnoprávnych vzťahoch nie je pasívne legitimovaný. Podaním, ktoré navrhovateľka urobila dňa 21. 3. 2006 a ktoré súdu doručila dňa 28. 3. 2006 nedošlo k oprave označenia odporcu, ale k zámene účastníkov na strane odporcu. Určovanie okruhu účastníkov konania je vecou a výlučným dispozičným právom navrhovateľa. Konanie o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru je konaním samostatným, s konkurzom len súvisiacim. V zmysle § 64 zákonníka práce č. 65/1965 Zb. neplatnosť rozviazania pracovného pomeru môže účastník pracovnoprávnych vzťahov uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy mal pracovnoprávny pomer skončiť. Pracovný pomer navrhovateľky mal skončiť dňom 17. 4. 1996. Navrhovateľka uplatnila neplatnosť rozviazania pracovného pomeru voči správcovi konkurznej podstaty dňa 28. 3. 2006, teda po dvojmesačnej lehote.

Podľa § 251 ods. 1 písm. zák. č. 311/2001 Z. z. v znení platnom k 01.04.2002 ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 53 ods. 1 písm. b) zák. č. 65/1965 Zb. v znení platnom k 15.04.1996 (ďalej len organizácia môže okamžite zrušiť pracovný pomer len výnimočne, a to iba vtedy, ak pracovník porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia organizácia môže okamžite zrušiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité zrušenie dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí mesačnej lehoty obdobne platia ustanovenia § 46 ods. 3 <aspi://module='ASPI'&link='65/1965 Zb.%252346'&ucin-k-dni='15. 4.1996'> a <aspi:// module='ASPI'&link='65/1965 Zb.%252346'&ucin-k-dni='15. 4.1996'>.

Podľa § 61 ods. 1 ZP, ak organizácia dala pracovníkovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušila pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak pracovník oznámil organizácii, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnávala, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a organizácia je povinná poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí pracovníkovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil organizácii, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu organizácia umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.

Podľa odseku 3 písm. b) cit. ustanovenia ak organizácia rozviazala pracovný pomer neplatne, avšak pracovník netrvá na tom, aby ho organizácia ďalej zamestnávala, platí, pokiaľ sa s organizáciou nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne zrušený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer týmto zrušením skončiť; v týchto prípadoch pracovník má nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za dobu výpovednej doby.

Podľa § 55 okamžité zrušenie pracovného pomeru musí organizácia i pracovník urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné; uvedený dôvod nesmú dodatočne meniť.

Podľa § 64 neplatnosť rozviazania pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením, zrušením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže tak organizácia, ako aj pracovník uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer mal skončiť týmto rozviazaním.

Podľa § 261 ods.4 k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v § 46 ods. 3 <aspi://module='ASPI'&link='65/1965 Zb. %252346'&ucin-k-dni='17. 4.1996'> a <aspi://module='ASPI'&link='65/1965 Zb.%252346'&ucin-k- dni='17. 4.1996'>, § 53 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='65/1965 Zb.%252353'&ucin-k-dni='17. 4.1996'>, § 59 ods. 3 <aspi://module='ASPI'&link='65/1965 Zb.%252359'&ucin-k-dni='17. 4.1996'>, § 60 ods. 4 <aspi://module='ASPI'&link='65/1965 Zb.%252360'&ucin-k-dni='17. 4.1996'>, § 64 <aspi://module='ASPI'&link='65/1965 Zb.%252364'&ucin-k-dni='17. 4.1996'>, § 102 ods. 5 <aspi:// module='ASPI'&link='65/1965 Zb.%2523102'&ucin-k-dni='17. 4.1996'>, § 204 ods. 3 <aspi:// module='ASPI'&link='65/1965 Zb.%2523204'&ucin-k-dni='17. 4.1996'>, § 270a ods. 4 <aspi:// module='ASPI'&link='65/1965 Zb.%2523270a'&ucin-k-dni='17. 4.1996'> a § 270b ods. 1 <aspi:// module='ASPI'&link='65/1965 Zb.%2523270b'&ucin-k-dni='17. 4.1996'>. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, prihliadne súd na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.

Podľa § 266 ods.2 posledný deň lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je taký deň v mesiaci, pripadne posledný deň lehoty na posledný deň v mesiaci. Polovicou mesiaca sa rozumie 15 dní.

V tomto konaní sa súd zaoberal v prvom rade skutočnosťou, či bol návrh uplatnený voči osobe, ktorá je pasívne legitimovaná v tomto spore. Nedostatok vecnej legitimácie účastníka konania (t.j. keď účastník konania nie je subjektom práv alebo povinností v rámci hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje návrhom uplatnený nárok), je potrebné odlišovať od nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania (nedostatok procesnej povahy). Nedostatok vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu návrhu, nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania má z procesného hľadiska za následok zastavenie konania (§ 103, § 104 ods. 1 O.s.p./). Sporové konanie je začaté dňom, keď dôjde návrh na súd a to aj vtedy, keď má nedostatky, t.j. konanie je začaté aj vtedy, ak označení účastníci nie sú vecne legitimovaní. Uplatnením žaloby dochádza k začatiu konania a tým aj k vzniku procesnoprávnych vzťahov nezávislých na vzťahoch hmotnoprávnych. Medzi procesné úkony účastníkov konania patria aj jednostranné úkony vrátane návrhu na začatie konania. V tomto konaní navrhovateľka v návrhu doručenom na súd dňa 13.06.1996 domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy, pričom ako odporcu jednoznačne označila subjekt s presným názvom, sídlom s označením ulice, orientačného čísla, poštového smerového čísla a mesta, ako aj uvedením IČO pridelenému odporcovi, ktoré údaje dostatočným spôsobom identifikovali žalovaný subjekt ako ŽELSTAV, A-Z, s.r.o. v konkurze, so sídlom Bratislava, Vajnorská ul.106, IČO: 31 328 750. Podaním žaloby s vyššie uvedeným označením odporcu teda vznikli procesnoprávne vzťahy, kde na strane žalovaného subjektu bol ŽELSTAV, A-Z, s.r.o. v konkurze so sídlom Bratislava, Vajnorská ul.106 ( neskôr Štefánikova 15), IČO: 31 328 750 a nie správca konkurznej podstaty ŽELSTAV, A-Z, s.r.o. v konkurze, so sídlom Bratislava, Vajnorská ul.106 ( neskôr Štefánikova 15), IČO: 31 328 750. Na zánik procesnoprávnych vzťahov ŽELSTAV, A-Z, s.r.o. v konkurze, resp. na vznik procesnoprávnych vzťahov správcu konkurznej podstaty ŽELSTAV, A-Z, s.r.o. v konkurze (ako odporcu) by musela nastať právna skutočnosť, ktorej následok je zánik resp. vznik takýchto vzťahov. Takouto právnou skutočnosťou nie je úprava návrhu zo dňa 13. 6. 1996 tak, že na strane odporcu navrhovateľka označila správcu konkurznej podstaty pôvodne označeného odporcu, keď žiadny právny predpis s úpravou návrhu v časti odporcu nespája uvedené právne následky. Právny zástupca navrhovateľky na výzvu súdu výslovne uviedol, že jeho podanie zo dňa 21. 3. 2006 ( doručené súdu 28. 3. 2006) nie je návrhom na zámenu účasníkov resp. na pristúpenie ďalšieho účasníka do konania na stranu odporcu a uviedol, že ním len upresňuje označenie žalovaného subjektu na správcu konkurznej podstaty. Vzhľadom na to, keď nedošlo k pristúpeniu ďalšieho účasníka do konania, k zmene a ani zámene na strane odporcu (§92 O.s.p.) a

nedošlo ani k procesnému nástupníctvu na základe iných právnych skutočností (§107 O.s.p.), súd má za to, že nedošlo k zmene na strane odporcu z úpadcu na správcu konkurznej podstaty úpadcu.

Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) veta prvá zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní má vyhlásenie konkurzu taký účinok, že oprávnenie nakladať s majetkom podstaty prechádza na správcu.

Subjekt označený navrhovateľkou v návrhu t.j. úpadca prehlásením konkurzu nestratil právnu subjektivitu a teda ani spôsobilosť byť účasníkom konania. V zmysle stanoviska občianskoprávneho a obchodného kolégia zo 17.06.1998 Cpjn 19/98 (R52/1998) najvyšší súd uzavrel, že úpadca prehlásením konkurzu nestráca spôsobilosť byť účasníkom konania o nárokoch, ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, ani spôsobilosť procesnú. Žalobu je potrebné zamietnuť preto, že oprávnenie disponovať s majetkom, ktorý tvorí konkurznú podstatu ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním majetkom podstaty, však prechádza vyhlásením konkurzu na správcu, t.j. pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. V citovanom stanovisku je uvedený záver o tom, že uvedené sa obdobne uplatní aj v situácii ak po vyhlásení konkurzu je podaná žaloba proti úpadcovi, čo je prípad tohto konania. ( súd v tomto smere poukazuje aj na skutočnosť, že oznámenie o tom, že navrhovateľka s rozviazaním pracovného pomeru podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákonníka práce nesúhlasí a trvá na ďalšom zamestnávaní adresovala taktiež úpadcovi a nie správcovi konkurznej podstaty, ktorý s ňou okamžite skončil pracovný pomer ).

Pokiaľ teda navrhovateľka podala žalobu voči úpadcovi, uplatnila tak svoje právo voči subjektu, ktorý z hľadiska práva uspokojovať pohľadávku z konkurznej podstaty nie je pasívne legitimovaný.

Pokiaľ by aj súd prijal záver o tom, že podaním navrhovateľky zo dňa 21. 3. 2006 (doručený súdu 28.03.2006) došlo len k upresneniu označenia odporcu, stalo sa tak až po uplynutí prekluzívnej lehoty na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením, ktorú zákon ustanovuje na dva mesiace a ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Ide o hmotnoprávnu prekluzívnu lehotu, to znamená, že v posledný deň tejto lehoty musí byť návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru doručený súdu; nestačí, ak sa tento návrh podal v posledný deň lehoty na poštu. Ak sa návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru neuplatnil na súde najneskôr v posledný deň ustanovenej lehoty, nárok zaniká, aj keby v skutočnosti došlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru. V tomto smere súd dospel k záveru, že navrhovateľka si neuplatnila svoj nárok včas, keď navrhovateľka prevzala písomnosť - okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 17.04.1996 (v tento deň sa pracovný pomer mal skončiť), pričom navrhovateľka uplatnila neplatnosť rozviazania pracovného pomeru voči správcovi konkurznej podstaty dňa 28. 3. 2006, teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty.

Preklúziou sa rozumie zánik práva v dôsledku neuplatnenia práva v zákonom stanovenom čase. Pri preklúzii v pracovnoprávnych vzťahoch dochádza len v prípadoch taxatívne uvedených v § 261 ods. 4 Zák. práce, kedy zaniká subjektívne právo ako celok. Súdne ho nemožno priznať, aj keby povinný subjekt bol ochotný plniť. Na preklúziu musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti ex offo, teda bez toho aby účastník konania musel námietku premlčania sám vzniesť. V prípade, ak by sa plnilo právo, ktoré zaniklo, považovalo by sa takéto plnenie za bezdôvodné obohatenie a bolo by možné ho súdnou cestou vymáhať späť.

Po uplynutí dvojmesačnej lehoty sa súd už nemôže zaoberať otázkami platnosti rozväzovacieho úkonu a to ani ako predbežnou otázkou a preto súd neposudzoval predmetné okamžité skončenie po vecnej stránke (t.j. z hľadiska formálnych a hmotnoprávnych podmienok v zmysle cit. ustanovení zákonníka práce).

Právny zástupca navrhovateľky v podaní zo dňa 21. 3. 2006 vytýkal súdu, že nepoučil navrhovateľku podľa § 5 ods. 1 O.s.p o tom, že (neúplne) nesprávne označila odporcu. K tejto námietke súd uvádza, že nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť z úradnej povinnosti a nemôže o tomto nedostatku navrhovateľa poučiť podľa § 5 O.s.p., nejde o vadu návrhu zhojiteľnú postupom podľa ustanovenia § 43 O.s.p. Podľa názoru súdu v danom prípade nejde o procesný nedostatok návrhu na začatie konania v označení odporcu. Zo žiadnych ustanovení O.s.p nemožno vyvodiť povinnosť súdu poučiť navrhovateľa o tom, že odporca nie je v spore pasívne legitimovaný, išlo by o poučenie o hmotnom práve, čo súd nie je povinný, ale ani oprávnený urobiť.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že účastníkom konania na strane odporcu ostal úpadca, súd preto návrh pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého úspešnému odporcovi, nepriznal náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktorý úspech vo veci nemal, nakoľko odporca uviedol, že si trovy konania neuplatňuje .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III, písomne. Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať údaj, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),

- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.