Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/125/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, XXX XX G. zastúpený advokátom Mgr. Rastislavom Otrubom, so sídlom Kvačalova 1227/55, 010 04 Žilina, IČO: 46 974 245, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci - Kancelária Žilina, so sídlom P. O. Hviezdoslava 6, 010 01 Žilina, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 02.06.2022, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Žiline žalobu zamieta.

II. Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalovaný rozhodnutím č. zo dňa 02.06.2022 na základe o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len „“) v spojení so Správnym poriadkom a Organizačným poriadkom Centra právnej pomoci nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi v právnej veci o preskúmanie rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. zo dňa 01.04.2015. V dôvodoch svojho rozhodnutia odkázal na ust. , , a . V prípade žalobcu bolo potrebné vziať do úvahy príjem ďalšej spoločne posudzovanej osoby, a to manželky žalobcu C. E., nar. XX.XX.XXXX. V súlade s o životnom minime 1,4-násobok sumy životného minima pre dve plnoleté osoby predstavoval od 01.07.2021 sumu 519 eur a 1,6-násobok sumy životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby predstavoval od 01.07.2021 sumu 593 eur. Žalovaný poukázal na jednotlivé listiny, ktoré boli podkladom jeho rozhodnutia, a to mzdový list žalobcu za obdobie od novembra 2021 do apríla 2022 vystavený 29.04.2022 zamestnávateľom PMGSTAV SK, s. r. o., potvrdenie spoločnosti PMGSTAV SK, s. r. o. vystavené žalobcom ako konateľom spoločnosti dňa 29.04.2022, potvrdenie spoločnosti MP - REVITAL, s. r. o. vystavené žalobcom ako konateľom spoločnosti dňa 29.04.2022, potvrdenie spoločnosti KMGG, s. r. o. vystavené žalobcom ako konateľom spoločnosti dňa 29.04.2022, potvrdenie spoločnosti KMGG, s. r. o. vystavené v zastúpení žalobcom ako konateľom spoločnosti dňa 17.05.2022, potvrdenie spoločnosti PMGSTAV SK, s. r. o. zo dňa 17.05.2022, potvrdenie spoločnosti MP - REVITAL, s. r. o. vystavené v zastúpení žalobcom ako konateľom spoločnosti dňa 17.05.2022 a mzdový list žalobcu za obdobie október 2021 vystavený 17.05.2022 zamestnávateľom PMGSTAV SK, s. r. o. Zo spisu žalobcu vedeného žalovaným pod č. boli zhotovené fotokópie sobášneho listu žalobcu a prehlásenia žalobcu zo dňa 31.08.2017, v ktorom žalobca uvádzal, že IČO: 10 954 384 patrí H. E. staršiemu, t. j. jeho otcovi. Na preukázanie príjmovej situácie spoločne posudzovanej osoby (manželky žalobcu) boli predložené nasledovné doklady: mzdový list manželky žalobcu za obdobie november 2021 až apríl

2022 vystavený 29.04.2022 zamestnávateľom PMGSTAV SK, s. r. o., potvrdenie spoločnosti MUCHA APARTMENTS, s. r. o. vystavené manželkou žalobcu ako konateľkou spoločnosti dňa 29.04.2022, potvrdenie spoločnosti MUCHA APARTMENTS, s. r. o. vystavené manželkou žalobcu ako konateľkou spoločnosti dňa 17.05.2022, mzdový list manželky žalobcu za obdobie november 2021 až apríl 2022 vystavený 29.04.2022 zamestnávateľom MUCHA APARTMENTS, s. r. o., mzdový list manželky žalobcu za obdobie október 2021 vystavený 17.05.2022 zamestnávateľom PMGSTAV SK, s. r. o. a mzdový list manželky žalobcu za obdobie október 2021 vystavený 17.05.2022 zamestnávateľom MUCHA APARTMENTS, s. r. o. Z uvedených dokladov je zrejmé, že žalobca v posudzovanom období poberal príjem (čistú mzdu) od jedného zamestnávateľa, jeho manželka od dvoch zamestnávateľov, z funkcie konateľov spoločností nemali žiaden príjem. Následne žalovaný prezentoval prehľad príjmov žalobcu a spoločne posudzovanej osoby v rozhodujúcom období: november 2021 1 385,32 eur, december 2021 1 437,13 eur, január 2022 1 413,18 eur, február 2022 1 297,46 eur, marec 2022 1 375,55 eur, apríl 2022 1 422,81 eur a máj 2022 1 418,21 eur. Započítateľný príjem žalobcu a jeho manželky presahoval 1,4-násobok sumy životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby, t. j. sumu 519 eur, a tiež 1,6-násobok sumy životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby, t. j. sumu 593 eur počas celého posudzovaného obdobia. Priemerný započítateľný príjem žalobcu v období šiestich mesiacov pred podaním žiadosti (november 2021 až apríl 2022) bol vo výške 1 388,56 eur a presahoval 1,6- násobok sumy životného minima ustanoveného o životnom minime, t. j. sumu 593 eur, ktorá predstavuje hornú hranicu príjmu materiálnej núdze pre dve dospelé fyzické osoby, o sumu 795,60 eur mesačne. Započítateľný príjem žalobcu a spoločne posudzovanej osoby v mesiaci podania žiadosti (máj 2022) bol vo výške 1 418,21 eur a presahoval 1,6-násobok sumy životného minima ustanoveného o životnom minime, t. j. sumu 593 eur, ktorá predstavuje hornú hranicu príjmu materiálnej núdze pre dve dospelé fyzické osoby, o sumu 825,20 eur. Keďže tu nebola splnená podmienka materiálnej núdze, žalobca nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Z uvedeného dôvodu žalovaný nepovažoval za nevyhnutne potrebné zaujať stanovisko k tomu, či žalobca spĺňa podmienku, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, hodnoty sporu a či si vie využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom. Napokon sa žalovaný zaoberal aj možnosťou aplikácie . Uvedená úprava dáva žalovanému možnosť takúto právnu pomoc poskytnúť, nie však povinnosť. Zákon žalovanému zveril, aby sám v rámci voľnej úvahy rozhodol o poskytnutí právnej pomoci v tých prípadoch, kde je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Pod primeranými okolnosťami s ohľadom na všeobecnú formuláciu zákonného ustanovenia možno podľa dostupnej judikatúry rozumieť to, že ide o taký právny stav, ktorý by mal byť posudzovaný s osobitným zreteľom a hodný osobitnej ochrany zákonom. Žalovaný v danom prípade posúdil príjmovú situáciu žalobcu a zároveň sa zaoberal povahou a okolnosťami sporu, v ktorom žalobca žiada o poskytnutie právnej pomoci, za účelom posúdenia, či v danej veci existujú také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci napriek nesplneniu podmienky stavu materiálnej núdze. Za účelom posúdenia celkovej sociálnej situácie žalobcu tento predložil doklady k svojim nevyhnutným výdavkom. Vo formulári žiadosti uviedol, že mesačné náklady jeho manželky predstavujú 500 eur na bývanie, 350 eur na stravu, 300 eur na ošatenie a hygienu, 150 eur na zdravotnú starostlivosť, 170,26 eur na stavebné sporenie a 758,03 eur Slovenská sporiteľňa. Výdavky uvedené žalobcom sú v celkovej sume 2 228,29 eur. Ak by žalovaný zohľadnil všetky tieto uvedené výdavky žalobcu a jeho manželky, je možné dôjsť k záveru, že reálny príjem žalobcu a jeho manželky, ktorý žalovanému potvrdili ako štatutári spoločností, v ktorých sa sami zamestnávajú, musí byť vyšší, ako dokladoval žalovanému, keďže jeho výdavky nezodpovedajú preukázaným príjmom (napríklad v júni 2022 1 418,21 eur). Nie je reálne možné vynakladať finančné prostriedky na úhradu výdavkov, pokiaľ by na to nedosahovali príjmy žalobcu adekvátnou sumou, pričom zároveň žalobca nepoukazuje na skutočnosť, že by musel svoje výdavky uhrádzať z cudzích zdrojov (napríklad pôžičkami od príbuzných). Celkovú sociálnu situáciu žalobcu je potrebné posúdiť aj vzhľadom na jeho sociálny status. Žalobca je spoločníkom a zároveň konateľom v spoločnostiach MP - REVITAL, s. r. o., KMGG, s. r. o. a PMGSTAV SK, s. r. o. Uvedené vypovedá o tom, že žalobca nie je osobou so sociálne slabším statusom (napríklad osobou ťažko sa uplatňujúcou na trhu práce vzhľadom na nízky stupeň vzdelania, osobou zaviazanou poskytovať starostlivosť chorým členom rodiny, osamelým rodičom starajúcim sa o maloleté deti), práve naopak, sociálna situácia žalobcu a jeho osobný status aj vzhľadom na uvedené výdavky vypovedá o vysokej životnej úrovni žalobcu. Navyše ide vzhľadom na jeho účasť v obchodných spoločnostiach (tak v postavení spoločníka, ako aj štatutárneho orgánu) o osobu v postavení profesionála (ako subjekt obchodnoprávnych vzťahov), u ktorého sa predpokladá (a vyžaduje) vyššia miera odbornosti a profesionality. Ďalej žalovaný uviedol, že predmetom sporu žalobcu, vo vzťahu ku ktorému žiadal poskytnutie právnej pomoci, je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Daňového úradu Žilina v spojení s rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2008. Ide teda o preskúmanie rozhodnutí orgánov finančnej správy o odpočtoch dane z pridanej hodnoty a vyrubení jej rozdielu, ktoré majú pôvod práve v podnikateľskej činnosti žalobcu. Na týchto sporoch žalobcu so štátom nie je nič špecifické, keďže ide o otázku správneho uplatnenia odpočtu DPH v rámci podnikateľskej činnosti žalobcu, čo nemožno hodnotiť ako „vec hodnú osobitnej ochrany“. Nemožno to odvodiť ani extenzívnym výkladom , resp. extenzívnou analógiou k príkladom uvedeným v dôvodovej správe. Dôvodom vyrubenia rozdielu dane vo výške 19 866,56 eur bolo neuznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty žalobcovi z dodávateľských faktúr č. 071/2008 zo dňa 27.12.2008 a č. 072/2008 zo dňa 30.12.2008. Žalobca správcovi dane nepredložil dôkazy, ktoré by svedčili v prospech jeho tvrdení a nepreukázal správcovi dane dodanie zdaniteľného plnenia uvedeného na predmetných faktúrach. Predmetný spor teda súvisí s podnikateľskou činnosťou žalobcu v roku 2008, pričom žalovaný mal za to, že podnikateľ si musí byť vedomý rizika, ktoré podnikanie zahŕňa, a tiež možnosti prípadných súdnych sporov s podnikaním súvisiacich. Nie je možné toto podnikateľské riziko a povinnosti s ním súvisiace prenášať na štát. Práve naopak, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná znášať riziko sama. Táto skutočnosť vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.03.2016. Ďalej žalovaný odkázal na obsah rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. , z ktorého okrem iného vyplýva, že „dôsledky podnikateľského úsilia však nemožno prenášať formou úľav, resp. poskytnutia právnej pomoci na štát, takto by totiž boli neúspešní (nesolventní, zadlžení) podnikatelia zvýhodňovaní voči podnikateľom úspešným. Rovnako je potrebné poukázať na to, že v prípade žalobcu ide o dlhy vzniknuté nedodržaním daňovej disciplíny a na takéto dlhy súd pri posudzovaní majetkových pomerov neprihliada“. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že aj keby bol žalobca povinný po skončení súdneho konania zaplatiť vyrubený rozdiel dane a nebolo by v jeho možnostiach túto daň uhradiť, v prípadnom exekučnom konaní mu nebude hroziť strata jeho obydlia, keďže nehnuteľnosť, ktorú užíva na bývanie, je vo vlastníctve jeho manželky a táto nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda by nemohla byť postihnutá prípadným exekučným konaním vedeným proti žalobcovi. Neposkytnutím právnej pomoci zo strany Centra právnej pomoci nie je obmedzené právo žiadateľa na súdnu ochranu. Prístup k spravodlivosti si môže žalobca zabezpečiť slobodnou voľbou ktoréhokoľvek advokáta, pričom právna úprava negarantuje bezplatné poskytovanie právnych služieb každému a v každej situácii. Žalobca je v situácii, kedy si využívanie právnych služieb môže zabezpečiť svojím príjmom, a teda prístup k spravodlivosti zabezpečený má. Táto skutočnosť vyplýva aj z podaní žalobcu a taktiež z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 20.11.2019, v ktorom sa uvádza, že žalobca je vo všetkých správnych žalobách proti Finančnému riaditeľstvu SR zastúpený právnym zástupcom. Žalovaný teda konštatoval, že tu nie sú splnené podmienky pre aplikáciu .

2. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedol, že povinnosťou žalovaného bolo v konaní vyhodnocovať status žalobcu v intenciách komplexnej právnej úpravy , teda vyhodnotiť status žalobcu nielen v rozsahu ust. tohto predpisu, ale aj v intenciách ust. tohto zákona. Z obsahu rozhodnutia žalovaného takýto postup nevyplýva. Zabezpečenie prístupu k súdu priamo vyplýva z (právo na súdnu a inú právnu ochranu) a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na spravodlivé súdne konanie). Prístup k súdu je vždy individuálnou záležitosťou a nemôže byť limitovaný normatívnymi podmienkami zákonnej právnej úpravy ( až ). To znamená, že prístup k súdu nemôže byť ponímaný kogentne, iba za podmienok a v rozsahu stanovenom zákonom. Zákon nemôže obsiahnuť všetky modely právne relevantných vzťahov. Zákonodarca preto normatívne upravil generálnu klauzulu zabezpečujúcu súlad s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd v . V osobitných situáciách je nevyhnutné postupovať aj priamou aplikáciou Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a žalovaný nemôže argumentovať, že ako štátny orgán môže konať iba v rozsahu a spôsobom, ako stanoví zákon ( SR). Keďže žalovaný nepostupoval v intenciách , v jeho konaní sa vyskytla vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pričom pre posúdenie veci nie je relevantné, či sa žalobca postupu a rozhodovania podľa domáhal. Predmetné závery konštatoval Najvyšší súd SR ako súd kasačný vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 25.10.2018. Žalobca poukázal aj na závery vyslovené v dôvodovej správe k , ktorý s účinnosťou od 01.01.2012 doplnil

o dotknuté znenie , a tým zaviedol práve mechanizmus možnosti poskytnutia právnej pomoci aj tým osobám, ktoré za splnenia stanovených podmienok by inak nespĺňali podmienky na poskytnutie právnej pomoci. Z uvedenej dôvodovej správy vyplýva, že ust. sa vzťahuje „na situácie, kedy je potrebné zabezpečiť prístup k spravodlivosti vo veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti centra, ale je spoločensky žiadúce, aby existoval spôsob na zabezpečenie právnej pomoci aj v takýchto prípadoch (napríklad únosy maloletých detí do krajín, v ktorých nie je možné právnu pomoc zabezpečiť na základe bilaterálnych alebo multilaterálnych zmlúv). Zavádza sa mechanizmus, ktorý umožní riaditeľovi centra rozhodnúť po vyjadrení Rady centra o uvoľnení a úhrade peňažných prostriedkov z rozpočtu centra na tento účel. Uvedený mechanizmus sa pritom uplatní napríklad v prípade, ak o poskytnutie právnej pomoci požiada právnická osoba, alebo ak takúto osobu na centrum odkáže súd“. Žalobca mal za to, že centrám právnej pomoci bola priznaná možnosť v prípadoch, ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, poskytnúť právnu pomoc dokonca aj fyzickým osobám nespĺňajúcim podmienku materiálnej núdze. Posúdenie toho, čo sa v konkrétnom prípade považuje za vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, je ponechané na úvahe Rady centra a riaditeľa, ktorým sám zákonodarca v ponechal možnosť v rámci určitého tolerančného priestoru formulovať svoje závery autonómne. Žalobca vyslovil názor, že tiež v prípade „zákonnej výnimky“ prezentovanej možnosťou poskytnúť právnu pomoc podľa , musí byť, s cieľom vyhnúť sa akejkoľvek ľubovôli a tiež v záujme dosiahnutia vydávania preskúmateľných rozhodnutí, rozhodnutie žalovaného aspoň v minimálnej miere odôvodnené, a to i v prípade, ak žalovaný nepostupoval v zmysle zákona. Žalobca mal právo vedieť, z akého dôvodu žalovaný v jeho prípade nepostupoval podľa tohto predpisu.

3. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že k aplikácii pristupuje iba vtedy, ak existujú na strane žiadateľa také skutočnosti, ktoré by už na prvý pohľad preukazovali, že ide o vec hodnú osobitnej ochrany a zároveň by to bolo primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Námietka žalobcu, že nebol vyzvaný zo strany žalovaného na preukázanie dôvodnosti aplikácie ust. , je nedôvodná. Žalovaný aplikuje tohto predpisu iba v situácii, ak zo spisu a dokladov zo strany žiadateľa vyplýva, že sú splnené predpoklady k jeho aplikácii. V prípade žalobcu bolo zo spisu jednoznačne zrejmé, že nejde o prípad, kedy by bolo odôvodnené, aby žalovaný pristúpil k aplikácii , čo aj žalovaný dostatočne odôvodnil v rámci napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu preto žalovaný nevyzýval žalobcu na preukázanie dôvodnosti uplatnenia uvedeného ustanovenia zákona. Žalobca mal u žalovaného vedených sedem správnych konaní o nároku na poskytnutie právnej pomoci. Žalobca teda pozná dostatočne postup žalovaného pri rozhodovaní o nároku na poskytnutie právnej pomoci. Pokiaľ teda žalobca mal potrebu poukázať na skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že je u neho situácia odôvodňujúca aplikáciu zákona, mal tak učiniť na základe vlastného uváženia, a to do času, kým žalovaný nerozhodol o jeho nároku na poskytnutie právnej pomoci. Zároveň podľa Správneho poriadku je účastník konania povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Teda ak mal žalobca dôkazy, ktoré chcel predložiť na podporu aplikácie , nielenže tak mohol urobiť, ale mal povinnosť tak urobiť sám bez vyzvania zo strany žalovaného. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne zaoberal skutkovým stavom veci, opísal skutočnosti, ktoré bral do úvahy pri vydávaní rozhodnutia, a taktiež vyhodnotil všetky podklady, na základe ktorých dospel k záveru, že v prípade žalobcu nejde o prípad, ktorý by odôvodňoval použitie . Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje riadne vyhodnotenie celkovej situácie žalobcu, ktorú žalovaný skúmal nielen s ohľadom na príjem žalobcu a jeho spoločne posudzovanej osoby (manželky), ale aj s ohľadom na jeho výdavky. Reálny príjem žalobcu a jeho manželky, ktorý žalovanému potvrdili ako štatutári spoločnosti, v ktorých sa sami zamestnávajú, musí byť vyšší, ako dokladovali, keďže prezentované výdavky nezodpovedajú preukázaným príjmom. Taktiež žalovaný zobral do úvahy sociálny status žalobcu (spoločník vo viacerých právnických osobách). Na základe vyhodnotenia všetkých týchto súvislostí, teda celkovej sociálnej situácie žalobcu, dospel žalovaný k záveru, že neexistujú na strane žalobcu také okolnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou v zmysle , pričom svoje správne úvahy v rozhodnutí riadne konkretizoval a zdôvodnil. Žalovaný riadne vyhodnotil aplikáciu aj s ohľadom na povahu sporu, v ktorom požiadal žalobca o poskytnutie právnej pomoci. Žalovaný tiež odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tej časti, kde poukazoval na skutočnosť, že podnikateľské riziko žalobcu nemožno prenášať na štát, a

tiež že, právna vec žalobcu nie je takou vecou, v ktorej by neposkytnutie právnej pomoci mohlo spôsobiť vážnu ujmu žalobcovi. Rovnako nie je dôvodná námietka žalobcu o neskúmaní prípadnej aplikácie . Žalovaný nemá zákonnú povinnosť vyhodnocovať nárok žiadateľa na poskytnutie právnej pomoci aj s ohľadom na toto ustanovenie zákona. Účelom je totiž zabezpečiť poskytovanie právnej pomoci fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv. Podľa dôvodovej správy k , ktorým sa mení a dopĺňa , možno podľa výnimočne rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci aj osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci. Musí pritom byť však splnená podmienka, že ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, ktorá nepatrí do pôsobnosti žalovaného, ale poskytnutie právnej pomoci v tejto veci je celospoločensky žiadúce. Inak povedané, ak určitá agenda nepatrí vôbec do pôsobnosti žalovaného, ani ust. nemôže takto extra legem založiť výnimku z uvedeného kompetenčného pravidla. Inak by sa došlo len k absurdnému záveru, že osoba s príjmom pod zákonnou hranicou materiálnej núdze (teda osoba, ktorej zákonodarca chcel pomôcť) by nemohla byť prijímateľom právnej pomoci, zatiaľ čo osoba, ktorá neprešla podmienkou materiálnej núdze, by bola oprávnená prijímať právnu pomoc aj v oblasti inak žalovanému zákonom neudelenej. Teda taká osoba by bola oproti osobe, ktorej predovšetkým zákonodarca hodlal pomôcť, dvojnásobným beneficientom z výnimky - nemusela by spĺňať zákonnú hranicu príjmu a bola by jej poskytovaná právna pomoc aj v oblasti, na ktorú inak žalovaný ani nie je oprávnený. Dôvodová správa k , ktorým sa mení a dopĺňa , taktiež uvádza, že mechanizmus uvedený v zákona sa uplatní, ak o poskytnutie právnej pomoci požiada právnická osoba, alebo ak takúto osobu na Centrum odkáže súd. V prípade žalobcu ide o fyzickú osobu, ktorá podniká (je spoločníkom a konateľom vo viacerých obchodných spoločnostiach), avšak žalobca nie je právnickou osobou. Taktiež žalovaný poukázal na to, že žalobca ani nebol na žalovaného odkázaný zo strany súdu. Rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 10.09.2020 a zo dňa 04.11.2020, na ktoré poukázal žalobca vo svojej žalobe, boli rozhodnutia, ktorými bol žalovaný viazaný iba v daných správnych konaniach. Žalovaný nie je povinný uplatňovať rovnaký postup aj v iných správnych konaniach o nároku na poskytnutie právnej pomoci žiadateľom. Práve naopak, ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.03.2022, ustanovenie nezakladá právny nárok na vydanie rozhodnutia o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci. Tento záver následne znamená, že žalovaný nie je povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia v každom jednotlivom prípade, teda aj v prípade, ak sa žiadateľ postupu podľa nedomáha, uvádzať dôvody nepredloženia žiadosti riaditeľovi Centra právnej pomoci na rozhodnutie podľa . Súčasne to znamená, že bude mať povinnosť odôvodniť svoj záver o nepotrebnosti využitia ust. zákona iba za situácie, ak sa daného postupu bude žiadateľ výslovne domáhať. Taktiež v prípade, že žiadateľ v samotnej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci uvedie, že sa domáha aj postupu podľa zákona, žalovaný nebude považovať danú vec za hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, v odôvodnení svojho rozhodnutia uvedie dôvody, ktoré boli relevantné pre prijatie daného záveru a predmetnú žiadosť riaditeľovi Centra právnej pomoci predkladať nebude. Žalovaný riadne poučil žalobcu o podaní opravného prostriedku v rámci poučenia napadnutého rozhodnutia. Žalobca bol poučený o tom, že nie je možné podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu žalovaného, keďže takúto možnosť zákon nepripúšťa. V tejto súvislosti odkázal na ust. . Ďalej žalovaný uviedol, že je irelevantné, že bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a jeho manželky bolo zrušené rozhodnutím súdu. Na účely posudzovania príjmovej situácie žalobcu táto skutočnosť nemá žiaden vplyv. Spolu s príjmom žalobcu bolo potrebné posúdiť aj príjem jeho manželky, keďže je jeho spoločne posudzovanou osobou pre účely vyhodnotenia podmienky materiálnej núdze žalobcu, tak ako to vyplýva z a následne z o životnom minime. Majetkovú situáciu a majetkové pomery žalobcu žalovaný nevyhodnocoval, keďže dospel k záveru, že nie je nevyhnutne potrebné, aby zaujal stanovisko k tomu, či si vie žalobca zabezpečiť právne služby svojím majetkom, keďže nesplnil podmienku, že sa nachádza v stave materiálnej núdze. Žalovaný má ale vedomosť o tom, že žalobca nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku a že jeho manželka je vlastníčkou nehnuteľného majetku. Informáciu o nehnuteľnom majetku manželky žalobcu však žalovaný použil iba v tom smere, aby zistil, či manželka žalobcu disponuje príjmom z prenájmu tohto nehnuteľného majetku. Príjem

z prenájmu majetku by následne predstavoval započítateľný príjem manželky žalobcu, ktorý by sa následne spoločne posudzoval s príjmom žalobcu.

4. Krajský súd, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle a nasl. v medziach žalobných bodov (, ) a dospel k záveru, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú s poukazom na ustanovenie zamietnuť vychádzajúc z nasledovných úvah.

5. Podľa , ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, môže riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov centra.

6. Podľa fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

7. Podľa , ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.

8. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

9. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

10. Podstatou žalobných námietok formulovaných v podanej správnej žalobe bolo tvrdenie o pochybení žalovaného spočívajúceho v nepredložení veci Rade Centra právnej pomoci a riaditeľovi, ktorým s poukazom na ustanovenie prináleží posúdiť, či sa v konkrétnom prípade nejedná o vec hodnú osobitného zreteľa, pričom v tomto smere malo byť napadnuté rozhodnutie podľa názoru žalobcu aspoň v minimálnej miere odôvodnené.

11. K výkladu ustanovenia považoval správny súd za potrebné odkázať na závery prijaté veľkým senátom Najvyššieho správneho súdu SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 24.02.2022, z ktorého vyplýva, že „nie je vylúčené, že nastane situácia, že žiadateľ v rámci žiadosti nebude požadovať pre prípad nesplnenia zákonných podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, postup podľa a absenciu postupu podľa citovaného zákona namietne až v správnej žalobe. Pri posudzovaní dôvodnosti takejto správnej žaloby, bude namieste prezumovať, že ´mlčanie´ žalovaného v odôvodnení rozhodnutia ohľadom (ne)aplikácie znamená, že tento postup neuplatnil, nakoľko vo veci neidentifikoval dôvody hodné osobitného zreteľa, čo súčasne ale znamená, že otázkou aplikácie ustanovenia sa zaoberal a nepovažoval ju za dôvodnú. Správny súd následne v rozsahu uplatnených žalobných bodov vyhodnotí povahu veci, ktorej sa predmetná žiadosť týka s tým, že pokiaľ bude mať za to, že by predmetná žiadosť mala byť práve z dôvodu jej podstaty posudzovaná aj podľa , zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie, v rámci ktorého žalovaný predloží žiadosť riaditeľovi na rozhodnutie podľa Tento postup správneho súdu však nemôže byť pravidlom, ale vždy bude závisieť od okolností konkrétneho prípadu, jeho závažnosti a dôležitosti, na ktoré správny súd poukáže v odôvodnení svojho rozhodnutia. Uvedený záver môže evokovať rozpor s prijatým záverom veľkého senátu, ktorý uviedol v bode 49, avšak nie je tomu tak. Veľký senát v tejto súvislosti opakuje, že žalovaný nie je povinný zdôvodňovať, prečo neaplikoval ustanovenie Z.

z., pokiaľ to žiadateľ výslovne neuvádza vo svojej žiadosti. V takomto prípade bude ale zároveň platiť, že aplikáciu ustanovenia § 5b ods. 6 citovaného zákona nepovažoval za dôvodnú“. Uvedené rozhodnutie sa vysporiadalo s rozdielnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR (ako predchodcu Najvyššieho správneho súdu) v uvedenej otázke. Uvedené závery znamenajú, že žalovaný nebol povinný osobitne odôvodňovať postup znamenajúci nepredloženie veci riaditeľovi Centra právnej pomoci na účely postupu podľa .

12. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinností. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatneniu opravných prostriedkov. Správny poriadok demonštratívnym spôsobom uvádza okolnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov: na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené, a ich právny význam. Ďalej treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy, a napokon, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. V odôvodnení rozhodnutia nemožno uvádzať skutkové zistenia, ktoré sa buď vôbec nevykonali, alebo sa o nich správny orgán dozvedel až po vyhlásení rozhodnutia. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením.

13. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že tento sa v podrobnostiach zaoberal nemožnosťou priznania bezplatnej právnej pomoci žalobcovi, a to aj v kontexte nesplnenia podmienky materiálnej núdze [ ] a tiež aplikácie ustanovenia , čím naplnil požiadavku na riadne odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu v zmysle kritérií, ktoré vymedzuje citované znenie Správneho poriadku. Pokiaľ ide o v správnej žalobe pomenovanú požiadavku žalobcu na použitie v danej veci a zároveň aspoň o minimálne odôvodnenie postupu žalovaného, ktorý neaplikoval dané ustanovenie, správny súd odkazuje na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý spornú právnu otázku vyriešil, a to na úrovni veľkého senátu. Žalovaný nemal povinnosť odôvodniť svoj postup, keď nepredložil vec na rozhodnutie riaditeľovi Centra právnej pomoci, a to najmä za situácie, keď sa daného procesného postupu žalobca v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci ani nedomáhal.

14. Žaloba bola zamietnutá, preto je účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu žalovaný. O náhrade trov konania žalobcu rozhodol správny súd podľa a contrario. O náhrade trov konania žalovaného rozhodol správny súd podľa a contrario.

15. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.