Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_16C-88-2013.pdf
PDF · 91.88 KB
No categories available
16C/88/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci žalobcu: U. I., nar.XX.XX.XXXX, bytom R. U.K., Z.. D. XX/XX, štátny občan SR, zast. S.. K. F., O. I..W..V.., Ž. XX, D., X.: XX XXX XXX, zast. konateľom S.. K. F., proti žalovanému: X.. U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, O., štátny občan SR o zaplatenie 1.000,- eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd konanie o zaplatenie istiny 1000,00 eur z a s t a v u j e.
Vo zvyšnej časti súd žalobu o zaplatenie 9 % úrokov z omeškania ročne zo sumy 1000,00 eur od 01.06.2012 do 30.01.2013 a zo sumy 700,00 eur od 31.01.2013 do 09.10.2013 z a m i e t a.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 43,71 eura titulom náhrady trov právneho zastúpenia S.. K. F., O. I..W..V.., Ž. XX, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd v r a c i a žalobcovi zaplatený súdny poplatok vo výške 36,80 eur cestou Daňového úradu Nitra, do 30 dní od doručenia právoplatného rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky súdny poplatok za odpor vo výške 60,00 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.01.2013 domáhal vydania platobného rozkazu o zaplatenie 1000 eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne, od 01.06.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania, titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 31.05.2011.
Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a vydal platobný rozkaz pod sp. zn.10RO/32/2013-11 zo dňa 15. marca 2013, ktorý však nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote podal proti nemu odpor žalovaný. Poukázal na to, že so žalobcom užívali spoločne kancelárske priestory a žalobca si z kancelárie zobral podklady, ktoré mu nepatrili. Po ukončení nájmu kancelárie požiadal žalovaný žalobcu, aby mu vrátil mobilný telefón R. E. a kľúče od kancelárie, ktorej prenájom bol ukončený 30.11.2012. Dňa 30.01.2013 uhradil žalobcovi 300 eur priamym vkladom na jeho účet vedený v T., čím jasne prejavil ochotu požičanú sumu vrátiť napriek tomu, že do dnešného dňa neobdržal od žalobcu mobilný
telefón a kľúče od kancelárskych priestorov. Z týchto dôvodov nesúhlasí so zaplatením žalovanej sumy. Svoj dlh uznáva do výšky 700 eur a je ochotný ho zaplatiť žalobcovi po vrátení vyššie uvedených hnuteľností. Trovy konania neuznáva, pretože žalobca porušil ústne dohody a zabraňuje mu vo výkone jeho povinností. Navrhol, aby súd zmenil žalobu na zaplatenie 700 eur bez úrokov z omeškania a bez náhrady trov konania a podmienil rozhodnutie vrátením spomínaných predmetov žalobcom žalovanému v čo najkratšej lehote. Ako dôkazy pripojil dodatok k zmluve o pripojení týkajúci sa mobilného telefónu R. E. a fotokópiu vkladu v hotovosti z peňažného ústavu T. zo dňa 30.1.2013 vo výške 300 eur.
Žalobca podaním zo dňa 02.05.2013 (č. l. 22) doručil vyjadrenie k odporu, v ktorom uviedol, že je pravdou, že žalovaný uhradil sumu 300 eur, avšak po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu. Dlh žalovaného je omnoho vyšší, ako je žalovaná suma, avšak žalobca sa v tomto konaní domáhal zaplatenia sumy 1000 eur s príslušenstvom. Na tvrdenia žalovaného o mobile a kľúčoch od prenájmu má žalobca iný názor, čo však nesúvisí s týmto konaním. Žalovaný uznal svoju povinnosť uhradiť zvyšnú časť žalovanej sumy 700 eur, avšak žalobca si okrem istiny uplatňuje aj úrok z omeškania a trovy súdneho konania, nakoľko žalovaný zapríčinil toto konanie a sumu 300 eur uhradil až po podaní žaloby. V časti zaplatenia 300 eur zobral žalobca žalobu späť a žiadal konanie zastaviť. Dňa 22.04.2014 žalobca (č. l. 64) doručil súdu čiastočné späťvzatie žaloby a žiadal konanie v časti o zaplatenie istiny 1000 eur zastaviť, pretože doposiaľ o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodnuté nebolo. Istina vo výške 1000 eur bola uhradená po lehote splatnosti v splátkach, dňa 30.01.2013 vo výške 300 eur a dňa 09.10.2013 vo výške 1000 eur. Predmetom zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobcom (ako veriteľom) a žalovaným (ako dlžníkom) bolo požičanie sumy vo výške 4560 eur, ktorej prevzatie žalovaný potvrdil svojim podpisom na zmluve. Žalobca sa žalobou domáhal v tomto konaní vrátenia iba časti dlžnej sumy a to vo výške 1000 eur. Žalobca pri započítaní realizovaných úhrad na pohľadávku, ktorú má voči žalovanému postupoval v súlade s ustanovením § 566 ods. 2 OZ podľa ktorého sa čiastočné plnenie peňažného dlhu započítava najskôr na istinu a potom na úrok, iba, že by dlžník určil inak. Nakoľko dlžník neurčil inak, žalobca si časť úhrady zo dňa 09.10.2013 vo výške 700 eur započítal na zvyšok žalovanej istiny vo výške 700 eur (t. j. výška žalovanej istiny po vyjadrení k odporu zo dňa 29.04.2013) a zvyšok úhrady zo dňa 09.10.2013 (t. j. sumu vo výške 300 eur) započítal na zvyšok istiny, ktorú v predmetnom konaní neuplatňoval. Z uvedeného dôvodu zostal nárok žalobcu na príslušenstvo pohľadávky nedotknutý a preto požaduje úhradu zákonného úroku z omeškania a náhradu trov konania (spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia).
Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p., ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané dňom 09.06.2014. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 12.06.2014 a súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením predložených listinných dôkazov: zmluva o pôžičke zo dňa 31.05.2011, pokus o zmier zo dňa 08.08.2012, podací lístok, výpis z obchodného registra na právneho zástupcu žalobcu, fotokópia vkladu v hotovosti zo dňa 30.01.2013 na sumu 300 eur, fotokópia vkladu v hotovosti o uhradení sumy 1000 eur (č. l. 50) a zistil tento skutkový a právny stav:
Účastníci dňa 31.05.2011 žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli podľa § 657 a nasledujúce Občianskeho zákonníka zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej podľa článku I. veriteľ prenechal dlžníkovi peňažnú sumu vo výške 4560 eur a dlžník sa zaviazal poskytnutú pôžičku veriteľovi vrátiť v hotovosti do 31.05.2012, v zmysle článku II. zmluvy. Dlžník svojim podpisom na zmluve potvrdil a vyhlásil, že prevzal od veriteľa peňažnú sumu vo výške 4560 eur.
Žalobca pokusom o zmier vyzval žalovaného na vrátenie pôžičky do 03.08.2012 v zmysle ústnej dohody. Zároveň ho upozornil na to, že po vypršaní lehoty bude záväzok riešiť súdnou cestou. Pokus o zmier bol doručovaný žalovanému podacím lístkom zo dňa 03.08.2012.
Žalovaný vo svojej výpovedi upresnil, že platbami, ktoré realizoval po začatí konania uhradil všetko, čo bolo predmetom konania. Po oboznámení sa s vyjadrením žalobcu k odporu mu bolo jasné, že sumu 300 eur zaplatil po podaní žaloby a preto i táto súvisí s týmto konaním. Následne realizoval druhú platbu vo výške 1000 eur, ku ktorej uviedol i číslo konania, čím dokazuje, že uhradil všetko, čo je predmetom tohto konania. Uvedenými úhradami zaplatil istinu, príslušenstvo pohľadávky, t. j. úroky z omeškania, ako aj uplatňované trovy konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Keďže žalobca nezobral žalobu späť v celom rozsahu, t. j. i v časti príslušenstva pohľadávky a on toto príslušenstvo uhradil, žiadal žalobu v tejto časti zamietnuť.
Súd konanie o zaplatenie istiny vo výške 1000 eur zastavil podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. vzhľadom na dispozičné právo žalobcu, ktorý zobral žalobu späť skôr, než sa začalo pojednávanie.
Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započíta najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Z predložených listinných dôkazov má súd jednoznačne preukázané, že žalovaný uhradil dňa 30.01.2013 sumu 300 eur tak, ako to vyplýva z fotokópie vkladu hotovosti v peňažnom ústave T. (č. l. 16) a dňa 09.10.2013 uhradil sumu 1000 eur rovnakým spôsobom, v rovnakom peňažnom ústave (č. l. 50), kde doplnil popis transakcie č. k. 16C/88/2013. Z predloženej žaloby zo dňa 29.01.2013 má súd preukázané, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 1000 eur a príslušenstva pohľadávky, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1000 eur od 01.06.2012 do zaplatenia, t. j. nasledujúci deň po dátume splatnosti pôžičky, ako aj náhrady trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 60 eur a trov právneho zastúpenia, vo výške 138,44 eur. Možno konštatovať, že uplatňovaná istina s príslušenstvom a trovami konania spolu predstavuje sumu 1300 eur, ktorú žalovaný uhradil po podaní žaloby.
Súd žalobu v časti zaplatenia príslušenstva pohľadávky a to úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1000 eur od 01.06.2012 do 31.01.2013 a zo sumy 700 eur od 01.02.2013 do 09.10.2013 zamietol, pretože má za to, že žalovaný realizovanými úhradami po podaní žaloby zaplatil i uplatňované príslušenstvo pohľadávky. Súd sa nestotožňuje s vyjadrením žalobcu, ktorý poukázal na to, že zo sumy uhradenej dňa 09.10.2013 vo výške 1000 eur započítal sumu 700 eur na žalovanú istinu a sumu 300 eur na istinu z pôžičky zo dňa 31.05.2011, na základe ktorej vznikol dlh, ktorého časť je vymáhaná v tomto súdnom konaní podľa § 566 ods. 2 OZ.
Podľa uvedeného zákonného ustanovenia právo dlžníka rozhodnúť o tom, v akom poradí sa započíta čiastočné plnenie sa vzťahuje okrem splatnej istiny a úrokov aj na ostatné príslušenstvo pohľadávky (úroky z omeškania a náklady spojené s uplatňovaním pohľadávky). Veriteľ je vyhlásením dlžníka viazaný. V prípade, že dlžník výslovne neurčil, ktorú časť svojho dlhu plní, neprechádza toto právo na veriteľa. Ak dlžník zaplatí po začatí súdneho konania svoj dlh vo výške presne zodpovedajúcej žalobou uplatňovanému nároku, pozostávajúcemu z dlžnej istiny a úrokov vyčíslených ku dňu podania žaloby jednoznačne tým prejavil svoju vôľu, aby ním poskytnuté plnenie veriteľ započítal na uplatnenú istinu a úroky a to bez toho, aby pri platení ešte osobitne určoval, ako treba plnenie započítať. Súd má za
to, že žalovaný uhradením sumy spolu vo výške 1300 eur po začatí konania zaplatil uplatňovaný nárok žalobcu v celom rozsahu pozostávajúci z istiny, príslušenstva a trov konania, čo v podstate jednoznačne deklaroval i tým, že v popise transakcie na vklade hotovosti zo dňa 09.10.2013 jednoznačne uviedol číslo predmetného konania. Nemohol tak urobiť pri vklade hotovosti zo dňa 30.01.2013, pretože v tom čase ešte nemal vedomosť o tomto konaní a žalobu prevzal dňa 21.03.2013 tak, ako to vyplýva z pripojenej doručenky. Uvedené skutočnosti žalovaný potvrdil i vo svojej výpovedi. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca nemal právo započítať sumu 300 eur na neuplatňovanú pohľadávku, t. j. istinu v zmysle zmluvy o pôžičke. Ustanovenie § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka prednostne rieši splácanie spotrebiteľských pôžičiek (úverov) vo vzťahu k úrokom a istine a v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľskú pôžičku. Z týchto dôvodov súd žalobu v časti príslušenstva pohľadávky zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. Je nepochybné, že zastavenie konania v časti o zaplatenie istiny 1000 eur spôsobil žalovaný, pretože žalovanú pohľadávku zaplatil až po podaní žaloby a preto je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania. V časti uplatňovaného príslušenstva pohľadávky a to úrokov z omeškania bol žalobca neúspešný, keďže súd žalobu v tejto časti zamietol tak, ako je vyššie uvedené a preto súd priznal celkové trovy konania žalobcovi podľa pomeru úspechu, t. j. (úspech žalobcu 90 % - úspech žalovaného 10 %), t. j. vo výške 80 %. Žalobcovi prislúchajú trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku 16,50 eur za konanie ohľadne samostatného príslušenstva pohľadávky po zastavení konania ohľadne uplatňovanej istiny a zo sumy 6,70 eura, o ktorú je krátený súdny poplatok, ktorý sa žalobcovi vracia a z trov právneho zastúpenia vo výške 276,88 eur. Súd priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení noviel podľa § 10 ods. 1 O.s.p., § 13a ods. 1, § 16 ods. 3, kde jeden úkon právnej pomoci je á 61,41 eur (prevzatie veci, podanie žaloby, vyjadrenie k odporu, čiastočné späťvzatie žaloby), 4 x režijný paušál á 7,81 eur. Celkové trovy konania predstavujú sumu 300,08 eur, z ktorých súd priznal žalobcovi 80 %, t. j. 240,06 eura, ktoré pozostávajú z iných trov konania vo výške 18,56 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 221,50 eura. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie trov právneho zastúpenia vo výške 43,71 eura, pretože žalovaný zaplatil sumu 300 eur mimo uplatňovanej istiny, z ktorej súd odpočítal príslušenstvo pohľadávky a to úroky z omeškania vo výške 103,65 eura a časť trov konania vo výške 196,35 eura a preto je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zvyšok priznaných trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 43,71 eura.
Súd vracia žalobcovi zaplatený súdny poplatok krátený o sumu 6,70 eur podľa § 11 ods. 3, 4, 6 zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel.
Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za odpor podľa § 2 ods. 1 písm. a zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel, podľa položky 1 a sadzobníka súdnych poplatkov, poznámka 5 vo výške 60 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.