Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoE-382-2013.pdf
PDF · 71.56 KB
Case nature
Subarea
11CoE/382/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej: J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. B. XXX/XX, o vymoženie 101,00 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 3982/2010, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 12Er/483/2010-68 zo dňa 27. mája 2013, t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh na prerušenie konania zamietol. Prvostupňový súd uviedol, že oprávnený písomným podaním zo dňa 07.09.2012 podal návrh na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Súd prvého stupňa mal za to, že predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva, teda musí mať bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore. Ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa aj vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak posudzujúci súd dospeje k záveru o nekalosti takejto podmienky, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky relevantné dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Uvedeným dôsledkom je zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia alebo zastavenie exekúcie, obe spočívajúce v tom, že pohľadávku veriteľa voči spotrebiteľovi nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť. Na základe uvedeného možno dôjsť k záveru, že nie je dôvod mať pochybnosti o tom, že vnútroštátny súd vo všeobecnosti môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, a uvedené zabránenie potom nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore s čl. 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Podľa názoru prvostupňového súdu bol uvedené posúdenie súd spôsobilý uskutočniť sám, na základe už existujúcej konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínami stanovujúcimi výnimky z povinnosti predkladania predbežných otázok Súdnemu dvoru EÚ. Preto súd prvého stupňa návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.
Proti tomuto rozhodnutiu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil pomocou ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p., teda tak, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa odvolateľa k celkovej argumentačnej situácii pristupuje aj ďalší veľmi dôležitý fakt, totižto všeobecný súd mal primárne rozhodovať o podaní prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev, aby tak zabezpečil rozhodovanie podľa správneho právneho základu. Učiniť tak mal samostatným rozhodnutím, ktoré by riešilo prístup súdu v tom smere, či dôjde alebo nedôjde k podaniu prejudiciálnej otázky. Ak súd spojil toto rozhodnutie s rozhodnutím o prerušení konania, nepostupoval správne a o to viac je nutné pripustiť možnosť korekcie jeho rozhodnutia prostredníctvom opravného prostriedku. Predmetné rozhodnutie porušuje právo oprávneného ako účastníka súdneho konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu. Uznesenie je vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nevyhnutné považovať za arbitrárne, svojvoľné, a tým priamo zasahujúce do základného práva účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odôvodnenie napadnutého uznesenia nie je v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. 167 ods. 2 O.s.p., nakoľko neobsahuje právne posúdenie výkladových pravidiel uvedených v smernici Rady 93/13/EHS, záväzných záverov obsiahnutých v judikatúre Súdneho dvora EÚ a záver určujúci rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere. Oprávnený zdôraznil, že Súdnemu dvoru EÚ by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníkov konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácii vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky. Uzavrel, že uplatnená požiadavka oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., ktorej cieľom je predloženie prejudiciálnej otázky vo formulovanom znení Súdnemu dvoru EÚ na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je legitímna a súd sa ňou musí riadne zaoberať a právne ju posúdiť na základe komplexného zhodnotenia celej právnej argumentácie oprávneného.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p. a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 3 písm. o/ O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nutné v zmysle § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietnuť.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 201 veta prvá O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 202 ods. 3 písm. o/ O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa zamietol návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p..
Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Oprávnený podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 05.09.2012 návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Okresný súd Dunajská Streda predmetný návrh oprávneného uznesením č. k. 12Er/483/2010-68 zo dňa 27.05.2013 zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu, vydanom sudkyňou, zákon odvolanie nepripúšťa. Oprávnený napriek uvedenému odvolanie podal, keďže vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutie obsahovalo nesprávne poučenie, v ktorom pripustilo možnosť podania odvolania. Skutočnosť nesprávneho poučenia účastníkov konania o prípustnosti opravného prostriedku proti uzneseniu nezakladá ich procesnú
legitimáciu jeho uplatnenia, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. Občiansky súdny poriadok v ust. § 204 ods. 2 poskytuje účastníkom konania ochranu iba v prípade nesprávneho poučenia súdu o neprípustnosti odvolania v prípade ak prípustné je, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnuteľného rozhodnutia.
Vzhľadom na to, že v danom prípade odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, nemohol odvolací súd rozhodnutie napadnuté odvolaním vo veci zamietnutia návrhu na prerušenie konania preskúmať a meritórne o odvolaní rozhodnúť, ale musel odvolanie oprávneného v súlade s ust. § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietnuť.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.