Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-120-2014.pdf
PDF · 108.64 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/120/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Visio Consulting s.r.o., so sídlom Rastislavova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 45 466 262, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jozefom Pojdákom, advokátom, so sídlom Sv. R. a M. XXX/XX, XXX XX G. V., proti žalovanému: MBM-ARMO, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 213, 029 01 Námestovo, IČO: 36 717 835, v konaní o zaplatenie 8.400 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/42/2013-55 zo dňa 18. novembra 2013, v spojení s opravným uznesením č.k. 1Cb/42/2013-74 zo dňa 28. februára 2014
rozhodol:
P r i p ú š ť a spaťvzatie žaloby o zaplatenie 8.400 Eur, rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/42/2013-55 zo dňa 18. novembra 2013, v spojení s opravným uznesením č.k. 1Cb/42/2013-74 zo dňa 28. februára 2014 v časti o zaplatenie 8.400 Eur z r u š u j e a konanie o zaplatenie 8.400 Eur z a s t a v u j e .
Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/42/2013-55 zo dňa 18. novembra 2013, v spojení s opravným uznesením č.k. 1Cb/42/2013-74 zo dňa 28. februára 2014 vo výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy 8.400 Eur počnúc od 13.04.2013 do zaplatenia, t.j. do 20.12.2013 a vo výroku II. o trovách prvostupňového konania p o t v r d z u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia 628,75 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jozefa Pojdáka, advokáta, so sídlom Sv. R. a M. XXX/XX, G. V., XXX XX.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8.400 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy 8.400 Eur počnúc od 13.04.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. (I.) Výrokom II. bolo o trovách súdneho konania rozhodnuté tak, že žalovaný je povinný zaplatiť na účet žalobcu trovy konania vo výške 504 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.157,47 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd v odôvodnení poukázal na svoj postup, keď vec prejednal v neprítomnosti žalovaného. Uviedol, že konateľ žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť v deň pojednávania neodkladnou služobnou cestou, o ktorej mal byť informovaný večer, v deň pred pojednávaním. Okresný súd ospravedlnenie žalovaného hodnotil ako spôsob predĺženia sporu, pretože žalovaný je právnickou osobou, ktorej predvolanie bolo doručené 24.10.2013, teda v dostatočnom časovom predstihu na to, aby mohol zabezpečiť účasť na pojednávaní aj iným zamestnancom
žalovaného. Ospravedlnenie žalovaného, resp. konateľom spoločnosti z dôvodu vykonania neodkladnej služobnej cesty, podľa názoru okresného súdu, dôvod neúčasti nebol takého závažného charakteru, ako to predpokladá ust. § 119 ods. 2 O.s.p.. Okresnému súdu sa javilo nepochopiteľné, aby konateľa spoločnosti nezastupoval žiaden zamestnanec v prípade jeho neprítomnosti. Okresný súd preto vzhľadom na tieto okolnosti konal podľa § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti žalovaného a rozhodol na základe listín predložených žalobcom.
Vo veci samej po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 536 ods. 1, 3, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka mal preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o dielo, podľa ktorej sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného služby definované v článku II uzavretej zmluvy o dielo (ďalej len „zmluva“). Za vykonané služby bola dohodnutá cena, ktorú sa zaviazal žalovaný zaplatiť v lehotách stanovených v článku VIII zmluvy. Podľa článku VII zmluvy bol povinný objednávateľ - žalovaný reklamácie, resp. vady plnenia uplatniť u žalobcu bezodkladne po ich zistení. Žalobca splnil povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy, čoho dôkazom bol Preberací protokol zo dňa 28.03.2013 podpísaný žalovaným, ktorým zároveň potvrdil súlad preberaných dokumentov s podmienkami zmluvy. Žalovaný nevytkol žiadne vady. Za poskytnuté služby žalobca fakturoval žalovanému dohodnutú zmluvnú cenu, ktorú v lehote dohodnutej zmluvou žalovaný neuhradil. Žalovaný v odpore podanom proti platobnému rozkazu poprel nárok žalobcu, avšak nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci neopodstatnenosť nároku žalobcu, ani dôkaz preukazujúci vzájomné vysporiadanie medzi účastníkmi zmluvy. Okresný súd vzhľadom na zistený skutkový stav, žalobe ako dôvodnej vyhovel. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že časť ceny za poskytnuté služby bola zaplatená (1x 1.000 Eur bez DPH, 1x 3.000 Eur bez DPH) a z dohodnutej ceny 10.000 Eur po odpočítaní už zaplatenej sumy zostalo doplatiť 7.000 Eur a DPH zo sumy 10.000 Eur. Podľa článku VIII zmluvy bol žalovaný zaviazaný zaplatiť sumu 7.000 Eur po vypracovaní záverečnej správy o platbu do 15 dní odo dňa vyhotovenia faktúry. Podľa preberacieho protokolu záverečná správa bola prevzatá žalovaným dňa 28.03.2013 a žalobca vystavil faktúru č. 2013025 dňa 28.03.2013, ktorej splatnosť určil na deň 12.04.2013. Pre nezaplatenie faktúry v lehote splatnosti sa žalovaný dňom 13.4.2013 dostal do omeškania. Pre prípad omeškania sa účastníci zmluvy dohodli na výške úroku z omeškania podľa článku IX bod 2 - 0,05 % denne z dlžnej sumy. Na základe uvedeného zisteného skutkového stavu bolo žalobe vyhovené aj v časti príslušenstva. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania bola priznaná náhrada trov vo výške 504 Eur v zaplatenom súdnom poplatku a náhrada trov právneho zastúpenia predstavovala 1.157,47 Eur v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z..
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, keďže mal za to, že postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, ako aj, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. K odňatiu možnosti konať pred súdom žalovaný uviedol, že požadoval odročiť súdne pojednávanie pre náhlu a neodkladnú služobnú cestu s tým, že je v spoločnosti jediným štatutárnym zástupcom žalovaného a nepodarilo sa mu splnomocniť žiadneho zástupcu, pretože potrebnými informáciami disponuje len on ako štatutárny zástupca spoločnosti. S ohľadom na závažné skutočnosti a predmetný obchodný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol žalovaný toho názoru, že jeho výpovede ako aj osobná účasť konateľa žalovaného bola v danom prípade nevyhnutná. Žalovaný mal za to, že požadoval o odročenie súdneho pojednávania z objektívnej príčiny, ktorou bola náhla neodkladná služobná cesta, a preto na túto okolnosť mal okresný súd prihliadať. K odňatiu možnosti konať pred súdom došlo aj tým, že žalovaný nemohol predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalovaný mal na mysli dôkazy ohľadne nedodržania zmluvných povinností zo strany žalobcu s tým, že nedostatočne bol zistený skutkový stav veci, a preto žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Mal za to, že postupom okresného súdu, a to prejednaním veci v neprítomnosti žalovaného, nedošlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom, čo podporne vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo 106/2008, v ktorom bol riešený rovnako dôvod neodkladnej pracovnej cesty, ktorý nebol vyhodnotený ako dôležitý dôvod pre odročenie súdneho pojednávania, naviac so záverom, že účastníkovi súdneho konania nebolo bránené pred súdom prvého stupňa predkladať dôkazy, vyjadrovať sa vo veci a vystupovať osobne alebo v zastúpení zástupcom na pojednávaní pred súdom prvého stupňa. Žalobca poukázal na to, že k odročeniu pojednávania môže dôjsť len
z dôležitých dôvodov, pričom ide o výnimočný procesný úkon súdu. I v prípade vzniku neodkladnej služobnej cesty, čo však žalovaným nebolo preukázané, konateľovi žalovaného nič nebránilo využiť na zabezpečenie účasti na predmetnom pojednávaní, prípadne v rámci celého konania inštitút zastúpenia na základe plnomocenstva, či už plnomocenstvom udeleným zamestnancovi spoločnosti, prípadne právnemu zástupcovi. Žalobca vyslovil presvedčenie, že postup žalovaného je iba za účelom oddialenia právoplatnosti samotného rozsudku. Žalobca rovnako považoval tvrdenia žalovaného, že nemohol predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení o nedôvodnosti nároku žalobcu za účelové a nepravdivé. Žalovaný počas celého konania nepredložil ani jediný písomný dôkaz, a to ani k podanému odporu, ani k samotnému odvolaniu, pričom nič nebránilo žalovanému, aby uskutočnil písomné podanie na súd a takéto dôkazy samotnému súdu predložil. Žalobca uviedol, že v konečnom dôsledku ani takéto žalovaným tvrdené dôkazy neexistujú. Žalobca poukázal na účelovosť konania žalovaného, pretože tento dňa 20.12.2013, to znamená v čase po vyhlásení rozsudku, uhradil na účet žalobcu istinu uplatňovanú žalobcom v samotnom konaní, a to vo výške 8.400 Eur. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny s priznaním trov odvolacieho konania vo výške 314,37 Eur za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu.
V súlade s podaním vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaného bola krajským súdom zo dňa 08.04.2014 uskutočnená výzva, vo vzťahu ku ktorej žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 14.04.2014, č.l. 81, 82 spisu, uviedol, že žalobu berie späť v časti istiny vo výške 8.400 Eur, pričom ďalej zotrváva na žalobe o zaplatenie príslušenstva, a to úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy 8.400 Eur, počnúc od 13.04.2013 do zaplatenia s tým, že k úhrade istiny došlo dňa 20.12.2013, ktorým dátumom bola príslušná suma pripísaná na účet žalobcu. Žalobca navrhol, aby v časti príslušenstva, a to úroku z omeškania a vo výroku o trovách prvostupňového konania bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie, keďže pokiaľ aj došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom, tak v dôsledku správania sa žalovaného, a to úhradou dlžnej sumy po vyhlásení rozsudku prvostupňovým súdom. Súčasne žalobca si uplatnil aj náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to podanie vyjadrenia zo dňa 27.01.2014 a podanie na krajský súd na základe výzvy zo dňa 14.04.2014, 2 x 253,94 Eur, 2 x režijný paušál 8,04 Eur + 20 % DPH.
Žalovaný na výzvu krajského súdu zo dňa 23.04.2014 v zmysle ust. § 208 O.s.p., ktorá mu bola doručená dňa 28. 4. 2014 nereagoval.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo pripustené čiastočné späťvzatie žaloby o zaplatenie 8.400 Eur a za aplikácie ust. § 208 O.s.p. bol rozsudok okresného súdu v tejto časti zrušený a konanie o zaplatenie 8.400 Eur zastavené a vo výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v spojení s výrokom II. o trovách prvostupňového konania bol rozsudok okresného súdu potvrdený za aplikácie ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/120/2014-91 zo dňa 13.05.2014 a doručovanie upovedomenia o verejnom vyhlásení rozsudku žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu, žalovanému s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 10.06.2014 a na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..
Krajský súd primárne k čiastočnej dispozícii uskutočnenej žalobcom v podaní zo dňa 14.04.2014, a to k späťvzatiu žaloby v časti istiny vo výške 8.400 Eur, poukazuje na ust. § 208 O.s.p., podľa ktorého, ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý
účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.
Žalobca na výzvu krajského súdu zo dňa 08.04.2014 v súvislosti s jeho vyjadrením k odvolaniu žalovaného v podaní zo dňa 14.04.2014 uviedol, že žalovaný uhradil na účet žalobcu istinu vo výške 8.400 Eur, a to dňa 20.12.2013, t.j. po rozhodnutí napadnutým rozsudkom okresného súdu zo dňa 18. novembra 2013 a v štádiu odvolacieho konania, keďže rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/42/2013-55 zo dňa 18. novembra 2013 v spojení s opravným uznesením č.k. 1Cb/42/2013-74 zo dňa 28. februára 2014 bol napadnutý v celom rozsahu odvolaním žalovaného. Vzhľadom k uvedenému bolo zrejmé, že žalobca zobral žalobu späť v časti istiny 8.400 Eur v štádiu, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť z titulu podaného odvolania žalovaným. Podľa výpisu z účtu žalobcu, ktorý sa nachádza na č.l. 83 spisu, žalovaný istinu 8.400 Eur zaplatil žalobcovi pripísaním na jeho účet 20.12.2013, to znamená až po rozhodnutí rozsudkom okresného súdu zo dňa 18. novembra 2013.
V súvislosti s touto čiastočnou dispozíciou uskutočnenou žalobcom krajský súd vyzval žalovaného v zmysle ust. § 208 O.s.p. výzvou zo dňa 23.04.2014, č.l. 88 spisu, spolu s doložením tohto čiastočného späťvzatia, či súhlasí s týmto čiastočným späťvzatím a aby uvedené oznámil krajskému súdu v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Pokiaľ žalovaný s touto čiastočnou dispozíciou zo strany žalobcu nesúhlasí, aby aj uvedený nesúhlas bol v stanovenej lehote písomne oznámený s tým, že ak sa žalovaný v určenej lehote nevyjadrí, Krajský súd v Žiline v ďalšom postupe za aplikácie ust. § 101 ods. 3 O.s.p. bude mať za to, že žalovaný súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby o zaplatenie 8.400 Eur a k tejto čiastočnej dispozícii zo strany žalobcu nemá žiadne námietky. Súčasne žalovaný vo výzve podľa ust. § 208 O.s.p. bol zo strany krajského súdu poučený o tom, že za tejto situácie potom dôjde k pripusteniu späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie 8.400 Eur ako aj, že v tejto časti istiny bude napadnutý rozsudok okresného súdu zrušený a konanie o zaplatenie 8.400 Eur bude zastavené a Krajský súd v Žiline ako súd odvolací bude ďalej posudzovať odvolanie zo strany žalovaného len vo vzťahu k príslušenstvu, a to k úroku z omeškania a trov prvostupňového konania.
Výzva krajského súdu zo dňa 23.04.2014 daná žalovanému podľa ust. § 208 O.s.p. bola žalovanému doručená v zmysle doručenky na č.l. 89 spisu dňa 28.4.2014, pričom v lehote 7 dní od doručenia predmetnej výzvy žalovaný nezaslal nesúhlas, naopak, nevyjadril sa, preto za aplikácie ust. § 101 ods. 3 O.s.p., o čom bol žalovaný poučený, nastala procesno-právna domnienka súhlasu žalovaným s týmto čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom, za ktorého procesného stavu boli splnené všetky podmienky vyplývajúce z ust. § 208 O.s.p.. Na základe uvedeného krajský súd pripustil späťvzatie žaloby o zaplatenie 8.400 Eur a rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v časti o zaplatenie 8.400 Eur zrušil a konanie v časti o zaplatenie 8.400 Eur zastavil.
Predmetom odvolacieho konania v medziach odvolacích dôvodov žalovaného obsiahnutých v písomnom podaní zo dňa 20.12.2013 sa tak stala výroková časť I. rozsudku okresného súdu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy 8.400 Eur od 13.04.2013 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a závislý výrok II. o trovách prvostupňového konania.
Jedným z odvolacích dôvodov žalovaného bola námietka odňatia možnosti konať pred súdom, keď doručil riadnu žiadosť o odročenie súdneho pojednávania z dôvodu náhlej a neodkladnej služobnej cesty, ako aj, že čo sa týka žalovaného ako obchodnej spoločnosti, je jediným štatutárnym zástupcom žalovaného a nepodarilo sa mu splnomocniť žiadneho zástupcu, pretože potrebnými informáciami disponuje len on. Žalovaný ďalej poukázal na to, že jeho výpoveď, ako aj osobná účasť konateľa žalovaného bola v danom prípade nevyhnutná s ohľadom na obchodný vzťah medzi žalobcom a žalovaným a pokiaľ okresný súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, tak takýmto postupom odňal žalovanému možnosť predložiť dôkazy na podporu tvrdení. Vo vecno-právnej rovine žalovaný namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci, keďže okresný súd sa mal uspokojiť len s tvrdením žalobcu, z ktorých odvolacích dôvodov žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Z napadnutého rozsudku okresného súdu krajský súd mal za preukázané, že dôvod neúčasti žalovaného, a to neodkladnú služobnú cestu, okresný súd hodnotil ako spôsob predlžovania sporu, keďže žalovaný je právnickou osobou, ktorej predvolanie bolo doručené 24.10.2013, v dostatočnom časovom predstihu na to, aby mohol zabezpečiť účasť na pojednávaní aj iným zamestnancom žalovaného. Ďalej okresný súd uviedol, že neodkladná služobná cesta nie je takého závažného charakteru, ako to predpokladá ust. § 119 ods. 2 O.s.p., a preto konal za aplikácie ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalovaného. S týmito závermi okresného súdu sa krajský súd v danej sporovej právnej veci stotožňuje. To, že prvostupňový súd ospravedlnenie neúčasi žalovaného s procesným návrhom na odročenie pojednávania hodnotil ako spôsob predlžovania sporu, potvrdilo aj následné správanie sa žalovaného, ktorý až po rozhodnutí napadnutým rozsudkom zo dňa 18. novembra 2013 podľa doloženého výpisu z účtu žalobcu, ktorý sa nachádza na č.l. 83 spisu, vykonal úhradu žalovanej čiastky 8.400 Eur v prospech účtu žalobcu dňa 20.12.2013, pričom ako variabilný symbol bolo uvedené číslo faktúry 2013025 (č.l. 7 spisu), ktorou žalobca vyúčtoval žalovanú pohľadávku 8.400 Eur žalovanému a ktorá vyplývala z uzavretej zmluvy o poskytnutí služieb medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 26.09.2011.
Naviac krajský súd uvádza, že z priebehu a postupu konania pred okresným súdom nedošlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom, keďže od momentu podania odporu zo dňa 22.08.2013 až do rozhodnutia okresným súdom, a to dňa 18.11.2013 mal žalovaný umožnené plniť si svoju dôkaznú povinnosť, t.j. označiť, predkladať dôkazy, pretože plnenie tejto dôkaznej povinnosti nie je možné zužujúco viazať len na nariadené ústne pojednávanie. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný obranu, resp. argumentáciu, ktorou spochybňoval pohľadávku žalobcu spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania, mohol použiť do momentu rozhodnutia okresným súdom a takisto zasielať do spisového materiálu dôkazy, ktorými chcel svoju obranu preukázať. Žalovaný i napriek podmienkam, ktoré mal dané zo strany okresného súdu, takto nepostupoval, preto okresný súd správnym spôsobom aplikoval ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keď vec prejednal aj v neprítomnosti žalovaného z dôvodu, že tvrdená náhla služobná pracovná cesta konateľa žalovaného s ohľadom na priebeh daného súdneho konania nebola ani zo strany krajského súdu vyhodnotená ako dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Žalovaný ako právnická osoba v zmysle ust. § 13 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka nekoná len štatutárnym orgánom, ale môže za ňu konať zástupca, prípadne iný subjekt, tak ako to vyplýva z ust. § 21 ods. 1 O.s.p..
V konečnom dôsledku okresný súd pri prejednaní veci v neprítomnosti žalovaného na nariadenom pojednávaní konanom dňa 18.11.2013 dôsledne aplikoval aj ust. § 114 ods. 1 O.s.p., z ktorého vyplýva, že súd pojednávanie pripraví tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní za rešpektovania aj ust. § 6 O.s.p., v zmysle ktorého v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Krajský súd preto nezistil ako relevantný odvolací dôvod žalovaného, ktorý sa bránil odňatím možnosti konať pred súdom. Podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. mal okresný súd v danej sporovej veci splnené všetky podmienky k tomu, aby vec prejednal v neprítomnosti žalovaného. Pokiaľ sa aj žalovaný bránil argumentáciou, že bola nevyhnutná jeho osobná účasť, ako aj výpoveď, v tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 96/99, podľa ktorého právnej vety ...„výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa ust. § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“. Uvedené rozhodnutie vychádza z ust. § 125 O.s.p., podľa ktorého výsluch žalovaného ako účastníka konania je len jedným z dôkazných prostriedkov a pokiaľ v konaní pred okresným súdom k veci boli produkované iné dôkazy, z ktorých okresný súd ustálil dôvodnosť žalobcovho nároku, tak ani z tejto roviny nebolo možné konštatovať, že by postupom okresného súdu došlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom.
Vo vecno-právnej rovine bolo vykonané dokazovanie okresným súdom v potrebnom rozsahu nevyhnutnom na posúdenie žalobcovho nároku. Bolo preukázané, že žalobca faktúrou č. 2013025 vyúčtoval sumu 8.400 Eur ako zmluvné plnenie, ktoré malo svoj základ v uzavretej zmluve o poskytnutí služieb medzi žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako poskytovateľom zo dňa 26.09.2011, č.l. 10 až 14 spisu. Toto žalobcom vyúčtované zmluvné plnenie 8.400 Eur žalovaný po rozhodnutí okresným súdom podľa výpisu z účtu žalobcu (č.l. 83 spisu) uhradil pripísaním na účet žalobcu dňa 20.12.2013, preto vzhľadom k čiastočnej dispozícii žalobcom, a to k späťvzatiu žaloby o zaplatenie 8.400 Eur, bol
na základe odvolacích dôvodov žalovaného posudzovaný len výrok rozsudku okresného súdu I. v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy 8.400 Eur od 13.04.2013 do zaplatenia, t.j. do 20.12.2013 v spojení so závislým výrokom II. o trovách prvostupňového konania.
Z faktúry č. 2013025, ktorou bolo vyúčtované zmluvné plnenie 8.400 Eur žalobcom žalovanému, vyplynula lehota splatnosti 12.04.2013, vo vzťahu ku ktorej nebola preukázaná žiadna námietka žalovaným, preto od 13.04.2013 nastalo omeškanie žalovaného so splnením peňažného záväzku za aplikácie ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, za ktoré omeškanie v súlade s uzavretou zmluvou o poskytnutí služieb článok IX. bodu 2. žalobca požadoval úrok z omeškania vo výške 0,05 % z fakturovanej sumy, a to zo sumy 8.400 Eur za každý deň omeškania. Krajský súd preto konštatuje vecnú správnosť výroku rozsudku okresného súdu I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 0,05 % úrok z omeškania denne z dlžnej sumy 8.400 Eur, keďže takáto výška úrokov z omeškania vyplývala z uzavretej zmluvy o poskytnutí služieb medzi žalobcom a žalovaným a odo dňa 13.04.2013, ktorý je dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry č. 2013025, je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zmluvne dohodnutý 0,05 % úrok z omeškania denne, a to až do zaplatenia, v danom prípade do dátumu 20.12.2013, kedy žalovaný sumu 8.400 Eur uhradil žalobcovi pripísaním na jeho účet.
Vecne správne rozhodol okresný súd aj vo výroku II. o trovách prvostupňového konania z titulu plnej úspešnosti žalobcu v súdnom konaní, ktorý výrok zodpovedal aj procesnému stavu pripusteného späťvzatia žaloby o zaplatenie 8.400 Eur, keďže v zmysle výpisu z účtu žalobcu ako veriteľa, ktorý sa nachádza na č.l. 83 spisu, bolo preukázané, že žalovaný sumu 8.400 Eur zaplatil až dňa 20.12.2013, t.j. až po rozhodnutí napadnutým rozsudkom okresného súdu.
K úplnosti krajský súd uvádza, že pokiaľ vo svojej výrokovej časti rozhodnutia uviedol za údajom do zaplatenia, t.j. do 20.12.2013, tak tento dátum vyplýva z výpisu z účtu žalobcu, keďže 20.12.2013 došlo k pripísaniu sumy 8.400 Eur na účet žalobcu ako veriteľa. Vo vyvolanom odvolacom konaní preto pre vecnú správnosť bol potvrdený rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 0,05 % úrok z omeškania denne z dlžnej sumy 8.400 Eur od 13.04.2013 do zaplatenia, t.j. do 20.12.2013, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku za aplikácie ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení aj s výrokom II. napadnutého rozsudku okresného súdu o trovách prvostupňového konania, ktorý bol závislým výrokom.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bola priznaná náhrada uplatnených trov odvolacieho konania spočívajúca v trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za dva úkony právnej služby, a to písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 27.01.2014, podanie zo dňa 14.04.2014 uskutočnené žalobcom na výzvu krajského súdu zo dňa 08.04.2014, 2 x 253,94 Eur = 507,88 Eur + 2 x 8,04 Eur režijný paušál = 16,08 Eur, 20 % DPH 104,79 Eur, súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania 628,75 Eur, ktoré je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.