Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41C-4-2023.pdf
PDF · 89.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-41C/4/2023
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V, v právnej veci navrhovateľov: 1/ B.. Q. M., rod. D., nar. XX.XX.XXXX a 2/ B.. N. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom L. XX, XXX XX R., proti odporcom: 1/ C. R. a 2/ U. R., obaja bytom M. XX/A, XXX XX R., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Súd n e p r i z n á v a odporcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovatelia sa návrhom doručeným podpísanému súdu dňa 30.01.2023 a jeho opravou (v časti označenia odporcu a v znení obsahu neodkladného opatrenia) dňa 10.02.2023 domáhali nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ktorým by súd uložil odporcom povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou zapísanou na LV XXXX, okres R. 5, obec R. - mestská časť A., kat. ú. A. a to rodinným domom, súp. č. XXXX postavenom na pozemku, parc. reg. C č. XXXX/XXX o výmere XXX mX záhrady a s pozemkom parc. reg. C č. XXXX/XXX o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria.
2. Uviedli, že predmetné neodkladné opatrenie podali z dôvodu marenia spravodlivosti v zmysle § 344 Trestného zákona pri podaní dovolania č. 15Co/78/2020-326 zo dňa 27.07.2023, z konania na súde Bratislava V pod sp. zn. 39C/54/2015 a ďalších podozrení na trestné konania podľa príloh. Tvrdili, že odstúpili od Kúpnej Zmluvy pod č. k. V-XXXXX/XX zo dňa 19.10.2017, po podpise tejto zmluvy, pričom písomnú žiadosť Odstúpenia podali do katastra nehnuteľností dňa 14.06.2018 pod č. k. Z-10960/18 z dôvodu tiesne a za nápadne nevýhodných podmienok, nakoľko mali za to, že ich právna zástupkyňa JUDr. M. nedostatočne pripravila dôvody Odstúpenia od predmetnej Kúpnej Zmluvy, napriek skutočnosti, že disponovala rozsiahlymi listinnými podkladmi a vo veľkom rozsahu tak poškodila svojich klientov ako aj ich dcéry prostredníctvom ňou vypracovaného znenia Odstúpenia od Kúpnej Zmluvy podľa Z-XXXXX/XX zo dňa 14.06.2018. Mali za to, že právna zástupkyňa nepreverila návrh na vklad vlastníckeho práva na odporcov v tiesni, kde bol nepravdivý údaj, že zaniklo záložné právo pod V - XXXXX/XXXX, lebo pohľadávka SLSP banky bola splatná. Boli toho názoru, že pohľadávka nebola splatná a bola predmetom súdneho sporu 42C/374/2015 zapísaný na LV XXXX, pod P - XXXX/XX, ktorý riešila C.. M.. Odporca si tak zabezpečil procesný úkon vo svoj prospech samostatne a tak, aby zmaril spoločné konanie k výmazu záložného práva pod V - XXXXX/XXXX na súde v inom konaní XXC/XXX/ XXXX pod P - 1460/15 a prostriedkami, ktoré súd predmetom podozrenia k trestnému činu jeho krivej výpovede a za účelom marenia spravodlivosti v úkonoch sudcu v konaní jeho žaloby pod 39C/54/2018 a okamžitého procesného úspechu. Na základe neplatného právneho úkonu Kúpnej Zmluvy, došlo k poškodeniu dlžníkov a záložcov, navrhovateľov zo zániku záložného práva pod V - XXXXX/XXXX a mareniu spravodlivosti v konaní 42C/374/2015 prostredníctvom odporcu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, v dôsledku ktorých sa podľa ich názoru poškodzuje majetok navrhovateľov a ich dcér, došlo k podvodnému nadobudnutiu nehnuteľnosti na LV XXXX kat. úz. A. z L. Q. pod V - XXXXX/XX, bola marená spravodlivosť aj v konaniach súdov pod 42C/374/2015 a 39C/58/2018 a prostredníctvom
Odstúpenia od Kúpnej Zmluvy zo dňa 14.06.2018, preto prebiehajú úkony z podozrenia na trestné konania, ktoré podávajú v prílohách.
3. K návrhu pripojili kópiu Zápisnice o trestnom oznámení spísanej na Okresnej prokuratúre Banská Bystrica dňa 11.11.2022 (z ktorej vyplýva, že navrhovateľka 1/ nahlásila podozrenie z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Tr. zák., nakoľko mala za to, že došlo k manipulácii výpovede svedka orgánmi činnými v trestnom konaní konkrétne výpovede jej dcéry zo dňa 22.02.2022, ktorú považuje za nepravdivú a sfalšovanú, rovnako ako aj jej (dcérin) podpis k tejto výpovedi), kópiu Zápisnice o podaní trestného oznámenia spísanej Okresnou prokuratúrou Bratislava V zo dňa 16.11.2022 (o nahlásení podozrenia z trestného činu krivej výpovede odporcu 1/ pred súdom ohľadom nedoručenia Odstúpenia od Kúpnej Zmluvy) a kópiu nesúhlasu s rozhodnutím prokurátora 1PN 204/22/1105-9 zo sťažnosti oznamovateľov (navrhovateľov) proti uzneseniu vyšetrovateľa č. KRP-225/2- VYS-BA-2021 zo dňa 29.03.2022 a kópia Zápisnice o oznámení spísanej Generálnou prokuratúrou SR trestný odbor dňa 07.02.2023 (o podaní trestného oznámenia na osobu G.. G. L., advokátku z Centra právnej pomoci, ktorá jej bola pridelená na základe jej žiadosti vo veci právoplatného Rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 15Co/78/2020-426 zo dňa 17.07.2022, voči ktorému chcela podať dovolanie).
4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením môže súd uložiť strane najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
10. Podľa § 329 ods. 1 CSP veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
12. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
13. Podľa § 337 ods. 1, 2, 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
14. V zmysle § 325 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Dané ustanovenie obsahuje v ods. 2 demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia v praxi.
15. Neodkladné opatrenie je v civilnom sporovom konaní procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je bezodkladná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Danosť právneho záujmu na neodkladnom opatrení sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie.
16. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie.
17. Existencia právneho pomeru (nároku) medzi účastníkmi, resp. osvedčenie základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti nároku, samé osebe netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.
18. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Preto sa súd vyrovnáva len s tými okolnosťami, ktoré existovali v danom čase použiteľného práva.
19. V danej súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (ďalej len ,,Najvyšší súd“) zo dňa 09.02.2017, spis. zn. 3Obdo/1/2017, v ktorom najvyšší súd výslovne uviedol, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu alebo, by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom dočasná úprava pomerov
medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 186 a nasl. CSP, ale vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorými dôvodnosť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia osvedčuje.
20. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že navrhovatelia sa domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia najmä z dôvodu, že odporcovia nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti špecifikovanej v podanom návrhu podvodným spôsobom a prostriedkami, ktoré sú predmetom podozrenia z trestného činu, čím podľa ich názoru bola marená spravodlivosť aj v konaniach pod sp. zn. 42C/374/2015 a 39C/58/2018.
21. Aj keď teda z dočasného charakteru inštitútu neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri zisťovaní týchto skutočnosti ani nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie v konaní pred súdom, tak nemožno z toho vyvodiť záver, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia navrhovateľa bez toho, aby navrhovateľ osvedčil pravdepodobnosť svojho nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Na to, aby súd mohol pristúpiť k dočasnej úprave pomerov medzi stranami teda musí existovať dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože u niektorej zo strán hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. Je teda vždy na navrhovateľovi, aby osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a osvedčil, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia, že existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami vždy spočíva výlučne na strane, ktorá nariadenie neodkladného opatrenia navrhuje. Navyše, ako už bolo uvedené, samotná existencia právneho pomeru (nároku) medzi účastníkmi, resp. osvedčenie základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti nároku, samé osebe netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť.
22. Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi doloženými k tomuto návrhu má za to, že navrhovatelia pre účely rozhodovania o podanom návrhu neosvedčili jeho dôvodnosť. Súd je toho názoru, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno a podpísanému súdu neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, ktorá by odôvodňovala okamžitý zásah súdu. Navrhovatelia v návrhu uvádzajú skutočnosti (napr. že odstúpili od Kúpnej zmluvy pod č.k. V-XXXXX/XX zo dňa 19.10.2017, že žiadosť o Odstúpenie od Kúpnej zmluvy podali do katastra nehnuteľností dňa 14.06.2018 pod č. k. Z-XXXXX/XX), ktoré žiadnymi hodnovernými listinným dôkazmi nepreukázali. Naopak z verejne prístupného katastrálneho portálu vyplýva skutočnosť, že odporcovia sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností, zapísaných na LV XXXX, okres R. 5, obec R. - mestská časť A., kat. ú. A. a to rodinným domom, súp. č. XXXX postavenom na pozemku, parc. reg. C č. XXXX/XXX o výmere 420 m2 záhrady a s pozemkom parc. reg. C č. 1162/363 o výmere 76 m2, zastavané plochy a nádvoria, ktoré nadobudli titulom Kúpnej zmluvy V-XXXXX/XX zo dňa 31.10.2017, pričom v poznámke k predmetným nehnuteľnostiam je uvedené, že na Okresnom súde Bratislava V prebiehajú súdneho konania vo veci nariadenia neodkladného opatrenia pod sp. zn. 41C/4/2023 a 49C/16/2023. Navrhovatelia v podanom návrhu taktiež nekonkretizujú akým spôsobom, či postupom malo dôjsť k mareniu spravodlivosti podľa ust. § 344 Trestného zákona, ale len odkazujú na prílohy k návrhu. Obsah skutočností opísaných navrhovateľmi v podanom neodkladnom opatrení ako aj ich sled považuje súd za čiastočne zmätočný a na seba nenadväzujúci. Súd v danej veci môže len dedukovať z celkového obsahu neodkladného opatrenia a k nemu priložených listín, na základe akých skutočností a súvislostí žiadajú navrhovatelia nariadiť neodkladné opatrenie. Súčasne v návrhu odkazujú na viaceré listiny avšak tieto súdu predložené neboli a teda súd nemá z čoho vychádzať pri posúdení dôvodnosti podaného návrhu na neodkladné opatrenie. Súd zdôrazňuje, že v konaní o neodkladnom opatrení súd nemá vyšetrovaciu či dohľadávaciu povinnosť pri získavaní podkladov k rozhodnutiu o návrhu na neodkladné opatrenia, ale vychádza len zo skutočností a listín predložených navrhovateľmi. Z predložených listinných dôkazov taktiež nie je zrejmé, či sa v danej veci aj vedie trestné stíhanie voči osobám, označeným v predložených zápisniciach o trestnom oznámení, resp. či im boli vznesené obvinenie za konkrétne trestné činy, resp. ako sa s uvedenými skutočnosťami vysporiadali príslušné orgány činné v trestnom konaní, resp. aký je záver z tých trestných oznámení.
23. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia preto tunajší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované ust. § 255 ods. 1 CSP, keďže navrhovatelia boli v konaní neúspešní a odporcom žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).