Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_4C-47-2014.pdf
PDF · 70.21 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/47/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci navrhovateľky H. F., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX L., E.. Š. Č.. X, proti odporcovi K. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. Č.. XX, XXX XX F., o určenie manželského výživného, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27.3.2014 navrhovateľka žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou 30% zo sumy životného minima mesačne, počnúc dňom podania návrhu opakovane do budúcna. Svoj nárok odôvodnila tým, že odporca je jej manželom. Odporca s návrhom nesúhlasil.
Súd vykonal dokazovanie návrhom, sobášnym listom účastníkov, vyjadrením navrhovateľky a odporcu, ďalším spisovým materiálom.
Účastníci sú manželia, pričom už 2 roky spolu trvale nežijú. Navrhovateľka žije striedavo v Brne u priateľa s ktorým čaká dieťa a v Bardejove u mamy. Bola do 8.1.2014 v ČR zamestnaná, dostala však výpoveď a odvtedy nikde nepracuje. Jej jediným príjmom sú dávky vo výške 61,92€ mesačne. Živia ju mama a priateľ. Obaja účastníci majú spolu 2 maloleté deti, ktoré boli zverené matke odporcu do náhradnej osobnej starostlivosti, pretože obaja rodičia žili a pracovali mimo územia SR. Odporca pracuje v ČR a jeho mesačný príjem je 500€. Platí dve pôžičky, z toho jednu spoločnú. Po vynaložení nákladov na potreby mu nezostane žiadna suma. Okrem iného dáva svojej matke 100€ na deti.
Na základe uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa § 71 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Je nepochybné, že priznanie vyživovacej povinnosti odporcovi voči navrhovateľke v akejkoľvek výške by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Účastníci spolu už 2 roky nežijú, ich zväzok je formálny. Majú spolu 2 maloleté deti, ktoré sú u matky odporcu. Navyše navrhovateľka čaká dieťa s iným mužom. Nemajú spoločnú domácnosť. Vyživovaciu povinnosť si neplnia voči sebe vzájomne. Navyše je nepochybné, že obaja majú približne rovnakú životnú úroveň. Navrhovateľku živia rodičia a odporca prispieva svojej matke 100€ na spoločné deti, pričom po odrátaní nákladov na životné potreby mu nezvýši nič. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Vychádzajúc zo zásady úspešnosti upravenej v tomto ustanovení, právo na náhradu trov konania vzniklo úspešnému odporcovi. Súd mu však náhradu trov konania nepriznal, pretože o to nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.