Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21S-15-2014.pdf
PDF · 125.48 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/15/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci žalobcu: K. K., nar. X.X.XXXX, bytom Z. C.. XX, XXX XX T., právne zast. JUDr. Magdou Poliačikovou, advokátkou, s. r. o., so sídlom Národná č. 17, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, A. Kmeťa č. 17, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZA- OVBP2/V/2014/00170/Bat zo dňa 20.1.2014, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. OÚ-ZA-OVBP2/V/2014/00170/Bat zo dňa 20.1.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy konania vo výške 410,89 Eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 340,89 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote podľa § 250b ods. 1 domáhal preskúmania zákonnosti a postupu rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZA-OVBP2/V/2014/00170/Bat zo dňa 20.1.2014, ktorým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie obce H. F.. 2013/013505/SU/Za zo dňa 10.10.2013, ktorým tento prvostupňový správny orgán nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania vo veci začatého konania o nariadení terénnych úprav na pozemkoch parcelách č. 5203/5, 5203/4, 5359/13 CKN kat. úz. H. F., vlastník pozemkov Ing. Q. Z., N., U. S.. XX. V žalobe žalobca poukazuje na to, že prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán mu nepriznal postavenie účastníka konania v podstate z jedného jediného dôvodu: terénne úpravy majú byť vykonávané 54 metrov od spoločnej hranice pozemkov, čo je podľa stavebného úradu dostatočná vzdialenosť, a preto správny orgán dospel k záveru, že realizáciou terénnych úprav nebudú žalobcove práva ako vlastníka susedného pozemku, ako aj rodinného domu priamo dotknuté. Žalobca má za to, že uvedené tvrdenie je absurdné, v rozpore so zákonom a rozhodovacou praxou. V prípade, ak by sa tak malo postupovať aj v iných konaniach - napríklad stavebné konanie, potom by úplne stačilo stavať v dostatočnej vzdialenosti od susedných nehnuteľností a žiadny sused, vlastník susednej nehnuteľnosti, domu či pozemku tak nebude účastníkom stavebného konania.
Tvrdenie žalovaného, že nebudú neprimerane obmedzené či ohrozené žalobcove práva a oprávnené záujmy, nie je pravdivé, nakoľko vydaním napadnutého rozhodnutia je neprimerane obmedzené a ohrozené jeho vlastnícke právo ako vlastníka susedného pozemku s rodinným domom. Žalobca je ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti KN parcela č. 5162/2, kat. úz. H. F., ktorá bezprostredne susedí s pozemkom č. 5203/4 kat. úz. H. F., kde majiteľ pozemku začal na svojom pozemku realizovať výkopové práce, ktoré zahŕňajú aj budovanie poľnej cesty, a táto cesta vedie až k hranici ich pozemku.
Súčasťou výkopových prác je aj zásah do existujúceho svahu, pričom je tu obava, že môže dôjsť k narušeniu stability pôdy, podložia a hrozí riziko zosuvu pôdy z dôvodu veľkej stupňovitosti svahu. Nakoľko tieto výkopové práce sa robia ťažkými mechanizmami na hranici pozemkov, pričom ide o kopec so značným prevýšením, žalobca má dôvodnú obavu, že môže dôjsť k zosuvu pôdy. Pod týmto svahom sa nachádza ich rodičovský dom postavený v roku 1955 súpisné číslo XXX, ako aj jeho rodinný dom súpisné číslo XXX postavený v roku 2009, pričom zosuv pôdy by znamenal ohrozenie, resp. poškodenie týchto nehnuteľností. Nad hranicou pozemku sa nachádza skalný masív dlhý asi 500 metrov. Dôvodnosť postavenia ako účastníka konania o nariadení terénnych úprav je daná aj tým, že stavebník pán Z. začal vykonávať rozsiahle terénne úpravy v rozpore so zákonom, bez geologického prieskumu a súhlasom obecného úradu, pričom k náprave došlo až potom, ako on ako vlastník susedného pozemku využil všetky zákonné možnosti v zmysle platného právneho poriadku. Tvrdenie, že žalobcove práva nebudú priamo dotknuté, nie je pravdivé, nakoľko jeho práva už sú dotknuté, a to doteraz vykonanými terénnymi a stavebnými úpravami - neuváženými zásahmi do existujúceho svahu na jeseň v roku 2012 pánom Z.. Taktiež je potrebné do úvahy vziať aj inžiniersko- geologický posudok vypracovaný zhotoviteľom GEOTREND, s. r. o., Žilina, kde na strane 6 geologického posudku je uvedené: uvedenými zásahmi bola narušená stabilita svahu, a to v hornej časti priťažením rozsiahlym násypom, zatiaľ čo v nižších častiach svahu došlo naopak k odľahčeniu a oslabeniu vyhĺbením obrezov pre cestu. Pri týchto terénnych úpravách nebolo riešené odvodnenie svahu, tzn. bezpečné odvodnenie pozemných vôd, ako aj povrchových zrážkových vôd. V čase obhliadky časť vôd voľne stekala po odkrytom a terénnymi úpravami poznačenom teréne, časť z nich sa hromadila v terénnych nerovnostiach, nakoľko došlo k narušeniu prirodzených odtokových pomerov územia. Táto voda postupne vsakuje do ílov a kamenito-ílovitých sutín, čím výrazne zhoršuje ich fyzikálno- mechanické vlastnosti. Uvedené zásahy do prirodzeného terénu mali za následok vznik zosuvu v hornej časti svahu v mieste najvyššieho násypu, pričom čelo tohto zosuvu prekrylo aj vybudovanú a makadamom vysypanú cestu. Vzniknutý aktívny zosuv má rozmery cca 25 x 10 metrov. V odlučnej oblasti zosuvu vznikla strmá až zvislá odtrhová stena výšky cca 2 - 3 metre, čím sa výrazne zhoršila stabilita územia aj v oblasti nad aktívnym zosuvom. Čelo vzniknutého zosuvu má výšku cca 1 meter. Zosunuté kamenito-hlinito-ílovité materiály boli v čase ohliadky v dôsledku nasýtenia vodou mäkkej až kašovitej konzistencie. Podstatný je tiež záver predmetného posudku, v ktorom je uvedené: terénne úpravy v rozsahu a spôsobom, ako boli doteraz vykonané, hodnotíme z hľadiska ich vplyvu na stabilitu predmetného územia ako nevhodné. Pre bezpečnú realizáciu obdobného zámeru bolo potrebné vypracovanie adekvátnej projektovej dokumentácie na základe predchádzajúceho inžiniersko- geologického prieskumu. Domnievame sa, že práce na terénnych úpravách je potrebné prerušiť, resp. zastaviť a zjednať nápravu, nakoľko je ohrozená stabilita územia nielen samotného pozemku, kde boli realizované terénne úpravy ale aj susedných pozemkov, pričom je ohrozený aj dom pána K.. Okrem narušenia stabilných pomerov územia je možný aj vývoj negatívnych eróznych procesov.
Tieto skutočnosti žalovaný úplne ignoroval a vôbec sa neobťažoval s vysporiadaním sa so žalobcom predloženým geologickým posudkom, ktorý jasne popisuje narušenú stabilitu svahu a v závere uvádza, že je ohrozená stabilita územia ako aj susedných pozemkov, pričom je ohrozený aj žalobcov dom. Z uvedeného je zrejmé, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý mal vykonať ohliadku na mieste samom. S poukazom na vypracovanie inžiniersko-geologického posudku je preukázané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy - ohrozenie pozemku ako aj rodinného domu v jeho spoluvlastníctve, pričom hrozí škoda na majetku ale aj škoda na živote a zdraví, a teda jeho práva žalobcu sú priamo dotknuté. Žalovaný uviedol, že nariadením terénnych úprav sa sleduje zabezpečenie narušeného terénu proti prípadnému zosunutiu, a tiež je teda evidentné ohrozenie jeho vlastníckych práv. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 8Sžp 20/2012, a tiež nález Ústavného súdu SR č. k. PLÚS 19/09. V zmysle uvedeného právo na ochranu vlastníctva, resp. právo na pokojné užívanie majetku je základným právom, ktoré musí byť vnímané v úzkej súvislosti s ochranou slobodnej sféry a súkromia vlastníka. Tiež poukázal na ust. § 46 Správneho poriadku a § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Vzhľadom na uvedené správny orgán žalobcovi uprel procesné postavenie účastníka správneho konania, žiadal predmetné rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie s poukazom na § 250j ods. 2 písm. a), c), d) a e) O.s.p.. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania.
Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie. Žalovaný potvrdil procesné rozhodnutie obce Nezbudská Lúčka, ktorým nepriznal postavenie účastníka konania žalobcovi v správnom konaní o nariadení terénnych úprav na pozemkoch č. 5203/5, 5203/4, 5359/1 kat. úz. H. F.. Stavebný úrad v konaní
vyhodnotil postavenie účastníka konania tak, že predmetom daného správneho konania nemôžu byť priamo dotknuté jeho vlastnícke práva ako aj právom chránené záujmy, pretože terénne úpravy, ktoré sú predmetom správneho konania, budú vykonávané cca 54 metra od spoločnej hranice pozemkov parc. č. 5203/4 a pozemku 5162/2 v jeho vlastníctve. Stavba rodinného domu súpisné číslo XXX umiestnená na pozemku parc. č. 5159 kat. úz. H. F. v podielovom vlastníctve je vzdialená od hraníc pozemkov, na ktorých budú vykonávané terénne úpravy viac ako 90 metrov. Vzhľadom na preukázateľné dostatočné vzdialenosti umiestnenia nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu stavebný úrad v rámci správneho konania dospel k záveru, že žalobca ako vlastník susedných nehnuteľností nespĺňa kumulatívne podmienky § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, a preto mu nepriznal postavenie účastníka konania o nariadení terénnych úprav. Žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi svojho rozhodnutia. Povolením terénnych úprav a ich realizáciou nemôže ani len teoreticky dôjsť k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu vyplývajúcich z vlastníckych pozemkov a stavieb, práve naopak, týmito úpravami sa zabezpečí zastabilizovanie svahu, čím sa zamedzí možnému ďalšiemu zosuvu a zároveň sa realizáciou týchto úprav docieli ochrana verejných záujmov. Stavebný úrad na dosiahnutie tohto cieľa vydá rozhodnutie z úradnej povinnosti bez aktívnej účasti žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Krajský súd v Žiline v predmetnej veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky ust. § 250f ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.. Žalobca súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania, rovnako žalovaný vyslovil súhlas s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.
Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu vrátane ich postupov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť pri aplikácii ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., a to pre nedostatok dôvodov:
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 140 zák. č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon) ak nie je vyslovene ustanovené inak, vzťahujú sa na stavebné konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (zák. č. 71/1967 Zb.).
Podľa § 47 ods. 3 zák č. 71/1967 Zb. v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 71 zákona č. 50/1976 Zb. povolenie stavebného úradu vyžadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné podľa osobitných predpisov iné orgány a) terénne úpravy, ktorými sa podstatne mení vzhľad prostredia alebo odtokové pomery, b) ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce, c) informačné, reklamné a propagačné zariadenia, pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom.
Podľa § 71 ods. 2 na terénne úpravy a práce uvedené v odseku 1 písm. a) a b) sa povolenie nevydáva, ak stavebný úrad v územnom rozhodnutí od jeho vydania upustil.
Podľa § 73 zákona č. 50/1976 Zb. na konanie o povolení terénnych úprav, ťažobných a im podobných alebo s nimi súvisiacich prác, informačných, reklamných a propagačných zariadení sa vzťahujú primerane ustanovenia oddielu 4.
Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. účastníkmi stavebného konania sú a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením
priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant časti, ktorá sa týka projektu stavby.
Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že obec Nezbudská Lúčka oznámením o začatí konania o nariadení terénnych úprav a nariadení ústneho konania pod č. 2013/13446/SU/Za zo dňa 23.8.2013 oznámila začatie konania o nariadení terénnych úprav na pozemkoch parc. č. 5203/5, 5203/4, 5359/1 CKN kat. úz. H. F. na základe predloženého geologického posudku z dôvodu zabezpečenia stability svahu a úprav súvisiacich s odvádzaním zrážkových vôd z pozemkov dotknutým orgánom štátnej správy a známym účastníkom konania sa nariadilo ústne konanie dňa 11.9.2014 o 14:00 hod. na Spoločnom Obecnom úrade vo Varíne. Toto oznámenie o začatí konania bolo dané na vedomie aj žalobcovi. V administratívnom spise sa nachádza písomnosť od žalobcu - žiadosť o odklad konania, ktorá bola doručená na obec Nezbudská Lúčka dňa 6.9.2013, kde žalobca uvádza, že nakoľko podľa zákona je účastníkom uvedených konaní a všetky tieto konania sa uskutočňujú na jeho podnety, žiadal o odloženie termínu ústneho pojednávania. Z ústneho konania bola spísaná zápisnica z konania o nariadení terénnych úprav na pozemkoch parcela č. 5203/5, 5203/4, 5359/1 CKN kat. úz. H. F., na ktorom sa zúčastnil aj žalobca. Zo zápisnice vyplynulo, že prítomní boli oboznámení s predmetom konania, bol predložený geologický posudok, geodetické zameranie pozemkov, projekt terénnych úprav, projektová dokumentácia bola vypracovaná Ing. N. E.. V zápisnici bolo uvedené za Stredoslovenskú energetiku distribúciu, a. s., že každá úprava terénu musí byť vopred konzultovaná zo SSE-D, a. s., Žilina. Pri realizácii úpravy svahu musí byť prítomný z dôvodu bezpečnosti a ochrany zdravia zástupca SSE, a. s., za Správu národného parku Malá Fatra Varín Ing. G. E. uviedla, že zmierňovanie svahu by sa malo konať bez výrubov a orezu drevín, odstraňovaná zemina by mala byť použitá na spätné zásypy v mieste riešeného územia. Komunálny odpad musí byť uložený na povolenú skládku odpadov. Konečná úprava svahu by mala byť s prihliadnutím na ochranné pásmo vysokého napätia upravená pôvodnými druhmi vegetácie.
V administratívnom spise sa zároveň nachádza oznámenie o začatí konania - nepriznanie postavenia účastníka konania pod č. 2013/13505/SU/Za zo dňa 16.9.2013, ktorým oznámením obec Nezbudská Lúčka oznamuje žalobcovi začatie konania o nepriznaní postavenia účastníka konania vo veci konania o nariadení terénnych úprav na pozemkoch parc. č. 5203/5, 5203/4, 5359/1 CKN kat. úz. H. F. vlastník pozemkov Ing. Q. Z., N.. Žalobca si môže uplatniť prípadné námietky a pripomienky na ochranu svojich práv v lehote 7 dní odo dňa doručenia oznámenia. Uvedené oznámenie žalobca prevzal dňa 26.9.2013.
Dňa 1.10.2013 žalobca v zastúpení podal námietky k uvedenému oznámeniu. Poukázal na § 14 ods. 1 Správneho poriadku, zotrval na tom, že je účastníkom predmetného konania, nakoľko je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti KNC parc. č. 5162/2 kat. úz. H. F., ktorá bezprostredne susedí s pozemkom č. 5203/4 kat. úz. H. F., kde majiteľ pozemku začal na svojom pozemku realizovať výkopové práce, ktoré zahŕňajú aj budovanie poľnej cesty, a tieto vedie až k hranici jeho pozemku. Súčasťou výkopových prác je aj zásah do existujúceho stavu, pričom má obavu, že môže dôjsť k narušeniu stability pôdy, podložia a hrozí riziko zosuvu pôdy z dôvodu veľkej stupňovitosti svahu.
Obec Nezbudská Lúčka rozhodnutím zo dňa 18.9.2011 pod č. 2013/13446/SU/Za/P prerušila konanie o nariadení terénnych úprav do doby rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka konania vo vzťahu k žalobcovi.
Obec Nezbudská Lúčka rozhodnutím pod č. 2013/13505/SU/Za zo dňa 10.10.2013 rozhodla podľa § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990, podľa § 59 stavebného zákona v spojení s § 14 ods. 1 Správneho poriadku tak, že žalobcovi nepriznala postavenie účastníka konania vo veci začatého konania o nariadení terénnych úprav na pozemkoch parc. č. 5203/5, 5203/4, 5359/13 CKN kat. úz. H. F., vlastník pozemkov Ing. Q. Z., N.. Ďalej rozhodla tak, že námietky účastníka konania - žalobcu vo vzťahu k účastníctvu v konaní o nariadení terénnych úprav sa zamietajú ako nedôvodné. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na to, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku parc. č. 5162/2 CKN, stavby súpisné číslo domu XXX na pozemku CKN parc. č. 5159 v kat. úz. H. F.. Podľa predloženej dokumentácie terénnych úprav, kópie z katastrálnej mapy, geometrického plánu, budú terénne úpravy vykonávané cca 54 metrov od spoločnej hranice pozemkov parc. č. 5203/4 CKN a pozemku parc. č. 5162/2 CKN. Stavba rodinný dom súpisné číslo XXX na pozemku parc. č. 5159 CKN je vzdialená od hraníc pozemkov, na ktorých budú vykonávané terénne úpravy viac ako 90
metrov. Preukázanou dostatočnou vzdialenosťou nehnuteľnosti pozemku parc. č. 5162/2 CKN a domu súpisné číslo XXX v podielovom vlastníctve žalobcu od hraníc susedných nehnuteľností stavebný úrad dospel k záveru, že realizáciou terénnych úprav vykonávaných na špecifikovaných pozemkoch nebudú práva žalobcu priamo dotknuté. Z uvedeného dôvodu nie sú splnené podmienky § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, a preto postavenie účastníka mu nepriznal. Na základe uvedeného predložené námietky žalobcu zamietol.
Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie, žalobca sa nestotožnil s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, poukázal na to, že mal byť účastníkom predmetného konania s poukazom na to, že je spoluvlastníkom podielovým nehnuteľností KNC parc. č. 5162 kat. úz. H. F., ktorá bezprostredne súvisí s pozemkom parc. č. 5203/4 kat. úz. H. F., kde majiteľ pozemku začal vykonávať na svojom pozemku výkopové práce, ktoré zahŕňajú aj budovanie poľnej cesty, a tieto vedie až k hranici ich pozemku. Súčasťou výkopových prác je aj zásah do existujúceho stavu, pričom má obavu, že môže dôjsť k narušeniu stability pôdy podložia a hrozí riziko zosuvu pôdy z dôvodu veľkej stupňovitosti svahu. Výkopové práce sa robia ťažkými mechanizmami a robia sa na hranici pozemkov, pričom ide o kopec so značným prevýšením, má dôvodnú obavu, že môže dôjsť k zosuvu pôdy. Pod týmto svahom je postavený rodičovský dom, v roku 1955 a rodinný dom Ing. N., pričom zosuv pôdy by znamenal ohrozenie resp. poškodenie týchto nehnuteľností. Nad hranicou pozemku sa nachádza skalný masív dlhý asi 500 metrov. Tvrdenie, že jeho práva nebudú priamo dotknuté, nie je pravdivé, nakoľko tieto práva už sú dotknuté doteraz vykonanými terénnymi a stavebnými úpravami pánom Z.. Taktiež je potrebné vziať do úvahy aj inžiniersko-geologický posudok vypracovaný zhotoviteľom GEOTREND, s. r. o. Žilina. V závere posudku je uvedené, že terénne úpravy v rozsahu a spôsobom, ako boli vykonané, hodnotia sa z hľadiska ich vplyvu a stability predmetného územia ako nevhodné. Práce na terénnych úpravách je potrebné prerušiť, resp. zastaviť, nakoľko je ohrozená stabilita územia nielen samotného pozemku, kde boli realizované terénne úpravy ale aj susedný pozemok, pričom je ohrozený aj dom žalobcu. Okrem narušenia stabilných pomerov je možný aj vývoj negatívnych eróznych procesov.
Žalovaný svojím rozhodnutím zo dňa 20.1.2014 prvostupňové rozhodnutie potvrdil podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku. Poukázal na to, že okruh účastníkov konania je v danom prípade vymedzený tak, že pre postavenie účastníka nepostačuje vlastnícke alebo iné právo k susednej nehnuteľnosti, ale musí byť zároveň splnená aj druhá podmienka § 59 ods. 1 písm. b), a to že vlastnícke právo alebo právom chránené záujmy či povinnosti suseda môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Túto otázku vždy posudzuje stavebný úrad podľa okolností konkrétneho prípadu a na základe tohto vymedzí okruh účastníkov konania. V danom prípade rozhodol prvostupňový orgán správne, keď nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania v konaní o nariadení špecifikovaných terénnych úprav, nakoľko dospel k jednoznačnému záveru, že predmetom konania nemôžu byť priamo dotknuté alebo narušené vlastnícke práva žalobcu alebo právom chránené záujmy, pretože terénne úpravy, ktoré sú predmetom správneho konania, budú vykonávané cca 54 metrov od spoločnej hranice pozemku parc. č. 5203/4 a pozemku č. 5162/2 v jeho vlastníctve. Aj stavba rodinného domu súpisné číslo XXX umiestnená na pozemku parc. č. 5159 kat. úz. H. F. v podielovom vlastníctve žalobcu je vzdialená od hraníc pozemkov, na ktorých budú nariadené alebo vykonávané terénne úpravy viac ako 90 metrov. Vzhľadom na túto dostatočnú vzdialenosť nehnuteľnosti vo vlastníctve odvolateľa stavebný úrad vyhodnotil a dospel k záveru, že odvolateľ nespĺňa kumulatívne obidve podmienky pre postavenie účastníka konania vymedzené v ust. § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona. Odvolací orgán preskúmaním administratívneho spisu zistil a dospel k záveru, že stavebný úrad v danom prípade postupoval správne, v konaní riadne preskúmal dôvody odvolateľa, ktorými sa domáhal priznania postavenia účastníka v správnom konaní. V danom prípade nie je rozhodujúce, kto na nepovolené uskutočnené stavebné úpravy upozornil bez geologického posúdenia stavebný úrad, stavebný úrad po zistení nepovolenej stavby musí skúmať z úradnej povinnosti, či je možné terénne úpravy dodatočne povoliť a aké podklady k tomu sú potrebné. Nariadením terénnych úprav, ktorými sa sleduje zabezpečenie narušeného terénu proti prípadnému zosunutiu, kým nebudú stavebné objekty definitívne povolené, sleduje stavebný úrad ochranu všeobecných záujmov z úradnej povinnosti, to však nezakladá odvolateľovi postavenie účastníka v predmetnom konaní, nakoľko tieto zabezpečovacie práce - terénne úpravy, ako už bolo vyššie uvedené, budú realizované v dostatočnej vzdialenosti od nehnuteľnosti v jeho vlastníctve.
Krajský súd v Žiline v predmetnom prípade predovšetkým skúmal, či dané rozhodnutie môže byť predmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.. Žalobca nesporne napadol rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka v správnom konaní, ktoré podľa právnej teórie ako aj
ustálenej súdnej praxe (pozri bližšie rozhodnutie rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Sžp 31/2012) je rozhodnutím procesnej povahy, a preto je podľa § 248 písm. a) O.s.p. vylúčené zo súdneho prieskumu. Súdna prax síce po vydaní rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-240/09 z 8.3.2011 pripustila aj súdny prieskum týchto procesných rozhodnutí, predovšetkým vo veciach týkajúcich sa ochrany životného prostredia v tom smere, aby občianske združenia vo vzťahu k životnému prostrediu boli považované za účastníka správneho konania, a tak mohli mať právo plnohodnotne sa zúčastniť aj súdneho konania (k tomu pozri bližšie rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp 41/2009 z 12.4.2011, 3Sžp 24/2009 z 2.6.2011, či 3Sžp 48/2009 z 2.8.2011).
Rozhodnutie správneho orgánu o tom, či určitá fyzická alebo právnická osoba je alebo nie je účastníkom správneho konania, je bezpochyby spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu. Postavenie účastníka konania poskytuje tomuto reálnu možnosť svojim konaním včas ovplyvňovať priebeh správneho konania, ktorá nemusí prislúchať iným subjektom zúčastneným na konaní (zúčastnená osoba). Aj z tohto dôvodu, v záujme zaistenia čo najlepšieho uplatnenia práv na súdnu a inú ochranu (čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky), súdna prax pripúšťa možnosť preskúmavania zákonnosti takéhoto rozhodnutia správneho orgánu. Kladie však požiadavku, že musí ísť o správne konanie, ktoré v čase preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania žalobcovi trvá. V prípade skončenia správneho konania vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci totiž z hľadiska súdneho prieskumu zákonnosti odpadáva spôsobilý predmet konania - rozhodnutie správneho orgánu o nepriznaní postavenia účastníka stráca povahu „konečného rozhodnutia", ktorého prípadné zrušenie by mohlo pre dotknutý subjekt založiť právo zapojiť sa do správneho konania ako jeho účastník. V prípade existencie právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní totiž osoba, domáhajúca sa postavenia účastníka v správnom konaní, už nemôže realizovať svoje procesné oprávnenia. Tieto môže vykonávať iba v prípade, ak správne konanie aktuálne prebieha, pričom v takomto prípade je preskúmanie rozhodnutia o pristúpení ďalšieho účastníka do konania dôvodné. Preto je potrebné, aby súd v každom konkrétnom konaní zisťoval stav správneho konania, konkrétne či sa nejedná o právoplatne skončenú vec. V prípade zistenia, že správne konanie je právoplatne skončené, je potrebné súdne konanie o preskúmanie rozhodnutí o nepriznanie postavenia účastníka v správnom konaní zastaviť podľa § 250d ods. 3 O.s.p.. Dôvodom pre zisťovanie stavu správneho konania je tiež potreba naplniť účel práva na súdnu a inú ochranu realizovanú súdmi a orgánmi verejnej správy, t. j. poskytnúť ochranu reálnym a realizovateľným právam fyzických a právnických osôb a nie formalistickým výkladom práva rozhodovať vo veci len preto, aby litera zákona bola dodržaná aj za cenu, že ochrana práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb bude zabezpečená len pro forma. V prípade účastníctva v správnom konaní by v takomto prípade osoba mala síce rozhodnutie o tom, že je účastníkom správneho konania, avšak toto samo o sebe by nezisťovalo reálnu možnosť ich výkonu, pretože by len konkurovalo právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej a bez ďalšieho by nemalo za následok jeho zrušenie (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Sžp 6/2012 zo dňa 27.2.2013).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd nemal sporné, a to z predloženého administratívneho spisu týkajúceho sa konania o nariadení terénnych úprav na špecifikovaných pozemkoch, že konanie vo veci nariadenia terénnych úprav vo vzťahu k vlastníkovi pozemkov Ing. Q. Z. vo vzťahu k pozemkom CKN č. 5203/5, 5203/4, 5359/1 kat. úz. H. F. nie je právoplatne skončené, nakoľko žalovaný pripojil súdu celý originál administratívneho spisu, so všetkými podkladmi k veci (kópia katastrálnej mapy, príslušné LV, projekt terénnych úprav, inžinierskogeologický prieskum). Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obce Nezbudská Lúčka o nepriznaní postavenia účastníka konania - žalobcu vo vzťahu ku konaniu o nariadení terénnych úprav je teda predmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p..
Pre posúdenie, či určitá fyzická alebo právnická osoba mala, resp. nemala byť účastníkom stavebného konania, v danom prípade terénnych úprav s poukazom na § 73 stavebného zákona, treba skúmať, či uskutočnením (terénnych úprav) stavby podľa stavebného povolenia (resp. v danom prípade projektu terénnych úprav príp. iných podkladov) existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám a nie je potrebné skúmať reálny faktický zásah do týchto práv (uznesenie Najvyššieho súdu SR 8Sžp 20/2012). Vyžaduje sa teda splnenie dvoch kumulatívnych podmienok a to vlastníctvo alebo iné právo k pozemku a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením (nariadením terénnych úprav) priamo dotknuté. To znamená, že z týchto hľadísk potom je potrebné vychádzať analogicky aj pri
posudzovaní účastníctva v konaní o nariadení terénnych úprav na pozemkoch par. č. 5203/5, 5203/4, 5359/13 v kat. úz. H. F..
Krajský súd v Žiline v predmetnej veci poukazuje na to a namieta to aj žalobca, že aj žalovaný správny orgán má povinnosť dodržiavať ustanovenia Správneho poriadku, a to konkrétne v danom prípade ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku zákona č. 71/1967 Zb., podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Je nepochybné, že vo vzťahu k účastníctvu v konaní vo vzťahu k terénnym úpravám sa vzťahuje ust. § 59 ods. 1 stavebného zákona, ktoré ustanovenie konkretizuje, kto je účastníkom daného konania. Podľa § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona sú to osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté.
V predmetnom prípade z administratívneho spisu vyplynulo a nie je sporné, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku parc. č. 5162/2 a stavby domu súpisné číslo XXX umiestnenej na pozemku parc. č. 5159, v kat. území H. F.. Spoločná hranica je medzi pozemkami žalobcu CKN č. 5162/2 a pozemkom č. parc. 5203/4, ktorý je predmetom konania o nariadení terénnych úprav. Takisto nie je sporné, že žalobca je spoluvlastníkom rod. domu súp. č. XXX, ktorý je na susediacom pozemku par. č. 5159. Terénne úpravy sa majú týkať pozemkov par. č. 5203/5, 5203/4 a 5359/13 vo vlastníctve Ing. Q. Z.. Žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka konania - žalobcu dostatočnou vzdialenosťou od hraníc pozemkov, kde sa budú realizovať terénne úpravy. S týmto sa súd nestotožňuje a považuje rozhodnutie žalovaného za rozhodnutie predčasné, najmä z toho dôvodu, že žalovaný vo svojom rozhodnutí nebral ohľad na odvolacie námietky žalobcu, v ktorých najmä poukazoval na predložený inžiniersko-geologický posudok vyhotovený GEOTRENDOM, s. r. o. Žilina z februára 2013 a poukazoval najmä na závery z tohto posudku, že terénne úpravy v rozsahu a spôsobom ako boli doteraz vykonané, hodnotí z hľadiska ich vplyvu na stabilitu za nevhodné, najmä s poukazom na záver, že je ohrozená v danom prípade stabilita územia nielen samotného pozemku, kde boli realizované stavebné úpravy ale aj susedných pozemkov, pričom je ohrozený aj dom pána K., t. j. žalobcu.
Žalovaný žiadnym spôsobom nereaguje na túto odvolaciu námietku, iba konštatuje, že nemôže byť žalobca terénnymi úpravami dotknutý. Súd poukazuje na skutočnosť, že je potrebné v danom prípade skúmať a vysporiadať sa so skutočnosťou vo vzťahu k účastníctvu žalobcu, či teda žalobca má alebo nemá byť účastníkom daného konania o nariadení terénnych úprav na špecifikovaných pozemkoch vo vlastníctve Ing. Q. Z. s poukazom na ust. § 59 ods. 1 pís. b) Stavebného zákona, či uskutočnením stavebných úprav resp. terénnych úprav podľa predloženého projektu terénnych úprav, predloženého inžinierskogeologického prieskumu nachádzajúceho sa v administratívnom spise v spojení s predloženým inžinierskogeologickým posudkom predloženým žalobcom v rámci odvolania, existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám vo vlastníctve resp. spoluvlastníctve žalobcu. Žalovaný z tohto pohľadu vyhodnotí, aký vplyv má predložený posudok zo strany žalobcu na rozhodnutie podľa § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, keď je zrejmé, že zo záverov tohto posudku vyplýva že doterajšie realizované terénne úpravy už zasiahli na susedné pozemky resp. priamo na dom žalobcu.
Z tohto dôvodu súd rozhodnutie žalovaného zrušil pre nedostatok dôvodov s poukazom na § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., a teda rozhodnutie žalovaného v tomto smere považuje za predčasné.
Žalobca bol v konaní úspešným účastníkom konania, preto má pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania podanom na tunajšom súde osobne dňa 10.02.2014 v celkovej výške 410,88 Eur, spočívajúcich zo súdneho poplatku 70 Eur a z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to: 1. prevzatie a príprava zastúpenia (27.01.2014) - 134 Eur, 2. žaloba (27.01.2014) - 134 Eur; a ďalej z režijného paušálu 2 x 8,04 Eur a 20 % DPH.
Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobcu a priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie.
A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „vyhláška") je výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ").
Výpočtový základ pre rok 2014 predstavuje 804 Eur.
Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.
Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2014 predstavuje sumu 134 Eur.
V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia vydaného v rámci konania o nariadených terénnych úpravách - o nepriznaní postavenia účastníka konania žalobcovi, a teda za zastupovanie v takejto veci za jeden úkon právnej služby patrí odmena vo výške jednej šestiny výpočtového základu.
Súd priznal odmenu za dva úkony právnej služby, a to za: 1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 27.01.2014, ako vyplýva z plnomocenstva doloženého k žalobe, v súlade s § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 134 Eur, 2. písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 27.01.2014 v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 134 Eur; odmena za úkony právnej služby spolu vo výške 268 Eur.
B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako hotové výdavky právneho zástupcu aj režijný paušál za rok 2014 (2 x 8,04 Eur); režijný paušál spolu 16,08 Eur.
C/ Súd priznal v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky DPH (20 %) vo výške 56,81 Eur, o ktorú sa zvýšila súdom priznaná odmena za úkony právnej služby a náhrady, keďže mal preukázané podľa osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty vydaného dňa 04.02.2008 pre identifikačné číslo SK2022465929, že právny zástupca žalobkyne je platiteľom dane od 15.02.2008.
Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 340,89 Eur (268+16,18+56,81) považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva.
D/ Súd priznal ako trovy konania aj zaplatený súdny poplatok vo výške 70 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v dvoch vyhotoveniach.