Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-19-2022.pdf
PDF · 107.01 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/19/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Bytex Slovensko s.r.o., Košice, Palackého 14, zastúpeného JUDr. Ivanom Husárom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Vojenská 14, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., C. XX, 2/ D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., C. XX, o zaplatenie 192,12 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 14. júla 2021 sp. zn. 12C/15/2019
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 14. júla 2021 č.k. 12C/15/2019-84, okrem výroku II.
Žalobca má proti žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 14. júla 2021 č.k. 12C/15/2019-84 uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 192,12 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 192,12 € od 20.10.2019 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z nich zaniká povinnosť plnenia druhému zo žalovaných (výrok I.), v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi proti žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III.).
2. Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu dňa 28.6.2019, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 192,12 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % od 1.7.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania titulom nedoplatku z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od januára do apríla 2015 v celkovej výške 192,12 €. Žalobu v podstatnom zdôvodnil tým, že žalovaní boli do 30.4.2015 vlastníkmi bytu č. XX v bytovom dome na ulici E. X, C., ktorého správu vykonáva na základe Zmluvy o výkone správy žalobca. Žalobca eviduje voči žalovaným nedoplatok z vyúčtovania služieb za rok 2015 vo výške 192,12 €, splatný 30.6.2016. Nedoplatok žalovaní doposiaľ neuhradili.
3. 1. Zo zmluvy o výkone správy č. 34/99 zo dňa 23.11.1999 (čl. I.) súd zistil, že žalovaní poverili správcu (žalobcu) na základe rozhodnutia väčšiny vlastníkov bytov v dome zabezpečením prevádzky, údržby a opráv spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu na ulici Ostravská č. 2, súp. č. XXXX a pozemku prislúchajúceho k domu, zabezpečovaním plnení spojených s užívaním bytov a ďalších služieb za podmienok dojednaných predmetnou zmluvou. 034/2008 zo dňa 20.12.2008. 3.2. Podľa čl. 5 bodu 5.3 Zmluvy o výkone správy č. 034/2008 uzavretej dňa 20.12.2008 medzi správcom BYTEX Slovensko s.r.o. a vlastníkmi bytového domu na Ostravskej ulici č. 2, súp. č. domu 1014 (ďalej len ako „Zmluva o výkone správy“), vyúčtovanie nákladov za poskytnuté plnenia vykonáva správca v
termíne stanovenom zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v platnom znení. 3.3. Podľa čl. 3 bod X.X.X.X a X.X.X.X Zmluvy o výkone správy, vo finančnej oblasti je správca povinný zabezpečiť pre vlastníkov každoročne do 31. mája vyúčtovanie skutočných nákladov za plnenia a služby spojené s užívaním spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, bytov a nebytových priestorov za predchádzajúci kalendárny rok. 3.4. Podľa čl. 5 bodu 5.4 Zmluvy o výkone správy, vyúčtovaním zistený nedoplatok na skutočných nákladoch za poskytnuté plnenia a služby spojené s užívaním spoločných časti domu a spoločných zariadení domu, bytu a nebytového priestoru je vlastník povinný uhradiť správcovi bezodkladne po uplynutí reklamačnej lehoty. Lehota na podanie reklamácii k ročnému vyúčtovaniu je 30-dňová odo dňa jeho doručenia. Bezodkladne po uplynutí reklamačnej lehoty je správca povinný vrátiť vlastníkovi vyúčtovaním zistený preplatok.
4. Z vyúčtovania nákladov a služieb spojených s bývaním za obdobie od 1.1.2015 do 30.4.2015 súd zistil, že žalovaným vznikol za obdobie od 1.1.2015 do 30.4.2015 nedoplatok vo výške 192,12 €. Z poštového podacieho hárku s dátumom podania 23.5.2016 súd zistil, že žalobca podal na poštovú prepravu zásielku adresovanú žalovanému 1/ na adresu Ostravská 2, Košice.
5. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 súd zistil, že žalovaným vznikol preplatok v celkovej výške 437,91 €, ktorý im bol aj vyplatený poštovým poukazom zo dňa 25.6.2015.
6. Z inkasného lístka, ktorý žalovaní predložili k nahliadnutiu na pojednávaní súd zistil, že žalovaní uhradili za mesiac 04/2015 správcovi sumu vo výške 261,67 €.
7. Právne vec posúdil podľa § 6 ods. 1, § 7b ods. 5, § 8a ods. 1, 2 a 7 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, spolu s § 100 ods. 1, 2, § 101, § 511 ods. 1, § 517 ods. 1, 2, § 563 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z.
8. Súd sa najskôr musel vysporiadať s námietkou premlčania nároku vznesenou žalovanými, pričom dospel k názoru, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Z podacieho poštového hárku opatreného pečiatkou Slovenskej pošty Košice 2 je zrejmé, že žalobca, ako správca podal vyúčtovanie za rok 2015 adresované žalovanému 1/ na pošte dňa 23.5.2016, pričom ako adresa na doručenie bola uvedená Ostravského 2, Košice. Nebolo sporné, že žalovaní neoznámili žalobcovi inú adresu na doručovanie. Preto treba vychádzať z toho, že zásielka sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného 1/ uplynutím odbernej lehoty (18 dní) teda dňa 10.6.2016. V zmysle čl. 5 bodu 5.4. 30-dňová lehota na reklamáciu vyúčtovania uplynula dňom 10.7.2016, teda od 11.7.2016 boli žalovaní povinní uhradiť nedoplatok vzniknutý za rok 2015 (za obdobie od 01 do 04/2015). Prvý krát teda žalobca mohol uplatniť svoj nárok voči žalovaným dňa 11.7.2016 v trojročnej premlčacej lehote, ktorá uplynula dňom 11.7.2019, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 28.6.2019, teda v zákonnej 3 ročnej premlčacej dobe.
9. Žalovaní napokon rozporovali aj samotný nárok žalobcu s odôvodnením, že v mesiaci 04/2015 uhradili žalobcovi sumu 261,67 €, teda žalobca nemá nárok na úhradu nedoplatku z vyúčtovania za obdobie 01 až 04/2015, nakoľko od 1.5.2015 už neboli vlastníkmi uvedeného bytu. K tejto argumentácii žalovaných súd uviedol, že správca je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome do 31. mája nasledujúceho roka za predchádzajúci rok. Teda správca mohol, a aj vykonal vyúčtovanie za obdobie od 1.1.2015 do 30.4.2015 (kedy žalovaní boli vlastníkmi bytu) do 31.5.2016. Zákon nedovoľuje správcovi vykonať vyúčtovanie v prípade zmeny vlastníctva bytu v roku, v ktorom došlo k zmene vlastníctva. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním bytu je zrejmé, že žalovaní za obdobie od 1.1.2015 do 30.4.2015 uhradili na zálohových platbách celkovo 470,04 €, avšak skutočné náklady činili 662,16 €, teda rozdiel činí nedoplatok vo výške 192,12 € k 30.4.2016. Súd zároveň akcentoval, že aj v prípade, že žalobca ako správca vystavil žalovaným potvrdenie pre Okresný úrad - odbor katastrálny, že nemajú žiadne nedoplatky, toto vyhlásenie nedeklaruje, že za určitých okolností, ako tomu bolo v tomto prípade, keď nedoplatok za 01 až 04/2015 bol vyúčtovaný až v máji 2016, nevzniknú prevodcovi bytu (žalovaným) nejaké nedoplatky, v tomto prípade vo výške 192,12 €.
10. Na základe vyššie uvedeného súd uložil žalovaným, ktorí majú postavenie solidárnych dlžníkov (§ 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka), zaplatiť žalobcovi sumu 192,12 €, s tým že plnením jedného z nich zaniká povinnosť plnenia druhému zo žalovaných. Súd zároveň priznal žalobcovi zo sumy 192,12 € aj 5 % ročný úrok z omeškania od 20.10.2019 (po doručení žaloby žalovaným), v súlade s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
11. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP konštatujúc, že žalobca mal neúspech len v nepatrnej časti úroku z omeškania, preto mu patrí na náhrada trov konania voči žalovaným v plnom rozsahu.
12. Proti uvedenému rozsudku podali žalovaní v 1. a 2. rade v zákonnej lehote odvolanie, a to voči výroku I. (vychádzajúc z obsahu odvolania) a súvisiacemu výroku III. Žiadali, aby súd žalobu o zaplatenie 192,12 € s príslušenstvom zamietol ako nedôvodnú majúc za to, že súd rozhodol o zaplatení uvedenej sumy bez dôkazov. Poukázali na to, že boli majiteľmi bytu č. XX, F. X. G., F. H. E. X, C. do 1.5.2015, pričom správa im doposiaľ nedoručil vyúčtovanie za služby a správu bytu za obdobie od 1.1.2015 do 30.4.2015. Zároveň uvádzali, že ako dôkaz na súde nebolo predložené vyúčtovanie za celý rok 2015, t.j. vyúčtovanie od 1.5.2015 do 31.12.2015, kedy náklady už znášal nový majiteľ bytu. Správca nedoručil vyúčtovanie za rok 2015 na ich adresu, ale na adresu E. X, C., aj napriek tomu, že v roku 2014 im doručil vyúčtovanie na adresu C. XXX/XX, C.. Premeškal tak lehotu zakotvenú v zmluve o správe medzi majiteľmi bytov a správcom. Namietali aj výšku nedoplatku, keď poukázali na to, že v mesiacoch január – apríl 2015 uhradili zálohové platby v plnej výške, a preto sa im nedoplatok zdá vysoký (keďže to vyzerá, ako keby celý jeden mesiac zálohové platby neuhradili. Odôvodnenie žalobcu, že mesiace január, február, marec sú zimné, kedy sa veľa vykuruje, a preto vznikol vysoký nedoplatok, považujú za nelogické, keďže zimnými mesiacmi sú aj mesiace október, november, december. Podľa nich je nevyhnutné pozrieť sa na vyúčtovanie nových majiteľov bytu za obdobie od 1.5.2015 do 31.12.2015 akú mali spotrebu oni. Zároveň opakovane poukázali na to, že im bolo vystavené potvrdenie o tom, že ku 30.4.2015 nemali voči správcovi žiadne nedoplatky, na základe čoho bol povolený prevod bytu na nových majiteľov. Poukázali na to, že sa z bytu odsťahovali 25.4.2015 a rok 2015 nebol obzvlášť studený, preto sa nemuselo kúriť až do konca apríla. Zároveň dva zo štyroch radiátorov mali len minimálne zapnuté. Predložili preberací protokol zo dňa 1.5.2015, kde sú uvedené čísla spotreby na elektromer, plynomer, merač radiátorov, stav vodomeru studenej vody a teplej vody. Priložili aj inkasný lístok osvedčujúci úhradu zálohových platieb. Napokon poukázali na to, že Okresný súd Košice II podľa ich názoru potvrdil správnosť ich námietok tým, že zrušil platobný rozkaz, vydaný dňa 21.1.2020 pod sp. zn. 12C/15/2019 a zároveň poukázali aj na svoju námietku premlčania.
13. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril písomne tak, že podané odvolanie považuje za nedôvodné a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť z nasledujúcich dôvodov: a) Predmetom konania je nedoplatok žalovaných za obdobie 01/ až 04/2015. Z uvedeného dôvodu je a bolo bez významu vyúčtovanie služieb za 05/ až 12/2015 nakoľko išlo o obdobie, kedy už vlastníkom bytu boli iné osoby a uvedené obdobie nie je predmetom tohto konania. b) Pokiaľ žalovaní tvrdia, že vyúčtovanie za rok 2014 im bolo doručované na adresu C. XX, C., ide o tvrdenie, ktoré je nepravdivé a žalovaní o tom veľmi dobre vedia. Vyúčtovanie služieb bolo žalovaným doručované na adresu Ostravská 2, Košice. Uvedená skutočnosť ani nebola medzi stranami sporu sporná, ako správne konštatuje súd prvej inštancie v bode 30. odôvodnenia napádaného rozsudku. Žalovaní až v podanom odvolaní tvrdia účelovo opak a to bez predloženia akéhokoľvek dôkazu. Žalovaním bolo vyúčtovanie služieb za rok 2014 a rok 2015 doručované na adresu E. X, C. čo potvrdzuje aj obsah vyúčtovania služieb a poštové podacie lístky ohľadom doručovania týchto písomností. Na adrese E. X, C. si žalovaní prevzali aj preplatok z vyúčtovania služieb za rok 2014. Naviac je potrebné uviesť, že podľa vyjadrenia zamestnanca žalobcu pána I. J. K. pri odpredaji bytu sa tento výslovne pýtal pána B., kde mu má byť doručené vyúčtovanie služieb za rok 2015 a ten uviedol, že na adresu E. X, C. s tým, že si na pošte zabezpečí preposielanie zásielok na jeho aktuálnu adresu. c) To, že žalovaní uhradili mesačné zálohové platby za 01/ až 04/2015, nie je medzi stranami sporu sporné. Napriek úhrade mesačných zálohových predpisov ale nedoplatok žalovaných za 01/ až 04/2015 predstavuje žalovanú sumu 192,12 €. Pokiaľ ide o tvrdenie, že aj nový majiteľ bytu vlastnil byt čiastočne v zimnom období 10/ až 12/2015, ide síce o tvrdenie pravdivé, avšak nový majiteľ uhrádzal platby za teplo aj v letných mesiacoch máj až september (celkovo 5 mesiacov) kedy žiaden náklad za teplo neexistoval. V prípade žalovaných tomu tak nebolo, nakoľko žalované obdobie sa týka iba mesiacov 01/ až 04/2015, kedy bola vykurovacia sezóna. Z uvedeného dôvodu im vznikol dlh prevažne v položke kúrenia, nakoľko
ich platby vzhľadom na vykurovaciu sezónu nepokrývali náklady na dodané teplo a v letných mesiacoch už vlastníkmi bytu neboli (ak by vlastníkmi boli, zálohové platby za teplo v letných mesiacoch by dorovnali náklady za teplo počas vykurovacej sezóny). Žalobca pripojil dôkazy osvedčujúce doručovanie vyúčtovania služieb a preplatku za rok 2014 žalovaným na adresu E. X, C. (podací hárok osvedčujúci doručovanie vyúčtovania a doklad o zaslaní preplatku z vyúčtovania).
14. Odvolací súd poukazuje na to, že odvolaním (vychádzajúc z obsahu odvolania) nebol napadnutý výrok II., ktorým súd v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol, preto tento výrok nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.
15. Predmetom odvolacieho prieskumu bol iba výrok I. (ktorým súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 192,12 € s prísl.) a výrok III. o trovách konania.
16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných (voči výrokom I. a III) ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
17. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP potvrdil.
18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28. februára 2023 o 09.20 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 22.2.2023 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP.
19. Žalovaní uplatnili (vychádzajúc z obsahu odvolania) odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. f/a h/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).
20. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP neboli naplnené .
21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.
22. Žalovaní v odvolaní argumentujú skutočnosťami, ktoré uvádzali už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto ich odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.
23. Súd svoje úvahy, ako dospel k skutkovým a právnym záverom, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na odvolacie námietky žalovaných.
24. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza nasledovné:
25. Predmetom konania je zaplatenia sumy 192,12 € s prísl. titulom nedoplatku z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od januára do apríla 2015. Medzi stranami nie je sporné, že žalovaní boli do 30.4.2015 vlastníkmi bytu č. XX v bytovom dome na ulici E. X, C., ktorého správu vykonáva na základe Zmluvy o výkone správy žalobca.
26. Podľa § 8a ods. 2 citovaného zákona, správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok
týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
27. Žalobca si uvedenú povinnosť vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka riadne splnil. Nakoľko v priebehu roka 2015 došlo k zmene vlastníka bytu, keď žalovaní boli vlastníkmi do 30.4.2015, správne žalobca vykonal vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním osobitne za obdobie od januára do apríla 2015 vo vzťahu k žalovaným a osobitne za obdobie od 1.5.2015 do 31.12.2015 vo vzťahu k novému vlastníkovi.
28. Nebolo možné akceptovať námietky odvolateľov o nedoručení predmetného vyúčtovania za obdobie 01/2015 až 05/2015. Odvolací súd sa stotožňuje s úvahou súdu prvej inštancie, že vyúčtovanie žalobca správne doručoval na adresu Ostravská 2, Košice, nakoľko žalovaní mu neoznámili inú adresu na doručovanie (naopak výslovne uviedli, že naďalej je možné doručovať im písomnosti na túto adresu, z ktorej si zabezpečia doposlanie), a teda vyúčtovanie sa dostalo do ich dispozičnej sféry uplynutím odbernej 18-dňovej lehoty potom, ako žalobca podal vyúčtovanie na odoslanie na vyššie uvedenú adresu na pošte dňa 23.5.2016
29. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie správne vyhodnotil žalovanými vznesenú námietku premlčania, keď správne vychádzal z úvahy, že žalobca mohol svoj nárok voči žalovaným prvýkrát uplatniť dňa 11.7.2016 (po uplynutí 30-dňovej lehoty na reklamáciu vyúčtovania), a preto trojročná premlčacia doba uplynula dňom 11.7.2019. Nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 28.6.2019, bola podaná v rámci plynutia premlčacej doby.
30. Nedôvodná je aj námietka žalovaných o nepredložení dôkazu – vyúčtovania za obdobie od 1.5.2015 do 31.12.2015, kedy náklady už znášal nový majiteľ bytu, nakoľko uplatnený nárok sa netýka uvedeného obdobia a vyúčtovanie za toto obdobie nie je spôsobilé žiadnym spôsobom ovplyvniť správnosť záverov a úvah vo vzťahu k nároku uplatnenému voči žalovaným v tomto konaní.
31. Na rozdiel od žalovaných odvolací súd považuje za logické zdôvodnenie žalobcu vzťahujúce sa na výšku nedoplatku, ktorý vznikol za obdobie od 1.1. do 30.5.2015 napriek tomu, že žalovaní za mesiace január až apríl uhradili zálohové platby (ktorá skutočnosť nie je medzi stranami sporná), a to, že sa jedná o zimné mesiace, kedy sú náklady na vykurovanie vysoké. Vo všeobecnosti platí, že užívateľ bytu uhrádza zálohové platby počas celého roka (všetkých 12 mesiacov) v rovnakej výške, keď predpokladané zvýšené náklady za vykurovacie obdobie sú rozpočítané na všetky mesiace roka (t.j. aj na tie kedy sa nekúri). Preto pokiaľ sa vykonáva vyúčtovanie za celý rok (a vlastník uhrádza zálohové platby za celé toto obdobie) náklady na vykurovanie, ktoré sú zvýšené v zimnom období sa rozpočítajú, resp. sú pokryté aj zo zálohových platieb realizovaných v letnom období. Avšak ak je vyhotovené vyúčtovanie iba za časť roka (a v ňom sú zohľadnené zálohové platby uhrádzané za túto časť roka), ktorá je práve obdobím vykurovania (zimné mesiace), uhradené zálohové platby nepostačujú na pokrytie nákladov na vykurovanie a takýmto spôsobom logicky vzniká nedoplatok. Naopak, pokiaľ by byt bol užívaný iba v časti roka, ktorá zahŕňa letné mesiace, z vyššie uvedených dôvodov by logicky vznikol preplatok, pretože v tom období by zálohové platby boli vyššie ako sú reálne náklady na vykurovanie.
32. Žalovaní relevantným spôsobom nespochybnili správnosť vyúčtovania a nie je správna ich úvaha, že Okresný súd Košice II potvrdil ich námietky tým, že zrušil platobný rozkaz vydaný dňa 20.1.2020 v predmetnej veci. Odvolací súd tu zdôrazňuje, že platobný rozkaz je rozhodnutím vydávaným v tzv. skrátenom konaní, kedy súd takéto rozhodnutie vydáva iba na základe skutočností tvrdených žalobcom v žalobe (na základe predložených listinných dôkazov). Súd pred vydaním platobného rozkazu nevykonáva dokazovanie, a ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu (opäť bez skúmania dôvodnosti odporu) a nariadi pojednávanie, na ktorom vykonáva dokazovanie. Následne súd rozhodne na základe vykonaného dokazovania tak, ako to urobil aj v predmetnom prípade.
33. Závery súdu prvej inštancie nespochybnili ani dôkazy priložené žalovanými k odvolaniu (preberací protokol, inkasný lístok, doklad o úhrade zálohových platieb), nakoľko uvedené skutočnosti neboli v konaní spornými a žalobca pri rozpise vyúčtovania vychádzal z týchto dokladov.
34. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny vo výroku I. a III. potvrdil.
35. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP. Žalovaní neboli v odvolaní úspešní, preto im nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Takýto nárok vznikol úspešnému žalobcovi, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalobca má proti žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).