Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/75/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Marty Polyákovej v právnej veci žalobcu: E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., E. O. XXX/XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 3, IČO: 36 861 375, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ a advokát JUDr. Miroslav Slávik, proti žalovaným: 1/ Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, zastúpenému JUDr. Danou Jelinkovou Dudzíkovou, advokátkou so sídlom Šamorín-Mliečno, Dolná 186/4, 2/ R. R., nar. XX.XX.XXXX, 3/ J. R., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Q. XXX/XX, o určenie hranice, určenie vlastníckeho práva a vydanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo 6. novembra 2013, č. k. -408, v spojení s opravným uznesením zo 14. novembra 2013, č. k. -431 a proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany z 10. decembra 2013 č. k. -458, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa žalovaného v l. rade v I., II., III. výroku p o t v r d z u j e s tým, že Geometrický plán č. overený dňa 06.05.2013 pod č. 196/2013 Správou katastra Topoľčany tvorí nedeliteľnú súčasť rozsudku.

Vo výroku o trovách konania účastníkov a o trovách konania štátu rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odvolanie žalovaného v l. rade proti IV. výroku rozsudku súdu prvého stupňa, týkajúceho sa žalovaných v 2. a 3. rade o d m i e t a.

Odvolací súd odvolacie konanie na odvolanie žalovaných v 2. a 3. rade z a s t a v u j e .

Uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 10.12.2013 č. k. -458 z r u š u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd určil, že hranica medzi pozemkom žalobcu, ktorý je vedený Okresným úradom Topoľčany - katastrálny odbor na LV č. XXX k.ú. Q. ako parcela registra "C" parc. č. 640/3 - orná pôda vo výmere 2511 m2 a pozemkami žalovaného v 1. rade, ktoré sú vedené na LV č. XXX kat. úz. Q. ako parcely registra "C" parc.č. 446/2 - trvalé trávnaté porasty vo výmere 391m2, parc.č. 446/6 - trvalé trávnaté porasty vo výmere 1099 m2, parc. č. 446/4 - trvalé trávnaté porasty vo výmere 582 m2 je čiara, označená na znaleckom náčrte, ktorý tvorí prílohu č.2 doplnku k znaleckému posudku č. 25/2012 zo dňa 14.05.2013 znalca z odboru geodézie a kartografie Ing. I. M., ktorý znalecký posudok a doplnok boli vyhotovené v tomto spore bodmi 186-1,9-201,4009-1,9-68 a 9-174. Zároveň určil, že žalobca je výlučným vlastníkom tej časti nehnuteľnosti, zapísanej na Okresnom úrade Topoľčany

- katastrálny odbor na LV č. XXX k.ú. Q. ako parcela registra "C"parc.č.446/3 - orná pôda o výmere

65 m2, ktorá časť je na geometrickom pláne č. zo dňa 10.04.2013 vyhotovenom v tomto spore Ing. I. M., znalcom z odboru geodézie a kartografie, ktorý znalecký posudok tvorí prílohu č. 4 doplnku k znaleckému posudku č. 25/2012 zo dňa 14.05.2013 označená ako novooznačená parc. č. C- KN 446/19 - orná pôda vo výmere 23 m2. Súčasne uložil žalovanému v 1. rade povinnosť vydať žalobcovi tú časť nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade Topoľčany - katastrálny odbor na LV č. XXX k.ú. Q. ako parcela registra "C" parc. č. 640/3 - orná pôda vo výmere 2511 m2, ktorá časť je označená na znaleckom náčrte, ktorý geometrický plán tvorí prílohu č. 4 doplnku k znaleckému posudku č. 25/2012 zo dňa 14.05.2013 znalca z odboru geodézie a kartografie Ing. I. M., ktorý znalecký posudok a doplnok boli vyhotovené v tomto spore, bodmi 186-1,9-201,4009-1,9-68,9-174,9-196,4,5 a 6 ako plocha A o výmere 191 m2, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaní v 2. a 3. rade sú povinní vydať žalobcovi tú časť nehnuteľnosti, vedenej Okresným úradom Topoľčany - katastrálny odbor na LV č. XXX k.ú. Q. ako parcela registra "C" parc. č. 640/3 - orná pôda vo výmere 2511 m2, ktorá časť je označená na znaleckom náčrte, ktorý tvorí prílohu č. 2 doplnku k znaleckému posudku č. 25/2012 zo dňa 14.05.2013 znalca z odboru geodézie a kartografie Ing. I. M., ktorý znalecký posudok a doplnok boli vyhotovené v tomto spore, bodmi 161-6,1,2,3,4, a 9-196 ako plocha B vo výmere 70 m2, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania štátu a náhrade trov konania účastníkov rozhodol tak, že žalovaní v 1. až 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 1.045,66 eura a žalobcovi náhradu trov konania v sume 1.885,82 eura právnemu zástupcovi žalobcu, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Právne vec odôvodnil ust. , , , a , (ďalej aj ako „OZ“). Poukázal na to, že žalovaní v l. až 3. rade posunuli užívaciu hranicu medzi pozemkami patriacimi do ich výlučného vlastníctva a pozemkami patriacimi do výlučného vlastníctva žalobcu tak, že žalovaný v 1. rade zabral 191 m2 a žalovaní v 2. a 3. rade 70 m2, preto bolo potrebné určiť hranicu. Súčasne s určením hranice bolo nutné určiť vlastnícke právo žalobcu vzhľadom na odstránenie duplicity zápisu vlastníckeho práva v katastri, čím bol naplnený naliehavý právny záujem na podaní žaloby. Vzhľadom na stanovenie línie hraníc bolo nutné určiť povinnosť žalovaným v 1. až 3. rade vydať žalobcovi nimi zabraté plochy. I keď sa žalovaní v 1. až 3. rade bránili, že pozemky užívajú v dobrej viere, v požadovanej dobe a splnili podmienky vydržania, dôkazné bremeno v tomto smere neuniesli. Nepreukázali žiaden titul svedčiaci nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Nepreukázali žiadne skutočnosti, od ktorých by mohli dobrú vieru odvodzovať a nešlo o dobromyseľnosť. Zabraté plochy ani čo do šírky, ani čo do výmery nie sú zanedbateľné, takže nepochybne museli vedieť, že zaberajú cudzie nehnuteľnosti. Naviac žalovaný v 1. rade časť zo svojich pozemkoch nadobudol až v neskorších rokoch, raz osvedčením, raz kúpou a na ten účel si dal vyhotoviť geometrický plán a nikde v ňom sa nevysporiadal s plochou, ktorú zabral žalobcovi. Musel si byť vedomý toho, že táto plocha z parc. č. 446/3 o výmere 23 m2 mu žiadnym titulom nepatrí. O náhrade trov konania štátu rozhodol s odkazom na 148 ods. 1 a o trovách konania účastníkov v zmysle . Solidárnu povinnosť žalovaných žiadnym spôsobom nezdôvodnil.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo všetkých výrokoch napadol odvolaním v zákonnej lehote žalovaný v 1. rade, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, resp., zmeny a zamietnutia žaloby v plnom rozsahu. Uviedol, že žalobca dostatočne neosvedčil naliehavosť právneho záujmu na určovacích petitoch. V konečnom dôsledku ani odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je dostatočné a presvedčivé ohľadom preukázania naliehavého právneho záujmu žalobcu na určovacej žalobe. Súd mal skúmať otázku, či tu právo alebo právny vzťah je len ako otázku prejudiciálnu vo vzťahu k výroku na plnenie. Navyše, určovací petit v danom prípade neznamenal konečné vyriešenie veci, ale len predbežné, pretože právne usporiadanie vzťahov určovacím výrokom vykonané nebolo. Napadnutý rozsudok je s ohľadom na neodôvodnený a nepresvedčivý. Z tohto dôvodu je rozsudok nezrozumiteľným a konaním súdu tak bolo porušené právo účastníka na spravodlivý proces. Prvostupňovému súdu vytýkal ďalej to, že nevykonal dostatočné dokazovanie, akým spôsobom žalobca nadobudol vlastnícke právo k časti nehnuteľnosti, ktorej sa určenie hraníc a vlastníckeho práva týka a ktorej sa týka aj výrok na vydanie. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď v napadnutom rozsudku vyhodnotil dobrú vieru žalovaných v 1. - 3. rade vo vzťahu k vydržaniu užívaných nehnuteľností za nepreukázanú. Na druhej strane však prisvedčil vlastníckemu právu žalobcu bez toho, aby jeho nadobudnutie žalobca riadne preukázal.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že má naliehavý právny záujem na tom určení vlastníctva, ktorého sa domáha žalobou, keďže jeho právne postavenie k parc. č. 446/3, ktorá časť je na geometrickom pláne znalca Ing. I. M. označená ako novooznačená parc. č. 446/19 - orná pôda o

výmere 23 m2 je neisté. K tejto parcele je zapísané vlastníctvo aj pre žalovaného v 1. rade, ide o tzv. dvojité vlastníctvo. Na základe rozsudku bude môcť kataster zápis dvojitého vlastníctva odstrániť. Má naliehavý právny záujem aj na konkrétnom priebehu hranice, pretože má sústavné spory so žalovaným v l. rade, ktorý takýto priebeh hranice neakceptuje. Keďže ide o neoplotené pozemky, musí dať túto situáciu do poriadku.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, ) a zistení, že spĺňa náležitosti nasl. , byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a skutkovým stavom, ako ho videl súd prvého stupňa ( ), pretože odvolací súd nezistil výnimky v ustanoveniach citovaného § v ods. 2 - 7 a dospel na odvolacom pojednávaní ( ), v neprítomnosti ospravedlnených účastníkov konania k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade nie je dôvodné. Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa potvrdil.

Proti tomuto rozsudku, vo výroku o náhrade trov konania, podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 2. a 3. rade, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Podľa , dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví ( ).

Podľa , ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takomto prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.

Späťvzatie odvolania je výlučne dispozitívny úkon účastníka konania, pri ktorom odvolací súd nerozhoduje o pripustení späťvzatia odvolania, ale odvolacie konanie iba zastaví. V danom prípade odvolací súd s poukazom na prejav vôle žalovaných v 2. a 3. rade učinený dňa 10.12.2013 (späťvzatie odvolania), ako i na vyššie cit. ust. , odvolacie konanie na odvolanie žalovaných v 2. a 3. rade v tejto časti zastavil.

Proti tomuto rozsudku vo veci samej vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade.

Podľa účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Odvolanie je riadny opravným prostriedkom, ktorým účastník môže napadnúť zásadne každé rozhodnutie súdu prvého stupňa. Preto sa tento opravný prostriedok považuje za univerzálny procesný úkon, ktorým sa účastník môže brániť proti výsledku postupu a konania prvostupňového súdu v riadnom opravnom konaní. Z ust. vyplýva, že k podaniu odvolania je oprávnený (tzv. subjektívna prípustnosť) len ten z účastníkov, v ktorého pomeroch rozhodnutím prvostupňového súdu nastala ujma. Z toho vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiu môže podať len ten účastník, ktorý týmto rozhodnutím bol dotknutý na svojich právach. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej, alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktorá znamená pre účastníka ujmu (napr. nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, uloženie poriadkovej pokuty, nepriznanie náhrady trov konania, alebo naopak priznanie náhrady trov konania atď.).

V danej veci napadnutý rozsudok žiadnym spôsobom nesmeruje proti žalovanému v 1. rade a neukladá mu žiadnu povinnosť. U žalovaného v 1. rade absentuje subjektívny predpoklad pre podanie odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade vo veci samej, pretože týmto rozhodnutím nevzniká žiadna finančná ani iná ujma žalovanému v 1. rade. Z toho dôvodu odvolací súd odvolanie žalovaného v 1. rade v tejto časti odmietol podľa ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

Uznesenie súdu prvého stupňa z 10. decembra 2013 č. k. -458, o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie, napadol odvolaním žalovaný v 1. rade, domáhajúc sa oslobodenia od platenia súdnych poplatkov z dôvodu sociálnej situácie rozpísanej v žiadosti, pričom na dôkaz svojho tvrdenia predložil listinné dôkazy. Následne prvostupňový súd uznesením zo 7. januára 2014, č. k. -483 rozhodol a priznal žalovanému v 1. rade oslobodenie od súdnych poplatkov za podané odvolanie a to v časti zaplatenia 70%, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Na tom základe potom napadnuté uznesenie stratilo účinnosť, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie, ktorým takúto povinnosť žalovanému v 1. rade uložil, v zmysle zrušil.

Predmetom odvolacieho konania je určenie hranice, určenie vlastníckeho práva a vydanie nehnuteľnosti vo vzťahu k žalovanému v 1. rade.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Ustanovenie zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vyporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa , ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce. Odvolací súd v zmysle viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré žalovaný v 1. rade uvádzal v odvolaní vyriešil už súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok. Žalovaný v 1. rade zdôvodnil svoje odvolanie ust. tým, že mal za to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v a , ďalej podľa ,, a - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že napadnutý rozsudok ohľadom na ust. je nedostatočne odôvodnený, nepresvedčivý a nezrozumiteľný, čím došlo k porušeniu práva účastníka na spravodlivý proces. Odvolací súd preto podrobil preskúmaniu odvolací dôvod žalovaného v 1. rade a dospel k záveru, že prvostupňový súd sa v priebehu konania nedopustil žiadnej vady namietanej žalovaným v 1. rade v dôvodoch svojho odvolania. Vzhľadom na to, že nezistil vady konania, pre ktoré by musel zrušiť rozhodnutie prvostupňového súdu, podrobil rozhodnutie súdu prvého stupňa meritórnemu preskúmaniu a zaoberal sa ďalšími dôvodmi odvolania žalovaného v 1. rade, spočívajúcimi v tom, že prvostupňový súd nesprávne zistil skutkový stav a následne vec nesprávne právne posúdil.

Predmetná žaloba je teda tzv. žalobou určovacou podľa , v zmysle ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Pri takejto žalobe súd vždy musí skúmať, či je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

Žalobca sa v žalobe existenciou naliehavého právneho záujmu na určení hranice, určení vlastníckeho práva a vydania nehnuteľností zaoberal a zaoberal sa ním v dôvodoch svojho rozsudku aj súd prvého stupňa a správne sa vysporiadal s tým, že je daný naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení.

Je potrebné mať na zreteli, že v spore o určenie hranice ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a že „určenie hranice“ vyjadruje určenie, ktorá časť spornej plochy patrí tomu - ktorému vlastníkovi susedných pozemkov. Spor o určenie hranice je sporom vlastníckym v zmysle ust. . I keď vlastník sa môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva predovšetkým žalobou o vydanie veci alebo zdržanie sa zásahov do jeho vlastníckeho práva, z okruhu prípustných žalôb na ochranu vlastníckeho práva nemožno vylúčiť ani žalobu o určenie hranice medzi spornými pozemkami, ak má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Prvostupňový súd neodoprel žalobcovi prístup

k spravodlivosti s tým, že vo veci určenia hranice je daná právomoc súdu. o zmene katastrálneho tak, že ustanovenia katastrálneho zákona o určení priebehu hranice pozemkov správou katastra v administratívnom konaní boli zrušené. Dôvodom bola skutočnosť, že väčšina konaní o určenie priebehu hranice pozemkov sa končila pred súdom, pretože v praxi sa ukázal, že väčšina prípadov sa v merite veci neukončí na správnom orgáne, v skutočnosti ide o susedské spory, ktorých riešenie patrí do pôsobnosti súdov.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. Q., zapísanej v Katastri nehnuteľností Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor na LV č. XXX ako parc. č. 640/3 - orná pôda o výmere 2511 m2 a na LV č. XXX pre kat. úz. Q. parc. č. 280 - orná pôda o výmere 23 m2. Žalovaný v 1. rade je výlučným vlastníkom parc. č. v kat. úz. Q. zapísanej na LV č. XXX katastrálneho odboru Okresného úradu Topoľčany parc.č. 446/3 - orná pôda o výmere 65 m2, parc. č. 446/4 - trávne porasty o výmere 582 m2, parc. č. 446/6- trvalé trávne porasty vo výmere 1099 m2 a parc. č. 447 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 501 m2, ktoré sú v susedstva parciel žalobcu. Notárskou zápisnicou č. N 270/96 NZ 74/97 zo dňa 11.03.1997 si žalovaný v 1. rade si osvedčil vlastnícke právo vydržaním k parc. č. 447 - zast. pl. dom s č. 220, dvor o výmere 501 m2 a k parc. č. 446/3 - orná pôda o výmere 65 m2. V priebehu užívania došlo k zabratiu časti parc. č. 280 žalovaným v 1. rade, ktorá sa stala súčasťou parc. č. 446/3 (ide o tzv. dvojité vlastníctvo). Notárskou zápisnicou č. N 228/98, NZ 253/98 zo dňa 26.06.1998 žalovaný v 1. rade osvedčil vlastnícke právo vydržaním k parc. č. 26 záhrada o výmere 1112 m2 Notárskou zápisnicou č. N 237/98, NZ 262/98 zo dňa 07.07.1998 osvedčil vlastnícke právo vydržaním k parc. 446/4 - tr. tráv. porast o výmere 582 m2. Zmluvou o reálnej deľbe zo dňa 31.12.2008 sa stal žalobca po vzájomnej dohode so spoluvlastníkmi vlastníkom parc. č. 280 - orná pôda o výmere 23 m2 a parc. č. 640/3 - orná pôda o výmere 3464 m2. Pôvodne boli tieto parcely do roku 2009 súčasťou veľkej parcely č. 280 vo výmere 49677 m2.

Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok znalcom Ing. I. M., znalcom z odboru geodézie a kartografie, ktorý vo svojom znaleckom posudku č. 25/2012 a jeho doplnku určil hranice medzi sporným pozemkami, vyznačil plochu neoprávnene zabratej z pozemku parc. č. 640/3 a z parc. č. 280, ktoré sú neoprávnene užívané žalovanými, vymedzil rozsah duplicitného vlastníctva k pozemku parc. č. 446/19, na ktorom je evidované duplicitné vlastníctvo a to raz ako parc.č. 280 a raz ako parc. č. 640/3.

Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že oplotenie urobil v roku 1991 v tom, že nehnuteľnosti tak ako ich oplotil sú jeho, pričom mal na mysli, že žalobca tú pôdu nevyužije, pretože sa jednalo o svah. Nepamätal sa, či sa pridržiaval nejakých predchádzajúcich meraní.

Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Pre rozhodnutie v tejto veci bolo v zmysle potrebné zistenie dvoch podstatných okolností, a to: 1/ či žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré užíva žalovaný v 1. rade, a 2/ či žalovaný v 1. rade je so žalobcom v platnom právnom vzťahu oprávňujúcom ho túto nehnuteľnosť užívať. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na Správe katastra je zapísané duplicitné vlastníctvo žalobcu a žalovaného v 1. rade, a bolo preukázané aj to, že žalovaný v 1. rade užíva tieto nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne založil svoje rozhodnutie na ustanovení , , v zmysle ktorého má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. Odvolací súd sa stotožnil s daným právnym názorom, že žalobca je výlučným vlastníkom tej parc. č. 446/3- orná pôda o výmere 65 m2, ktorá časť je v GP č. zo dňa 10.04.2013 označená ako novooznačená parc. č. 446/19 - orná pôda o výmere 23 m2. Žalovaný v 1. rade v súčasnosti nemá žiadny právny titul na užívanie tejto parcely. Následne na to uložil žalovanému v 1. rade povinnosť vydať žalobcovi plochu vyznačenú bodmi v GP o celkovej výmere 191 m2.

Námietky žalovaného v 1. rade vyjadrené v jeho odvolaní nemajú relevantný právny základ a sú právne bezvýznamné. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci správne, ak určil hranicu medzi pozemkom žalobcu a pozemkami žalovaného v l. rade, ak určil výlučné vlastníctvo žalobcu k novooznačenej parc. č. 446/19

- orná pôda o výmere 23 m2 a zároveň uložil povinnosť žalovanému v l. rade vydať ním zabrané

nehnuteľnosti žalobcovi. Vzhľadom na uvedené právne posúdenie veci odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa žalovaného v 1. rade v I., II. a III. výroku ako vecne správny podľa potvrdil s tým, že GP overený dňa 06.05.2013 pod č. 196/2013 Správou katastra Topoľčany tvorí nedeliteľnú súčasť rozsudku a v podrobnostiach odkazuje na správne dôvody napadnutého rozhodnutia.

O náhrade trov konania štátu a o náhrade trov konania účastníkov súd prvého stupňa rozhodol tak, že žalovaným v 1. - 3. rade uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 1.045,66 eura a žalobcovi náhradu trov konania v sume 1.885,82 eura ich právnemu zástupcovi, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V danej veci sa jednalo o dva žalované nároky, a to pokiaľ ide o žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade samostatný nárok a vo vzťahu žalobcu k žalovaným v 2. a 3. rade druhý nárok, a preto bolo potrebné aj v tomto smere rozhodnúť o trovách konania štátu a trovách konania účastníkov.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania a náhrady trov konania štátu zrušil pre nesprávne právne posúdenie a vec mu vrátil v týchto častiach na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude opätovne vo veci rozhodnúť, pričom súd prvého stupňa je pri svojom rozhodovaní viazaný názorom odvolacieho súdu ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.