Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Cob-154-2014.pdf
PDF · 81.06 KB
Case nature
Subarea
16Cob/154/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: NHA Hamburger Assekuranz Agentur GmbH so sídlom Shopenstehl 15, 200 95 Hamburg, Spolková republika Nemecko, právne zastúpenému Gutzmann Rechtsanwälte, Schloßstraß 96, 220 41 Hamburg, Spolková republika Nemecko, proti žalovanému: FATREX, spol. s r.o. so sídlom Veľká Okružná 43, 010 01 Žilina, IČO 36 000 078, Slovenská republika, právne zastúpenému D.. Q. T., advokátom, C. XXX/X-X, XXX XX H. T., o zaplatenie 125.699 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 14Cb/55/2013-51 zo dňa 14. januára 2014, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 1 632,05 eur na účet právneho zástupcu žalovaného a nariadil vrátenie súdneho poplatku vo výške 7 466,09 eur žalobcovi prostredníctvom Daňového úradu Bratislava. Uviedol, že žalobou podanou v režime Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia 125 966 eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa dňa 01.10.2013 vydal vo veci európsky platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v stanovenej 30-dňovej lehote odpor. Súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobca v tlačive návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu podpísal aj dodatok 2 tohto návrhu, v ktorom vyjadril nesúhlas s pokračovaním občianskeho súdneho konania ako riadneho konania po podaní odporu. V súlade s článkom 17 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 súd konanie zastavil. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa aplikáciou § 146 ods. 2 O.s.p. a rozhodnutie o vrátení zaplateného súdneho poplatku kráteného o 1 % odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Právny zástupca žalobcu prevzal napadnuté uznesenie dňa 04.02.2014. Dňa 19.02.2014 bolo súdu prvého stupňa doručené faxom odvolanie proti uzneseniu podané právnym zástupcom žalobcu. Originál faxového podania odvolania bol podaný na pošte dňa 21.02.2014 v Spolkovej republike Nemecko a súdu prvého stupňa bol doručený dňa 11.03.2014.
V odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa žalobca uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu, že berie späť svoje vyhlásenie obsiahnuté v dodatku 2 k návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu, v ktorom vyjadril nesúhlas s pokračovaním občianskeho súdneho konania ako riadneho konania po podaní odporu. Podľa jeho názoru z dôvodu späťvzatia vyhlásenia pred okamihom právoplatnosti rozhodnutia súdu o skončení konania je potrebné, aby súd na takýto prejav vôle žalobcu prihliadol a aby konanie pokračovalo. Uviedol, že výslovne žiada, aby návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu bol posúdený ako návrh na začatie konania so všetkými právnymi následkami, ktoré sa s podaním návrhu podľa slovenského právneho poriadku spájajú. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal predovšetkým na to, že späťvzatie vyhlásenia o nesúhlase s pokračovaním občianskeho súdneho konania obsiahnuté v dodatku 2 po vydaní európskeho platobného rozkazu nie je možné, zákon takýto úkon nepozná a nespája s ním právne účinky. Z logického výkladu článku 7 ods. 1 Nariadenia je zrejmé, že právo žalobcu disponovať s návrhom je limitované do vydania európskeho platobného rozkazu. Pre tento prípad nemožno aplikovať článok 9 Nariadenia o doplnení a oprave návrhu. Žalovaný bol ďalej toho názoru, že odvolanie žalobcu nespĺňa zákonom stanovené náležitosti odvolania, za odvolanie ho nemožno považovať a preto s ním nemožno spojiť účinky odvolania. Taktiež toho, čoho sa žalobca v odvolaní domáha, zákon nepripúšťa, resp. žalobcom navrhované rozhodnutie nemá oporu v zákone s poukazom na § 205 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 221 O.s.p. V čase vydania napadnutého uznesenia existovala podmienka na zastavenie konania. Žalovaný poukázal na to, že pre chýbajúce zákonné predpoklady na podanie odvolania je daný dôvod na odmietnutie odvolania. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne a žalobcu zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania, ktoré žalovaný zároveň prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení vyčíslil.
Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania, za splnenia náležitostí podľa § 42 ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1 O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené. Z úradnej moci odvolací súd podrobil preskúmaniu procesný postup súdu prvého stupňa po tom, čo žalovaný spolu s odporom proti európskemu platobnému rozkazu vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Považská Bystrica.
Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12.12.2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, na účely tohto nariadenia sa cezhraničným sporom rozumie spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci.
Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12.12.2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, bydlisko sa určuje v súlade s článkami 59 a 60 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
Podľa článku 5 ods. 1, 3, 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12.12.2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto pojmy : členský štát pôvodu je členský štát, v ktorom je európsky platobný rozkaz vydaný; súd je akýkoľvek orgán v členskom štáte s právomocou vo vzťahu k európskym platobným rozkazom alebo akejkoľvek inej súvisiacej záležitosti; súd pôvodu je súd, ktorý vydáva európsky platobný rozkaz.
Podľa článku 26 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12.12.2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, všetky procesné otázky, ktoré nie sú osobitne upravené v tomto nariadení, sa riadia vnútroštátnym právom.
Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len Nariadenie Brusel I) ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľa článku 59 Nariadenia Brusel I na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.
Podľa článku 60 ods. 1 písm. a/ Nariadenia Brusel I na účely tohto nariadenia obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb má bydlisko, kde má registrované sídlo.
V súlade s citovanými ustanoveniami Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12.12.2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze a Nariadenia Brusel I, je nepochybné, že žalovaný má registrované sídlo na území Slovenskej republiky. Nariadenia vo svojich ustanoveniach upravujú právomoc súdov toho ktorého členského štátu v občianskych a obchodných veciach na prejednanie cezhraničného sporu. Miestna príslušnosť ako procesná otázka sa v týchto sporoch riadi vnútroštátnym právom.
Podľa § 105 ods. 1 O.s.p. súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.
Podľa § 105 ods. 2 O.s.p. ak súd podľa odseku 1 zistí, že nie je miestne príslušný, neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia alebo ju za podmienok podľa § 11 ods. 3 predloží Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky; o tomto postúpení súd upovedomí účastníkov. Preskúmaním obsahu súdneho spisu, predovšetkým výpisu z obchodného registra žalovaného, mal odvolací súd preukázané, že už v čase začatia súdneho konania (návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu došiel Okresnému súdu Považská Bystrica dňa 20.06.2013) mal žalovaný registrované sídlo na adrese Veľká Okružná 43, 010 01 Žilina v Slovenskej republike v registri Okresného súdu Žilina v oddieli Sro vo vložke č. 57753/L od dátumu 26.10.2012. Túto adresu registrovaného sídla žalovaného súd prvého stupňa uviedol aj v európskom platobnom rozkaze v časti označenia žalovaného. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný namietal miestnu príslušnosť Okresného súdu Považská Bystrica pri prvom úkone, ktorý mu ako účastníkovi konania patril, teda súčasne s odporom proti vydanému európskemu platobnému rozkazu. Preskúmaním procesného postupu súdu prvého stupňa po podanej námietke žalovaného o miestnej nepríslušnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa nepostupoval v konaní v súlade s § 105 ods. 1 O.s.p., keď sa touto námietkou žalovaného pred rozhodnutím o zastavení konania vôbec nezaoberal, a to aj napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že žalovaný má adresu registrovaného sídla v územnom obvode Okresného súdu Žilina. Odvolací súd konštatuje, že Okresný súd Považská Bystrica konal vo veci vydaním rozhodnutia procesnej povahy ako miestne nepríslušný súd.
Podľa § 103 O.s.p. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Ako podmienky konania možno označiť procesné predpoklady, za ktorých môže súd rozhodnúť. Platí, že súd nemôže vo veci rozhodnúť, pokiaľ nie sú splnené všetky procesné podmienky. Procesnými podmienkami sú také vlastnosti súdu a účastníkov, ktoré umožňujú dosiahnuť cieľ občianskeho súdneho konania. Procesnými podmienkami na strane súdu sú predovšetkým právomoc a príslušnosť. Inštitút príslušnosti súdu sa vnútorne člení na príslušnosť vecnú, miestnu a funkčnú. Miestna príslušnosť určuje, ktorý konkrétny súd určitého druhu vec prejedná a rozhodne. Nedostatok miestnej príslušnosti je vadou konania, ide však o vadu odstraniteľnú procesným postupom súdu. V danej veci, v ktorej je nepochybné, že v čase začatia konania (§ 82 ods. 1 O.s.p.) bol miestne príslušným súdom na prejednanie veci Okresný súd Žilina, žalobca adresoval návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu Okresnému súdu Považská Bystrica. V tomto štádiu súdneho konania bol súd prvého stupňa pri posúdení miestnej príslušnosti viazaný ustanovením § 105 ods. 1 prvá veta O.s.p., a to až do momentu, keď žalovaný pri svojom prvom úkone v podobe odporu proti európskemu platobnému rozkazu, miestnu príslušnosť Okresného súdu Považská Bystrica namietol. Na túto námietku žalovaného bolo povinnosťou súdu prvého stupňa sa miestnou príslušnosťou opätovne zaoberať a následne neodkladne uplatniť postup podľa § 105 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého bol povinný postúpiť vec miestne príslušnému súdu bez rozhodnutia a o postúpení veci upovedomiť účastníkov konania. Procesným postupom súdu prvého stupňa podľa citovaného procesného ustanovenia by došlo k odstráneniu vady v procesnej podmienke konania. Ak súd prvého stupňa takto nepostupoval a nevyužil procesnú možnosť na to, aby nedostatok miestnej príslušnosti súdu neodstránil, zaťažil ďalšie súdne konanie vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie a tým aj odňatie možnosti účastníkov konania konať pred súdom. Súd prvého stupňa zastavil konanie hoci na to nemal splnené zákonné procesné podmienky, pričom dôvod zastavenia konania nie je v danom prípade právne významný.
Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesením súdu prvého stupňa a jemu predchádzajúceho konania došlo k odňatiu možnosti účastníka konania konať pred súdom a preto odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa zrušil ako vecne nesprávne podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., pričom vecnými dôvodmi odvolania žalobcu sa nezaoberal.
O trovách odvolacieho konania rozhodne miestne príslušný súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci podľa § 224 ods. 3 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.