Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1Co-165-2013.pdf
PDF · 88 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/165/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci navrhovateľky Mgr. R. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N., I. XX, proti odporcovi M. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. XXX/X, O., zastúpeného advokátom ustanovený Centrom právnej pomoci v Humennom JUDr. Milanom Bajajom so sídlom Medzilaborce, Ulica A. Warholu 174, o vyporiadanie BSM, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu v Humennom, č.k. 21C 84/2010-436 z 14.6.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o splatnosti pohľadávky.
Mení rozsudok vo výroku o splatnosti pohľadávky tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu sumu 9 946, 93 eur a to v lehote do 4 mesiacoch od právoplatnosti tohto rozsudku.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím súd prvého stupňa prikázal do výlučného odporcu z veci, ktoré mali navrhovateľka a odporca BSM byt č. XX vo vchode č. X na S.. poschodí obytného domu, súpisne č. XXX postaveného na parcele č. 1346/121 zapísaného na LV č. XXXX, kat. úz. O., okres O., obec O. vrátane spoluvlastnického podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a k pozemku o veľkosti 3523/380219. Kombinovanú chladničku značky Calec, mrazničku značky Argo, automatickú práčku, mikrovlnnú rúru, kuchynský robot, fritézu, kávovar, šijací stroj značky Toyota, video značky Philips, kameru značky Panasonic, detskú izbu pozostávajúcu z dvojpostele, nočného stolíka, skrine so zrkadlovými dvierkami plus nadstavca, komody, zrkadla, písacieho stala zelenej farby z drevotriesky, obývaciu izbu pozostávajúcu zo sektorovej obývacej steny z drevotriesky v hnedej farbe a kuchynskú linku, ktorá sa nachádza v byte č. XX. Z veci, ktoré mali navrhovateľka a odporca v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky televízor OVP Orava. Odporca bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu sumu 9 926,93 eur v mesačných splátkach po 70 eur splatných do 30. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc po mesiaci v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia niektorej splátky riadne a včas. Žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania. Štátu náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní bol ustálený rozsah BSM, ktoré pozostávali z nehnuteľnosti, t.j. bytu č. XX, kat. úz. O., hnuteľných vecí, úspor a tiež úverových zmlúv. Podľa zásad uvedených v § 150 OZ dospel k záveru, že podiely účastníkov konania na majetku, ktorý patrí do
BSM sú rovnaké, zistil hodnotu u masy BSM tak, že počítal aktíva, ktoré patrili do masy BSM, spočítal pasíva, ktoré rovnako patria účastníkom konania odpočítaním aktív a pasív zistil, že k aktívam patril vyššie spomenutý byt, hnuteľné veci ako nábytok a zariadenie bytu, elektronika a našporené finančné prostriedky v celkovej sume 18 782,93 eur. Pasíva, ktoré vznikli za trvania manželstva v celkovej hodnote 8 996,76 eur predstavovali úvery, ktoré boli v priebehu manželstva poskytnuté, z časti splatené a následne zaplatené navrhovateľkou po rozvode manželstva. Po odpočítaní aktív od pasív zistil, že do vlastníctva odporcu bolo prikázaných o 5 428,55 eur viac, ako je jeho podiel na BSM. Z týchto dôvodov zaviazal odporcu, aby zaplatil navrhovateľke na vyrovnanie je podielu sumu 9 926,93 eur s tým, že určil 70 eurové mesačné splátky vždy do 30. dňa toho ktorého v mesiaci, počnúc po právoplatnosti tohto rozsudku.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 150 O.s.p., výrok o trovách štátu odôvodnil ustanovením § 148 ods. 1 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku vo vzťahu k výroku o vyrovnaní podielu podala odvolanie navrhovateľka. Poukázala na to, že namieta výrok pokiaľ ide o samotnú splatnosť jej podielu v sume 9 926,93 eur v 70 eurových mesačných splátkach. Odôvodnila svoje odvolanie tým, že rozhodnutím súdu sa odporca stáva vlastníkom 1 a 1 izbového bytu ihneď, čiže jeho nárok je uspokojený v plnom rozsahu. Ak aj by odporca dodržal splátkový kalendár jej nárok by bol uspokojený o 12 rokov, nehovoriac o tom, že už saj samotná hodnota mesačnej splátky 70 eur o 12 rokov bude určite veľmi odlišná. Samotné správanie odporcu, ktorý meškal s platením výživného, neplatil správcovskej spoločnosti BYT s.r.o. nenasvedčujú tomu, že by dodržal splátkový kalendár. V takom prípade potom by bola nútená navrhovateľka podať návrh na exekúciu s tým, že z toho budú vyplývať pre ňu ďalšie výdavky spojené s uplatnením tohto nároku, môže sa stať, že nebudú uhrádzané zo strany odporcu platby správcovskej spoločnosti bytu, a preto by vznikli ďalšie komplikácie, ktoré by musela v budúcnosti riešiť. Tiež poukázala na to, že bol nesprávne vypočítaný výrok na úplné finančné vyrovnanie, kde v sume, ktorú je priznal súd bolo potrebné prirátať ešte aj sumu 4 498,38 eur, ktoré splatila navrhovateľka, a to za odporcu na dlhoch, ktoré boli spoločné, to správna suma na výplatu mala byt 13 889,84 eur.
K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadrila aj odporca. Poukázal na to, že súd prvého stupňa vecne správne zistil všetky náležitosti týkajúce sa rozdelenia BSM. Zistil tak rozdiel aktív a pasív na spoločnom majetku a správne vydal aj rozsudok. Pokiaľ ide o odporcu ten v byte býva, je invalidným dôchodcom, nemá inú možnosť bývania, v Medzilaborciach nie sú na predaj garzonky. Pokiaľ ide o úplné finančné vyrovnanie takisto správne tento podiel pre navrhovateľku súd prvého stupňa vypočítal a pokiaľ ide aj o mesačné splátky tiež správne rozhodol. Odporca je poberateľom invalidného dôchodku 295,4 eur a z toho platní 100 výživné na dcéru, ktorá žije s navrhovateľkou. Pokiaľ ide o platenie výživného skutočne sa snaží robiť všetko čo je v jeho silách a pokiaľ ide o zálohové platby pre správcu bytového dumu, takisto ich platí riadne a včas. Váži si aj postup navrhovateľky, že zaplatila za neho všetky dlhy vo výške 4 498,38 eur. Žiadal preto potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
Odvolací súd prejednal vec a to rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa §214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je z časti dôvodné.
Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a na základe takto správne zisteného skutkového stavu aj správne právne vec posúdil. Na týchto skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo vo vzťahu pokiaľ išlo o otázku masy BSM účastníkov konania a k jej vyporiadaniu.
Iná situácia však bola pokiaľ išlo o určenie povinnosti odporcovi vyrovnať podiel navrhovateľke na úplné finančné vyrovnanie v 70 eurových mesačných splátkach.
Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 149 ods. 1 OZ, k zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 <javascript:%20fZzSRInternal('22023',%20'16718599',%20'16718599', %20'3344114',%20'3344115',%20'0')>.
Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
V konaní bolo nepochybne zistené, že manželstvo účastníkov trvalo od 20.6.1998 do 21.6.2007, kedy bolo rozsudkom Okresného súdu v Humennom, č.k. 17C 53/2007-28 z 25.4.2007 právoplatne rozvedené. Za trvania manželstva nadobudli účastníci konania aktíva, ktoré pozostávali z bytu č. XX vo vchode č. X na V. poschodí bytového domu č. XXX na par. č. 1346/121 , LV č. XXXX, kat. úz. O. a podiel na častiach spoločných zariadeniach a pozemku vo výške 4523/380219 v hodnote 11 800 eur. Tiež nadobudli nábytok a zariadenie bytu v hodnote 1 093 eur a elektroniku v hodnote 707 eur. Nasporili tiež peňažné prostriedky na stavebných sporeniach v sume 5 182,93 eur. Spolu aktíva predstavovali u účastníkov konania za trvania manželstva 18 782,93 eur. Za trvania manželstva boli uzavreté aj úverové zmluvy, ktoré v celkovej hodnote predstavovali sumu 8 996,76 eur. Podiel účastníkov konania na aktívach odpočítaných od pasív bol 9 786,17 eur, čiže išlo o čistú hodnotu BSM účastníkov a z toho každému prináležal podiel 1. Navrhovateľke bola prikázaná hodnota 3 962,42 eur, odporcovi hodnota 14 820,51 eur. Po zohľadnení toto podielu na úplné finančné vyrovnanie prináležalo navrhovateľke na výplatu 9 926,93 eur.
Odvolacie námietky navrhovateľky pozostávali jednak z nesúhlasu so sumou na úplné finančné vyrovnanie, ktoré jej má vyrovnať odporca a tiež potom z splatnosťou tejto sumy vo výške 70 eur mesačne pod dobu 12 rokov na úplné finančné vyrovnanie.
Pokiaľ ide o prvú námietku týkajúca sa úplnosti zistenia masy BSM, z ktorej sa vyporiadavali účastníci konania, tú súd prvého stupňa postupoval už podľa už skoršieho právneho názoru dovolacieho súdu, ktorý vyslovil v rozhodnutí 1Co 86/2012-421 z 28.3.2013. Ako bolo už spomenuté v tomto rozhodnutí a to bolo aj dôvodom pre zrušenie skoršieho rozhodnutia súdu prvého stupňa, je potrebné najprv ustáliť okruh veci patriacich do BSM a tieto v dostatočnom spôsobe riadne na základe listinných dôkazov súd prvého stupňa zistil. Pokiaľ ide o rozdelenie medzi účastníkov konania rovnako správne bol tento majetok podľa zásady rovnakého podielu na vyporiadaní účastníkov konania rozdelil medzi účastníkov. Pokiaľ išlo o rozdelenie majetku, tam bol rozdelený majetok medzi navrhovateľku a odporcu zjavne viac vecí hnuteľných i nehnuteľných získal do výlučného vlastníctva odporca. Podľa ustálenej súdnej praxe je potrebné vychádzať potom z hodnoty aktív ku dňu zániku BSM, teda k 21.6.2007 v hodnote pasív odpočítať kladné položky od záporných položiek, výsledná suma je potom skutočná masa BSM, ktorá je rozdelená na rovnaké diely medzi navrhovateľa a odporcu a prípadné rozdiely, ktoré skutočne nastali v prospech navrhovateľa zohľadniť pri výpočte výšky podielu vo finančnom vyjadrení, na ktoré je povinný odporca uhradiť k rukám navrhovateľky na úplné finančné vyrovnanie.
Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. vyjmúc výrok, ktorým bola stanovená splatnosť podielu navrhovateľky zo strany odporcu v mesačných splátkach.
V otázke splatnosti odvolací súd poukazuje na to, že sú dôvodné odvolacie námietky navrhovateľky v tom, že rozhodnutím, ktoré nadobúda odporca do výlučného vlastníctva vecí, ktoré predstavujú podiel na majetku patriaceho do BSM ihneď. Naviac nadobúda do výlučného výlučného vlastníctva viac vecí vo vyššej hodnote ako je jeho podiel na BSM. Skutočne výška 70 eur mesačne ako splátka sumy 9 946,93 eur je nízka a nie je možné súhlasiť s takýmto vyporiadaním, keďže z ustálenej judikatúry vyplýva, že je potrebné pri takomto vyporiadaní zohľadniť aj nároky druhej strany, ktorá má nárok na vyporiadanie BSM tiež v primeranej lehote. Určite lehota 12 rokov nemôže byť touto primeranou lehotou a to najmä ak do výlučného vlastníctva odporcu bol prikázaný byt, ktorý má aj v súčasnej dobe svoju trhovú hodnotu a ktorý zakladá istý majetkový bonu, resp. istú majetkovú hodnotu, isté majetkové kritérium v prospech odporcu, ktorý môže riešiť otázku úplného finančného vyrovnania pre navrhovateľku už či pôžičkou, spotrebných úverom na bývanie alebo iným spôsobom, keďže disponuje majetkom, ktorý môže preukázateľne použiť pri získavaní finančných prostriedkov, preto odvolací súd sa domnieval, že v súčasnej dobe, kedy bankové inštitúcie poskytujú finančné výplaty pri bonite klienta, ktorú bezpochyby odporca má, pôžičky, resp. úvery v súčasnej dobe za veľmi výhodných podmienok je možné toto si zabezpečiť v lehote 4 mesiacov, a preto zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že stanovil túto lehotu na úplne finančné vyrovnanie pre odporcu.
Zmenu rozhodnutia tak vykonal odvolací súd podľa § 220 O.s.p..
O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 a § 150 O.s.p..
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.