Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Cpr-22-2018.pdf
PDF · 191.24 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cpr/22/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd H. V. v konaní pred sudcom I.. I. D., v spore žalobcu: V.. G. T., W. X/B, A. XX H., zastúpenej N.. N. D., Z. G. G. Ž.Y. X, A. XX Y., proti žalovanému: V. C. G..M..B.., G. G. S. S. V., A. XX H., V.: XX A. A., zastúpenému: H. &. X.. G..M..B.., G. G.S. W. XX, A. XX H. - I. Č. G. I. o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto
rozhodol:
I. O. sa, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou žalobkyni listom žalovaného zo dňa XX.XX.A. N. T..
II. F. je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za obdobie odo dňa XX.XX.A. S. S. XX.XX.A. v celkovej výške XX.A.,XX J. H., spolu s úrokom z omeškania nasledovne:
- G. X% Ú. F. B.Y. M. F. G. X.A.,XX J. H. B. XX.XX.A. S. F.,
- s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy X.XXX,XX eur brutto od XX.XX.XXXX do zaplatenia,
- s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy X.XXX,XX eur brutto od XX.XX.XXXX do zaplatenia,
- s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy X.XXX,XX eur brutto od XX.XX.XXXX do zaplatenia,
- s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy X.XXX,XX eur brutto od XX.XX.XXXX do zaplatenia,
- s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy X.XXX,XX eur brutto od XX.XX.XXXX do zaplatenia, a to všetko do trochu dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V.. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
IV. F. má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu XX,XX %..
odôvodnenie:
X. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde H. V. dňa XX.XX.A. v znení zmeny žaloby pripustenej uznesením súdu zo dňa XX.XX.A. domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa XX.XX.A., určenia, že pracovný pomer naďalej trvá a náhrady mesačnej mzdy vo výške X.A.,XX J. H. odo dňa, kedy žalobkyňa oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní do dňa, kedy žalovaný umožní žalobkyni pokračovať v práci, alternatívne ak by súd rozhodol o skončení pracovného pomeru, domáha sa žalobkyňa náhrady mesačnej mzdy vo výške X.A.,XX J. brutto do skončenia pracovného pomeru podľa rozhodnutia súdu.
X. Žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že uzavrela so žalovaným pracovnú zmluvu zo dňa XX.XX.A. na S. O. - N. M. G. S. T. S. C. XX.XX.A. na C. C. „.C. C. Z. I. B. G. V. C. G.. M.. B..“. S. XX.XX.A. žalobkyni doručila účtovníčka Ž. C.. C. Š. výpoveď pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. X písm. b) zákona č. XXX/XXXX Z.z. F. práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „F. práce“) a požiadala žalobkyňu,
aby odovzdala služobné vozidlo. F. oznámila, že výpoveď posiela konateľ žalovaného I.. Ď. Z. na B. Ž., Č. N. H. C. V. D.É. C. I. B., Ž. T., Z. I.. Ď. O. D. U. S. T..
X. Žalobkyňa má za to, že výpoveď je neplatná z dôvodu, že sa v nej len všeobecne uvádza prijatie organizačnej zmeny o zrušení pracovnej pozície bez uvedenia dátumu prijatia tejto organizačnej zmeny a dátumu jej účinnosti. S organizačnou zmenou žalobkyňa nikdy nebola oboznámená a nie je jej známe, k akému dátumu bolo účinné zrušenie jej pracovného miesta. U. mal žalovaný podľa žalobkyne konať v rozpore so zákonom, pričom žalobkyňa poukázala na rozhodnutie T. súdu Q. republiky sp. zn. XX X. A./ A., podľa odôvodnenia ktorého zamestnávateľ nesie povinnosť tvrdenia aj dôkaznú povinnosť o splnení predpokladov pre platnú výpoveď. G. existencia rozhodnutia žalovaného o organizačnej zmene je otázna a sporná a žalobkyňa má za to, že skutočným dôvodom výpovede bola snaha zbaviť sa žalobkyne pre zlé medziľudské vzťahy na pracovisku a z iných dôvodov týkajúcich sa fungovania žalovaného. D. je tak podľa žalobkyne aj v rozpore s dobrými mravmi, čo je v rozpore s čl. X F. práce, pričom žalobkyňa poukázala na rozhodnutie T. súdu G. republiky sp. zn. A./XX/A., podľa ktorého výpoveď zamestnávateľa je neplatná aj v prípade jej rozporu s dobrými mravmi. F. tiež uviedla, že žalovaný si nesplnil ani ponukovú povinnosť podľa § 63 ods. X F. práce. F. jej inú prácu neponúkol a odo dňa XX.XX.A. pritom inzeroval ponuku práce na pracovnú pozíciu recepčnej. F. tiež uviedla, že medzi organizačnou zmenou a výpoveďou musí byť podľa súdnej praxe daná príčinná súvislosť (M. X/A.). Táto nemohla byť daná, keďže pracovná pozícia žalobkyne v skutočnosti zrušená nebola, ale na jej miesto nastúpil nový zamestnanec. S. XX.XX.A. žalovaný zverejnil inzerát s ponukou práce na pozíciu I. manažéra s náplňou práce a platovými podmienkami takmer totožnými s pracovnou pozíciou žalobkyne, pričom dňa XX.XX.A. (X dni po doručení výpovede žalobkyni) nastúpil na marketingové oddelenie C.. S. R.. Ž. S. XX.XX.A. prišla do práce, kde jej zamestnanec žalovaného C.. K.Š. oznámil, že nasledujúci deň už do práce chodiť nemá, pričom na jej žiadosť jej v ten istý deň poobede odovzdal oznámenie o prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, na čo žalobkyňa odovzdala mobilný telefón a notebook a o XX:XX opustila pracovisko. I. telefón, notebook a služobné vozidlo, ktoré predtým používala žalobkyňa, si prevzal nový zamestnanec C.. S. R.. C. nového zamestnanca je podľa žalobkyne aj s poukazom na rozhodnutie T. súdu Q. republiky sp. zn. XX X. A./A. dôkazom o neopodstatnenosti výpovede danej žalobkyni. F. tak podľa žalobkyne postupoval aj v rozpore s § 61 ods. X F. práce, keď na zrušené pracovné miesto žalobkyne prijal iného zamestnanca.
X. Žalobkyňa dňa XX.XX.A. prostredníctvom elektronickej pošty oznámila žalovanému, že rozviazanie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce. F. na toto jej oznámenie nereagoval, žalobkyni neprideľuje prácu a neumožňuje jej vstup na pracovisko. F. sa domáha náhrady mzdy s poukazom na § 79 ods. X F. práce vo výške jej priemerného zárobku odo dňa XX.XX.A., kedy oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní.
X. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa XX.XX.A., ktorým navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu. F. vo svojom vyjadrení uviedol, že predkladá súdu rozhodnutie žalovaného o organizačnej zmene, čím vyvracia pochybnosti žalobkyne o existencii tohto rozhodnutia. F. má za to, že so samotným znením organizačnej zmeny nebol povinný žalobkyňu pri doručení výpovede oboznámiť, ale výkladom a contrario možno dospieť k záveru, že oboznámenie zamestnanca s dôvodmi výpovede sa vyžaduje iba v prípade výpovede danej pre porušenie pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. X písm. e)F. práce. Vo vzťahu k tvrdeniu o nesplnení ponukovej povinnosti žalovaný uviedol, že pozícia I. manažéra a M. vyžadovali znalosť anglického jazyka na úrovni „X pozícia I. manažéra okrem toho vyžadovala vzdelanie v odbore marketingu a prax X rokov a pozícia recepčnej vyžadovala okrem toho vzdelanie v odbore administratíva, pričom žalovaný nemá vedomosť o tom, že by žalobkyňa tieto kvalifikačné predpoklady spĺňala.
X. Žalovaný má za to, že oznámenie žalobkyne o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní, nevyvoláva žiadne účinky, pretože bolo odoslané v rozpore s § X8 ods. 3 F. práce, podľa ktorého písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku, zmeny a zániku pracovného pomeru je potrebné doručovať a vznik, zmenu a zánik povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku. R. tak môže byť riadnym doručením oznámenia žalobkyne o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až moment doručenia žaloby žalovanému v tomto konaní. F. tiež namieta nepreskúmateľnosť žalobkyňou uplatneného nároku na náhradu mzdy, ktorý podľa žalovaného si vyčíslila v rozpore s § 79 ods. X F. práce, podľa ktorého má byť náhrada mzdy v sume „priemerného
zárobku“, pričom priemerný zárobok sa nemusí zhodovať s hrubou mzdou zamestnanca podľa pracovnej zmluvy, keďže ide o inštitút upravený v § 134 a nasl. F. práce.
X. Žalobkyňa následne písomným podaním doručeným súdu dňa XX.XX.A. elektronicky bez autorizácie a doplneným dňa XX.XX.A. v listinnej podobe oznámila súdu, že na podanej žalobe trvá. F. písomným podaním doručeným súdu dňa XX.XX.A. uviedol, že keďže žalobkyňa neuvádza žiadne nové skutkové tvrdenia, zotrváva na tom, že navrhuje žalobu zamietnuť, čo odôvodnil predchádzajúcim písomným podaním.
X. Písomným podaním doručeným súdu dňa XX.XX.A. sa žalobkyňa vyjadrila k písomnému podaniu žalovaného zo dňa XX.XX.A.. F. má za to, že rozhodnutie o organizačnej zmene predložené žalovaným nepreukazuje organizačnú zmenu, následkom ktorej sa žalobkyňa mala stať nadbytočnou. U. rozhodnutie je vágne, neodôvodnené a podľa žalobkyne ide len o účelové odstránenie jej osoby. V rozhodnutí žalovaného o organizačnej zmene absentuje uvedenie, či sa jedná o zmenu úloh, technického vybavenia, alebo zníženie počtu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, alebo ide o inú organizačnú zmenu. F. poukázala aj na rozhodnutie T. súdu G. republiky sp. zn. A./XX/A., podľa ktorého súd o.i. v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru skúma v úplnosti a logickej nadväznosti skutočný cieľ rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách. F. tiež poukázala na rozsudok T. súdu G. republiky sp. zn. A./A./A., v ktorom je uvedené, že je úlohou zamestnávateľa, aby vo výpovedi konkretizoval organizačnú zmenu ako dôvod výpovede tak, aby bolo jednoznačné, k akej organizačnej zmene došlo, na základe akého písomného rozhodnutia, aby sa dalo posúdiť, či sa zamestnanec stal v súvislosti s touto organizačnou zmenou nadbytočným. V rozhodnutí žalovaného o organizačnej zmene naviac absentuje, o zrušení akého pracovného miesta žalovaný rozhodol, nakoľko na rovnakej pracovnej pozícii pracovala aj C.. I. Š..
X. F. tiež doplnila, že plynule hovorí a aj píše v anglickom jazyku, o čom predložila súdu brožúru „C. I. C. I. of H. Z.“. O znalosti anglického jazyka žalobkyňou mal žalovaný vedomosť, pričom so štatutárnym zástupcom žalovaného sa snažila komunikovať po anglicky aj pri pracovnom pohovore, avšak vzhľadom na to, že on sám nehovorí po anglicky, pracovný pohovor ďalej prebiehal v slovenskom a nemeckom jazyku. F. kreoval novú pozíciu marketingového manažéra účelovo, kde uviedol novú požiadavku znalosti anglického jazyka, avšak absentuje táto požiadavka na riadny výkon dohodnutej práce určená zamestnávateľom vo vnútornom predpise. F. prácu pracovníka PR a marketingového oddelenia alebo marketingového manažéra potreboval a aj do dnešného dňa využíva. C. tiež na rozhodnutie T. súdu G. republiky sp. zn. X X. XX/XX, podľa ktorého o nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. S. musia spočívať v tom, že zamestnávateľ naďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec alebo v pôvodnom rozsahu. U. stav môže byť daný vnútornými organizačnými zmenami, alebo znížením celkového počtu zamestnancov. B. žalovaného ohľadom nedodržania ponukovej povinnosti považuje žalovaná za veľmi „chabú“ a nedostatočne určitú.
XX. Na pojednávaní dňa XX.XX.A. žalovaný požiadal o doručenie písomného vyjadrenia žalobkyne doručeného súdu dňa XX.XX.A. a o poskytnutie lehoty na oboznámenie sa s jeho obsahom, pričom súd pojednávanie odročil na termín XX.XX.A..
XX. Na pojednávaní dňa XX.XX.A. žalobkyňa trvala na písomných podaniach a odkázala na rozhodnutia T. súdu G. republiky citované vo svojich podaniach, ktoré podľa jej názoru preukazujú dôvodnosť podanej žaloby. F. na pojednávaní uviedol, že s dôvodmi podanej žaloby a obsahom žaloby sa nestotožňuje. F. trvá na všetkom, čo uviedol v písomnom podaní zo dňa XX.XX.A.. F. zastáva názor, že pri výpovedi žalovanej postupoval v súlade s ustanoveniami F. práce, boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky na výpoveď podľa ustanovenia § 63 ods. X písm. b) F. práce a rovnako si žalovaný splnil všetky povinnosti v súvislosti so skončením pracovného pomeru. F. podľa žalovaného nepreukázala neplatnosť skončenia pracovného pomeru. M. žalovaného o organizačnej zmene považuje za platné v súlade so F. práce, keďže tento neustanovuje formálne náležitosti takéhoto rozhodnutia. X. rozhodnutia o organizačnej zmene bolo zabezpečenie efektívnosti práce a zmeny kvalifikačnej štruktúry, pričom toto časovo predchádzalo výpovedi danej žalobkyni. G. podstata nadbytočnosti zamestnanca ako výpovedného dôvodu je široko koncipovaná, pričom je možné aj aby organizačnou zmenou došlo k celkovému navýšeniu počtu zamestnancov, v ktorej súvislosti žalovaný poukázal na judikát M.. F. nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že v jeho rozhodnutí o organizačnej zmene absentuje odôvodenie, ani
s jej tvrdením, že v ňom absentuje upresnenie pracovnej pozície. G. rozhodnutie nemusí zamestnávateľ odôvodniť. F. poukázal aj na rozhodnutia T. súdu G. republiky sp. zn. A. A./A., podľa ktorého zamestnávateľ je povinný ponúknuť zamestnancovi prácu, ktorú je zamestnanec spôsobilý vykonávať vzhľadom na zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu. F. v rozhodujúcom čase nemal vedomosť o tom, že by žalobkyňa mala znalosti anglického jazyka na požadovanej úrovni „X U. žalovaný nemal vedomosť o tom, že žalobkyňa by splnila kvalifikačné predpoklady skončeného vysokoškolského štúdia v odbore marketingu. F. rozporuje žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu mzdy bez ohľadu na platnosť skončenia pracovného pomeru, keďže za okamih oznámenia žalobkyne o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní, možno považovať až deň XX.XX.A., nie deň XX.XX.A.. F. tiež požaduje náhradu mzdy aj za obdobie po dni, kedy sa mal v súlade s pracovnou zmluvou skončiť jej pracovný pomer, teda po XX.XX.A.. F. tiež rozporuje výšku žalobkyňou uplatneného nároku na náhradu mzdy.
XX. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní doplnila, že na nemožnosť žalobkyne požadovať náhradu mzdy za obdobie po XX.XX.A. by sa žalovaný mohol odvolávať v prípade, ak by skončil pracovný pomer platne, nie však v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru. F. tiež uviedla, že na rovnakej pracovnej pozícii ako ona, pracovali viacerí zamestnanci, napr. p. D. Y., Ď. F. na I. S., C.. I. Š.U. Z. podľa N. T. Z. C.. S. R.. F. opätovne poukázala na to, že jediným rozhodnutím žalovaný zrušil pracovnú pozíciu a zároveň rozhodol o vytvorení novej pracovnej pozície s totožnou náplňou práce s jediným rozdielom, ktorým bola požiadavka znalosti anglického jazyka, k čomu sa žalobkyňa už vyjadrila. F. má za to, že žalovaný porušil ustanovenia F. práce otvorením novej pozície.
XX. Žalovaný na argumentáciu žalobkyne uviedol, že je právom žalovaného ako zamestnávateľa rozhodnúť, ktorý konkrétny zamestnanec dostane výpoveď na základe organizačnej zmeny. F. tiež nepreukázala, že osoby, ktoré uviedla, vykonávali rovnakú prácu ako žalobkyňa.
XX. Písomným podaním doručeným súdu dňa XX.XX.A. žalobkyňa reagovala o.i. na argumentáciu žalovaného prednesenú na pojednávaní dňa XX.XX.A.. F. v predmetnom vyjadrení fakticky zrekapitulovala svoju dovtedajšiu skutkovú a právnu argumentáciu. T. jej rámec žalobkyňa reagovala na odkaz žalovaného na „judikát M.“ tak, že toto odvolanie sa žalovaného považuje žalobkyňa za nesprávne a zavádzajúce, keďže žalobkyňa v konaní netvrdí, že by zamestnávateľ nemohol mať po organizačnej zmene vyšší celkový počet zamestnancov a ani to, že by organizačná zmena nepredchádzala výpovedi danej žalobkyni. F. tiež považuje za účelové tvrdenie žalovaného, že nemá vedomosť o kvalifikačných predpokladoch svojich zamestnancov, pričom poukázala na rozdiel medzi požiadavkami na výkon práce a predpokladmi na výkon práce. C. na výkon práce sú dané zákonom a požiadavky na výkon práce, ak ich chce zamestnávateľ použiť, musia byť upravené vo vnútornom predpise zamestnávateľa. F. má naviac za to, že žalovaný pri prijímaní žalobkyne jednoznačne vedel o vzdelaní a jazykových znalostiach žalobkyne. F. doposiaľ nepredložil súdu svoj vnútorný predpis o požiadavkách na výkon práce a ani potvrdenie, že žalobkyňa bola s týmto vnútorným predpisom oboznámená. F. v závere vyjadrenia poukázala na obvyklú prax zamestnávateľov, ktorí pri nových zamestnancoch dojednávajú v prvej pracovnej zmluve aj skúšobnú dobu a pracovný pomer na dobu určitú. C. uplynutím tejto doby zamestnávateľ prehodnotí prácu zamestnanca a rozhodne o skončení pracovného pomeru, alebo jeho predĺžení formou opätovného uzavretia pracovnej zmluvy, vo väčšine prípadov na dobu neurčitú.
XX. Na pojednávaní dňa XX.XX.A. bola vypočutá svedkyňa C. Š.Á., ktorá si však okolnosti doručenia výpovede žalobkyni už nepamätala. O., že výpovede nepripravuje, ale to robí personalistka. T. si ani okolnosti odovzdania vecí žalobkyňou.
XX. Žalobkyňa písomným podaním doručeným súdu dňa XX.XX.A. O., Ž. T. na D. G. V.. S. S., nakoľko z pracovnej zmluvy, ktorú s ňou žalovaný uzavrel, jednoznačne vyplýva obsahová totožnosť druhu práce a jej charakteristiky s druhom práce a jej charakteristiky žalobkyne podľa pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.A., čím je podľa žalobkyne preukázaná neplatnosť výpovede doručenej žalobkyni dňa XX.XX.A.. S. je skutočnosť, že výpoveď jednoznačne nedefinuje pracovné miesto, a teda aj zamestnanca na tomto pracovnom mieste, ktoré sa malo následkom organizačnej zmeny zrušiť.
XX. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadril písomným podaním zo dňa XX.XX.A. doručeným súdu dňa XX.XX.A.. F. v tomto podaní fakticky rekapituloval argumentáciu uvedenú v prechádzajúcich písomných podaniach a na pojednávaní. T. rámec uvedeného žalovaný poukázal na to, že v aplikačnej praxi sa často používa dôvod výpovede pre nadbytočnosť zamestnanca v prípadoch, kedy z dôvodu
organizačných zmien odpadne zamestnancovi časť pracovnej náplne, čo sa stalo aj v tomto konkrétnom prípade. U. opakovane poukázal na to, že v dôsledku organizačnej zmeny nemusí dôjsť k absolútnemu zníženiu počtu zamestnancov, ale práve naopak, môže dôjsť aj k zvýšeniu počtu zamestnancov, keďže zamestnávateľovi nezáleží len na počte zamestnancov, ale aj na ich zložení z hľadiska profesií a kvalifikácie. F. má za to, že v rozhodnutí o organizačnej zmene jednoznačne označil pracovnú pozíciu, ktorá sa ruší, pričom táto sa zhodovala s pracovnou pozíciou žalobkyne. D. konkrétneho nadbytočného zamestnanca je rozhodnutím zamestnávateľa, pričom toto svoje rozhodnutie zamestnávateľ nemusí zdôvodniť a nepodlieha ani prieskumu súdu. F. opätovne s poukazom na súdnu prax uviedol, že ponuková povinnosť zamestnávateľa sa týka preradenia zamestnanca na inú vhodnú prácu, ktorú je zamestnanec spôsobilý vykonávať vzhľadom na svoj zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu. F. nepreukázala znalosti anglického jazyka a nepreukázala, že by žalovaný mal vedomosť o tom, že žalobkyňa má znalosti anglického jazyka na požadovanej úrovni „X F. má tiež za to, že neporušil ustanovenie § 61 ods. X F. práce tým, že by vytvoril zrušené pracovné miesto v dobe počas dvoch mesiacov po výpovedi danej žalobkyni. U. žalobkyne majú byť vyvrátené pracovnými zmluvami, ktoré žalovaný predložil na pojednávaní dňa XX.XX.A.. F. V.. S. R. bol na odlišnej pracovnej pozícii ako žalobkyňa a rovnako mal aj odlišnú pracovnú náplň. V čase prijatia organizačnej zmeny o zrušení pracovnej pozície žalobkyne bola I.. S. S. na materskej dovolenke, o čom svedčí aj registračný list FO, teda vzhľadom na zákaz výpovede tejto zamestnankyni má byť zrejmé, že žalovaným prijatou organizačnou zmenou mohla byť výpoveď daná iba žalobkyni. F. opakovane rozporoval výšku žalobkyňou uplatneného nároku na náhradu mzdy z dôvodov, ktoré uviedol vo svojich predošlých písomných podaniach a ústnych prednesoch na pojednávaní. T. ani s tvrdeniami žalobkyne o obvyklej praxi pri predlžovaní pracovných pomerov sprvoti uzavretých na dobu určitú, keď už len samotná skutočnosť, že žalovaný doručil žalobkyni výpoveď svedčí o tom, že žalovaný by nemal záujem na predĺžení pracovného pomeru so žalobkyňou.
XX. Žalobkyňa v písomnej záverečnej reči doručenej súdu dňa XX.XX.A. uviedla, že výpoveď zamestnávateľa podľa § 63 ods. X písm. b) F. práce musí byť určitá. Vo výpovedi danej žalobkyni je však len všeobecná zmienka o rozhodnutí zamestnávateľa, ktoré má preukazovať organizačnú zmenu zakladajúcu nadbytočnosť žalobkyne. Aj samotné rozhodnutie o organizačnej zmene je neurčité, nejasné a nepresné, keďže z tohto nie je zrejmé, či ide o zmenu úloh zamestnávateľa, zmenu technického vybavenia, alebo zníženie počtu zamestnancov s cieľom zefektívniť prácu, alebo ide o inú organizačnú zmenu. D. dôvod je nepreskúmateľný a právne neodôvodniteľný a zároveň v rozpore s dobrými mravmi. F. tiež poukázala na súdnu prax, podľa ktorej zamestnávateľ musí vo výpovedi skutkovo vymedziť výpovedný dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. B. pritom poukázala na rozhodovaciu prax T. súdu G. republiky. F. ďalej uviedla, že v rozhodnutí žalovaného o organizačnej zmene chýba označenie konkrétneho pracovného miesta, ktoré sa zrušilo. Na rovnakej pracovnej pozícii bola aj zamestnankyňa S. S., pričom nebolo jednoznačne určené, ktoré pracovné miesto sa zrušilo. F. mala tiež za to, že nebola zo strany žalovaného preukázaná príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a následnou nadbytočnosťou žalobkyne. F. si podľa žalobkyne tiež nesplnil povinnosť ponúknuť žalobkyni iné vhodné pracovné miesto, pričom žalobkyňa má vedomosť minimálne o dvoch voľných pracovných miestach. B. žalovaného o odlišnosti pracovnej pozície marketingového manažéra a pracovnej pozície pracovníka PR a marketingového oddelenia považuje žalobkyňa za účelovú. F. opakovane poukázala na rozhodnutie T. súdu G. republiky č. X X. XX/XX, pričom rovnaké závery vyjadril aj T. súd Q. republiky v rozhodnutí č. XA. XXX/A. a T. súd G. republiky v rozhodnutí č. XCdo XX/XXXX. D. žalobkyňa považuje v neposlednom rade za odporujúcu dobrým mravom a účelovú, keďže skutočným zámerom žalovaného bolo zbaviť sa žalobkyne.
XX. Žalovaný svoju záverečnú reč predniesol na pojednávaní dňa XX.XX.A., v ktorej uviedol, že žalobkyni nevznikli nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru. F. nesúhlasil s ústnymi a písomnými vyjadreniami žalobkyne a zároveň poukázal na vlastné ústne a písomné vyjadrenia. F. zastáva názor, že pri výpovedi danej žalobkyni postupoval v súlade s ustanoveniami F. práce a splnil si všetky povinnosti v súvislosti so skončením pracovného pomeru. F. má za to, že boli splnené všetky podmienky na skončenie pracovného pomeru podľa § 63 ods. X písm. b) F. práce a žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia, ktorými platnosť výpovede spochybňuje. F. má za to, že jeho rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa XX.XX.A. bolo prijaté v súlade so zákonom, odkazuje na svoje predošlé písomné a ústne vyjadrenia a poukazuje na to, že F. práce neurčuje konkrétne formálne náležitosti rozhodnutia o organizačnej zmene. F. rozhodnutie o organizačnej zmene riadne odôvodnil tým, že cieľom je zabezpečenie efektívnosti práce a zmena kvalifikačnej štruktúry zamestnancov. M. o organizačnej
zmene časovo predchádzalo výpovedi. T. je nielen zamestnanec, ktorého výkon práce už zamestnávateľ nebude potrebovať, ale aj zamestnanec, ktorému odpadne časť pracovnej náplne. F. tie nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že nebolo riadne identifikované pracovné miesto, ktoré malo byť zrušené, keď v rozhodnutí žalovaného bola jednoznačne vymedzená zrušená pracovná pozícia ako pracovník PR a marketingového oddelenia, teda išlo bez pochybností o pracovnú pozíciu žalobkyne. V súlade s judikatúrou o výbere nadbytočného zamestnanca rozhoduje výlučne zamestnávateľ, pričom svoje rozhodnutie už nemusí zdôvodňovať a toto nepodlieha ani prieskumu súdu. F. tiež uviedol, že v rozhodujúcom období nemal možnosť žalobkyňu ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. F. nemal vedomosť o tom, že žalobkyňa má znalosti anglického jazyka na úrovni C1 a túto skutočnosť žalobkyňa doposiaľ nepreukázala. F. tiež listinnými dôkazmi vyvrátil porušenie povinnosti podľa § 61 ods. X F. práce, keď z pracovnej zmluvy uzavretej s V.. S. R. vyplýva, že tento mal odlišnú pracovnú pozíciu aj odlišnú náplň práce v porovnaní so žalobkyňou. F. nepreukázala relevantnosť požiadavky, že žalovaný nepredložil vnútorný predpis, v ktorom stanovil požiadavky na výkon práce a nepreukázal oboznámenie žalobkyne s týmto vnútorným predpisom. F. nepovažuje návrhy žalobkyne na výsluchy svedkov za relevantné, pričom žalobkyňa uviedla, že na výsluchu svedkyne I.. S. S. netrvá, keďže pracovnou zmluvou bolo preukázané, že na pozícii pracovníka PR boli zamestnané minimálne dve zamestnankyne. V čase rozhodnutia o organizačnej zmene bola I.. S. na materskej dovolenke, čo žalovaný preukázal listinnými dôkazmi, pričom jej nebolo v zmysle § 64 ods. X písm. d) F. práce možné dať výpoveď, o čom mala žalobkyňa vedomosť. V súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu mzdy žalovaný poukázal na svoje predošlé vyjadrenia a s tvrdeniami žalobkyne nesúhlasí. F. navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX%.
XX. Rozsudkom zo dňa XX.XX.A. súd prvej inštancie rozhodol tak, že určil, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou zo dňa XX.XX.A., ktorá jej bola daná žalobcom v zmysle ustanovenia § 63 ods. X písm. b) F. práce, je neplatné a pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným ďalej trvá.
XX. Rozsudok súdu prvej inštancie bol zrušený uznesením Y. súdu v H. zo dňa XX.XX.A., Č..Y.. A. X/ A.-A.. Y. súd v H. ako odvolací súd v predmetnom uznesení dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, nakoľko druhá časť prvého výroku rozsudku, kde súd určil, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným trvá, nie je v rozsudku vôbec odôvodnená. Z. odôvodnenie nemohol odvolací súd preskúmať, a teda pochybenie súdu prvej inštancie nemožno v odvolacom konaní napraviť, pričom rozsudok súdu prvej inštancie bolo nevyhnutné zrušiť, keďže tento mal iba jeden výrok. B. súd nad rámec uvedeného z dôvodu hospodárnosti konania doplnil, že súhlasí s právnym záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti výpovede danej žalobkyni zo strany žalovaného. B. súd zo spisu zistil, že žalobkyni bola daná výpoveď datovaná dňom XX.XX.A. pre jej nadbytočnosť podľa § 63 ods. X písm. b) F. práce, v ktorej žalovaný skutkovo vymedzil výpovedný dôvod nasledovne: „Na základe rozhodnutia zamestnávateľa z dôvodu zabezpečenia efektívnosti práce sa D. pracovná pozícia ruší. Na základe tejto skutočnosti ste sa stali nadbytočnou pre zamestnávateľa a tento D. naďalej nemá možnosť zamestnávať podľa pracovnej zmluvy.“ B. súd poukázal na to, že vo výpovedi je výpovedný dôvod nevyhnutné skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná a dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. D. výpovedný dôvod výpovede zo dňa XX.XX.A. danej žalobkyni zo strany žalovaného je úplne neurčitý, pretože z jeho skutkového vymedzenia vyplýva iba to, že sa pracovná pozícia žalobkyne ruší a preto je nadbytočnou. U. výpoveď nemôže obstáť pre neurčitosť a nesplnenie podmienky nezameniteľnosti výpovedného dôvodu. D. dôvod je nevyhnutné vo výpovedi konkretizovať nielen citáciou právneho predpisu, ale aj skutkovo vymedziť, tak aby bol nezameniteľný. B. súd tiež poukázal na rozhodnutie sp. zn. X X. A./A., v ktorom T. súd G. republiky dospel k záveru, že výpoveď daná zamestnancovi z dôvodu podľa § 63 ods. X písm. b) F. práce je z dôvodu neurčitosti neplatná, pričom o.i. uviedol: „V prejednávanej veci žalovaný ako zamestnávateľ v písomnej výpovedi z pracovného pomeru žalobcovi skutkové vymedzenie dôvodu výpovede podal ako nadbytočnosť na základe rozhodnutia predstavenstva. D. takto prejavenej vôle bez nutnosti doplnenia o to, čo prejavené nebolo, nemožno vôbec zistiť, k akej organizačnej zmene u žalovaného malo dôjsť a na základe ktorého písomného rozhodnutia jeho predstavenstva sa tak malo stať; v čom konkrétne má spočívať nadbytočnosť žalobcu. D. výpovedného dôvodu nadbytočnosti žalobcu je natoľko skutkovo vágne a neúplné (neurčité), že má za následok neplatnosť výpovede. Na tento zásadný nedostatok výpovede (neurčitosť prejavu vôle) a jeho dôsledok - neplatnosť posudzovanej výpovede správne poukázal vo svojom rozsudku odvolací súd.“ O. závery, s ktorými odvolací súd súhlasí a poukazuje na ne, sú plne aplikovateľné aj na posudzovanú vec. Vo vzťahu k určeniu, že pracovný
pomer trvá, odvolací súd uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude vyhodnotiť predložené dôkazy a prijať skutkové a právne závery. B. súd pripomenul, že v konaní nie je sporné, že sporové strany uzatvorili pracovnú zmluvu dňa XX.XX.A., pričom v čl. V. S. trvania pracovného pomeru sa dohodli, že pracovný pomer sa uzatvára na dobu určitú X rok, že dňom nástupu zamestnanca do práce je XX.XX.A. a týmto dňom vzniká pracovný pomer. Je tak nepochybné, že pracovný pomer žalobkyne mal trvať odo dňa XX.XX.A. S. S. XX.XX.A.. Súd prvej inštancie vyhovením žalobe aj v časti určenia, že pracovný pomer trvá, zrejme opomenul ustanovenia § 48 a § 59 ods. X F. práce a nahradil slobodnú vôľu zmluvných strán uzatvoriť pracovný pomer na dobu určitú X rok. O. § 79 F. práce je potrebné vykladať tak, že ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď, ktorá je neplatná a zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom prideľovaní práce, pracovný pomer sa neskončí v tomto čase, čo však nemožno vykladať tak, že pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú sa neskončí uplynutím tejto dohodnutej doby. U. zákonné ustanovenie nemožno vykladať tak, že sa ex lege nahrádza zmluvná autonómia zamestnanca a zamestnávateľa a pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú sa mení na dobu neurčitú.
XX. Po vrátení veci súdu prvej inštancie podala žalobkyňa vyjadrenie, v ktorom poukázala na niektoré časti odôvodnenia uznesenia Y. súdu v H. zo dňa XX.XX.A., Č..Y.. A. X/A.-A.. F. predovšetkým zdôraznila, že odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti výpovede danej žalobkyni stotožnil. V časti určenia, že pracovný pomer trvá, uviedla žalobkyňa, že doslovným výkladom ustanovenia § 79 ods. X F. práce je potrebné dospieť k záveru, že pokiaľ súd nerozhodne o tom, že nie je možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca ďalej zamestnával, má sa za to, že pracovný pomer trvá. T. sa s názorom odvolacieho súdu o tom, že v tejto časti bol rozsudok súdu prvej inštancie arbitrárny. F. opakovane poukázala na podľa nej všeobecne známu skutočnosť, že väčšina novovytvorených pracovných pomerov medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa uzatvára na dobu určitú, najčastejšie jeden rok, pričom na konci prvého roka, ak je zamestnávateľ spokojný, predlžuje sa pracovný pomer o ďalší rok alebo na dobu neurčitú. F. preto oprávnene očakávala predĺženie svojho pracovného pomeru. K začiatku plynutia obdobia, za ktoré si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu mzdy, uviedla žalobkyňa, že oznámenie o trvaní na ďalšom prideľovaní práce doručila žalovanému dňa XX.XX.A. prostredníctvom e-mailu. F. ako osoba, ktorá nemá právnické vzdelanie, nepoznala explicitné vyjadrenie spôsobu komunikácie v F. práce. U. jej oznámenie tiež nemožno považovať za písomnosť týkajúcu sa vzniku, zmeny alebo zániku pracovného pomeru podľa § X8 ods. 3 F. práce, pri ktorej sa vyžaduje jej doručenie na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku. Vo vzťahu k výške náhrady mzdy žalobkyňa uviedla, že žalovaný nepredložil iné vyčíslenie náhrady mzdy, ako si žalobkyňa uplatnila, iba výšku náhrady mzdy uplatnenú žalobkyňou rozporoval.
XX. Súd vec opätovne prejednal na pojednávaniach S. XX.XX.A. Z. XX.XX.A..
XX. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov: pracovná zmluva zo dňa XX.XX.A., D. C. za B. X-X/A., D. F. S. XX.XX.A., V.U. na C. na C. M. F. S. XX.XX.A., V. na C. na C. I. I. F. S. XX.XX.A., oznámenie o prekážkach v práci s priloženým dokladom o vypísaní dovolenky, e-mail zo dňa XX.XX.A. - žiadosť o ďalšie zamestnávanie a prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy, rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene, vypočul strany sporu, svedkov a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
XX. Z výsluchu svedkyne C. Š., ktorá v spoločnosti žalovaného v čase výsluchu pracovala na pozícii účtovník od roku A., súd zistil, že vzhľadom na časový odstup od tejto udalosti si už nepamätá na okolnosti doručovania výpovede žalobkyni. G. výpovede nepripravuje, ale v spoločnosti žalovaného túto činnosť vykonáva personalistka, pracovnú pozíciu mzdového účtovníka u žalovaného zastáva C. Z. I., pretože predchádzajúci mzdový účtovník pán K. je dlhodobo práceneschopný. G. si nespomenula ani na okolnosti, za akých boli odovzdané veci žalobkyňou pri jej odchode.
XX. Z pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.A. súd zistil, že strany sporu S.Z. XX.XX.A. uzatvorili pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalobkyni vznikol u žalovaného pracovný pomer na dobu určitú v trvaní jeden rok s nástupom do práce dňa XX.XX.A., na pracovnú pozíciu pracovník PR a marketingového oddelenia spoločnosti žalovaného. T. jej práce malo byť najmä:
- komplexná príprava a organizácia marketingových a PR aktivít,
- zodpovednosť za správny chod jednotlivých prevádzok žalovaného,
- zodpovednosť za internú a externú komunikáciu žalovaného,
- komunikácia s marketingovými partnermi žalovaného,
- komplexná zodpovednosť za plánovanie a koordináciu online a offline kampaní,
- tvorba a aktualizácia obsahu na webových stránkach žalovaného,
- správa sociálnych sieti,
- príprava marketingových podkladov na obchodné stretnutie a konferencie, reporting.
S. nástupu do práce bol dohodnutý na XX.XX.A., kedy vznikol medzi zamestnávateľom a zamestnancom pracovný pomer. C. čas bol dohodnutý na XX hodín týždenne, podľa článku VI. bod X sa zamestnávateľ zaviazal platiť zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu v sume X.XXX,- J. brutto mesačne a pohyblivú časť X,XX J. brutto za každého pacienta, pričom vo výške mzdy je zahrnutá aj prípadná práca nadčas (najviac XXX hodín ročne).
XX. Z výpovede zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods. X písm. b) F. práce, zo S. XX.XX.A., adresovanej žalobkyni, podpísanej I.. V. Ď. ako konateľom žalovaného, súd zistil, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.A. žalobkyňa zastávala od XX.XX.XXXX pracovnú pozíciu pracovník PR a marketingového oddelenia spoločnosti zamestnávateľa s miestom výkonu práce v H. a na základe rozhodnutia zamestnávateľa z dôvodu zabezpečenia efektívnosti práce sa jej pracovná pozícia zrušuje, na základe tejto skutočnosti sa žalobkyňa stáva nadbytočnou pre zamestnávateľa a zamestnávateľ ju ďalej nemá možnosť zamestnávať podľa pracovnej zmluvy. Z dôvodu, že zamestnávateľ nemá pre žalobkyňu inú vhodnú prácu, nie je schopný ponúknuť jej vhodnú prácu podľa paragrafu XX ods. X F. práce. Preto jej z uvedených dôvodov dáva výpoveď z pracovného pomeru podľa paragrafu XX ods. X písm. b) F. práce, jej pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej doby, výpovedná doba trvá jeden mesiac, začne plynúť dňa XX.XX.A. Z. O. S. XX.XX.A., Y. H. N. C. S. D. F..
XX. Z B. žalobkyne o trvaní na ďalšom zamestnávaní súd zistil, že B. bolo odoslané žalovanému e-mailom žalobkyne zo dňa XX.XX.A., kde žalobkyňa uviedla, že dňa XX.XX.A. uzatvorila so žalovaným pracovnú zmluvu, na základe ktorej v spoločnosti žalovaného pracovala ako pracovník PR a marketingového oddelenia, pozíciu zastávala od XX.XX.A., pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú na obdobie jedného roka. S. XX.XX.A. jej bola doručená písomná výpoveď pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods. X písm. b) F. práce, týmto oznámila žalovanému, že rozviazanie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní podľa pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.A..
XX. Z rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa XX.XX.A., podpísanej konateľom žalovaného, súd zistil, že žalovaný v súlade s ustanovením §63 ods. X písm. b) F. práce prijal M. o organizačnej zmene, v zmysle ktorého sa z dôvodu zefektívnenia činnosti marketingového oddelenia zamestnávateľa zrušuje súčasná pracovná pozícia a ustanovuje sa nová pracovná pozícia marketingový manažér, pracovnou náplňou ktorej bude najmä komplexné plánovanie, príprava a realizácia marketingových aktivít, analýza trhu a konkurencie, spolupráca s reklamnými a mediálnymi spoločnosťami, komplexná zodpovednosť za plánovanie a koordináciu online a offline kampaní, tvorba a aktualizácia obsahu na webových stránkach žalovaného, správa sociálnych sieti, príprava marketingových podkladov na obchodné stretnutie a konferencie, reporting. C. na výkon tejto pozície bude vysokoškolské vzdelanie najmenej druhého stupňa v odbore marketing a X rokov praxe, znalosť anglického jazyka najmenej na úrovni C1 a nemeckého jazyka najmenej na úrovni H vodičský preukaz skupiny B, profesionálne ovládanie strojopisu, softvéru I. P. a I. C., pokročilé ovládanie softvéru I. J., I. P., K. Z. a K. Z.. F. týmto uložil povereným zamestnancom zabezpečiť potrebné materiálne a personálne zmeny súvisiace s organizačnou zmenou, ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý pracoval na zrušenej pozícii a zabezpečiť výberové konanie pre uchádzačov na novovytvorenú pracovnú pozíciu v súlade s požiadavkami obsiahnutými v tomto rozhodnutí. V prípade, ak zamestnanec pracujúci na zrušenej pozícii spĺňa predpoklady na výkon práce na novej pozícii, sú poverení pracovníci povinní poskytnúť toto pracovné miesto prednostne tomu zamestnancovi.
XX. Na zistený skutkový stav následne súd aplikoval nasledovné relevantné ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov.
XX. Podľa § X50 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. X. sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „X.“) G. majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
XX. Podľa § 151 ods. 1, X X. G. tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
XX. Podľa § X91 ods. 1, 2, 3 X. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
XX. Podľa ustanovenia § 63 ods. X písm. b) F. práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a F., ktorý agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na dobu určitú.
XX. Podľa ustanovenia § 63 ods. X F. práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak
a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.
XX. Podľa ustanovenia § 6X ods. X F. práce Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.
XX. Podľa ustanovenia § 6X ods. 2 F. práce D. doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.
XX. Podľa ustanovenia § 62 ods. X F. práce D. doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.
XX. Podľa ustanovenia § 77 F. práce, neplatné skončenie pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
XX. Podľa ustanovenia § 59 ods. X F. práce C. pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.
XX. Podľa ustanovenia § 79 ods. X F. práce Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby
zamestnanca naďalej zamestnával. F. je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
XX. Podľa § X3X ods. 1 - 4 F. práce (1) C. zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. S. práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. X poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. (2) M. obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. C. zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň XX dní alebo XXX hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. C. zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. (4) C. zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. C. hodinový zárobok sa zaokrúhľujena štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. C. mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
XX. Súd predovšetkým pri prejednávaní a rozhodovaní sporovej veci musí ustáliť, ktoré skutočnosti sú medzi stranami sporné a ktoré sú nesporné a následne rozhodnúť, aké dôkazy vykoná. Až po vykonaní dokazovania súd vyhodnotí vykonané dokazovanie, ustáli skutkový stav veci, vec právne posúdi a rozhodne vo veci samej. X. sporové konanie je z hľadiska dokazovania obmedzené prakticky výlučne na sporné otázky medzi stranami. B., o ktorých medzi stranami nie je spornosť, spravidla nie je potrebné dokazovať, aby tak bola zachovaná v čo najvyššej možnej miere zásada rýchlosti a hospodárnosti konania. Z tohto dôvodu vyššie citované ustanovenia § 150 a XXX X. upravujú procesnú povinnosť strán uviesť rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa sporu a tiež poprieť skutkové tvrdenia protistrany, a to účinným spôsobom, teda ak ide o skutočnosť, ktorú vnímali, musí sporová strana uviesť vlastné skutkové tvrdenia a nie je dostačujúce, aby iba formálne poprela skutkové tvrdenia protistrany bez objasnenia dôvodu takéhoto popretia. T. procesných povinností účinne poprieť tvrdenia protistrany má za následok, že takéto tvrdenia sa budú považovať medzi stranami za nesporné.
XX. Medzi stranami bolo primárne sporné, či výpoveď daná žalobkyni zo strany žalovaného z dôvodu podľa § 63 ods. X písm. b) F. práce je platná, preto sa súd po zistení, že žaloba bola podaná v zmysle § 77 F. práce včas (pracovný pomer mal skončiť dňa XX.XX.A. a žaloba bola doručená súdu dňa XX.XX.A.), zameral na posúdenie platnosti výpovede.
XX. Súd vo vzťahu k prostriedkom procesnej obrany uplatneným žalovaným poukazuje predovšetkým na vyššie citované ustanovenie § 391 X., podľa ktorého ak odvolací súd zruší rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vráti na ďalšie konanie, právny názor odvolacieho súdu je pre súd prvej inštancie záväzný. Súd prvej inštancie po vydaní uznesenia Y. súdu v H. ako odvolacieho súdu zo dňa XX.XX.A., Č..Y.. A./X/A.- A., vec opätovne prejednal, pričom sporové strany v ďalšom priebehu konania neuplatnili žiadne nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. T. žiadne právne dôvody na to, aby sa súd akýmkoľvek spôsobom odchýlil od právnych názorov odvolacieho súdu vyslovených vo vyššie uvedenom uznesení. Pre rekapituláciu je potrebné uviesť, že odvolací súd jednoznačne z dôkaznej situácie vyhodnotil, že výpoveď daná žalobkyni zo strany žalovaného je úplne vágna a neurčitá z dôvodu, že táto neobsahuje uvedenie výpovedného dôvodu skutkovým vymedzením.
XX. Vzhľadom na skutočnosť, že sporové strany v ďalšom priebehu konania neuplatnili žiadne ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, právne závery odvolacieho súdu, ktoré sú pre súd prvej inštancie záväznými, je potrebné v celom rozsahu uplatniť a súd na ne poukazuje. Súd aj v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu dáva do pozornosti, že rozhodujúce pre posúdenie platnosti
výpovede je, že žalobkyni bola daná výpoveď datovaná dňom XX.XX.A. pre jej nadbytočnosť podľa § 63 ods. X písm. b) F. práce, v ktorej žalovaný skutkovo vymedzil výpovedný dôvod nasledovne: „Na základe rozhodnutia zamestnávateľa z dôvodu zabezpečenia efektívnosti práce sa D. pracovná pozícia ruší. Na základe tejto skutočnosti ste sa stali nadbytočnou pre zamestnávateľa a tento D. naďalej nemá možnosť zamestnávať podľa pracovnej zmluvy.“ D. výpovedný dôvod výpovede zo dňa XX.XX.A. danej žalobkyni zo strany žalovaného je úplne neurčitý, pretože z jeho skutkového vymedzenia vyplýva iba to, že sa pracovná pozícia žalobkyne ruší a preto je nadbytočnou. U. výpoveď potom nemôže obstáť pre neurčitosť a nesplnenie podmienky nezameniteľnosti výpovedného dôvodu. D. dôvod je nevyhnutné vo výpovedi konkretizovať nielen citáciou právneho predpisu, ale aj skutkovo vymedziť, tak aby bol nezameniteľný. D. dôvod bol skutkovo vymedzený iba odkazom na bližšie nešpecifikované a neidentifikovateľné rozhodnutie žalovaného ako zamestnávateľa z dôvodu zabezpečenia efektívnosti práce. Z takto prejavenej vôle bez nutnosti doplnenia o to, čo prejavené nebolo, nemožno vôbec zistiť, aké rozhodnutie žalovaného bolo prijaté, v čom konkrétne má spočívať nadbytočnosť žalobkyne, ani k akému dátumu sa jej pracovné miesto ruší. D. výpovedného dôvodu nadbytočnosti žalobcu je tak skutkovo vágne a neúplné (neurčité), že už aj bez ďalšieho má za následok neplatnosť výpovede. Na tomto závere nič nemení ani žalovaným dodatočne predložený listinný dôkaz „rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene“ na Č..W.. A. v súdnom spise, nakoľko ani z tohto dôkazu určitým a zrozumiteľným spôsobom nevyplýva, z akého dôvodu sa žalobyňa stala pre žalovaného nadbytočnou a prečo žalovaný stratil možnosť žalobkyňu ďalej zamestnávať. T. žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal a ani len netvrdil, že by toto rozhodnutie bolo priložené k výpovedi danej žalobkyni a teda sa tak stalo súčasťou výpovede, preto je potrebné vychádzať z toho, že obsah tohto rozhodnutia nebol žalobkyni v čase doručenia výpovede žalobkyni známy. Z hľadiska posúdenia určitosti a nezameniteľnosti výpovedného dôvodu z hľadiska jeho skutkového vymedzenia tak „rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene“ na Č..W.. A. v súdnom spise nemá žiadnu relevanciu a možno mať aj oprávnené pochybnosti, ktoré vyslovila žalobkyňa, či toto rozhodnutie v čase doručovania výpovede skutočne existovalo.
XX. Aj vyššie uvedené právne závery bez ďalšieho zakladajú dôvod neplatnosti výpovede. Súd však nad rámec uvedeného dopĺňa, že z vykonaného dokazovania dospel k záveru o existencii ďalších dôvodov neplatnosti výpovede. Pre naplnenie existencie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. X písm. b) F. práce je nevyhnutné, aby sa zamestnanec stal nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu. U zamestnanca musí ísť o nadbytočnosť objektívnu a absolútnu, teda o prípad, kedy zamestnávateľ už nemá možnosť zamestnanca ďalej poverovať plnením jeho pracovných úloh, ani nemá možnosť ho zamestnávať na inej pracovnej pozícii, ktorú zamestnanec objektívne je schopný a ochotný vykonávať. S uvedeným úzko súvisí aj ponuková povinnosť zamestnávateľa ustanovená v § 63 ods. X F. práce a rovnako aj zákaz opätovného vytvorenia zrušeného pracovného miesta a prijatia nového zamestnanca na zrušené pracovné miesto počas dvoch mesiacov, pričom táto lehota sa počíta odo dňa skončenia pracovného pomeru (H., R.. Z. Y.. F. C.. Y.M.. X. vydanie. H. : X.. R.. H., A., G.. A.).
XX. Y. zamestnávateľa je potrebné posúdiť v úplnosti a logickej nadväznosti. Ak súd zistí, že skutočným cieľom rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách nebolo zníženie existujúceho stavu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce, ale celkom iný zámer, resp. cieľ, výpoveď zamestnávateľa dôvodu nadbytočnosti zamestnanca je neplatná a rozhodnutie zamestnávateľa sa posudzuje, akoby nebolo prijaté, pretože nejde o rozhodnutie zamestnávateľa, s akým počíta skutková podstata § 63 ods. X písm. b) F. práce (M. T. G., Č.. A./XX/A.).
XX. Pokiaľ ide o prejednávanú vec, súd predovšetkým uvádza, že postup žalovaného komplexne pôsobí značne účelovo, keď žalovaný už v rozhodnutí o organizačnej zmene zrušil pracovnú pozíciu „pracovník PR a marketingového oddelenia spoločnosti zamestnávateľa“ a zároveň vytvoril novú pracovnú pozíciu „marketingový manažér“, na ktorú bol už dňa XX.XX.A. prijatý nový zamestnanec p. S. R., pričom pracovná náplň na tejto pracovnej pozícii bola takmer identická s pracovnou náplňou žalobkyne. F. teda nielen v konaní nepreukázal, aký zámer sledoval organizačnou zmenou, ale práve naopak, z vykonaného dokazovania sa javí byť skutočným cieľom rozhodnutia žalovaného rozviazanie konkrétneho pracovného pomeru s konkrétnou osobou - žalobkyňou. U žalovaného tak zjavne neboli naplnené podmienky absolútnej a objektívnej nemožnosti ďalšieho zamestnávania žalobkyne, ale
žalovaný účelovo postupoval tak, že prijal iného zamestnanca na navonok inak označenú pracovnú pozíciu, na ktorú zahrnul v rámci požiadaviek bez adekvátneho odôvodnenia také požiadavky, ktoré predpokladal, že žalobkyňa nespĺňa (jazykové znalosti anglického jazyka, vysokoškolské vzdelanie). F. pritom žalobkyni neponúkol žiadne iné voľné pracovné miesto, hoci sa javí, že žalovaný mohol žalobkyňu ďalej zamestnávať a výkon činností obsiahnutých v jej náplni práce naďalej potreboval, resp. žalovaný nepreukázal, že žalobkyňu objektívne a absolútne nemal možnosť ďalej zamestnávať.
XX. K ponukovej povinnosti zamestnávateľa podľa § 63 ods. X F. práce súd uvádza, že ponúkaná práca nemusí nevyhnutne zodpovedať druhu doteraz vykonávanej práce podľa pracovnej zmluvy. I. ňou byť aj práca na kratší pracovný čas, aj keď zamestnanec doteraz pracoval na týždenný pracovný čas. I. ňou byť rovnako práca, na ktorú sú nižšie kvalifikačné predpoklady. C. zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi iné vhodné zamestnanie platí pre všetky výpovedné dôvody, okrem výpovedného dôvodu neuspokojivých pracovných výsledkov a výpovedného dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. C. ide o hmotnoprávnu podmienku výpovede zo strany zamestnávateľa, jej nesplnenie spôsobuje neplatnosť výpovede.
XX. Žalovaný nepreukázal a ani netvrdil, že by vôbec žalobkyni nejakú inú vhodnú prácu ponúkol. nejakú z pracovných pozícií, ktoré inzeroval na portáli C., žalobkyni ponúkol. S. XX.XX.A., tj. v deň doručenia výpovede žalobkyni bol na webovom portáli C. zverejnený inzerát na pozíciu marketingového manažéra pre spoločnosť žalovaného, pracovná pozícia s okamžitým termínom nástupu bola náplňou práce a platovými podmienkami takmer totožná s pracovnou pozíciou u žalovaného. S. XX.XX.A. bola na portáli C. inzerovaná pracovná pozícia recepčnej pre spoločnosť žalovaného, ktorá žalovanej takisto nebola ponúknutá, hoci jej plynula výpovedná doba do XX.XX.A..
XX. Neobstojí argumentácia žalovaného, že tieto pracovné pozície neboli pre žalobkyňu vhodné, keď pre pozíciu marketingového manažéra bolo potrebné mať prax X rokov a pre pozíciu recepčnej znalosť anglického jazyka na úrovni X keď žalovaný ani jednu z týchto pracovných pozícií žalobkyni neponúkol, nezisťoval, či má pre nejakú z nich vhodné kvalifikačné predpoklady a či by vedela pracovnú pozíciu riadne zastávať. T. žalovaný ničím neodôvodnil, z akého dôvodu požadoval na novovytvorené pracovné pozície splnenie kvalifikačných predpokladov a jazykových znalostí. Súd má za to, že podľa pracovnej náplne žalobkyne v zmysle pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.A. by žalobkyňa mohla zastávať obe z týchto pracovných pozícií, ktoré jej mali byť, avšak neboli zo strany žalovaného ponúknuté.
XX. Súdu z vyššie uvedeného dôvodu aj v intenciách záväzného právneho názoru odvolacieho súdu neostávalo, než žalobe v časti určenia neplatnosti výpovede vyhovieť.
XX. Súd však nemohol vyhovieť žalobe v časti určenia, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným trvá. F. svoj právny názor o tom, že jej pracovný pomer trvá, žaložila výlučne na doslovnom jazykovom výklade znenia ustanovenia § 79 ods. X F. práce, podľa ktorého „...ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí...“. O. ustanovenie však nemožno vykladať doslovným a rigidným výkladom v takom zmysle, že aj pracovný pomer uzavretý na dobu určitú a skončený neplatne, sa oznámením zamestnanca o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní, stane pracovným pomerom uzavretým na dobu neurčitú. O. F. práce je nevyhnutné vykladať systematicky a logicky, teda ak bol pracovný pomer skončený neplatne, oznámením zamestnanca o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní, sa má za to, že pracovný pomer sa neskončil v čase tohto oznámenia, nie však, že pracovný pomer, ktorý by sa inak v budúcnosti skončil uplynutím dojednanej doby, sa stane pracovným pomerom na dobu neurčitú. F. a účelom tohto ustanovenia totiž nie je modifikácia pracovnoprávneho vzťahu, ale eliminácia účinkov ničotného úkonu spočívajúceho v neplatnom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, ktorý tak na trvanie pracovného pomeru nemôže mať vplyv. O. spôsobuje, že pracovný pomer sa nekončí, ale trvá za pôvodne dohodnutých podmienok, vrátane dohodnutej doby trvania pracovného pomeru.
XX. V prejednávanej veci nebolo sporným, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.A. H. S. na S. O.Č. Z. U. B. XX.XX.A. S. XX.XX.A.. Ak H. Ž. T. býval žalobkyni doručil výpoveď zo dňa XX.XX.A., C. C. H. G. M. G. O. S. S., Y. H. S. S. XX.XX.A., a to v súlade s § 59 ods. X F. práce. Súd nemá právomoc nahrádzať zmluvnú autonómiou sporových strán, teda pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným predlžovať tým, že by žalobe vyhovel aj v časti určenia, že pracovný pomer trvá. V tomto smere nebola ničím podložená argumentácia žalobkyne o
tom, že ak by jej žalovaný nebol býval doručil dňa XX.XX.A. výpoveď, pred uplynutím dojednanej doby trvania pracovného pomeru by došlo k predĺženiu doby trvania pracovného pomeru, prípadne by došlo k uzavretiu pracovnej zmluvy na dobu neurčitú. N. sa iba o nepreukázané domnienky žalobkyne a poukaz na akúsi obvyklú prax, ktoré neboli ničím podložené a ktoré sa naviac priečili písomne prejavenej vôli žalobkyne a žalovaného o tom, že pracovný pomer je dojednaný na dobu určitú jedného roka, pričom uvedená mala byť do XX.XX.A..
XX. Súd sa následne zaoberal druhým nárokom, ktorého sa žalobkyňa v konaní domáhala, a to nárokom na náhradu mzdy. C. súd považoval za nevyhnutné ustáliť, za či žalobkyňa má nárok na náhradu mzdy podľa ustanovenia § 79 F. práce a ak áno, za aké obdobie. R. podmienkami na vznik nároku na náhradu mzdy je neplatné skončenie pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru a oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní. C. hmotnoprávna podmienka je v prejednávanej veci naplnená, a to vzhľadom na vyššie uvedené závery o tom, že výpoveď daná žalobkyni zo strany žalovaného dňa XX.XX.A. je neplatná. T. druhej hmotnoprávnej podmienky na vznik nároku na náhradu mzdy žalobkyňa odvodzovala od svojho oznámenia o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní, ktoré žalovanému doručil prostredníctvom e-mailovej správa S. XX.XX.A..
XX. Oznámenie zamestnanca adresované zamestnávateľovi o tom, že zamestnanec trvá na ďalšom zamestnávaní nie je viazané na striktné formálne splnenie podmienok písomnej formy a toto dokonca nie je sankcionované neplatnosťou ani v prípade, ak je vykonané výlučne ústnou formou. D. zamestnanca o jeho požiadavke, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnávať, musí byť prejavená takým spôsobom, aby neexistovali pochybnosti o tom, čo chcel zamestnanec prejaviť (H., R.. Z. Y.. F. C.. Y.M.. X. vydanie. H. : X.. R.. H., A., G.. A., M. T. Č. Č. M. XX/A.). Súd má za to, že nielen písomný právny úkon zamestnanca doručený zamestnávateľovi na pracovisku alebo ako doporučená zásielka, ktorý obsahuje vôľu zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní, prípadne žaloba o náhradu mzdy doručená zamestnávateľovi zo strany súdu, ale dokonca aj ústny prejav vôle z ktorého nepochybne vyplýva vôľa zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní, je potrebné považovať za oznámenie zamestnanca v zmysle § 79 ods. X F. práce. V prejednávanej veci má súd za to, že list žalobkyne doručený žalovanému dňa XX.XX.A. prostredníctvom elektronickej pošty nevzbudzuje žiadne pochybnosti o tom, že žalobkyňa jeho obsahom prejavuje jednostranne vôľu, podľa ktorej trvá na ďalšom zamestnávaní zo strany žalovaného. Preto týmto dňom je potrebné považovať za naplnené všetky hmotnoprávne podmienky na vznik nároku žalobkyne na náhradu mzdy podľa ustanovenia § 79 ods. X F. práce a zároveň tento deň je prvým dňom, za ktorý žalobkyni patrí nárok na náhradu mzdy (§ 79 ods. X tretia veta F. práce).
XX. Ako bolo už uvedené v bode XX. a XX. tohto rozsudku, ktorými súd odôvodnil zamietnutie žaloby v časti určenia, že pracovný pomer trvá, súd má za to, že nemožno prisvedčiť žalobkyni, že ak by jej žalovaný nedoručil výpoveď, žalovaný by s ňou uzavrel ďalšiu pracovnú zmluvu, resp. sa s ňou dohodol na zmene doby trvania pracovného pomeru tak, že pracovná zmluva by bola uzavretá na dobu neurčitú. O. z ničoho nevyplýva, pričom súd len na základe tvrdení žalobkyne o akejsi obvyklej praxi v pracovnoprávnych vzťahoch nemôže nahrádzať vôľu zmluvných strán a rozhodnúť o modifikácii pracovnej zmluvy v časti doby trvania pracovného pomeru. Preto súd žalobkyni mohol priznať nárok na náhradu mzdy len do dňa XX.XX.A., kedy by sa inak pracovný pomer skončil, nakoľko ak po neplatnej výpovedi došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru, či už na základe právneho úkonu alebo uplynutia doby trvania pracovného pomeru, súd môže žalobkyni priznať nárok na náhradu mzdy najdlhšie do neskoršieho platného skončenia pracovného pomeru (C.. T.. M.).
XX. Zhrnúc vyššie uvedené skutkové a právne závery, žalobkyni v súlade s § 79 ods. X F. práce vznikol nárok na náhradu mzdy vo výške jej priemerného zárobku za obdobie odo dňa XX.XX.A., kedy oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní, do dňa XX.XX.A., ktorý bol posledným dňom dohodnutej doby trvania pracovného pomeru, pričom došlo k neskoršiemu skončeniu pracovného pomeru uplynutím dohodnutej doby. F. sa však domáhala nároku na náhradu mzdy až do dňa, kedy jej žalovaný umožní pokračovať v práci, k čomu ku dňu vyhlásenia rozsudku nedošlo, teda súd nemal inú možnosť, ako žalobu v zostávajúcej časti náhrady mzdy, tj. náhrady mzdy za obdobie odo dňa XX.XX.A. S.o dňa vyhlásenia rozsudku, zamietnuť.
XX. Vo vzťahu k určeniu sumy náhrady mzdy je potrebné uviesť, že priemerný zárobok, vo výške ktorého má zamestnanec nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, je síce
inštitútom, ktorý je výstupom presného matematického výpočtu podľa vzorca upraveného v § 134 F. práce, avšak vstupom pri tomto výpočte sú skutkové okolnosti týkajúce sa reálne dosiahnutých zárobkov zamestnanca v rozhodujúcom období. Súd má za to, že zamestnanec nie je povinný uvádzať vstupné čísla do predmetného vzorca, teda presne uvádzať súdu dosiahnutý zárobok v rozhodujúcom období a odpracovnú dobu a následne vypočítavať v zmysle ustanovenia § 134 priemerný zárobok, vo výške ktorého zamestnancovi prislúcha náhrada mzdy, ale za skutkové tvrdenie zamestnanca v sporovom konaní je potrebné považovať aj tvrdenie o tom, aký je samotný výsledok, tj. aký bol jeho priemerný zárobok v rozhodujúcom období. Za skutkové tvrdenie o výške priemerného zárobku zamestnanca v rozhodujúcom období je potrebné považovať už len to, že si zamestnanec uplatní nárok na náhradu mzdy v konkrétnej výške.
XX. Otázka výšky priemerného zárobku pritom predstavuje nepochybne takú skutočnosť, ktorú vnímajú v rámci pracovnoprávneho vzťahu tak zamestnanec, ako aj zamestnávateľ. Ak teda zamestnanec v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru tvrdí skutočnosť o presnej výške jeho priemerného zárobku na účely určenia výšky náhrady mzdy, je povinnosťou zamestnávateľa, ak s takto tvrdenou výškou nesúhlasí, uviesť vlastné tvrdenia o výške priemerného zárobku. V prípade, ak zamestnávateľ iba formálne poprie zamestnancom tvrdenú výšku priemerného zárobku, ale sám o tejto neuvedie žiadne skutkové tvrdenia, ide o neúčinné popretie v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 151 X. a jeho výkladu obsiahnutého v bode XX. tohto rozsudku, čo má za následok, že súd tvrdenie zamestnanca o výške priemerného zárobku bude považovať za nesporné medzi stranami.
XX. V prejednávanej veci súd považoval uplatnenie nároku na náhradu mzdy vo výške X.A.,XX J. H. I. za skutkové tvrdenie žalobkyne, že táto konkrétna suma predstavuje jej priemerný zárobok v rozhodujúcom období. Ak žalovaný s takto vyčísleným priemerným zárobkom nesúhlasil, na účinné popretie tohto tvrdenia žalobkyne bol povinný uviesť vlastné tvrdenia. F. však uvedené opomenul, teda tvrdenia žalobkyne iba formálne poprel bez uvedenia vlastných tvrdení o skutočnosti, ktorú sám vnímal, teda jeho popretie je potrebné hodnotiť s poukazom na § 151 X. ako neúčinné. D. priemerného zárobku žalobkyne v sume X.A.,XX J. H. I. tak súd považoval medzi stranami za nespornú.
XX. Žalobkyni nárok na takto vyčíslenú náhradu mzdy prislúcha za obdobie od XX.XX.A. S. XX.XX.A.. O. C. za Y.M. I. T. A. Z. Č. C. na XX F. X. XX C. S. D. U. Y. I., U.. G. X.A.,XX J. Z. za T. Y. I. C. S. A., Y. Z. A. C. G. T. I. D. D. X.A.,XX J. H. I., teda za X. X Y. I. G. XX.A.,XX J.. X. U. T.M. Ž. na náhradu mzdy predstavuje sumu XX.A.,XX J.. D. F. Č. súd Ž. F. F. S., Ž. C. C. Ž. H. C. S. XX.XX.A. (vrátane) už netrval z dôvodu zániku uplynutím doby určitej, na ktorú bol dojednaný.
XX. Podľa § 5X7 ods. 1 prvá veta, ods. X zákona č. XX/XXXX Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
XX. Podľa § 3 nariadenia vlády č. XX/XXXX Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia B. zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba J. centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
XX. Podľa § XXX ods. X F. práce I. je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
XX. Nakoľko žalovaný je v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu, vzniklo žalobkyni podľa § 517 ods. X OZ aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške X %. M., pričom pri určení prvého dňa omeškania vychádzal z právnej úpravy splatnosti mzdy, ktorej plne korešpondovala aj dohoda strán v pracovnej zmluve zo dňa XX.XX.A., teda že mzda žalobkyne bola splatnú pozadu ku koncu nasledujúceho kalendárneho mesiaca. G. nároku na náhradu mzdy za obdobie kalendárneho mesiaca november A. tak nastala dňa XX.XX.A. a prvým dňom omeškania žalovaného bol S. XX.XX.A., splatnosť nároku na náhradu mzdy za obdobie kalendárneho mesiaca december A. tak nastala dňa XX.XX.A. a prvým dňom omeškania žalovaného bol deň XX.XX.A.,
splatnosť nároku na náhradu mzdy za obdobie kalendárneho mesiaca január A. tak nastala dňa XX.XX.A. a prvým dňom omeškania žalovaného bol deň XX.XX.A splatnosť nároku na náhradu mzdy za obdobie kalendárneho mesiaca február A. tak nastala dňa XX.XX.A. a prvým dňom omeškania žalovaného bol deň XX.XX.A., splatnosť nároku na náhradu mzdy za obdobie kalendárneho mesiaca marec A. tak nastala dňa XX.XX.XXXX a prvým dňom omeškania žalovaného bol deň XX.XX.XXXX a splatnosť nároku na náhradu mzdy za obdobie kalendárneho mesiaca apríl XXXX tak nastala dňa XX.XX.XXXX a prvým dňom omeškania žalovaného bol deň XX.XX.XXXX. A. z omeškania bol žalobkyni priznaný vo výške X %. ročne, ktorý je v súlade s ustanovením § X nariadenia vlády SR č. XX/XXXX Z. z. XX. Súd teda aj v časti nároku na úrok z omeškania žalobe vyhovel. W. na plnenie (do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku) určil súd v súlade s ustanovením podľa § X32 ods. 3 X., pretože na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie nezistil dôvod.
XX. Podľa § 255 ods. X X., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
XX. Podľa § 262 ods. 1, 2 X., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
XX. O trovách konania súd rozhodol podľa § XXX ods. X v spojení § 255 ods. X X. a 262 ods. X X.. F. mala mal v konaní úspech v časti prvého petitu, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. R. súd nevyhovel žalobe v časti určenia, že pracovný pomer trvá, možno ustáliť, že žalobkyňa bola v časti prvého petitu fakticky úspešná. Keďže ale žalobkyňa sa domáhala dvoch petitov, úspech žalobkyne v časti prvého petitu predstavuje XX% úspechu z hľadiska celého predmetu sporu.
XX. V časti druhého petitu, ktorým sa žalobkyňa domáhala nároku na náhradu mzdy, však žalobkyňa bola úspešná iba čiastočne, nakoľko nároku na náhradu mzdy sa domáhala do dňa, kedy žalovaný umožní žalobkyni pokračovať v práci. T. k tomuto doposiaľ nedošlo, možno ustáliť, že ku dňu vyhlásenia rozsudku sa žalobkyňa domáhala nároku na náhradu mzdy za obdobie B. XX.XX.A. Z. S. XX.XX.A. (dátum vyhlásenia rozsudku). F. uplatnený nárok za toto obdobie predstavuje za kalendárny mesiac november A. Z. Č. C.X. na XX F. X. XX C. S. D. U. Y. I., U.. G. X.A.,XX J. a za nasledujúce kalendárne mesiace počnúc decembrom A., Y. N. A. plnú sumu náhrady mzdy vo výške X.A.,XX J. H. I. Z. I. Q. A. Z. Č. C. na XX F. X. XX C. S. D. U. Y. I., U.. G. X.A.,XX J.. X. sa tak žalobkyňa domáhala nároku na náhradu mzdy vo výške A..A.,XX eur, pričom súdom priznaný nárok predstavuje XX.A.,XX J., teda XX,XX %. zo žalobkyňou uplatneného nároku. V časti druhého petitu uvedené predstavuje úspešnosť žalobkyne, úspešnosť žalovaného potom predstavuje XX,XX %.. Keďže ale žalobkyňa sa domáhala dvoch petitov, aj úspešnosť v časti druhého petitu je nutné vydeliť z hľadiska celého predmetu sporu číslom 2, teda úspech žalobkyne XX,XX %. D. Č. S. C. C. X,A. %. Ú. F. R. X. C. G. a úspech žalovaného XX,XX %. D. Č. S. C. C. XX,A. %. Ú. F. R. X. C. sporu. X. úspešnosť sporových strán z hľadiska celého predmetu sporu je tak na strane žalobkyne XX,A.% (XX%+X,A.%) Z. na G. Ž. XX,A. %.. T. na náhradu trov konania žalovanej bol potom určený ako rozdiel v úspešnosti jednotlivých sporových strán z hľadiska celého predmetu sporu, teda XX,A.% - XX,XXX% =. XX,XX%.
72. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.