Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/52/2014

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16, proti povinnej D. G., nar. X. X. XXXX, bytom T. T., P. XXXX/X, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Rimavská Sobota, Kálmána Mikszátha 268, náhradníka súdnej exekútorky JUDr. Júlie Kubjatkovej, Exekútorský úrad so sídlom Brezno, Nám. M. R. Štefánika 44, pod sp. zn. EX 953/2013, pre vymoženie pohľadávky vo výške 3.069,06 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -17 zo dňa 10. 2. 2014, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Odvolaním napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria, so sídlom v Žiline, sp. zn. RK-PC-466/13-LP zo dňa 27. 3. 2013. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200039354, ktorú oprávnený a povinná uzavreli dňa 8. 6. 2011 (ďalej aj „Zmluva o revolvingovom úvere“) .

Súd prvého stupňa preskúmal v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad respektíve rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť. Vychádzal zo záveru, že Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok, je spotrebiteľskou zmluvou, a teda ide o vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej. Z uvedených dôvodov na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia a nasl. (ďalej aj „“) upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Konštatoval, že rozhodcovská zmluva, od ktorej odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu rozhodcovský súd, fakticky spotrebiteľovi odopiera možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak veriteľ podá žalobu na rozhodcovský súd. Spotrebiteľovi je tak odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, v ktorých sa domáha svojich práv v rozhodcovskom konaní dodávateľ. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Rozhodcovský súd je súkromnoprávnym orgánom, ktorý neoplýva atribútmi nositeľa verejnej moci. Aj keď v danom prípade predložil oprávnený spotrebiteľovi na podpis tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna. Pokiaľ má povinná ako spotrebiteľ postavenie žalovaného, tak v prípade žaloby na rozhodcovskom súde si už nemôže zvoliť všeobecný súd. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že oprávnený (dodávateľ) už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov rozhodcovským súdom

za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Okresný súd konštatoval, že rozhodcovská zmluva nie je individuálne dojednaná, nakoľko v ustanovení je zakotvená vyvrátiteľná právna domnienka, že každá zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom sa nepovažuje, pokiaľ nie je poskytnutý dôkaz opaku, za dojednanú individuálne, ale sa považuje za zmluvu štandardnú. Túto domnienku nie je povinný vyvracať spotrebiteľ ani súd, ale dodávateľ. Aj v ustanovení o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov je ako nekalá obchodná praktika formulované nevhodné predkladanie zmluvných podmienok spotrebiteľovi. Súd v danom prípade nemá pochybnosť o tom, že rozhodcovská zmluva ako súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy je v rozpore so znením písmeno r/ , ktoré obchádza, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol ustanovenia v spojení s , , a (ďalej aj „“). Uviedol, že rozhodcovská zmluva č. 8200039354 je samostatným úkonom, ktorého perfektnosť nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere (čl. 2 rozhodcovskej zmluvy) a takouto podmienkou nie je ani trvanie rozhodcovskej zmluvy, nakoľko podľa jej bodu 7 mal dlžník možnosť odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 dní od jej uzavretia. Uplatnením uvedeného práva mohol dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy, bez toho aby tom malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Povinná teda mohla nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. po jej uzavretí mohla dosiahnuť jednostranným právnym úkonom zánik zmluvy, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Oprávnený preto považoval za nesporné, že spotrebiteľ vlastným úkonom mohol ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Rozhodcovská zmluva tak spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy ďalej vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Z jej obsahu je teda zrejmé, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne a nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len prostredníctvom neho. Medzi účastníkmi uzavretá rozhodcovská zmluva popri tom, že je individuálne dojednaná, by preto nespĺňala ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa resp. 4 písm. r/ .

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca okresného súdu nemienil odvolaniu oprávneného vyhovieť, preto ho podľa , veta prvá a druhá predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací ( ) odvolanie prejednal podľa ustanovení a , bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné s poukazom na zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria, so sídlom v Žiline, sp. zn. RK-PC-466/13-LP zo dňa 27. 3. 2013. Podľa rozsudku rozhodcovského súdu bola odporkyňa (povinná) zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi (oprávnenému) sumu 3.069,06 EUR, zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 3,275% ročne zo sumy 80,37 EUR od 16. 7. 2011 do 21. 7. 2011, zo sumy 80,37 EUR od 16. 8. 2011 do 29. 9. 2011, zo sumy 80,37 EUR od 16. 9. 2011 do 30. 10. 2011, zo sumy 15,00 EUR od 31. 10. 2011 do 6. 11. 2011, zo sumy 80,37 EUR od 16. 1. 2012 do 6. 2. 2012, zo sumy 30,37 EUR od 7. 2. 2012 do 28. 2. 2012, zo sumy 15,00 EUR od 29. 2. 2012 do zaplatenia, zo sumy 80,37 EUR od 16. 2. 2012 do zaplatenia, zo sumy 80,37 EUR od 16. 3. 2012 do zaplatenia, zo sumy 80,37 EUR od 16. 4. 2012 do zaplatenia, zo sumy 80,37EUR od 16. 5. 2012 do zaplatenia, zo sumy 2.732,58 EUR od 21. 5. 2012

do zaplatenia, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 1.500 EUR, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je odporkyňa povinná platiť navrhovateľovi iba úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.069,06 EUR do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 49,79 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 463,68 EUR. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o revolvingovom úvere spolu s rozhodcovskou zmluvou č. 8200039354 zo dňa 8. 6. 2011 (ďalej aj „Rozhodcovská zmluva“).

Podľa čl. 4 a 5 Rozhodcovskej zmluvy sa akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní podľa pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

V článku 2 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom dlžník vyhlásil, že zo strany veriteľa bol o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný.

V článku 3 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy dlžníka poučil o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

Podľa čl. 7 Rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenia od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá Rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa a o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a ani nesmerovalo k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného

konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“.

V ustanovení je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásahu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné. novelizujúci s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné. Okrem už predtým platného znenia, ktoré za neprijateľnú nepovažoval zmluvnú podmienku, ktorá bola dohodnutá individuálne, novela za neprijateľné nepovažovala ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa v prvom rade nevzťahuje na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne. Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa preto nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.

Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že Zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníčkou je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z nej nevyplýva, že povinná je podnikateľským subjektom alebo by pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinnou) a dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení , ktorú skutočnosť napokon nespochybnil ani oprávnený v rámci podaného odvolania. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď skúmal rozhodcovskú zmluvu z hľadiska, či táto bola alebo nebola uzavretá so spotrebiteľom individuálne, a následne (po tom, čo dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva individuálne uzavretá nebola), či táto nevyvoláva značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. So záverom, ku ktorému okresný súd pri svojom skúmaní rozhodcovskej zmluvy dospel, sa však už odvolací súd stotožniť nemohol. Odvolací súd pritom súhlasí s názorom okresného súdu, že skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy, ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli povinnej pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Na druhej strane je však potrebné rešpektovať, že návrh na uzatvorenie akejkoľvek zmluvy (teda i tej rozhodcovskej) predkladá spravidla len jedna zo zmluvných strán, ako aj skutočnosť, že návrh na uzatvorenie zmluvy musí byť dostatočne určitý, t. j. musí pod sankciou neplatnosti uzatváranej zmluvy obsahovať všetky podstatné náležitosti zmluvy tak, aby mohol byť prejavom vôle druhej zmluvnej strany prijatý i bez nevyhnutnej potreby dopĺňania alebo iných zmien tohto návrhu. Z uvedeného potom vyplýva, že len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predložil povinnej na podpis predpripravenú rozhodcovskú zmluvu na samostatnom liste papiera, nemožno vyvodiť záver, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, ale ani záver, že individuálne dojednaná bola. Podstatné totiž je to, či uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola naformulovaná jednou zmluvnou stranou, je alebo nie je výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Aplikujúc uvedené závery na prejednávaný prípad

je potrebné vysloviť, že dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinná mala možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bez toho, aby tým zmarila uzavretie Zmluvy o revolvingovom úvere, a ďalej že povinnej boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

Ako už bolo uvedené vyššie, čl. 3 Rozhodcovskej zmluvy obsahuje poučenie pre dlžníka, z ktorého vyplýva že dôsledkom uzavretia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní s tým, že spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Ďalej bolo v citovanom článku uvedené, že výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. V článku 2 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom a že dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa. Už z uvedeného textu je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že povinná pred podpisom rozhodcovskej zmluvy mohla získať predstavu o tom, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú dôsledky podpísania rozhodcovskej zmluvy s tým, že je bola deklarovaná skutočnosť, že na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemusí pristúpiť, a ak tak urobí, neohrozí tým uzavretie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Je síce možné poukazovať na skutočnosť, že povinná uzatvárala uvedenú rozhodcovskú zmluvu v čase „zníženej bdelosti“ pri uzatváraní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá bola v prvom rade vo sfére jej záujmu, a rovnako sa dá polemizovať o jej pozornosti či skúsenosti s uzatváraním zmlúv, na druhej strane je však potrebné uviesť, že tieto skutočnosti sú podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne kompenzované oprávnením od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote do 14 kalendárnych dní aj bez uvedenia dôvodu. Uvedeným zmluvným dojednaním (čl. 7 Rozhodcovskej zmluvy) tak bolo povinnej umožnené v primerane dlhej lehote po uzatvorení Rozhodcovskej zmluvy zvážiť je dôsledky a tieto prípadne vylúčiť. Na základe všetkého už vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že pokiaľ bola povinnej na podpis predložená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera v jej rámci bolo povinnej vysvetlené, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho následky, pričom v jej obsahu bolo deklarované, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, a navyše bolo možné od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v primeranej lehote, uvedenú rozhodcovskú zmluvu je možné považovať na individuálne dojednanú. Ako už potom bolo uvedené v predchádzajúcich odsekoch, uvedená skutočnosť ex lege vylučuje, aby bola uvedená rozhodcovská doložka klasifikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka.

Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu podľa zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu bude okresný súd v rámci ďalšieho konania musieť opätovne posúdiť, či exekučný titul spĺňa podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie tak, ako to stanovuje ust. Exekučného poriadku. Jeho úlohou bude z hľadiska vyváženosti vzájomných práv na povinností preveriť jednotlivé ustanovenia zmluvy o revolvingovom úvere, najmä dojednanie o výške odplaty vyjadrenej prostredníctvom ukazovateľa RPMN (bod 6 Zmluvy o revolvingovom úvere) a Dohodu o poskytnutí služby (bod 8 Zmluvy o revolvingovom úvere) a v nadväznosti na ne aj samotný exekučný titul z hľadiska, či tento povinnú nezaväzuje na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom (napr. výrok o trovách konania). O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.