Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11C-88-2014.pdf
PDF · 80.55 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/88/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava p r o t i žalovanému: W. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. XX, o zaplatenie 144,30 Eur a prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 19,27 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 30.3.2010 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a.s. sa žalobou zo dňa 21.2.2013 domáhal zaplatenia istiny vo výške 144,30 Eur s úrokmi z omeškania 9% ročne od 30.3.2010 do zaplatenia. Nárok uplatnil zo zmluvy o pôžičke zo dňa 13.12.2006. Žalovaná suma predstavuje neuhradenú istinu 126,19 Eur a poplatky 18,11 Eur.
Žalovaný uznal základ nároku, k jeho výške sa však nevedel vyjadriť. Uviedol, že v zmluve žiadne úroky dohodnuté neboli a nepamätal si akú sumu z poskytnutého úveru veriteľovi vrátil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, písomným vyjadrením žalobcu, zmluvou o pôžičke zo dňa 13.12.2006, predžalobnou upomienkou s návratkou, zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 7.3.2013 s prílohou, prehľadom splátok a úhrad a zistil tento skutkový stav:
Dňa 13.12.2006 bola pod č. 6121831195 uzavretá písomná zmluva o pôžičke medzi veriteľom Consumer Finance Holding a.s. a žalovaným ako dlžníkom. Pôžička predstavovala 11.980,- Sk (397,66 Eur) a žalovaný ju mal uhradiť 51 splátkami po 300,- Sk. Celkove mal teda žalovaný zaplatiť 15.300 Sk (507,86 Eur). V zmluve je uvedené len RPMN - 12,49%, údaj o úroku chýba, dokonca nie je uvedený ani vo VOP.
VOP bod 12.2 konštatuje, že spoločnosť je oprávnená požadovať zmluvnú pokutu v prípade omeškania jednotlivej splátky v 30. deň po dobe jej splatnosti a to 10% z dlžnej splátky.
V bode 12.3 je uvedené, že v prípade omeškania klient okrem zmluvnej pokuty zaplatí aj sankčný úrok 0,05% za každý aj začatý deň omeškania.
V písomnom podaní zo dňa 26.5.2014 žalobca ujasnil, že poplatky 18,11 Eur predstavujú vyššie uvedenú zmluvnú pokutu, ktorá zo splátky činí 1 Eur a úroky z omeškania, avšak nešpecifikoval ich rozsah a ani spôsob výpočtu sankčného úroku.
Žalovaný doposiaľ uhradil celkovo 378,39 Eur.
Listom zo dňa 18.3.2010 právny predchodca žalobcu úver zosplatnil a žiadal žalovaného o úhradu sumy 139,44 Eur v lehote 3 dní od doručenia listu, ktorý žalovaný prevzal dňa 26.3.2010.
Dňa 7.3.2013 spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. postúpila konkrétne pohľadávky na žalobcu, podľa prílohy k tejto zmluve bola medzi nimi aj predmetná pohľadávka voči žalovanému.
Právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade od 1.7.2006 do 31.12.2007). Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
V danom prípade žiadny úrok ani poplatky v príslušnej zmluve uvedené nie sú a preto žalobca s poukazom na § 4 ods. 5 vyššie citovaného zákona nemá na ne nárok. Žalovaný má preto žalobcovi vrátiť len sumu, ktorú reálne mu jeho právny predchodca poskytol ako pôžičku t.j. 397,66 Eur a keďže doposiaľ zaplatil 378,39 Eur, jeho dlh činí len 19,27 Eur.
Žalobca si uplatnil aj zmluvnú pokutu, ktorú nekvantifikoval, uviedol len, že z jednej omeškanej splátky predstavuje 1 euro, ale neuviedol z koľkých splátok ju uplatnil.
Zmluvná pokuta je upravená v § 544 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon urobia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Je teda nepochybné, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, inak je neplatná s poukazom na § 40 ods. 1 OZ. Každá zmluva je ukončená podpismi jej účastníkov, čo znamená, že účastník svojim podpisom potvrdzuje uzavretie dohody s tým obsahom, ktorý sa nachádza nad jeho podpisom. V tomto konkrétnom prípade účastníci si teda nedohodli zmluvnú pokutu, nakoľko žalovaný podpísal len úverovú zmluvu a nie všeobecné obchodné podmienky v ktorých táto zmluvná pokuta bola zakomponovaná. Nemožno pritom prehliadnuť ani skutočnosť, že zmluvné podmienky sú
nacyklostilované, napísané veľmi drobným písmom a v pomerne rozsiahlom objeme, takže málokto zo spotrebiteľov ich prečíta. Tá skutočnosť, že v úverovej zmluve je odkaz na obchodné podmienky je právne irelevantná. V tejto súvislosti možno poukázať aj na právny záver vyslovený v náleze Ústavného súdu ČR sp. zn. I.US 3512/11 zo dňa 11.11.2013. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dohody o zmluvnej pokute zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. VOP, ale samotnej spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). Ústavný súd zdôraznil, že dodávateľ má sa chovať k spotrebiteľovi, ktorý je slabšou zmluvnou stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je možné poskytnúť právnu pomoc. Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým, že zmluvné dojednania nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať ujednania technického a vysvetľujúceho charakteru a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby v nich dodávateľ skryl ujednania, ktoré sú pre spotrebiteľov nevýhodné a u ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Žalobcovi teda neprináleží ani nárok na zmluvnú pokutu.
Súčasťou žalovanej sumy majú byť aj úroky z omeškania z niektorých splátok. Úrok z omeškania bol počítaný v sadzbe 0,05% denne, čo je 18,25% p.a. Opäť ani tento nárok žalobca nekvantifikoval a neozrejmil spôsob jeho výpočtu. Navyše súd v tejto súvislosti upozorňuje aj na uplatnenú výšku úrokov z omeškania v rozpore so zákonom. Pri občianskoprávnych vzťahoch, čo je nepochybne aj tento prípad, keďže bola uzavretá zmluva o pôžičke, platí zákonný limit výšky úrokov z omeškania podľa vládneho nariadenia 87/1995 Z.z.
V danom prípade žalobca navyše ani dostatočne nevysvetlil uplatnený nárok na tzv. poplatky teda zmluvnú pokutu a sankčný úrok z omeškania a teda podľa názoru súdu neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno. Sporové konanie akým je nepochybne aj toto konanie, je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočnosti a navrhovanie dôkazov je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník konania teda má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť dôkaznú. Ak si túto povinnosť nesplní, súd to vyhodnocuje jeho neprospech. Aj z toho dôvodu teda uplatnený nárok na zaplatenie sumy 18,11 eur neobstojí.
Z prisúdenej istiny vo výške 19,27 eur súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalovaný sa dostal do omeškania vzhľadom na list o zosplatnení úveru odo dňa 30.3.2010, od uvedeného dňa súd preto priznal aj úroky z omeškania tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
Náhradu trov konania si v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. uplatnil len žalobca. Ten však bol neúspešný v prevažnej časti uplatneného nároku, súd preto s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.