Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Er-7984-2000.pdf
PDF · 88.56 KB
Case nature
Area
Subarea
22Er/7984/2000
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Kaduchom so sídlom Dolný Val 30, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: HIROSTAVBET, s.r.o., IČO: 34118969, Mikovíniho 7, 917 00 Trnava, právne zastúpený advokátom: JUDr. Timotej Minarovič, A. Žarmova 1, 917 02 Trnava, proti povinnému: REMIX, s.r.o., IČO: 31624782, Drieňová 34, 821 01 Bratislava (vymazaný z obchodného registra dňa 21.06.2013), takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,41 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 20.10.2000, exekučného titulu
- rozhodnutia Okresného súdu Žilina, č.k. 1Rob/987/00 zo dňa 10.07.2000 a žiadosti exekútora, súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 014981 * dňa 04.12.2000.
Podaním doručeným súdu dňa 05.02.2008 súdny exekútor postúpil súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 24.01.2008, v ktorom oprávnený žiadal o zastavenie konania z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 83,22 eur.
Súd mal z obchodného registra preukázané, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.01.2013 pod č. 36CbR/50/2012, ktorým súd zrušil obchodnú spoločnosť REMIX, s.r.o. bez likvidácie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.05.2013. Na základe uvedeného bola obchodná spoločnosť REMIX, s.r.o., so sídlom Drieňová 34, 821 01 Bratislava, IČO: 31 624 782, zapísaná v odd. Sro, vložke č. 25591/B vymazaná z obchodného registra dňa 21.06.2013.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku - exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Súd rešpektujúc dispozičné právo oprávneného, exekúciu v zmysle hore uvedeného zákonného ustanovenia zastavil. Súd na tomto mieste konštatuje, že exekúcia v danej veci nemohla byť zastavená s odkazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku - nemajetnosť povinného pred jeho výmazom z obchodného registra, nakoľko exekučný poriadok účinný v čase začatia exekučného konania takýto dôvod na zastavenie exekúcie neobsahoval. Súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 psím. c) Exekučného poriadku (01/2008) aj z dôvodu, že ďalší dôvod na zastavenie exekúcie - výmaz povinného z obchodného registra nastal neskôr 06/2013. Súd však konštatuje, že z exekútorského spisu
je preukázaná nemajetnosť povinného už v čase podania návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko tento podľa zistení súdneho exekútora nevlastnil žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, pričom dohodu o postupnom splácaní pohľadávky povinný neplnil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súd rozhodol aj o náhrade trov exekúcie, pričom v zmysle § 203 k náhrade týchto trov zaviazal oprávneného z dôvodu procesného zavinenia zastavenia exekúcie, nakoľko oprávnený navrhol zastavenie exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnej v čase začatia exekučného konania(ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 citovanej vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 eur).
Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Na podklade vyúčtovania trov exekútora doručeného súdu dňa 22.05.2007 a predloženého exekútorského spisu EX 1388/2000, priznal súd exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z., spolu vo výške 36,41 eur, ktorá pozostáva z:
1/ odmeny exekútora vo výške 23,24 eur, z toho:
a/ 13,28 eur za úkony v trvaní celkovo 1 hod. 5 min. (§ 14 vyhlášky - základná hodinová sadzba 6,64 eur za každú aj začatú hodinu):
· Vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 20 min.
· Výzva povinného na súčinnosť 10 min.
· Informácia o stave exekúcie 10 min.
· Informácia o stave exekúcie 10 min
· Návrh na zastavenie exekúcie 15 min.
b/ 9,96 eur za 6 paušálne odmeňované úkony exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32 eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti):
· Získanie poverenia
· Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie
· Zisťovanie majetku povinného
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 7,10 eur (§ 22 vyhlášky):
· Poštovné 7,10 eur
Súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, preto mu ju súd priznal. Súd exekútorovi priznal DPH 20 % zo sumy 30,34 eur, pričom priznané DPH predstavuje sumu 6,07 eur.
Sumár: 23,24 + 7,10 + 6,07 eur (20% DPH) = 36,41 eur.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. je povinnosťou exekútora vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov, tzn. presne vymedziť čas vynaložený na konkrétne úkony pre účely výpočtu odmeny podľa § 14 ods. a/. Súdny exekútor postupoval nesprávne, keď nevyhotovil časovú špecifikáciu, ale priamo ku každému úkonu priradil sadzbu 6,64 eur (200,-Sk). Súd však pri posudzovaní dĺžky vykonávania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti vychádzal z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 vyhlášky, pričom na základe takého výkladu je potrebné počtom hodín rozumieť súhrn časových úsekov trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, ktoré je potrebné pre účely výpočtu odmeny podľa citovaného ustanovenia sčítať, pričom početnosť úkonov nemá relevanciu pre výpočet tejto odmeny. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
sp.zn. 1Mcdo/7/2006 z 28.05.2007, z ktorého plynie rovnaký záver. Pri výpočte súd zároveň priradil k jednotlivým úkonom primeranú časovú dĺžku, obvyklú s ohľadom na zložitosť úkonu, právnu náročnosť a jej rutinnosť. Takto špecifikovaná dĺžka je spravodlivá a zodpovedá reálne času potrebnému na ich vypracovanie, a preto pokiaľ si exekútor pri týchto úkonoch uplatnil minutáž nad rozsah vyššie uvedenej, súd túto presahujúcu minutáž pre účely výpočtu „časovej“ odmeny nezohľadnil.
V časti vyčíslenej odmeny podľa § 14 ods.1 písm. a/ súd nepriznal položku - vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, ktorá je duplicitne uplatňovaná aj podľa § 14 ods. 1 písm. b/ v položke získanie poverenia podľa § 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Súd poukazuje na to, že v úkone získanie poverenia sú obsiahnuté všetky konkrétne kroky a činnosti, ktoré musí exekútor vykonať, aby toto poverenie získal. Takýmto úkonom je aj vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia. Teda odmena exekútora v sume 3,32 eur nie je odmenou za vydanie poverenia súdom, ale je odmenou za konkrétne činnosti exekútora, ktoré predchádzajú udeleniu poverenia a bez ktorých by k udeleniu poverenia nedošlo.
Ďalej súd neuznal položku označenú - zmluva o vykonaní exekúcie s poukazom na to, že odmena sa má vzťahovať len na také úkony, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky v rámci exekúcie. Všetky vyššie označené úkony sú úkonmi administratívneho charakteru vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou v zmysle § 25 vyhlášky.
V časti hotových výdavkov uplatňovaných súdnym exekútorom ako telefón, internet súd tieto náhrady nepriznal, pretože ich exekútor nijako nepreukázal t.j. nebolo možné preskúmať ich existenciu ani výšku.
Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Z obsahu predloženého exekútorského spisu EX 1388/2000 nie je možné skontrolovať ani určiť položku kopírovanie 40 ks s uplatnenou sadzou 0,03 eur za kus, teda nie je možné určiť, či sa jedná o vlastnú sadzbu alebo sadzbu za využitie kopírovacej služby iného subjektu, pričom v takom prípade chýba doklad o využití služby.
V prípade, že k náhrade trov exekúcie súd zaviaže oprávneného, súd je povinný skúmať všetky úkony exekučnej činnosti, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky oprávneného, resp. priamo na tieto úkony nadväzujú a sú vyžadované právnou úpravou. Len za takéto úkony, pri rešpektovaní podmienky ich účelnosti je možné priznať súdnemu exekútorovi odmenu.
V časti hotové výdavky súd nepriznal ani uplatňovanú položku - spisový obal a poštové obálky. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky - súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Z uvedeného demonštratívneho výpočtu hotových výdavkov má súd za to, že nárok na náhradu prináleží iba v prípade tých výdavkov, u ktorých je jednoznačný priamy súvis jednotlivou exekučnou vecou, pričom ďalšie jednotiace kritérium týchto výdavkov je to, že vznikajú až v dôsledku individuálnej procesnej situácie v tej-ktorej veci.
Niet sporu o tom, že exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria náklady na mzdy zamestnancov a koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou budovy, náklady na údržbu budovy (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda bez priameho súvisu s potrebami a situáciou v tej-ktorej individuálnej exekučnej veci. Preto v zmysle vyššie uvedeného súd konštatuje, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky neprináleží. Na základe systematického výkladu ustanovenia § 22 a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že tieto náklady si exekútor má uhrádzať z odmeny za svoju činnosť (podľa druhého, tretieho a štvrtého oddielu vyhlášky).
Vo vzťahu k ostatným uplatneným trovám mal súd za to, že boli uplatnené v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou, a preto súdnemu exekútorovi priznal ich náhradu v zmysle vyššie uvedenej špecifikácie.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.