Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-6C/248/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľky: S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., L. X, zastúpená advokátom: JUDr. Roman Gese, Advokátska kancelária so sídlom Hlohovec, Nám. Sv. Michala 6 proti odporcovi: Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., K. G. XX, o zaplatenie 650,50 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 650,50 eur, náhradu trov právneho zastúpenia v sume 673,61eur a náhradu iných trov konania v sume 298,50 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľky, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom doručeným súdu dňa 15.03.2013 domáhala proti odporcovi zaplatenia sumy 4.979 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 26.04.2010 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, titulom Zmluvy o pôžičke zo dňa 20.03.2010.

Následne podaním zo dňa 20.03.2013 vzala navrhovateľka návrh späť v časti istiny 4.979 eur a v časti úrokov z omeškania vo výške 21 eur s odôvodnením, že odporca jej dňa 19.03.2013 uhradil sumu 5.000 eur.

Súd vydal dňa 05.04.2013 Platobný rozkaz č. -12, ktorý bol odporcovi doručený dňa 24.09.2013. Odporca v lehote na podanie odporu podal odpor, ktorý bol súdu doručený dňa 30.09.2013. V odpore odporca uviedol, že návrh na vydanie platobného rozkazu považuje za neopodstatnený s odôvodnením, že s navrhovateľkou uzavrel zmluvu o pôžičke dňa 20.03.2010, pričom však v tejto zmluve nie sú dojednané úroky z omeškania ani zmluvné pokuty. Navrhovateľke uhradil dlžnú sumu dňa 19.03.2013 vo výške 5.000 eur. Súčasne namietol skutočnosť, že mu bola poskytnutá dodatočná lehota na plnenie, keďže výzva zo dňa 20.02.2013 žiadnu lehotu neobsahovala. Podľa jeho názoru dlh splatil v plnej výške ešte pred dobou splatnosti, ktorá nie je v zmluve priamo uvedená, ale je implicitne určená výškou pôžičky a výškou mesačnej splátky, čím za dobu splatnosti možno jednoznačne považovať dátum 20.05.2014. Rovnako poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka ho výzvou zo dňa 23.01.2012 žiadala o vrátenie sumy 5.000 eur, čo nezodpovedalo výške pôžičky. Nakoľko dlh predčasne splatil v plnej výške, má za to že dlh plnením zanikol. Trovy konania, ktoré navrhovateľke vznikli považuje za neprimerane vysoké, pričom tieto vznikli navrhovateľke zbytočne a jej zavinením. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tie boli dňa 19.03.2013 odporcom splatené a zároveň si odporca uvedomuje, že uhradil úroky z omeškania len do 23.02.2012, a preto je ochotný navrhovateľke zaplatiť úroky z omeškania za ďalší rok omeškania vo výške 11 eur.

Podľa ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.

S poukazom na citované zákonné ustanovenie bol platobný rozkaz zrušený v plnom rozsahu.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odporu zo dňa 11.10.2013 zmenila petit návrhu v časti úrokov z omeškania tak, že žiadala zaplatiť sumu 650,50 eur, čo predstavuje úrok z omeškania za obdobie od 26.04.2010 do 19.03.2013 vo výške 671,50 eur, z ktorého je odpočítaná suma zaplatených úrokov z omeškania 21 eur z úhrady zo dňa 19.03.2013, a súčasne navrhla zmenu návrhu v takomto znení.

Podľa , navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa prvá veta súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.

Vzhľadom k tomu, že výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu a na konanie o zmenenom návrhu nie je vecne príslušný iný súd, súd návrhu navrhovateľky v zmysle vyhovel a zmenu návrhu na pojednávaní konanom dňa 18.06.2014 za prítomnosti právneho zástupcu navrhovateľky a odporcu pripustil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa s obsahom Zmluvy o pôžičke zo dňa 20.03.2010, žiadosťou o vrátenie požičaných peňazí zo dňa 23.01.012, výzvou na zaplatenie zo dňa 20.02.2013, čiastočným späťvzatím návrhu zo dňa 20.03.2013, platobným rozkazom zo dňa 05.04.2013, odporom odporcu zo dňa 27.09.2013, vyjadrením navrhovateľky k odporu zo dňa 11.10.2013, vyjadrením odporcu zo dňa 13.03.2014,

vyjadrením navrhovateľky zo dňa 09.04.2014, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľka dňa 20.03.2010 uzavrela s odporcom Zmluvu o pôžičke podľa a nasl. , na základe ktorej navrhovateľka požičala odporcovi peniaze vo výške 4.979 eur (pôvodne 150.000,- Sk). Odporca sa zaviazal vrátiť navrhovateľke peňažné prostriedky vo výške 4.979 eur formou mesačných splátok, ktoré si strany zmluvne dojednali vo výške 100 eur (pôvodne 3.000,- Sk) s tým, že prvá splátka bola splatná do 25. dňa príslušného mesiaca nasledujúcom po mesiaci po podpise zmluvy formou poštovej poukážky (t.j. 25.04.2010). Súčasne sa zmluvné strany v čl. II ods. 3. predmetnej zmluvy dohodli, že ak dlžník nesplní svoju splátku v termíne uvedenom v čl. II ods. 2 tejto zmluvy, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej svojej pohľadávky. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca riadne a včas neplnil jednotlivé dojednané splátky, dostal sa do omeškania, preto ho navrhovateľka písomnou žiadosťou zo dňa 23.01.2012 vyzvala na vrátenie celej požičanej sumy v lehote do 10 dní od doručenia výzvy. Na túto výzvu odporca nereagoval a dlh neuhradil, preto bol opätovne vyzvaný právnym zástupcom navrhovateľky na úhradu dlžnej sumy spolu s príslušenstvom, a to listom zo dňa 20.02.2013. Odporca na túto výzvu reagoval úhradou sumy 5.000 eur dňa 19.03.2013.

Odporca s návrhom nesúhlasil, žiadal tento zamietnuť s odôvodnením, že celý dlh už zaplatil. Potvrdil, že uzatvoril s navrhovateľkou Zmluvu o pôžičke dňa 20.03.2010, predmetom ktorej bola finančná čiastka 150.000,- Sk (4.979 eur). V zmluve sa dohodli na splátkach po 100 eur s tým, že prvá splátka bola splatná dňa 25.04.2010, ktorú však nezaplatil, pretože nemal peniaze. Následne to pokračovalo až do 19.03.2013, kedy navrhovateľke uhradil sumu 5.000 eur. O jeho finančnej situácii navrhovateľka vedela, nakoľko ju kontaktoval, pričom mu povedala, že počká. Navrhovateľka mu žiaden list neposlala, písomná

výzva mu došla až od právneho zástupcu navrhovateľky, na čo reagoval úhradou celého dlhu. Bol si vedomý straty výhody splátok v rámci zmluvy o pôžičke, avšak sa nachádzal v situácii, kedy bol na neho vyvíjaný nátlak zo strany jeho dcéry a zaťa. Podľa jeho názoru došlo z jeho strany k predčasnému splateniu dlhu. Navrhovateľka vedela, v akej je situácii, že dlžnú sumu jej bude schopný vrátiť až po predaji domu. O úrokoch z omeškania v zmluve nebola reč, preto navrhovateľke podľa jeho názoru nepatria.

Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že Zmluva o pôžičke bola dňa 20.03.2010 riadne uzavretá a tvrdenia odporcu, že nevedel, že má splácať dlžnú sumu a nebol navrhovateľkou kontaktovaný sú účelové, pričom list navrhovateľky zo dňa 23.01.2012 bol odporcovi doručený dňa 30.01.2012. V tomto liste navrhovateľka odporcu vyzvala na úhradu a súčasne ho upozornila na jeho zamlčovanie sa. Asi po roku dostal list odporca list aj od neho ako právneho zástupcu navrhovateľky a opakovane bol vyzvaný na zaplatenie dlhu. Odporca požičanú sumu vyše dvoch rokov nesplácal. K úhrade dlžnej sumy došlo až po výzve na zaplatenie zo dňa 20.02.2013. Súčasne upozornil na skutočnosť, že konaním odporcu hrozilo premlčanie jednotlivých splátok, preto sa navrhovateľka obrátila na súd.

Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa , pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. (účinného k od 26.04.2010), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne. Je nepochybné, že medzi navrhovateľkou a odporcom bola dňa 20.03.2013 platne uzatvorená Zmluva o pôžičke, v zmysle ktorej navrhovateľka poskytla odporcovi peňažné prostriedky vo výške 4.979 eur, ktoré sa odporca zaviazal vrátiť formou mesačných splátok po 100 eur do 25. dňa príslušného mesiaca, pričom prvá splátka bola splatná nasledujúci mesiac po podpise zmluvy, t.j. 25.04.2010. V článku II. bod 3. predmetnej zmluvy si účastníci dohodli, že v prípade ak dlžník, teda odporca nesplní svoju splátku v stanovenom termíne, môže veriteľ, teda navrhovateľka žiadať o zaplatenie celej svojej pohľadávky. Odporca aj podľa vlastného vyjadrenia žiadnu splátku neuhradil, čím sa dostal do omeškania a porušil citovaný článok zmluvy, čím stratil výhodu splátok. Navrhovateľka správne postupovala, keď vyzvala odporcu na zaplatenie celej dlžnej sumy, a to listom zo dňa 23.01.2012. Nakoľko odporca na výzvu nereagoval, bol ďalšou výzvou zo dňa 20.02.2013 vyzvaný na úhradu dlhu spolu s príslušenstvom a keďže ani na túto výzvu nereagoval, navrhovateľka sa oprávnene so svojím nárokom obrátila na súd. Nakoľko odporca dodatočne dňa 19.03.2013, po podaní návrhu, zaplatil navrhovateľke sumu 5.000 eur, navrhovateľka zobrala návrh v časti istiny 4.979 eur a v časti úrokov z omeškania 21 eur späť, avšak naďalej trvala na úhrade zvyšnej časti úrokov z omeškania. V súlade s patria navrhovateľke úroky z omeškania vo výške

stanovenej zákonom v spojení s vykonávacím predpisom, keďže odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, a to bez ohľadu na to, či tieto boli zmluvne dojednané. Obranu odporcu, že v čase, keď bol povinný plniť jednotlivé splátky, nemal dostatok finančných prostriedkov, súd považuje za bezpredmetnú.

S poukazom na vyššie uvedené, súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke zvyšnú časť úrokov z omeškania vyčíslených od 26.04.2010 do 19.03.2013 vo výške 650,50 eur.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a v konaní úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 298,50 eur a trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. (ďalej len Vyhlášky) v sume 673,61 eur pozostávajúce z nasledovných položiek - 3 x úkon právnej služby á 170,97 eur (prevzatie a príprava zastupovania, podanie návrhu na súd, čiastočné späťvzatie, t.j. výpočtový základ suma 4.979 eur) a 3 x úkon právnej služby á 24,90 eur (vyjadrenie k odporu zo dňa 11.10.2013, vyjadrenie k podaniu odporcu zo dňa 09.04.2014 a účasť na pojednávaní dňa 18.06.2014, t.j. výpočtový základ suma 650,50 eur), 4 x režijný paušál na rok 2013 á 7,81 eur a 2 x režijný paušál na rok 2014 á 8,04 eur; náhrada za stratu času 26,80 eur (cesta na pojednávanie dňa 18.06.2014 - Hlohovec - Piešťany a späť, t.j. 2 polhodiny x 13,40 eur); cestovné náhrady v sume 11,88 eur (cesta na pojednávanie dňa 18.06.2014 na trase Hlohovec - Piešťany a späť - 44 km , spotreba PHM: 3,84 eur (spotreba na 100 km 5,9 l, cena l litru 1,489 eur) + náhrada za použitie vozidla 8,05 eur (44 km x 0,183 eur). Súd súčasne poukazuje na skutočnosť, že právny zástupca si uplatnil tarifnú odmenu za právne úkony s výpočtovým základom 650,50 eur nižšiu ako by mu za jeden úkon patrila (1 úkon zo 650,50 eur = 41,50 eur).

Súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania spočívajúcu v úkone právneho zástupcu označeného ako písomné podanie protistrane - výzva zo dňa 20.02.2013, nakoľko v zmysle citovanej vyhlášky sa nejedná o úkon právnej pomoci, za ktorý by táto odmena právnemu zástupcovi patrila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia

jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( , veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( -f) ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.