Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/285/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, A., zastúpený advokátom JUDr. Igorom Gažíkom, so sídlom Prievidza, Bojnická cesta 7 proti odporcom: 1/ B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, I., zastúpený JUDr. Pavlom Zajacom, advokátom so sídlom Matice Slovenskej 10, Prievidza a 2/ UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom Lazaretská 15, Bratislava, IČO: 00 653 501 a 3/ Prievidzské pekárne a cukrárne, a.s., IČO: 31 561 802, so sídlom Košovská ulica 12, Prievidza, v konaní o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 18. januára 2013, č.k. -476, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým uznesením nepriznal navrhovateľovi náhradu trov. Odporcom 2/ a 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť štátu trovy konania vo výške 16,56 Eur, ktoré sú povinní zaplatiť Okresnému súdu Prievidza do troch dní od právoplatnosti uznesenia a navrhovateľovi povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 20,43 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. -468 zo dňa 10.12.2012, ktorým návrhu navrhovateľa proti odporcom 2/ a 3/ v časti o zaplatenie 1.464,85 Eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9 % ročne od 29.05.2009 do zaplatenia vyhovel a v časti o zaplatenie 2.447,75 Eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9 % ročne od 29.05.2009 do zaplatenia návrh zamietol, konanie v časti proti odporcovi 1/ zastavil a rozhodol o náhrade trov konania medzi navrhovateľom a odporcom 1/. Zároveň v zmysle ust. rozhodol, že o náhrade trov konania medzi navrhovateľom a odporcami 2/ a 3/ a o náhrade trov konania štátu rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Citoval ust. , Konštatoval ďalej, že právoplatnosť rozhodnutia vo veci samej nastala 29.12.2012, pričom v lehote podľa navrhovateľ trovy konania nevyčíslil. Okrem trov právneho zastúpenia navrhovateľovi iné trovy zo spisu nevyplývajú, preto mu súd v zmysle náhradu trov konania nepriznal. Odporcovia 2/ a / si trovy konania neuplatnili, preto o prípadnej náhrade trov odporcovi 2/ alebo odporcovi 3/ súd nerozhodoval. Štátu vznikli trovy konania len v časti týkajúcej sa sporného nároku navrhovateľa na časť náhrady škody na motorovom vozidle vo výške 1.607,85 Eur, lebo zvyšná časť nároku na náhradu škody na motorovom vozidle nebola medzi účastníkmi sporná. Pre potreby rozhodnutia o náhrade trov konania štátu vychádzal súd len z úspechu účastníkov tejto časti konania a tak hodnota predmetu konania, ktorého sa žalobca domáhal, bola ustálená na 1.607,75 Eur, hodnota predmetu konania v časti, v ktorej bol navrhovateľ úspešný na 720,01 Eur a hodnota predmetu konania v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý, čiže navrhovateľ neúspešný na 887,84 Eur. Ustálil tak, že navrhovateľ mal v konaní procesný neúspech v časti 55,22 % a odporcovia 2/ a 3/ v časti 44,70 %. Zároveň ani u jedného z týchto účastníkov konania nezistil existenciu predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov, a tak vzhľadom na zistenú mieru procesného úspechu následne podľa

ods. 1 priznal náhradu trov konania štátu voči odporcom 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne a voči navrhovateľovi samostatne.

Proti uzneseniu okresného súdu, a to jeho výroku, ktorým navrhovateľovi nebola priznaná náhrada trov, podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu tak, že navrhovateľovi bude priznaná náhrada trov konania v zmysle vyčíslených trov alebo bude uznesenie v tejto časti zrušené a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vyčítal jeho postup po vydaní rozhodnutia v zmysle ust. s tým, že podľa jeho názoru mal najskôr rozhodnúť o tom, či navrhovateľ, vzhľadom ku charakteru sporu, jeho väčšinového úspechu v mimosúdnych rokovaniach a čiastočne dosiahnutého úspechu v konaní, vôbec mal voči odporcom 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania. S touto otázkou sa vysporiadal v napadnutom uznesení len pokiaľ išlo o trovy štátu, kde ustálil, že pre navrhovateľov neúspech vo výške 44,78 % je tento tiež povinný platiť trovy konania štátu v ustálenom pomere. Nevyriešil tam však otázku, či by navrhovateľov neúspech bol podkladom pre priznanie, resp. nepriznanie trov konania. Vzhľadom k neexistujúcemu rozhodnutiu prvostupňového súdu v tomto smere nemohlo dôjsť ani k vyčísleniu trov konania navrhovateľa, keď tento nevedel, či mu súd náhradu trov konania vôbec prizná. V závere vyslovil názor, že súd mal predtým, ako navrhovateľovi nepriznal trovy konania z dôvodu ich nevyčíslenia najprv rozhodnúť, či by vôbec navrhovateľovi ich náhrada patrila.

Odporca 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť. Namietal predovšetkým, či odvolanie navrhovateľa bolo podané včas.

Ďalej poukázal na to, že rozhodnutie vo veci samej nadobudlo právoplatnosť 29.12.2012, pričom navrhovateľ v lehote podľa trovy nevyčíslil. Odporca 2/ sa stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa o nepriznaní trov konania navrhovateľovi, pretože tento si ich v zákonnej lehote nevyčíslil a neuplatnil. V závere poukázal na to, že navrhovateľ mal v konaní procesný neúspech v časti 55,22 % a odporcovia 2/ a 3/ v časti 44,78 %.

Predtým, než odvolací súd pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťoval, či odvolanie bolo podané v lehote, ktorú stanovuje v

Zistil, že právny zástupca navrhovateľa prevzal napadnuté uznesenie 10.01.2014, t.j. v piatok, v dôsledku čoho lehota na podanie odvolania začala plynúť 13. januára a uplynula 27. januára. Odvolanie podané na pošte v posledný deň lehoty bolo preto podané v zákonom stanovenej lehote.

Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle ust. v medziach odvolania, t.j. vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania navrhovateľa a zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné uznesenie okresného súdu potvrdiť podľa , pretože je v tomto výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , podľa ktorého o odvolaní možno rozhodnúť bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov prvostupňového konania navrhovateľa správne a v súlade s ust. , ktoré v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj cituje. Vykonal správny výklad citovaného zákonného ustanovenia a správne ho aplikoval na skutočnosti, ktoré sú nepochybné zo spisu.

Ustanovenie v odseku 1 upravuje povinnosť súdu rozhodnúť o náhrade trov konania spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, pričom účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Súd pritom rozhoduje o náhrade trov konania na návrh, pričom sa predpokladá, že účastníci sa o svoje procesné práva majú starať vo vlastnom záujme. Z toho vyplýva, že na priznanie náhrady trov konania treba navrhnúť spravidla pred rozhodnutím vo veci samej aj výrok o náhrade trov konania a predložiť vyčíslenie tejto náhrady, pretože bez vyčíslenia nemožno náhradu trov priznať.

V praxi však dochádza k zložitým prípadom, kedy pre účastníka konania nie je jednoduché splnenie povinnosti vyčísliť trovy konania v zákonnej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Preto v týchto prípadoch môže súd rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V takom prípade je výrok formulovaný tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, t.j. že o náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a to v lehote 30 dní. Ak teda súd rozhodne o tom, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, účastník je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd prvého stupňa preto v rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, vydal výrok o trovách v súlade s ust. , a preto povinnosťou navrhovateľa bolo, aby v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vyčíslil trovy právneho zastúpenia, pretože iné trovy navrhovateľa zo spisu nevyplývajú.

Preskúmaním veci zistil odvolací súd, že navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote a ani s odvolaním proti výroku o nepriznaní náhrady trov trovy právneho zastúpenia nevyčíslil.

Súd prvého stupňa preto rozhodol správne, keď navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pričom odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu ani zrušenie napadnutého rozhodnutia vo výroku o náhrade trov navrhovateľa, ktoré bolo napadnuté jeho odvolaním.

V odvolacom konaní o náhrade trov boli tak úspešní odporcovia 2/ a 3/, ktorí by mali v zmysle ust. v spojení s ust. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak v súvislosti s odvolacím konaním im trovy nevznikli, a preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .