Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28Cb-18-2022.pdf
PDF · 85.13 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cb/18/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci žalobcu L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XXC, XXX XX L., zastúpený Henrichom Hochmannom, nar. 10.03.1994, bytom Francisciho 731/5, 981 01 Hnúšťa, proti žalovanému Weles s.r.o., IČO: 47 626 836, so sídlom Trnavská cesta 82, 821 02 Bratislava, o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e účasť žalobcu v spoločnosti Weles s.r.o, IČO: 47 626 836, so sídlom Trnavská cesta 82, 821 02 Bratislava - mestská časť Ružinov, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka č. 97089/B.
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 24.11.2022 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil jeho účasť ako spoločníka v obchodnej spoločnosti Weles s.r.o., IČO: 47 626 836, v zmysle § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka. 1.2. V žalobe uviedol, že od 09.12.2020 bol konateľom a spoločníkom žalovaného, ktorý bol založený na základe zakladateľskej listiny zo dňa 09.12.2013. Výška obchodného podielu žalobcu predstavuje 2.500,- Eur. Písomnosťou zo dňa 04.08.2022, ktorá bola doručená žalovanému dňa 05.08.2022, sa žalobca vzdal funkcie konateľa žalovaného, pričom vzhľadom na to, že žalovaný nepodnikol žiadne kroky smerujúce k výmazu žalobcu ako konateľa z Obchodného registra, bol nútený podať na príslušný súd návrh na výmaz svojej osoby. Žalobca ďalej uviedol, že dlhodobo neprejavuje záujem byť naďalej vlastníkom obchodného podielu a nepodieľa sa na riadení spoločnosti, dlhodobo nedisponuje ako spoločník a ani ako bývalý konateľ žalovaného žiadnymi informáciami týkajúcimi sa podnikateľskej a/ alebo nepodnikateľskej činnosti žalovaného, dlhodobo nedisponuje žiadnymi dokumentmi (daňovými, účtovnými, podnikateľskými), ktoré sa týkajú žalovaného a jeho činnosti, zo strany žalovaného mu nie sú dlhodobo poskytované ako spoločníkovi akékoľvek informácie týkajúce sa činnosti žalovaného. Žalobca spočiatku mal záujem sa s druhým spoločníkom Ing. H. F. dohodnúť ohľadne vystúpenia žalobcu zo žalovaného, nakoľko mu druhý spoločník prisľúbil, že podnikne všetky kroky smerujúce k tomu, aby došlo k ukončeniu majetkovej účasti žalobcu. K splneniu jeho prísľubov však nikdy nedošlo, druhý spoločník nereagoval ani na návrhy zasielané prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu a teda odmieta v predmetnej veci poskytnúť súčinnosť. Žalobca tiež uviedol, že od roku 2019 sa zúčastňuje ako konateľ na podnikaní obchodnej spoločnosti WELES plus, s. r. o., IČO: 47 943 289, a od roku 2022 aj v obchodnej spoločnosti F-ARMA s.r.o., IČO: 54 769 060 (ako konateľ a súčasne ako spoločník), ako aj v obchodnej spoločnosti BALANCE RESIDENCE s. r. o., IČO: 54 298 300 (ako konateľ) a v obchodnej spoločnosti B.P.A. Group s.r.o., IČO: 54 775 990 (ako konateľ). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na to, že jediný, kto sa zúčastňuje na podnikaní a činnosti žalovaného ako spoločník je Ing. Miroslav Kožuch, má žalobca za to, že naďalej nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby mal akúkoľvek
majetkovú účasť v žalovanom. Medzi ním a druhým spoločníkom žalovaného jestvujú také názorové, principiálne a hodnotové rozdiely, že neumožňujú ďalšie fungovanie žalovaného.
2. Žalovaný sa k doručenej žalobe nevyjadril.
3. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 28.02.2023, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchom žalobcu.
4. Podľa aktuálneho výpisu z Obchodného registra má žalovaný dvoch spoločníkov, a to žalobcu a Ing. H. F.. Podľa výpisu z Obchodného registra sú obaja uvedení dosiaľ vedení aj ako konatelia žalovaného. Základné imanie spoločnosti je vo výške 5.000,- Eur, výška vkladu každého zo spoločníkov je 2.500,- Eur, čo predstavuje u každého obchodný podiel vo výške 50 % základného imania. 5. Listom zo dňa 04.08.2022, doručeným žalovanému dňa 05.08.2022, sa žalobca vzdal funkcie konateľa žalovaného. 6. Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 10.11.2022 vyzval druhého spoločníka Ing. H. F. na poskytnutie súčinnosti pri prevode obchodného podielu v žalovanom, keď uviedli, že žalobca dlhodobo neprejavuje záujem byť vlastníkom tohto obchodného podielu, dlhodobo sa nepodieľa na riadení žalovanej spoločnosti, ani nemá prístup k účtovníctvu a príslušnej dokumentácii. Predmetná písomnosť bola druhému spoločníkovi doručená dňa 16.11.2022. 7. Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní nad rámec písomných vyjadrení uviedol, že v dôsledku neodborného hospodárenia a úkonov zo strany druhého konateľa a spoločníka žalovaného došlo aj k porušeniu zákonných povinností a narušeniu dôvery medzi žalobcom a druhým spoločníkom, keď zo strany druhého spoločníka, ktorý je zároveň konateľom žalovaného, neboli splnené povinnosti v zmysle Obchodného zákonníka uložiť do zbierky listín účtovnú závierku spoločnosti za rok 2021.
8. Žalobca na pojednávaní uviedol, že približne v roku 2016 prišiel pracovať v Bratislave pre jednu firmu, kde pracoval aj Ing. Kožuch, druhý spoločník žalovaného, ktorý o sebe tvrdil, že bol tichým spoločníkom v uvedenej firme. Približne po 1 a pol roku žalobca od spolupráce s touto firmou upustil. V tom čase odišiel od tejto spoločnosti aj Ing. Kožuch a dohodli sa, že nastavia nejakú vzájomnú spoluprácu na ďalšej činnosti. Ing. Kožuch bol už spoločníkom v obchodnej spoločnosti - žalovanom a približne v júli 2018 začali spoločne podnikať cez túto obchodnú spoločnosť. Žalobca nebol zo začiatku spoločníkom ani konateľom, vykonával projektový management a fakturoval si svoju odplatu. Približne po troch rokoch spolupráce bol žalobca zapísaný aj ako spoločník v žalovanom. Druhému spoločníkovi dôveroval, čo sa týka vykonávania ekonomických činností, úhrad a všetkých s tým spojených záležitostí. Žalobca vykonával odbornú stavebnú činnosť. Po čase zistil, že spoločnosť - žalovaný je vo veľkej strate a že nie sú všetky povinnosti plnené tak, ako by mali, z dôvodov na strane druhého spoločníka. Vtedy sa rozhodol, že by z tejto spoločnosti chcel odísť. Neboli mu poskytované žiadne doklady ohľadom riadenia, činnosti a ekonomických záležitostí žalovaného. O tieto doklady žalobca žiadal aj ekonómku spoločnosti, ktorá tiež však mala určité vnútorné rozbroje s druhým spoločníkom. Keď už to dospelo do štádia, že sa nedalo podať ani daňové priznanie za žalovaného, tak žalobca rezignoval a začal robiť kroky smerujúce k svojmu vystúpeniu z tejto spoločnosti, nakoľko nevidí nádej, že by za takýchto okolností mohla táto spoločnosť ďalej fungovať a nemá záujem naďalej zotrvať v nej ako spoločník.
9. Podľa § 122 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. Spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti. Podľa § 148 ods. 1 ObZ, spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť. Ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, môže spoločník navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.
10. Ustanovenie § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka upravuje zásadu, že k zániku účasti spoločníka v spoločnosti nemôže dôjsť jednostranným prejavom vôle spoločníka, t.j. jednostranným vystúpením spoločníka zo spoločnosti. Spoločník môže požiadať súd o zrušenie jeho účasti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Otázku, či skutočne existujú dôvody na zrušenie účasti spoločníka, bude súd posudzovať vzhľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu. Pôjde predovšetkým o prípady, keď spoločnosť, resp. spoločníci porušujú svoje povinnosti voči spoločníkovi,
ktoré im vyplývajú zo spoločenskej, prípadne inej zmluvy uzavretej medzi spoločníkmi alebo zo stanov, zámerne znevýhodňujú postavenie žalujúceho spoločníka v spoločnosti a pod. Legitímne dôvody však môžu existovať aj na strane žalujúceho spoločníka (napr. zdravotné problémy, dlhodobý pobyt v zahraničí a s tým súvisiaca nemožnosť vykonávania priznaných práv alebo uložených povinností spoločníkovi spoločenskou zmluvou a pod.). V prípade, keď súd návrhu spoločníka vyhovie, spoločníkovi zaniká účasť v spoločnosti, jeho obchodný podiel sa stáva voľným, zo zákona prechádza na spoločnosť a spoločníkovi, ktorého účasť zanikla, vzniká voči spoločnosti nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu.
11. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne. Rozhodnutie o zrušení účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 148 ods. 1 ObZ je viazané výlučne na úvahu súdu o tom, či od spoločníka navrhujúceho zrušenie účasti v spoločnosti možno ďalej spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. V predmetnom prípade bolo preukázané, že druhý spoločník a konateľ so žalobcom nekomunikuje, žalobca nemá prístup k účtovným a obchodným dokumentom týkajúcim sa činnosti žalovaného, ani o ňom nedostáva žiadne informácie. Žalobca teda nemôže vykonávať svoje práva podieľať sa na riadení a kontrole činnosti spoločnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona aj zo spoločenskej zmluvy. Medzi ním a druhým spoločníkom existujú aj názorové rozdiely ohľadnej ďalšej činnosti spoločnosti, navyše žalobca sa ako spoločník a konateľ zúčastňuje na podnikaní iných obchodných spoločností, čo si vyžaduje jeho čas a energiu. Nemá ďalej záujem na majetkovej účasti v žalovanej spoločnosti, pričom druhý spoločník nereagoval na žiadosť žalobcu o poskytnutie súčinnosti pri prevode obchodného podielu. Bez možnosti riadne realizovať uvedené práva a povinnosti spoločníka je jeho účasť v spoločnosti už len formálna. Súd vychádzal z tvrdení žalobcu, ako i z dôkazov ním predložených, keď žalovaný tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nerozporoval.
12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd preto dospel k záveru, že od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti (žalovanom) zotrval ako spoločník proti svojej vôli a túto jeho účasť z tohto dôvodu zrušil.
13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu uplatneného nároku, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení [§ 362 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)].
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.