Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/45/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej vo veci starostlivosti o maloletého P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, dieťa rodičov, matky: N. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., XX. Y. XX/XX, adresa pre doručovanie: K., O. X/X/XX, H. a otca U. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., H. XXXX/ XX, zastúpeného JUDr. Annou Mokrou, advokátkou so sídlom v Prievidzi, Švéniho 3E/5, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 7. marca 2014, č.k. -51, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý platiť zvýšené výživné na maloletého P. W., nar. XX.XX.XXXX s účinnosťou od 02.09.2013 do 08.12.2013 vo výške 130 Eur mesačne a s účinnosťou od 09.12.2013 vo výške 80 Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Zročné výživné za obdobie od 02.09.2013 do 31.05.2014 vo výške 430,24 Eur súd p o v o ľ u j e otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 60 Eur, pričom prvá splátka je splatná k 20. dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku a ďalšie splátky spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V zostávajúcej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil otcovi výživné na maloletého Marca s účinnosťou od 01.07.2013 do 31.12.2013 na sumu 130 Eur mesačne a s účinnosťou od 01.01.2014 na sumu 80 Eur mesačne, ktoré zaviazal platiť otca maloletého vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 01.07.2013 do 07.03.2014 vo výške 570 Eur povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 60 Eur s tým, že prvá splátka je splatná k 20. dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že neuhradením čo aj jednej splátky sa stáva splatným celý dlh. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. -70 zo dňa 07.06.2012. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že maloletý P. pochádza z družského spolužitia otca a matky. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 27.12.2005 č.k. -22 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť na maloletého výživné. Vyživovacia povinnosť otca na maloletého bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 07.06.2012 č.k. -70, na základe ktorého bol otec zaviazaný prispievať na maloletého P. od 01.01.2011 výživným vo výške 100 Eur mesačne a od 20.09.2011 sumou 50 Eur mesačne. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov, a to najmä na strane maloletého P., ktorá zmena pomerov súvisí najmä s tým, že

sa s matkou presťahoval do H., kde navštevuje internátnu školu s umeleckým zameraním; maloletý je zároveň členom renomovaného chlapčenského speváckeho zboru. S uvedenými skutočnosťami sú spojené výdavky, ktoré od posledného určenia výživného niekoľkonásobne narástli. Úhradu týchto nákladov znáša predovšetkým matka maloletého, ktorá, aby tieto náklady uhradila, má dve zamestnania. Otec maloletého bol v čase poslednej úpravy v obdobnej situácii ako v súčasnosti; náklady na bývanie má v obdobnej výške ako v roku 2011, vyživovacia povinnosť mu odvtedy nepribudla. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému za obdobie od 01.07.2013 do 31.12.2013 na sumu 130 Eur mesačne, keď uviedol, že otec v tomto období pracoval v X., kde dosahoval príjem 600 až 700 Eur mesačne a následne od 01.01.2014, keďže bolo preukázané, že otec už nemá príjem zo zamestnania, zaviazal otca na úhradu výživného vo výške 80 Eur mesačne. Zameškané výživné za obdobie od 01.07.2013 do 07.03.2014 vo výške 570 Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 60 Eur, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zamietne. Namietal, že rozhodnutie prvostupňového súdu je v rozpore s návrhom matky, pretože táto nežiadala spätné priznanie výživného. Taktiež zvýšené výživné nemalo byť priznané za mesiac december, keďže podľa predložených dokladov pracovný pomer otca skončil dňa 19.11.2013 z dôvodov zo strany zamestnávateľa a v decembri 2013 bol už nezamestnaný. Do evidencie uchádzačov bol zaradený dňom 09.12.2013. Taktiež výživné vo výške 80 Eur mesačne, ktoré má otec platiť s účinnosťou od 01.01.2014, nezohľadňuje skutočnosť, že otec dieťaťa nemá žiaden príjem a napriek snahe získať akékoľvek zamestnanie sa mu to nepodarilo. Jeho manželka má rodičovský príspevok vo výške 199,60 Eur mesačne, ktorý predstavuje jediný príjem 3-člennej domácnosti. V domácnosti s manželkou žije aj ich spoločné dieťa, ktorého výdavky sa od narodenia zvýšili najmä preto, že trpí na alergie, pravidelne navštevuje alergológiu ako aj kožnú lekárku. Okrem toho manželka platí výživné na syna Kristiána. Rodina otca trpí teda hmotnou núdzou a finančné prostriedky im nepostačujú ani na základné živobytie. V súčasnej dobe, ako bolo preukázané na okresnom súde, náklady na byt, lieky, stravu, telefón, cestovné a oblečenie hradia otcovi rodičia a rodičia manželky. Kým otec dieťaťa nemá žiadny príjem, matka dieťaťa má v H. dve zamestnania a jej príjem spolu predstavuje cca 1.500 Eur. Súd pritom prihliadol aj na výdavky matky, ktoré nie sú nevyhnutné, a to predovšetkým na náklady na 2-izbový byt v meste Handlová, za ktorý platí 190 Eur mesačne, hoci v byte sa zdržuje len niekoľko dní počas kalendárneho roka.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť. Uviedla, že je toho názoru, že má nárok na spätné priznanie zvýšeného výživného, pokiaľ otec maloletého pracoval. Poukázala na to, že sa snaží o zvýšenie synovej životnej úrovne, pričom jej zámerom nebolo dať syna do súkromnej školy, o čom svedčí aj fakt, že keď syn prišiel žiť do H., bol zapísaný do štátnej školy a aj ju navštevoval, kým nebol oslovený súkromnou školou, kde sa zúčastnil na talentových výberových skúškach a na základe výsledkov a jeho talentu bol prijatý na túto súkromnú školu. Nezmyslom je tvrdenie otca, že školné jej syna je hradené z vystúpení. Deti spievajú a reprezentujú a nie zarábajú, pretože inak by to bolo v rozpore so zákonom. Pokiaľ sa jedná o byt v M., tento je stále ich trvalým bydliskom, preto ho musí platiť a je to jej nevyhnutný výdavok. Stále je občiankou Slovenskej republiky a byt je jej existenčnou istotou a zálohou v prípade, že by sa rozhodli vrátiť. Naopak otec dieťaťa urobil všetky kroky preto, aby zo seba urobil chudáka, keď prepísal svoj majetok na rodičov, aby sa vyhol vyššiemu prispievaniu na syna a neustále špekuluje ako sa vyhnúť zodpovednosti. Podotkla, že jej príjem je síce vyšší, ale má aj vysoké náklady, naháňa sa dosť za prácou, aby všetko sama utiahla, splatila a plnila túžby svojho dieťaťa.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že od poslednej úpravy výživného nastala zmena pomerov na strane maloletého predovšetkým tým, že spolu s matkou býva v H.. Navštevuje internátnu školu s umeleckým zameraním, je členom renomovaného chlapčenského speváckeho zboru. V súvislosti s výdavkami na internát, cestovné na turné, kurz klavíra, sa podstatne zmenili pomery na strane maloletého, pričom všetky potreby maloletého hradí matka a je v záujme maloletého, aby sa na jeho výdavkoch podieľal aj otec. Otec je s maloletým v kontakte zriedkavo a nad rámec určeného výživného na jeho potreby neprispieva.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v časti určenia účinnosti zvýšenia vyživovacej povinnosti podľa zmeniť a v zostávajúcej časti rozsudok okresného súdu podľa potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča, v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine.

Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine). V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného, a to v rozsahu, ktorý zodpovedá kritériám podľa ust. § 62 resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v predmetnej veci riadne zistil skutkový stav veci a vo veci, pokiaľ sa týka zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému P., správne rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k výraznej zmene pomerov, a to najmä na strane maloletého P.. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že výdavky maloletého Marca sa od poslednej úpravy výživného niekoľkonásobne zvýšili, a to najmä v súvislosti so zmenou jeho bydliska a školy, keď maloletý sa spolu s matkou presťahoval do H., kde navštevuje internátnu školu s umeleckým zameraním a je členom renomovaného chlapčenského speváckeho zboru, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že tieto zvýšené výdavky maloletého hradí predovšetkým matka, ktorá z tohto dôvodu musí mať dva príjmy. Pomery otca maloletého oproti stavu v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia zostali prakticky nezmenené, otec taktiež pracoval na sezónnych prácach v Slovinsku a oproti času predchádzajúceho súdneho rozhodnutia tu dosahoval o niečo vyšší mesačný príjem. Vzhľadom na výraznú zmenu pomerov preto rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý za čas, kedy otec dosahoval príjem z práce v X. a zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť na 130 Eur mesačne, považoval odvolací súd za správne. Taktiež sa stotožnil s tým, že za obdobie, kedy otec zostal nezamestnaný, je otcovi nutné vyživovaciu povinnosť k maloletému zvýšiť o nižšiu sumu, pričom rovnako ako súd prvého stupňa aj odvolací súd považuje za primeranú sumu 80 Eur mesačne. Námietky otca, že je od 09.12.2013 nezamestnaný a nepoberá žiadne dávky, nebolo možné vziať do úvahy, pretože z dokazovania, vykonaného pred súdom prvostupňového súdu vyplynulo, že otec takto pracuje každý rok, je si vedomý toho, že sa jedná o sezónnu prácu, preto si má vytvárať úspory, aby si mohol plniť predovšetkým vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu. Naviac, tak ako správne konštatoval súd prvého stupňa, otec sa mal zaujímať o to, či mu nevznikol nárok na dávku nezamestnanosti v Slovinsku, keďže jeho pracovný pomer bol ukončený zo strany zamestnávateľa.

Odvolací súd sa však stotožnil s námietkami otca, že súd prvého stupňa nemal priznať zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému P. spätne, nakoľko v zmysle citovaného ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine výživné aj pre maloleté dieťa možno priznať spätne pred podaním návrhu len v prípadoch hodných osobitného zreteľa. V posudzovanej veci zo spisu vyplýva, že návrh na začatie

konania matka podala dňa 02.09.2013, pričom súd prvého stupňa nekonštatuje a ani odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo potrebné priznať výživné maloletému spätne. Taktiež odvolací súd považoval za dôvodnú námietku otca, že vyššie výživného v sume 130 Eur mesačne mal byť zaviazaný platiť len do dňa, kedy bol zaevidovaný ako nezamestnaný na úrade práce, t.j. odo dňa 09.12.2013. Preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu čo do účinnosti zvýšenia výživného zmenil tak, že zaviazal otca platiť zvýšené výživné na maloletého P. vo výške 130 Eur mesačne s účinnosťou od 02.09.2013 do 08.12.2013 a v nasledujúcom období od 09.12.2013 v sume 80 Eur mesačne. Za uvedené obdobie vznikol otcovi nedoplatok v sume 430,24 Eur (za 29 dní mesiaca september 2013 v sume 77,33 Eur, za október a november 2013 - 2 x 80 = 160 Eur, za 8 dní mesiaca december 2013 v sume 20,65 Eur, za zostávajúcich 23 dní mesiaca december 2013 v sume 22,26 Eur a za mesiac január až máj 2014 - 5 x 30 = 150 Eur), ktoré súd v súlade s rozhodnutím prvostupňového súdu povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 60 Eur, pod stratou výhody splátok. V čase rozhodnutia odvolacieho súdu výživné za mesiac jún 2014, ktoré má otec platiť vždy do 20. dňa v mesiaci, nebolo ešte splatné, preto zročné výživné odvolací súd vyčíslil len do konca mesiaca máj 2014.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .