Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_17CoE-1-2023.pdf
PDF · 96.19 KB
Case nature
Subarea
17CoE/1/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej ako členiek senátu, v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod jeho zn. EX 5257/09, oprávneného: UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 64 948 242, v mene ktorého na území Slovenskej republiky koná UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, právne zastúpený AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, proti povinným: 1/ Ing. H. P., nar. XX.XX.XXXX a 2/ V. P., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Y. 4, XXX XX K., obaja zastúpení splnomocneným zástupcom T.. H. S., G. XX, XXX XX K., v konaní o vymoženie 1 732,06 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 17Er/749/2009
- 43 zo dňa 31. októbra 2022 ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie v I. výroku o zamietnutí návrhu povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh povinných 1/ a 2/ (ďalej aj „povinní“) na zastavenie exekúcie zamietol (I. výrok) a odklad exekúcie nepovolil (II. výrok).
2. Z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučné konanie sa na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie začalo dňa 01.07.2009 podaním tohto návrhu u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad vtedy so sídlom Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava. Na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej súdu prvej inštancie dňa 10.08.2009 súd prvej inštancie ako exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 20.08.2009 na podklade exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Lučenec č. k. 3Rob/453/2008 zo dňa 10.11.2008. Poverenie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 16.09.2009.
3. Súdny exekútor doručil dňa 31.10.2016 súdu prvej inštancie návrh povinných na zastavenie a odklad exekúcie, ktorý odôvodnili tým, že s oprávneným uzatvorili dňa 09.04.2003 zmluvu o úvere č. XX/XXXX/ XXX. Okrem toho v rozpore so zákonom vopred uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy, nakoľko sa nemožno vzdať práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti. Taktiež uznať možno len dlh, ktorý vznikol a nie ktorý vznikne. V deň podpísania zmluvy o úvere im bola zo strany oprávneného predložená aj dohoda o vydaní a vyplnení blankozmenky. Zabezpečenie úveru považovali za nanútenie záujmu poskytovateľa spotrebiteľského úveru voči povinným - dlžníkom, spotrebiteľom, čo spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov a taktiež za neprijateľnú zmluvnú podmienku sankcionovanou neplatnosťou. Tieto zabezpečovacie „dohody“ oprávnený vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu opomenul a podstatne vedľajšie podmienky súvisiace s poskytnutím
úveru súdu nepredložil. S poukazom na zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 30.06.2006 a zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 24.11.2004 mali povinní za to, že sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie vyplývajúce tak z ust. § 57 ods. 1 písm. g) a m) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej aj „Exekučný poriadok“), ako aj osobitných zákonov. Navrhli preto, aby súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil a oprávnenému trovy exekúcie nepriznal, keďže celá exekúcia je vedená nezákonne. S poukazom na ustanovenie § 56 ods. 2 Exekučného poriadku navrhli do rozhodnutia o zastavení exekúcie povolenie odkladu, keďže možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.
4. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) a l) Exekučného poriadku a § 57 ods. 1 (správne § 58 ods. 1 - poznámka odvolacieho súdu) Exekučného poriadku považoval návrh povinných na zastavenie exekúcie za nedôvodný. Mal za to, že námietky povinných spočívajúce v tom, že platobný rozkaz bol vydaný na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. nesprávneho vyhodnotenia dôkazov, bolo možné uplatniť v odpore proti platobnému rozkazu v lehote 15 dní od jeho doručenia. Tieto skutočnosti, ktoré mali nastať predtým, ako sa exekučný titul stal právoplatným a vykonateľným nie súd dôvodom na zastavenie exekúcie. Exekučný súd nemá právomoc preskúmavať (vecnú) správnosť rozhodnutí vydaných v občianskom súdnom konaní. V exekučnom konaní súd skúma, či pohľadávka priznaná exekučným titulom zanikla po jeho vydaní alebo či sú tu okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku, resp. či sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napríklad je vedená proti osobe, ktorá neexistuje). To sú aj dôvody pre zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Exekučný súd skúma iba formálne náležitosti rozhodnutí štátnych súdov, obsahovo skúma iba rozhodnutia orgánov, prípadne iných inštitúcií, pri ktorých nie je možné poskytnúť súdnu ochranu inak. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že povinní v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedli žiadne skutočnosti, ktorej by odôvodňovali zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. l) a g) Exekučného poriadku, ani iný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie, preto návrh povinných na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.
5. Vzhľadom na to, že exekúcia nebola zastavená, nebol daný dôvod na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku a v návrhu povinní na odklad exekúcie neuviedli a nepreukázali žiadne ďalšie dôvody na povolenie odkladu, súd prvej inštancie odklad exekúcie nepovolil.
6. Proti I. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie podali v zákonnej lehote odvolanie povinní. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovali podľa obsahu odvolania za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p., t.j. z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedli, že súd už nemal rozhodovať v predmetnej veci z dôvodu, že povinný vzali návrh na zastavenie a odklad exekúcie v plnom rozsahu späť podaním zo dňa 01.10.2022, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 05.10.2022. Návrh vzali späť z dôvodu, že v exekučnej veci od roku 2016 nebolo o ňom rozhodnuté, čo je neprimeraná doba a súdny exekútor napriek tejto skutočnosti vykonával úkony v rozpore s Exekučným poriadkom.
7. Povinní preto navrhli, aby (odvolací) súd uznesenie súdu prvej inštancie (v napadnutom rozsahu) zrušil a konanie zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu na zastavenie a odklad exekúcie.
8. Oprávnený sa k odvolaniu povinných nevyjadril.
9. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní povinných podľa § 9a Exekučného poriadku v spojení s § 34 C. s. p., po prejednaní veci v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov v ňom uvedených v zmysle § 380 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že zákonné podmienky pre jeho nariadenie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. splnené neboli, dospel k názoru, že I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie je ako vo výroku vecne správny potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 C. s. p. z nasledovných dôvodov:
10. V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje (ako už bolo uvedené vyššie), že v zmysle § 380 C. s. p. okrem skúmania procesných podmienok konania je viazaný odvolacími dôvodmi uplatnenými v odvolaní. Povinní nenapadli v odvolaní záver súdu prvej inštancie, že dôvody nimi uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie nie sú relevantnými dôvodmi pre zastavenie exekúcie, povinní v pozícii žalovaných ich mali uplatniť v základnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul - platobný rozkaz. Preto súc viazaný odvolacími dôvodmi odvolací súd nepreskúmaval a ani preskúmavať nemohol správnosť tohto záveru.
11. Ďalej odvolací súd uvádza, že Exekučný poriadok (a podporne ani Civilný sporový poriadok) inštitút späťvzatia návrhu na zastavenie exekúcie, či návrhu na odklad exekúcie (na rozdiel od napr. späťvzatia žaloby, či odvolania) nepozná. Navyše v čase nadobudnutia účinnosti ZoUNEK, t j. dňa 01.01.2020, ani ku dňu uplynutia doby piatich rokov od podania takýchto návrhov ako relevantného dátumu pre skúmanie nastania zákonných účinkov zastavenia exekúcie, povinný tieto návrhy ešte späť nevzali. Preto ich späťvzatie nie je právne účinné a súd prvej inštancie postupoval správne, keď o nich meritórne rozhodol.
12. Pri skúmaní procesnej podmienky konania v zmysle § 380 ods. 2 C. s. p., t.j. či exekúcia stále prebieha, alebo bola zo zákona zastavená, a preto už súd prvej inštancie nemohol rozhodnúť o návrhu povinných na zastavenie exekúcie (či o návrhu na jej odklad), odvolací súd vychádzal z nasledovných zákonných ustanovení: 13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoUNEK“) na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
14. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
15. Podľa § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur.
16. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
17. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) a c) ZoUNEK rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o zastavení starej exekúcie, odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí.
18. Podľa názoru odvolacieho súdu z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že v danom prípade sa jedná o tzv. starú exekúcie, pretože sa začala 01.07.2009, avšak nedošlo doposiaľ k jej zastaveniu zo zákona, pretože neuplynula rozhodná doba. Táto päťročná rozhodná doba (§ 3 ZoUNEK) sa v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) a c) ZoUNEK v dôsledku podania návrhu na zastavenie exekúcie a jej odklad v októbri 2016, ktorý bol podaný aj v októbri 2021, teda ku dňu, keď sa mala (ak by takýto návrh nebol podaný) stará exekúcia zo zákona zastaviť, predlžuje o 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie, resp. o nepovolení odkladu exekúcie (podľa toho, ktorá z týchto právnych skutočností nastane neskôr). Dôvodová správa k ZoUNEK vo svojej osobitnej časti k uvedeným zákonným ustanovenia uvádza: „Keďže zastavenie starých exekúcií sa týka relatívne vysokého počtu starých exekúcií, môže nastať situácia, kedy súd v exekučnom konaní rieši určitú incidenčnú otázku. Ponecháva sa preto priestor na to, aby súd túto incidenčnú otázku pre potreby exekučného konania (ale aj vymáhaného nároku a teda aj právnej istoty) vyriešil, a preto je tu relevantný dôvod na predĺženie päťročnej rozhodnej doby, uplynutie ktorej sa obligatórne vyžaduje pre zastavenie starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) návrhu zákona... Ďalšími dôvodmi pre predĺženie rozhodnej doby sú špecifické procesné situácie, ktoré vecne odôvodňujú vytvorenie dostatočného časového priestoru na zastavenie starej exekúcie zo zákona. V týchto prípadoch rozhodná doba nemôže uplynúť skôr, ako uplynie 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým rozhodol o návrhoch uvedených v odseku 2 písm. a) až g). To však platí len v tých prípadoch, v ktorých súd o návrhoch uvedených v odseku 2 písm. a) až g)
rozhodoval v čase, kedy sa má stará exekúcia zastaviť podľa návrhu zákona (v čase zastavenia starej exekúcie ex lege), t.j. ak bol návrh na konanie a rozhodovanie podľa odseku 2 písm. a) až g) podaný pred zastavením starej exekúcie podľa ustanovení návrhu zákona.“.
19. Keďže povinní odvolaním nenapadli II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o ich návrhu na odklad exekúcie tak, že ho nepovolil, tento výrok nepodlieha prieskumu odvolacieho súdu, medzičasom nadobudol právoplatnosť a je právne záväzný pre súd aj účastníkov konania. Už z tohto dôvodu nemôže rozhodná doba pre zastavenie starej exekúcie ex lege uplynúť skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti tohto výroku uznesenia súdu prvej inštancie.
20. Navyše účelom prijatia ZoUNEK bolo zastaviť staré, tzv. nemajetné exekúcie, v ktorých po dobu najmenej 18 mesiacov pred rozhodným dňom, keď sa má stará exekúcia ex lege zastaviť, nedošlo k vymoženiu ani len sumy 15,- €. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na všeobecnú časť dôvodovej správy k ZoUNEK, ako aj na jej osobitnú časť vzťahujúcu sa k § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK, kde sa uvádza: „Návrh zákona sa predkladá z dôvodu potreby efektívneho vyriešenia problému vedenia niektorých exekúcií, v ktorých nedochádza k exekvovaniu majetku povinného a ani k zastaveniu exekúcie napriek tomu, že povinný je nemajetný... Najvýznamnejším cieľom návrhu zákona je preto zmeniť v tejto oblasti "pravidlá hry" a odhaliť nemajetné exekúcie, ktoré majú byť z tohto dôvodu ukončené. Ambíciou návrhu zákona je preto zavedenie osobitného procesného mechanizmu zastavenia tzv. starých (nemajetných) exekúcií priamo zo zákona...Odsek 2 tohto ustanovenia (§ 2 - poznámka odvolacieho súdu) upravuje tzv. výnimky pre niektoré exekúcie, pri ktorých nedôjde k zastaveniu exekúcie ex lege podľa odseku 1 písm. a) návrhu zákona... Stará exekúcia, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch pred jej zastavením dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur sa taktiež nezastavuje, nakoľko v tomto prípade je existencia výnimky odôvodnená najmä tou skutočnosťou, že v starej exekúcii, v ktorej bol v období blízkom momentu, kedy sa má zastaviť, dosiahnutý výťažok aspoň sčasti, t.j. nejde o nemajetnú starú exekúciu.“
21. V čase od podania návrhu na odklad exekúcie až do právoplatného rozhodnutia súdu o tomto návrhu môže súdny exekútor v zmysle § 56 ods. 6 Exekučného poriadku vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného, nemôže však zo zabezpečeného majetku vymáhať v prospech pohľadávky oprávneného žiadnu čiastku. Preto je namieste vyčkať ďalších 12 mesiacov po odpadnutí prekážky brániacej vymáhaniu pohľadávky oprávneného za účelom preukázania, či sa jedná o nemajetnú exekúciu.
22. Aj keď samotný návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g), l), m), či podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku odkladný účinok nemá, zákonodarca mal vzhľadom na vyššie uvedené, že je namieste vyčkať aj na rozhodnutie takomto návrhu. Ak totiž exekučný súd návrhu na zastavenie exekúcie vyhovie, už nadobudnutím právoplatnosti jeho rozhodnutia dochádza k zastaveniu exekúcie, zákonný následok zastavenia exekúcie podľa ZoUNEK už teda nenastane. Ak tomuto návrhu nevyhovie (ako v tomto prípade) až uplynutím 12 mesiacov po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu môže nastať zákonný následok zastavenia exekúcie za splnenia ostatných zákonných podmienok, t.j. aj podmienky, že v posledných 18 mesiacoch pred dňom uplynutia predĺženej rozhodnej doby, t.j. pred dňom, keď sa má stará exekúcia zastaviť, nedôjde k vymoženiu minimálne sumy 15,- €. I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh povinných na zastavenie exekúcie, nadobudne právoplatnosť v zmysle § 367 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 238 ods. 1 a 2 C. s. p. v tomto prípade v dôsledku podania odvolania až posledným doručením potvrdzujúceho uznesenia odvolacieho súdu účastníkom konania, nakoľko voči nemu už odvolanie nie je prípustné. Ak medzičasom nebude podaný ďalší návrh na zastavenie exekúcie, či iný návrh v zmysle § 4 ZoUNEK, o ktorom bude súd rozhodovať, rozhodná doba v tomto prípade uplynie o 12 mesiacov od právoplatnosti I. výroku uznesenia súdu prvej inštancie.
23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 C. s. p.).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Účastníci konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s § 436 ods. 1 C. s. p.).