Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37C/33/2012

Zmenené rozhodnutím 25Co/555/2014
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci navrhovateľky: U. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., R. B. XXXX/XX, zastúpenej advokátmi: JUDr. Ružena Bubenčíková, so sídlom Trnava, Kollárová 8 a JUDr. Peter Schmidl, so sídlom Malacky, Záhorácka 11, proti odporkyni: D. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX, zastúpenej advokátom: JUDr. Milošom Chrenkom, so sídlom Trnava, Hlavná 23, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 37C/33/2012-112 zo dňa 18.6.2014 - v zmietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti p o t v r d z u j e a v napadnutej časti o náhrade trov konania m e n í tak, že odporkyni sa náhrada trov prvostupňového konania nepriznáva. Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci navrhovateľky: U., zastúpená JUDr. Ruženou Bubenčíkovou, advokátkou so sídlom Kollárova 8, Trnava, proti odporkyni: D., zastúpená JUDr. Milošom Chrenkom, advokátom so sídlom Hlavná 23, Trnava, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni náhradu trov konania / právneho zastúpenia vo výške 611,86 €, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku k rukám JUDr. Miloša Chrenka, právneho zástupcu odporkyne.

Štátu súd náhradu trov konania vo výške 435,36 € za trovy znaleckého dokazovania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojim návrhom došlým dňa 21.3.2012 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil že darovacia zmluva zo dňa 21.10.2008 uzavretá medzi účastníčkami konania, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Q. dňa 28.10.2008 pod V6706/08, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľnosti - bytu č. XX na štvrtom nadzemnom podlaží, treťom poschodí bytového domu súp.č. XXXX na parc.č. XXXX/XX, ulica F., zapísanom na Správe katastra Q. na LV č. XXXX, je neplatná. Uviedla že navrhovateľka ako darkyňa a odporkyňa ako obdarovaná podpísali dňa 27.10.2008 darovaciu zmluvu zo dňa 21.10.2008, podľa ktorej navrhovateľka darovala odporkyni byt č. XX na štvrtom nadzemnom podlaží bytového domu č.súp. XXXX . na parc.č. XXXX/XX, ulica F. XX v Q., o podlahovej ploche 50,74 m2, v celosti, zapísaný na LV č. XXXX., spoluvlastnícky podiel 82/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastnícky podiel 82/10000 na pozemku parc.č. XXXX/ XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.044 m2, na ktorom je obytný dom č.súp. XXXX. postavený; vklad vlastníckeho práva podľa darovacej zmluvy bol Správou katastra Q. povolený dňa 28.10.2008 pod číslom R. Podľa navrhovateľky však darovacia zmluva je neplatná, pretože navrhovateľka v roku 2007 podala na Mesto Q. žiadosť o pridelenie malometrážneho bytu pre dôchodcov na ulici R., pričom predmetná žiadosť bola zaradená do zoznamu uchádzačov s tým, že žiadosť bude vedená v evidencii 1 rok (do 29.3.2008), a ak tejto žiadosti vyhovené nebude, musí ju navrhovateľka vždy po 1 roku obnoviť. V tomto období navrhovateľka stretla bývalú kolegyňu R., ktorá jej povedala že jej dcéra (odporkyňa) vie vybavenie žiadosti urýchliť, a aby byt (č. XX na ulici F. XX v Q.), predala odporkyni (ktorá s manželom bývala v Q. na ulici J.). Následne odporkyňa osobne navštívila navrhovateľku, uistila ju že jej vybaví malometrážny byt, a informovala ju o tom, že podmienkou kladného vybavenia žiadosti je aby navrhovateľka nemala vo vlastníctve byt - aby jej ho darovala s tým, že po tom ako bude na ňu byt prepísaný jej zaplatí sumu 1.500.000,- Sk (na ktorej sa dohodli). Dňa 21.10.2008 odporkyňa spísala darovaciu zmluvu, účastníčky konania ju podpísali dňa 27.10.2008,

a dňa 28.10.2008 Správa katastra Q. povolila vklad vlastníckeho práva. V deň podpísania darovacej zmluvy (27.10.2008) odporkyňa vzala navrhovateľku k psychiatričke MUDr. P. ktorá vystavila potvrdenie o psychickom stave navrhovateľky, podľa ktorého navrhovateľka vie posúdiť svoje konanie, a čo chce a mieni urobiť. Navrhovateľke bol malometrážny byt dňa 10.10.2011 pridelený, pričom do presťahovania sa do malometrážneho bytu navrhovateľka bývala v byte na ulici F. v Trnave. Po tom ako bolo zapísané vlastnícke právo k predmetnému bytu na odporkyňu, navrhovateľka viac krát ústne žiadala odporkyňu aj matku odporkyne o vyplatenie dohodnutej sumy 1.500.000,- Sk - odporkyňa tvrdila že nakoľko sa jej nepodarilo predať byt na ulici J. nemôže jej dohodnutú sumu vyplatiť, následne jej povedala že manžel odporkyne nechce ísť bývať do bytu na ulici F. Následne navrhovateľka zistila že odporkyňa zverejnila inzerát na predaj bytu na ulici F. preto aj podala návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorému bolo vyhovené. Poukázala na , ods. 1 podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný - darovacia zmluva nebola zo strany navrhovateľky urobená vážne, nakoľko navrhovateľka nemala v úmysle predmetný byt odporkyni darovať. K návrhu priložila navrhovateľka Uznesenie tunajšieho súdu č. -20 zo dňa 8.2.2012, kópiu darovacej zmluvy uzavretej medzi účastníčkami konania dňa 21.10.2008, oznámenie Mesta Q. o zaradení navrhovateľky do zoznamu uchádzačov o pridelenie bytu zo dňa 19.4.2007, lekársky nález MUDr. P. zo dňa 27.10.2008.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila -cestou svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 11.9.2012 v ktorom uviedla že návrh považuje za nedôvodný, nemajúci oporu v zákone a navrhla aby ho súd zamietol. Z návrhu nevyplýva v čom vidí navrhovateľka neplatnosť zmluvy, iba stručne konštatuje že nemala v úmysle byt odporkyni darovať, a darovacia zmluva nebola urobená vážne, preto je v zmysle , ods. 1 neplatná - uvedený dôvod je nepostačujúci pre určenie že zmluva, ktorou na odporkyňu navrhovateľka previedla vlastníctvo k bytu, je neplatná. Uviedla ďalej že navrhovateľka bola v minulosti kolegyňou matky odporkyne (R.), poznajú sa 42 rokov. V roku 2007 sa matka odporkyne presťahovala na D., kde bývala v blízkosti navrhovateľky ktorá bývala na F.i (obe na sídlisku A.) - od uvedenej doby sa odporkyňa a jej matka s navrhovateľkou často stretávali, navrhovateľka sa sťažovala na zlé vzťahy so svojimi deťmi, ktoré ju nenavštevovali a nepomáhali jej. Navrhovateľka často krát potrebovala pomoc v domácnosti, s nákupmi, potrebovala ísť k lekárom a pod., preto matka odporkyne aj odporkyňa samotná jej pomáhali, robili jej nákupy, pomohli v domácnosti, vozili autom. Navrhovateľka často hovorila o svojom úmysle presťahovať sa do malometrážneho bytu na B. ulici, opakovane si podala žiadosť o pridelenie takéhoto bytu od Mesta Q., pričom však jednou z podmienok pre pridelenie bytu bolo že žiadateľ nie je vlastníkom nehnuteľnosti (čo navrhovateľka bola), súčasne žiadateľ nemohol svoju nehnuteľnosť odplatne previesť, keďže by bol vlastníkom značnej sumy peňazí a nebol by oprávnený na pridelenie takéhoto tzv. sociálneho bytu (bytu určeného pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva). Z uvedeného dôvodu sama navrhovateľka v roku 2008 navrhla matke odporkyni že svoj byt daruje odporkyni, čo odôvodnila okrem vyššie uvedeného aj tým, že jej chce pomôcť a odvďačiť sa za dovtedajšiu pomoc (odporkyňa vtedy bývala v jednoizbovom byte s manželom a dvomi deťmi). Odporkyňa ponuku spočiatku nebrala vážne a nereagovala na ňu, navrhovateľka však ponuku viackrát zopakovala - keď odporkyňa videla že navrhovateľka ponuku myslí vážne (a že nejde o rozmar či neuváženosť), rozhodla sa dar prijať; aby mala istotu že ide o slobodnú a vážnu vôľu navrhovateľky a že navrhovateľka je duševne zdravá a spôsobilá na právne úkony (že si plne uvedomuje čo robí), navštívila odporkyňa s navrhovateľkou psychiatričku, ktorá navrhovateľku vyšetrila, a potvrdila že navrhovateľka je zdravá a spôsobilá na právne úkony. Návrh darovacej zmluvy vypracovala odporkyňa a dala ho navrhovateľke k dispozícii týždeň pred uzavretím zmluvy, aby si ju dôkladne prezrela a prípadne sa poradila - navrhovateľka nemala k návrhu zmluvy žiadne výhrady, preto účastníčky konania ju podpísali. S navrhovateľkou sa ďalej dohodli že odporkyňa jej pomôže pri získaní malometrážneho bytu, a až do doby keď byt od Mesta Q. získa môže v darovanom byte bezplatne bývať - bude hradiť iba platby za elektrinu a plyn; odporkyňa platila všetky ostatné náklady za byt (poplatky za správu, príspevky do fondu opráv atď.), pričom navrhovateľka v byte bezplatne bývala tri roky. V novembri 2011 získala navrhovateľka byt (garsónku) do ktorého sa následne presťahovala (so sťahovaním jej pomáhala odporkyňa). Za celé obdobie od uzavretia zmluvy až do začiatku roku 2012 navrhovateľka nespochybnila svoje rozhodnutie uzavrieť zmluvu, v malometrážnom byte bola spokojná

- problémy nastali keď sa o prevode dozvedeli deti navrhovateľky, ktoré sa zrejme cítili byť ukrátené; odvtedy sa začali o navrhovateľku aktívne zaujímať a starať, a presvedčili ju aby sa snažila získať byt späť (následne navrhovateľka podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia a trestné oznámenie voči odporkyni pre údajný podvod). Odporkyňa sa až v rámci trestného konania prvýkrát dozvedela,

že mala navrhovateľke sľúbiť za prevod bytu sumu 49.000,00 € - toto jej tvrdenie je klamlivé, ničím nepotvrdené a nelogické, odporkyňa ho popiera, nakoľko sama navrhovateľka ponúkla že byt daruje odporkyni, túto ponuku urobila niekoľkokrát, aj pred svedkami. V dobe prevodu a až do podania návrhu na súd mali účastníčky konania veľmi dobré vzťahy, navrhovateľka sa chcela odporkyni odvďačiť za jej pomoc (okrem toho že chcela splniť podmienky Mesta Q.). Odporkyňa v danej dobe nemala záujem kúpiť dvojizbový byt, svoju bytovú potrebu riešila s cieľom nájsť si primerane priestranné bývanie, a dar vnímala ako hodnotu ktorej speňažením získa peniaze na zabezpečenie priestrannejšieho bývania pre svoju rodinu. O skutočnosti, že snaha navrhovateľky riešiť svoju bytovú situáciu darovaním bytu a získaním malometrážneho bytu od mesta bola vlastnou iniciatívou navrhovateľky svedčí i fakt, že prvú žiadosť o pridelenie bytu podala navrhovateľka ešte predtým, ako sa matka odporkyne presťahovala do súčasného bytu a začala sa stretávať s navrhovateľkou. O vôli navrhovateľky uzavrieť darovaciu zmluvu svedčí i fakt, že po dobu viac ako troch rokov darovaciu zmluvu nespochybnila, nikdy nežiadala od odporkyne zaplatenie žiadnych peňazí - až do podania návrhu na súd nedoručila ani jednu výzvu na zaplatenie akejkoľvek sumy. Poukázal na znenie , a , ods. 1 , podľa ktorých právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, ktorý sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy je jej bezodplatnosť, teda darca prevádza vec vo svojom vlastníctve na obdarovaného bezodplatne - rozdiel medzi darovacou zmluvou a kúpnou zmluvou je natoľko jasný, že navrhovateľka nemôže tvrdiť, že nevedela že uzatvára darovaciu zmluvu, navrhovateľka na podporu svojich tvrdení neuviedla žiadne dôkazy ktoré by potvrdili, že už v dobe uzavretia zmluvy nechcela byt darovať, ale predať (nesie pritom dôkazné bremeno o tejto skutočnosti). Navrhovateľka tvrdí že uzavrela darovaciu zmluvu len navonok a formálne, jej úmyslom bolo však v skutočnosti uzavrieť kúpnu zmluvu - túto vôľu však navrhovateľka nikdy neprejavila, odporkyňa o takejto jej údajnej vôli nevedela a nebola informovaná. Darovacia zmluva je urobená v písomnej forme, je ju teda treba vykladať gramaticky, podľa jej jazykového vyjadrenia, čo nevzbudzuje akúkoľvek pochybnosť o tom že navrhovateľka ňou prejavila vôľu byt odporkyni darovať; ak skrytým úmyslom navrhovateľky bolo byt odporkyni predať, táto vôľa zostala nevyslovená, a je v rozpore s jazykovým prejavom - na takúto vnútornú výhradu nemožno prihliadať, nemožno prihliadať na zmenu názoru darkyne, ktorý nastal dávno po uzavretí zmluvy; záväzkovo právne a vecnoprávne účinky nastali pred viac ako tromi rokmi, a niet opory v zákone na ich zánik. Na záver uviedla že navrhovateľka vyjadrila v čase uzatvárania zmluvy svoju jasnú vôľu byt darovať odporkyni, nikdy nebola reč o odplatnom predaji, navrhovateľka tri roky po uzavretí zmluvy túto rešpektovala a nespochybnila; dodatočné spochybnenie vlastnej slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v písomnom právnom úkone je neodôvodnené a nepodložené, javí sa ako účelová snaha dodatočne, a v rozpore so zákonom dostať späť svoj bývalý majetok. Darovacia zmluva je platná a návrh navrhovateľky je bezdôvodný.

Pred pojednávaním konaným dňa 14.1.2013 navrhovateľka požiadala aby súd pripustil zmenu petitu návrhu. Uznesením vydaným na pojednávaní konanom dňa 14.1.2013 súd pripustil zmenu petitu návrhu v nasledovnom znení: „Súd určuje, že navrhovateľka je výlučnom vlastníčkou nehnuteľnosti bytu č. XX. na 4. nadzemnom podlaží bytového domu súp.č. XXXX na parc.č. XXXX/XX., ulica F., o podlahovej ploche 50,74 m2, spoluvlastníckeho podielu 82/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastníckeho podielu 82/10000 na pozemku parc.č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.044 m2, na ktorom je obytný dom súp.č. XXXX postavený, zapísanom na Správe katastra Q. na LV č. XXXX. Vzhľadom k tomu že voči rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie, pričom bolo vyhlásené za prítomnosti oboch účastníčok a ich právnych zástupcov, nevyhotovovalo sa v písomnej forme.

Na pojednávaní konanom dňa 14.1.2013 právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla že navrhovateľka ako staršia osoba (dôchodkyňa) chcela bývať v malometrážnych bytoch na ulici B., nakoľko je tam zabezpečená starostlivosť o starších ľudí, navrhovateľka tam má viacero priateľov - podala si preto žiadosť na Mesto Q. o pridelenie malometrážneho bytu; následne sa stretla s matkou odporkyne, ktorá jej cestou svojej dcéry (odporkyne) prisľúbila s vybavením malometrážneho bytu pomoc, a zároveň ju požiadala, aby v prípade predaja bytu tento predala odporkyni. Následne sa odporkyňa s navrhovateľkou stretli, odporkyňa vysvetlila podmienky pridelenia malometrážneho bytu, pričom jednou z nich bola aj skutočnosť že žiadateľ nie je vlastníkom iného bytu ani finančných prostriedkov - dohodli sa preto, že navrhovateľka formou darovacej zmluvy prevedie na odporkyňu byt, a následne

keď všetko bude vybavené že jej odporkyňa zaplatí sumu 1.500.000,- Sk. Po uvedenej dohode, keď odporkyňa pridelenie malometrážneho bytu pre navrhovateľku sprostredkovala, odporkyňa spísala darovaciu zmluvu, odviedla navrhovateľku k psychiatričke na vyšetrenie jej zdravotného stavu, a následne podpísali darovaciu zmluvu na matrike, a bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva (bol prednostne vybavený). Vzhľadom k tomu že účastníčky konania si dohodli za prevod bytu finančnú odplatu vo výške 1.500.000,- Sk, nemohla byť darovacia zmluva platná; nebolo vôľou navrhovateľky byt odporkyni darovať. Na pojednávaní konanom dňa 14.1.2013 právny zástupca odporkyne uviedol že navrhovateľka ani odporkyňa nemali úmysel uzavrieť medzi sebou kúpnu zmluvu (o takomto úmysle nebol predložený navrhovateľkou žiaden dôkaz), prevod nehnuteľnosti bol od začiatku oboma účastníčkami braný ako darovanie. Uvedené vyplýva zo skutočnosti že navrhovateľka s odporkyňou, resp. jej matkou sa často stretávali, navrhovateľka sa sťažovala na svoju ťaživú situáciu, keď jej deti ani žiadny iní príbuzní nepomáhali - preto pomoc vo forme nákupov, vozenia do mesta a k lekárovi jej poskytovala odporkyňa. Z tohto dôvodu samotná navrhovateľka navrhla, že ako vďaku a odplatu za pomoc, a tiež za vybavenie malometrážneho bytu, odporkyni daruje svoj byt na F.A.; odporkyňa ponuku najskôr nebrala vážne, keď ju ale navrhovateľka viackrát zopakovala, začala vo veci konať - spísala darovaciu zmluvu (z obavy pred následným jej zneplatnením požiadala navrhovateľku aby sa podrobila psychiatrickému vyšetreniu), následne približne týždeň navrhovateľka mala zmluvu u seba aby si prípadne ešte vec rozmyslela, a až potom pristúpili k podpisu darovacej zmluvy. Poukázala na skutočnosť, že darovacia zmluva bola podpísaná v roku 2008, malometrážny byt navrhovateľke bol pridelený v roku 2011, pričom počas tejto doby, ani následne navrhovateľka darovaciu zmluvu nenapadla, od odporkyne nikdy nežiadala vyplatenie kúpnej ceny; odporkyňa sa až pred vyšetrovateľom dozvedela, že sa mala údajne s navrhovateľkou dohodnúť na zaplatení 1.500.000,- Sk. O tom že navrhovateľka si bola vedomá, že podpísala darovaciu zmluvu svedčia aj jej opakované podania na Mesto Q., kde v roku 2010 aj 2011 uvádza že byt previedla na inú osobu darovacou zmluvou. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka nie je pozbavená spôsobilosti na právne úkony a jej stav je dobrý, preto jej muselo byť zrejmé že podpisuje darovaciu zmluvu (bezodplatnú), a nie kúpnu zmluvu (odplatnú). Odporkyňa považovala uzavretú zmluvu za zmluvu darovaciu, nikdy nemala vôľu uzavrieť s navrhovateľkou inú zmluvu - je na navrhovateľke aby existenciu vôle uzavrieť odplatnú zmluvu preukázala. Navrhovateľka svoj úmysel darovať byt prezentovala tiež tým, že je pre ňu veľký, že sa nachádza v okrajovej časti Q., a zároveň chcela pomôcť odporkyni ktorá dovtedy bývala v zlých bytových pomeroch. Odporkyňa dar neprijala s úmyslom že by sa do bytu nasťahovala, ale tento chcela speňažiť a zabezpečiť si pre seba lepšie bývanie. Na pojednávaní konanom dňa 14.1.2013 navrhovateľka uviedla že niekedy v roku 2010 ju stretla matka odporkyne, ktorej sa zverila že by rada bývala v malometrážnych bytoch, na čo matka odporkyne jej povedala že odporkyňa to vie vybaviť - následne sa stretli a dohodli sa na ďalšom postupe. Navrhovateľka odporkyni z dôvodu vybavenia bytu dala 10.000,- Sk („úplatok za vybavenie bytu“), následne pani z mestského úradu navrhovateľke oznámila že nesmie byť vlastníčkou žiadneho bytu, preto s odporkyňou išli na bytový podnik, kde „na odporkyňu byt prepísala“, aby „odporkyňu zaregistrovali ako vlastníčku“. Na otázky sudcu navrhovateľka uviedla že za prevod bytu mala byť zaplatená suma 1,5 milióna Sk, na tom sa dohodli s odporkyňou aj s jej matkou. Na otázku či vie aký je rozdiel medzi darovacou a kúpnou zmluvou navrhovateľka odmieta odpovedať. Darovaciu zmluvu podpísala preto lebo jej to navrhla odporkyňa, nakoľko to bola podmienka k prideleniu malometrážneho bytu. Odporkyňa nikdy nepovedala navrhovateľke, kedy kúpnu cenu za byt zaplatí; na otázku či navrhovateľka pýtala od odporkyne peniaze, navrhovateľka neodpovedala. Dohodu o vyplatení peňazí navrhovateľka uzavrela s matkou odporkyne, ktorá jej prisľúbila (aj písomne) že peniaze budú vyplatené, avšak žiadne peniaze nedostala. Na otázky svojej právnej zástupkyne navrhovateľka uviedla že odporkyňu pred podpisom darovacej zmluvy nepoznala, všetko dohadovala s jej matkou; pred uzavretím darovacej zmluvy odporkyňa pre ňu nenakupovala, neupratovala jej, nevozila ju k lekárovi, ani jej nijak nepomáhala, spoznala ju tesne pred uzavretím zmluvy. Pred uzavretím zmluvy bola odporkyňa na byt pozrieť, páčil sa jej, prisľúbila že jej zaplatí, avšak doposiaľ tak nespravila. Odporkyňa, resp. jej matka, navrhovateľke oznámili že byt musí darovať, pretože v opačnom prípade by nedostala malometrážny byt. Za byt v niektoré mesiace platila nájomné, elektriku a plyn, pričom uvedené platby dávala do rúk matke odporkyne. Na otázky právneho zástupcu odporkyne navrhovateľka uviedla že jej vôľou je aby odporkyňa jej zaplatila 1.500.000,- Sk, nakoľko takto sa pri prevode bytu dohodli; advokátku navštívila preto, lebo odporkyňa jej doposiaľ nezaplatila cenu za byt 1.500.000,- Sk, naviac navrhovateľka nevie prečo dala

odporkyni 10.000,- Sk. S matkou odporkyne sa poznajú dlho, odporkyňu prvýkrát poznala, keď sa bola pozrieť na byt. Byt predala odporkyni preto, lebo ju o to požiadala jej matka, pričom na kúpu bytu mala navrhovateľka ďalších dvoch záujemcov. Na pojednávaní konanom dňa 14.1.2013 odporkyňa uviedla že v dobe od prevodu bytu až po pridelenie malometrážneho bytu navrhovateľke platila nájomné - plyn a elektriku si navrhovateľka platila sama. Darovanie bytu bol nápad navrhovateľky ako vyjadrenie vďaky za pomoc, ktorú jej odporkyňa poskytovala. Na otázky sudcu odporkyňa uviedla že jej nebolo čudné, že od osoby s ktorou nebola v príbuzenskom vzťahu dostala taký dar, nakoľko deti sa o navrhovateľku nestarali, a byt predať nemohla, nakoľko by v takom prípade nemala nárok na pridelenie malometrážneho bytu. Dar preto odporkyňa prijala - dohodli sa že pokiaľ navrhovateľke nebude pridelený malometrážny byt môže tam bývať, pričom odporkyňa je jej ochotná pomôcť, čo aj realizovala. Následne sa o navrhovateľku začali zaujímať jej deti, ktoré zakázali odporkyni prístup do bytu. Odporkyňa potvrdila že od navrhovateľky prevzala 10.000,- Sk na urýchlenie vkladu vlastníckeho práva k bytu. O žiadnej finančnej odplate účastníčky nikdy nehovorili - pre odporkyňu nebolo zaujímavé byt kupovať, nakoľko sa jednalo o dvojizbový byt, ktorý bol pre odporkyňu malý. Na otázky právnej zástupkyne navrhovateľky odporkyňa uviedla že pomáhala navrhovateľke pri vybavovaní malometrážneho bytu formou písania žiadosti, vozenia na úrady a pod.; podmienkami pridelenia malometrážneho bytu je občianstvo v Meste Q., mobilita, skutočnosť že žiadateľ nie je vlastníkom bytu, a že byt ktorý prípadne mal predtým nesmie predať - s uvedenými podmienkami navrhovateľka bola oboznámená, o podmienkach sa spolu rozprávali, odporkyňa jej ich vysvetľovala. Navrhovateľka sama navrhla že prevedie byt na odporkyňu darovacou zmluvou, nakoľko uviedla že „radšej dá byť cigáňom ako by ho mala dať vlastným deťom“. Odporkyňa sama nenavrhla aby jej byt navrhovateľka previedla darovacou zmluvou, o zriadení vecného bremena na doživotné užívanie bytu navrhovateľkou nerozmýšľala. Návrh na zrýchlenie vkladu dala preto, aby čo najskôr navrhovateľka nebola vlastníčkou bytu; sumu 10.000,- Sk vrátila navrhovateľke (o čom však nemá žiaden doklad). Navrhovateľka pomoc nepotrebovala, ale ak bolo treba jej odporkyňa pomohla, chodila k nej na návštevu a pod. Navrhovateľka byt mohla užívať do času kedy nedostane malometrážny byt. Darovanie bytu bol návrh navrhovateľky.

Z vyšetrovacieho spisu OR PZ v Trnave, odbor kriminálnej polície č. XPn XXX/XX súd zistil že navrhovateľka podala do zápisnice dňa 5.1.2012 trestné oznámenie na odporkyňu; v trestnom konaní bola vypočutá navrhovateľka a odporkyňa. Uznesením č. ČVS:Z. zo dňa 3.2.2012, v spojení s Uznesením Okresnej prokuratúry Q. č. -3 zo dňa 21.3.2012 bolo trestné oznámenie navrhovateľky odmietnuté, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania (nedošlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty zločinu podvod, ani iného trestného činu).

Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej oznámenie Mesta Q. zo dňa 30.1.2013, informáciu o postupe pri prideľovaní malometrážnych bytov, lekársky nález MUDr. C. zo dňa 22.3.2013, rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 6.12.2012 o priznaní starobného dôchodku navrhovateľke, potvrdenie Mesta Q. zo dňa 31.10.2011, príjmový pokladničný doklad zo dňa 10.7.2013 o platbe nájomného navrhovateľkou.

Na pojednávaní konanom dňa 20.2.2013 svedkyňa R. uviedla že na jeseň 2007 stretla navrhovateľku s ktorou sa ako staré známe začali navštevovať, pričom počas návštev navrhovateľka sa opakovane sťažovala na jej vzťah s deťmi (nestarajú sa o ňu, nejavia o ňu záujem), a hovorila že byt v ktorom býva je pre ňu veľký; spomínala že má podanú žiadosť na pridelenie malometrážneho bytu od Mesta Q., avšak nemôže byt dostať, nakoľko je vlastníčkou iného bytu - v tejto súvislosti povedala že sa bytu chce „zbaviť, že ho dá aj cigáňom“, nechcela ho však dať svojim deťom, lebo sa o ňu vôbec nezaujímali. Následne sa navrhovateľka svedkyne pýtala či by uvedený byt nechcela jej dcéra (odporkyňa), a to opakovane, preto svedkyňa spolu s odporkyňou sa stretli s navrhovateľkou a o záležitosti sa rozprávali, pričom navrhovateľka povedala opätovne že dá svoj byt odporkyni, že za žiadnych okolností ho nechce dať deťom. Odporkyňa ponúkla navrhovateľke že aj po prevode bytu môže v ňom bývať až dovtedy, pokiaľ nedostane malometrážny byt, dohodli sa tiež že navrhovateľka bude platiť len za spotrebovaný plyn a elektriku, a ostatné platby bude platiť odporkyňa; ohľadom platby alebo kompenzácie za prevod bytu sa nehovorilo. Následne všetky záležitosti vybavovala len odporkyňa spolu s navrhovateľkou. Od doby keď sa odporkyňa s navrhovateľkou dohodli až do doby keď navrhovateľka dostala malometrážny byt (približne počas troch rokov) odporkyňa pre navrhovateľku zabezpečovala rôzne služby, napr. odvoz k lekárovi, vybavovanie rôznych záležitostí a pod.

Na otázky právnej zástupkyne navrhovateľky svedkyňa uviedla že do blízkosti navrhovateľky sa presťahovala v roku 2007, predtým do roku 1990 boli spolupracovníčky, následne ich prevádzky boli rozdelené, odvtedy sa stretávali iba sporadicky, náhodou. Navrhovateľka nikdy nehovorila, že by jej za byt mala odporkyňa zaplatiť, o peniazoch sa nehovorilo. Na otázky právneho zástupcu odporkyne svedkyňa uviedla že s deťmi navrhovateľky sa nikdy nestretla, počas návštev svedkyne u navrhovateľky jej deti nikdy neboli prítomné, ani nezavolali; svedkyňa nemá vedomosť o tom, že by deti navrhovateľke nejakým spôsobom pomáhali, navrhovateľka sa na to neustále sťažovala. Navrhovateľka nikdy svedkyňu nepožiadala o zaplatenie peňazí za byt, svedkyňa nevie o tom že by požiadala odporkyňu, svedkyňa navrhovateľke nikdy nedala žiadne písomné prehlásenie o zaplatení za byt. Na pojednávaní konanom dňa 20.2.2013 svedkyňa I. uviedla že koncom roka 2011 stretla navrhovateľku (jej matku), keď jej navrhovateľka povedala že už nebýva v byte na A. ale že býva v malometrážnych bytoch - o tejto skutočnosti svedkyňa nevedela. S navrhovateľkou bola v telefonickom kontakte (raz až dvakrát za mesiac), navrhovateľka o tom že previedla byt na A. nehovorila. Je pravdou že v roku 2004 alebo 2005 navrhovateľka spomínala, že byt na A. je veľký, a že by sa chcela prisťahovať do malometrážnych bytov - svedkyňa jej vtedy povedala že to asi nepôjde pokiaľ bude vlastníčkou bytu na A., na čo jej navrhovateľka povedala že byt dá svedkyni; následne však jej navrhovateľka oznámila že byt jej nedá, nakoľko svedkyňa jej nezaplatí 1,5 mil. Sk, že ona ho môže predať. V roku 2006 svedkyňa mala autonehodu, z tohto dôvodu sa jej osobné stretnutia s navrhovateľkou obmedzili na približne dvakrát za rok. Na otázky sudcu svedkyňa uviedla že navrhovateľka nikdy nespomenula, že uvažovala o prevode bytu. Svedkyňa nevie že navrhovateľke by niekto pomáhal, navrhovateľka doposiaľ pomoc nepotrebuje. Na otázky právnej zástupkyne navrhovateľky svedkyňa uviedla že o predaji bytu sa dozvedela v roku 2011, keď jej navrhovateľka povedala že byt sa predáva; z LV sa svedkyňa dozvedela že byt bol prevedený už v roku 2008 - túto skutočnosť oznámila navrhovateľke ktorá bola prekvapená, stále tvrdila že byt dala odporkyni ktorá ho pre ňu predáva. Na otázky právneho zástupcu odporkyne svedkyňa uviedla že navrhovateľka u nej naposledy bola na Vianoce v roku 2006, osobne si neblahoželali ani narodeniny, darčeky si posielali zásielkovou službou. Svedkyňa sa s navrhovateľkou nestretla od roku 2006 do roku 2011, tzn. 5 rokov, telefonovali si 1 až 2 krát za mesiac (uvedené vzťahy boli v ich rodine normálne). Navrhovateľka bola podľa svedkyne v období rokov 2005 až 2011 zdravotne v poriadku, vedela sa o seba postarať, neustále prezentovala že v byte nechce byť; celú záležitosť okolo bytu navrhovateľka pochopila až po tom, ako jej to vysvetlili svedkyňa s bratom, nakoľko dovtedy bola v tom že odporkyňa pre ňu byt predáva.

Na pojednávaní konanom dňa 20.3.2013 svedkyňa I. uviedla že pred viacerými rokmi sa u nej zastavila navrhovateľka, spomínala že si dala žiadosť na pridelenie malometrážneho bytu pre dôchodcov v Q.; následne sa občasne stretávali, pričom začiatkom roka 2012 navrhovateľka svedkyni povedala že už býva v malometrážnych bytoch - svedkyňa sa jej spýtala čo spravila s bytom na A. navrhovateľka odpovedala že sa predáva. Keď sa stretli následne v lete 2012, navrhovateľka opäť povedala že byt sa predáva. Na otázky sudcu svedkyňa uviedla že komu sa byt predáva, za akú cenu, ani žiadne iné podrobnosti okolo bytu sa navrhovateľky nevypytovala, navrhovateľka o tom nehovorila; navrhovateľka nikdy nespomínala že s prevodom bytu by mali byť nejaké problémy. Na otázky právnej zástupkyne navrhovateľky svedkyňa uviedla že navrhovateľka (keď za ňou prišla) väčšinou bola sama prípadne s kamarátkami, boli mobilná, mohla chodiť. Na otázky právneho zástupcu odporkyne svedkyňa uviedla že začiatkom marca 2013 sa stretla so synom navrhovateľky (D.), ktorý svedkyni o záležitosti hovoril, spomínal že navrhovateľka byt darovala

- svedkyňa bola prekvapená pretože navrhovateľka spomínala že byt sa predáva. Na pojednávaní konanom dňa 20.3.2013 svedok D. uviedol že začiatkom roku 2012 sa stretol s navrhovateľkou, ktorá mu oznámila že je presťahovaná v malometrážnych bytoch; následne svedok išiel zisťovať na kataster stav ohľadne bytu navrhovateľky na A. kde zistil, že byt je už od roku 2009 prepísaný na odporkyňu - na uvedenú záležitosť sa spýtal navrhovateľky ktorá uviedla, že byt sa predáva, na jeho predaji sa dohodla s odporkyňou, nakoľko táto jej vybavila malometrážny byt; navrhovateľka tvrdila že byt nedarovala, ale že sa dohodli že odporkyňa jej za neho zaplatí sumu 1.500.000,- Sk (na otázku prečo peniaze od roku 2009 nedostala navrhovateľka uviedla, že odporkyňa nemá dostatok finančných prostriedkov a najskôr musí predať iný byt a z toho výťažku získa peniaze, eventuálne že byt na A. odporkyňa predá a peniaze dá navrhovateľke).

Na otázky sudcu svedok uviedol že navrhovateľka nespomínala žiadne podrobnosti ohľadom prevodu bytu, nemala k dispozícii žiadne zmluvy (všetky mala odporkyňa). Pri stretnutí s odporkyňou navrhovateľka bola prekvapená, popierala že by byt odporkyni darovala - tvrdila že „sa dohodli ináč“. Svedok navrhovateľke (matke) telefonoval dva až tri krát za mesiac, navštevoval ju raz za mesiac až dva. Od roku 2009 navrhovateľka prestala so svedkom komunikovať na tému bytu, nakoľko mu aj so sestrou vytýkala, že jej nedokážu vybaviť malometrážny byt. O prevode bytu sa navrhovateľka nikdy nezmienila, nikdy nehovorila že by byt predávala, alebo že by ho niekomu darovala. Na otázky právnej zástupkyne navrhovateľky svedok uviedol že vzťahy s navrhovateľkou mali normálne

- vídali sa málo, nemali však medzi sebou žiadne rozpory, navrhovateľka občasne svedkovi vyčítala že za ňou málo chodí. V období roku 2008 a 2009 navrhovateľka bola mobilná, sama chodila na nákupy, vedela si vybaviť všetky záležitosti - nespomínala že by mala pani ktorá jej pomáhala v domácnosti. Na otázky právneho zástupcu odporkyne svedok uviedol že od roku 2007 až 2008 bola komunikácia s navrhovateľkou sťažená, keď sa rozprávali často krát musel dať viac otázok aby dostal odpoveď.

Na pojednávaní konanom dňa 10.6.2013 svedkyňa P. uviedla že pred 5 až 6-timi rokmi sa často stretávala s navrhovateľkou, táto spomínala že sa zdravotne necíti dobre, chcela preto bývať v malometrážnych bytoch - spomínala že dcéra jej známej by to vedela vybaviť, mala za to dostať nejakú odmenu (svedkyňa nevedela akú). Byt ktorý navrhovateľka užívala na sídlisku A. chcela nejakým spôsobom previesť, chcela sa ho „zbaviť“, nakoľko bol pre ňu veľký, a bol to ďaleko od mesta - spomínala že byt chce previesť na vnuka, pričom jej deti by sa nejakým spôsobom dohodli a vyrovnali (konkrétne okolnosti dohody nespomínala). Približne pred 3 až 4-mi rokmi navrhovateľka začala hovoriť že byt na niekoho previedla, nechcela povedať na koho; podľa názoru svedkyne čakala na nejaké peniaze, ktoré jej však nadobúdateľka bytu nedala. Na otázky právnej zástupkyne navrhovateľky svedkyňa uviedla že navrhovateľku pozná 45 rokov - posledných 8 rokov navrhovateľku prestalo všetko zaujímať, strácala pamäť, bola rozrušená. Svedkyňa odporkyňu v prítomnosti navrhovateľky nevidela, navrhovateľka nikdy nespomínala, že by sa starala o ňu nejaká cudzia osoba. Na otázky právneho zástupcu odporkyne svedkyňa uviedla že o navrhovateľku sa starala hlavne jej dcéra, ktorá jej často telefonovala a navštevovala ju (toto jej spomínala samotná navrhovateľka), dávala jej peniaze na prilepšenie, kúpila jej práčku, televízor a pod.; uviedla že nikdy keď bola svedkyňa s navrhovateľkou nebola prítomná jej dcéra. Navrhovateľka spomínala že chodí za synom do E., občasne aj za dcérou do T.. Na pojednávaní konanom dňa 10.6.2013 svedok E. uviedol že odporkyňa ho informovala že navrhovateľka by jej chcela darovať byt, nakoľko jej deti sa o ňu nestarajú - vzhľadom k tomu odporkyňa začala sa o navrhovateľku starať, kupovala pre ňu, vodila ju k lekárom a pod.; navrhovateľka trvala na tom že jej chce byt darovať, a že keď si ho nezoberie ona radšej ho dá cigáňom. Vzhľadom k tomu že mali s odporkyňou pochybnosť či ponuku navrhovateľka myslí vážne, dali jej týždeň na rozmyslenie - keďže navrhovateľka si to nerozmyslela, zobrala ju odporkyňa k lekárovi, následne spísali darovaciu zmluvu. Na otázky sudcu svedok uviedol že za byt odporkyňa nemala nič navrhovateľke zaplatiť, rodina ani nemala finančné prostriedky; následne navrhovateľka za pomoci odporkyne dostala malometrážny byt, svedok ju presťahoval. Odporkyňa aj so svedkom v čase od darovania bytu až dokedy dostala navrhovateľka malometrážny byt jej pomáhali (lekár, nákupy), odporkyňa platila nájomné; svedok nikdy nevidel že by u navrhovateľky boli jej deti alebo ktokoľvek z rodiny. Na otázky právnej zástupkyne navrhovateľky svedok uviedol že odporkyňa s navrhovateľkou bola 6 až 7 krát u lekára, odporkyňa minimálne raz za mesiac robila pre navrhovateľku nákupy. K lekárovi pred podpisom darovacej zmluvy išli pre to, aby mali istotu že navrhovateľka nie je nesvojprávna. Dôvodom prijatia daru odporkyňou bolo to, že sa o navrhovateľku starala, a že sa poznali.

Uznesením č. -54 zo dňa 12.7.2013, v spojení s Uznesením č. -73 zo dňa 1.10.2013, bol do konania ustanovený znalec MUDr. E., znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, ktorého úlohou bolo posúdiť a zistiť či navrhovateľka ku dňu 21.10.2008 trpela duševnou chorobou alebo poruchu, v prípade že áno tak akou, a od kedy ňou trpela, a akým spôsobom ovplyvňovala jej konanie a správanie sa (zvlášť ku dňu 21.10.2008), resp. či mohla ovplyvniť jej konanie a správanie sa, či zdravotný stav navrhovateľky ku dňu 21.10.2008 vylučuje, že by právny úkon v tento deň bol ňou vykonaný slobodne a vážne, či zdravotný stav navrhovateľky ku dňu 21.10.2010 vylučuje, že by právnemu úkonu tohto dňa ňou vykonanému nerozumela, nebol by pre ňu zrozumiteľný, nevedela by posúdiť jeho následky, či zdravotný stav navrhovateľky v čase 21.10.2010 bol taký, že konala v duševnej

poruche, ktorá by ju robila na vykonanie právneho úkonu neschopnou, či existujú záznamy z vyšetrení o prejavoch duševnej choroby alebo poruchy navrhovateľky ku dňu 21.10.2008.

Uznesením č. -72 zo dňa 1.10.2013 súd priznal navrhovateľke oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Znalec podal znalecký posudok č. 172/2013 vypracovaný dňa 19.11.2013, v ktorom uviedol že preskúmal relevantnú dokumentáciu navrhovateľky, menovanú vyšetril. Z jej psychiatrického nálezu zo dňa 27.8.2008 (právny úkon vykonala dňa 21.10.2008, t.j. dva mesiace po tomto vyšetrení) zistil že vie povedať dátum svojho narodenia, aktuálny dátum, vymenovať dni v týždni, miesto bydliska, vie za akým účelom prišla ku psychiatrovi (chce darovať byt, nakoľko by chcela ísť do malometrážnych bytov); uviedla že jej deti sa s ňou neschádzajú, nemajú o ňu záujem, 2 roky nevidela dcéru, vyše 8 rokov syna. Zdravotné obtiaže nemá, pamäť jej slúži dobre. Pri vyšetrení bola navrhovateľka lucídna, správne orientovaná, vyrovnaná, bez chorobných výkyvov nálady, myslenie koherentné, obsahovo štrukturálne poruchy neprítomné, funkcie bez kvalitatívnych porúch, vie posúdiť svoje konanie, vie čo chce a mieni urobiť. Znalcom bolo zistené že navrhovateľka bola liečená psychiatricky od roku 2004 pre anxiózne

- depresívnu symptomatiku (neurastenický, depresívny, úzkostný syndróm), až 9.9.2013 však bola u nej diagnostikovaná demencia pri alzheimerovej chorobe; aktuálne je u navrhovateľky objektivizovaná diagnóza alzheimerova demencia, zmiešaný typ, stredne ťažký stupeň. Na otázku č. 1 či vyšetrovaná dňa 21.10.2008 trpela duševnou poruchou, chorobou, ak áno akou a odkedy, a akým spôsobom ovplyvňovala jej konanie a správanie, zvlášť ku dňu 21.10.2008, resp. či mohla ovplyvniť jej konanie a správanie znalec uviedol že navrhovateľka trpela vysoko pravdepodobne dňa 21.10.2008 (v čase vykonania právneho úkonu - podpísania darovacej zmluvy) prodromálnou fázou demencie pri alzheimerovej chorobe, resp. menej pravdepodobne skorou fázou demencie pri alzheimerovej chorobe. Pri oboch týchto štádiách demencie bola navrhovateľka schopná vykonávať právne úkony a byť k nim spôsobilá; v tom čase bola vysoko pravdepodobne schopná vykonávať právne úkony. Na otázku č. 2 či zdravotný stav vyšetrovanej ku dňu 21.10. 2008 vylučuje že by bol právny úkon v ten deň vykonaný slobodne a vážne a vážne znalec uviedol že v tom čase bola navrhovateľka vysoko pravdepodobne schopná vykonávať právne úkony, z hľadiska psychiatrického mohla v tejto dobe konať slobodne a vážne. Na otázku č. 3 či zdravotný stav vyšetrovanej ku dňu 21.10. 2008 vylučuje že by právnemu úkonu, toho dňa ňou vykonanému nerozumela, nebol by pre ňu zrozumiteľný, nevedela by posúdiť jeho následky znalec uviedol že z hľadiska psychiatrického mohla navrhovateľka i pri počínajúcej duševnej poruche (ktorá bola u nej ku dňu 21.10.2008) porozumieť ňou vykonanému právnemu úkonu, mohol byť pre ňu z hľadiska psychiatrického zrozumiteľný, mohla posúdiť jeho následky. Na otázku č. 4 či zdravotný stav vyšetrovanej ku dňu 21.10.2008 bol taký, že konala v duševnej poruche či chorobe, ktorá by ju robila na vykonanie tohto právneho úkonu neschopnou znalec uviedol že navrhovateľka trpela vysoko pravdepodobne dňa 21.10.2008 (v čase vykonania právneho úkonu - podpísania darovacej zmluvy) prodromálnou fázou demencie pri alzheimerovej chorobe, resp. menej pravdepodobne skorou fázou demencie pri alzheimerovej chorobe - pri oboch týchto štádiách demencie bola navrhovateľka schopná vykonávať právne úkony a byť k nim spôsobilá. Na otázku č. 5 či existujú záznamy o vyšetrení o prejavoch duševnej poruchy, alebo choroby vyšetrovanej ku dňu 21.10.2008 znalec uviedol že navrhovateľka bola liečená psychiatricky od roku 2004, avšak až dňa 9.9.2013 bola u nej diagnostikovaná demencia pri alzheimerovej chorobe. Na otázku č. 6 znalec uviedol že v čase vykonania právneho úkonu - podpísania darovacej zmluvy navrhovateľka trpela zrejme začiatočným štádiom demencie pri alzheimerovej chorobe, bola vtedy však ešte schopná v podstatnej miere a v podstatnom rozsahu vykonávať právne úkony a byť nimi viazaná (z hľadiska psychiatrického), a to i napriek počínajúcemu štádiu duševnej poruchy. Uznesením č. -95 zo dňa 9.12.2013 bola ustanovenému znalcovi priznaná odmena za podaný znalecký posudok (znalečné) vo výške 435,36 €.

K znaleckému posudku sa vyjadrila odporkyňa -cestou svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 23.12.2013 v ktorom uviedla že závery znalca sú jednoznačné, pričom opakovane konštatuje že navrhovateľka bola v dobe uzavretia zmluvy plne spôsobilá na právne úkony, mohla konať slobodne a vážne, právny úkon bol pre ňu zrozumiteľný a mohla posúdiť jeho následky.

Na pojednávaní konanom dňa 12.5.2013 znalec MUDr. E. uviedol že navrhovateľka trpela dňa 21.10.2008 (v čase vykonania právneho úkonu - podpísania darovacej zmluvy) vysoko pravdepodobne prodromálnou fázou demencie pri alzheimerovej chorobe, resp. menej pravdepodobne skorou fázou demencie pri alzheimerovej chorobe. Z hľadiska psychiatrického v týchto fázach uvádzanej demencie bola navrhovateľka ešte schopná vykonávať právne úkony a byť k nim spôsobilá, mohla ešte konať slobodne a vážne, mohla porozumieť ňou vykonanému právnemu úkonu, tento mohol byť pre ňu zrozumiteľný, a mohla posúdiť jeho následky. Podľa zdravotnej dokumentácie navrhovateľka bola psychiatricky liečená od roku 2004 pre ochorenia na axiózno-depresívnu poruchu, neruarstenický syndróm, depresívny syndróm, úzkostný syndróm, čo sú poruchy ktoré podstatným spôsobom neznižujú ovládacie a rozpoznávacie schopnosti postihnutého; existencia demencie bola u navrhovateľky diagnostikovaná až dňa 9.9.2013. Na otázky sudcu znalec uviedol že prodromálne štádium alzheimerovej choroby je prvým štádiom, keď príznaky choroby sú ľahké, neovplyvňujú rozoznávacie schopnosti postihnutého - v tejto fáze je postihnutý spôsobilý vykonávať právne úkony. Ďalšou fázou je tzv. skorá fáza alzheimerovej choroby, aj v tejto fáze je postihnutý spôsobilý vykonávať právne úkony. Navrhovateľka sa od roku 2004 liečila na axiózno-depresívnu symptomatiku, neurastenický, depresívny a úzkostný syndróm, avšak uvedené symptómy mali nevýznamný a zanedbateľný vplyv na psychiku navrhovateľky; aj napriek týmto syndrómom ku dňu 21.10.2008 bola schopná vykonávať právne úkony. Je pravdou že navrhovateľka bola intelektuálne na nižšej úrovni, bola ovplyvniteľná, avšak z psychiatrického hľadiska s vysoko pravdepodobnosťou ku dňu 21.10.2008 bola schopná vykonávať všetky právne úkony. Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľky znalec uviedol že pri postihnutí axiózno-depresívnou symptomatiku, neurasteniským, depresívnym a úzkostným syndrómom sa jedná o stavy keď postihnutý má príznaky úzkosti, bojazlivosti, nekomunikuje, je smutný, nemá chuť do jedla, má bolesti, horšie sa adaptuje, má stavy beznádejnosti - jedná sa však len o symptómy; v čase vyšetrenia navrhovateľky v roku 2004 nebola u nej diagnostikovaná psychická choroba, a aj napriek existencii syndrómov navrhovateľka bola spôsobilá vykonávať právne úkony (aj ak tieto syndrómy by boli označené ako choroba, nemalo by to vplyv na rozpoznávacie schopnosti postihnutého). Uvedené syndrómy, ani skoré štádiá alzheimerovej choroby neovplyvňujú podstatným spôsobom úsudkové a rozpoznávacie schopnosti postihnutého. Navrhovateľka bola ovplyvniteľná, čo však neznamená že by z psychiatrického hľadiska nebola schopná k právnym úkonom. V roku 2004 nebola diagnostikovaná u navrhovateľky žiadna fáza alzheimerovej choroby. Vo fáze prodromálnej alzheimerovej choroby sa môžu vyskytnúť stavy zmätenosti, nie sú však časté a trvajú krátkodobo; v čase 21.10.2008 z hľadiska psychiatrického navrhovateľka vedela posúdiť právny úkon ktorý vykonala.

Navrhovateľka sa vo veci vyjadrila -cestou svojej právnej zástupkyne- záverečným podaním došlým súdu dňa 16.6.2014 v ktorom uviedla že v konaní bolo preukázané, že k uzavretiu darovacej zmluvy došlo v tej súvislosti, že navrhovateľka chcela ísť bývať do malometrážneho bytu v Q. - odporkyňa potvrdila že navrhovateľke pomáhala tento byt vybaviť, a informovala ju že jednou z podmienok pre pridelenie takéhoto bytu je, že žiadateľ nie je vlastníkom nehnuteľností (čo navrhovateľka bola). V konaní bolo zistené že navrhovateľka očakávala od odporkyne sumu 1.500.000,- Sk, pretože mala za to, že prevod vlastníctva bol odplatný. Odporkyňa nepravdivými údajmi o tom, že podmienkou pridelenia malometrážneho bytu je že žiadateľ nemá iný byt a že nemá ani finančné prostriedky uviedla odporkyňu do omylu, čím ju primäla k tomu aby podpísala darovaciu zmluvu. Podľa vyjadrenia znalca navrhovateľka bola intelektuálne na nižšej úrovni a bola ovplyvniteľná, čo odporkyňa využila a získala pre seba byt (ktorý chce teraz odpredať za cenu 48.900,00 €). Konanie odporkyne, ktorá nie je s navrhovateľkou v príbuzenskom ani v inom vzťahu (pričom sa zoznámili asi mesiac pred uzavretím zmluvy), a prijatie daru od navrhovateľky je v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nepožíva právnu ochranu. Pre prípad že súd žalobu zamietne navrhla aby o trovách konania súd rozhodol podľa , ods. 1 a odporkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko sú dôvody hodné osobitného zreteľa (odporkyňa získala byt za ktorý navrhovateľka neposkytla žiadnu finančnú náhradu a neposkytla ani žiadne nepeňažné plnenie, zdravotný stav navrhovateľky a jej príjem).

V záverečnej reči právny zástupca odporkyne uviedol že návrh nie je dôvodný, keď navrhovateľka namietala platnosť darovacej zmluvy ktorou previedla na odporkyňu byt tvrdiac že sa malo jednať o zastretý právny úkon, resp. o právny úkon simulovaný, čo sa v konaní nepreukázalo. Poukázal na skutočnosť že darovacia zmluva je jednoznačná, jej predmetom je bezodplatný prevod bytu, pričom treba vychádzať z gramatického a logického výkladu darovacej zmluvy. Ak následne navrhovateľka tvrdí že jej vôľou bolo byt predať, táto jej vôľa nebola ničím vyjadrená a to ani v zmluve, ani v žiadnom inom doklade

- ostala skrytá, takúto vôľu nie je možné akceptovať. V konaní tiež bolo preukázané že navrhovateľka síce v čase podpísania darovacej zmluvy trpela počiatočnou fázou psychického ochorenia, avšak v tejto fáze nebola obmedzená jej spôsobilosť na právne úkony. Vzhľadom k tomu že navrhovateľka neuniesla dôkazové bremeno na preukázanie ňou tvrdených skutočností, je treba považovať darovaciu zmluvu za platnú, tzn. že navrhovateľka platne previedla byt na odporkyňu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a jej právnej zástupkyne, odporkyne a jej právneho zástupcu, svedkov R., oboznámením sa so znaleckým posudkom MUDr. E. a osobným výsluchom znalca, oboznámením sa s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, oboznámením sa s obsahom vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Trnave č. , ako i oboznámením sa s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav: Účastníčky konania uzavreli dňa 21.10.2008 darovaciu zmluvu na základe ktorej navrhovateľka ako darkyňa darovala / „bezodplatne prenechala“ odporkyni ako obdarovanej byt č. XX na štvrtom nadzemnom podlaží bytového domu súp.č. XXXX . na parc.č. XXXX/XX, ulica F., vchod č. XX,. v Q., zapísaný na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 82/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, a spoluvlastnícky podiel 82/10000 na pozemku parc.č. XXXX/XX., zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.044 m2; podpisy oboch účastníčok zmluvy boli úradne overené dňa 27.10.2008 na Mestskom úrade v Q.. Navrhovateľka bola dňa 27.10.2008 vyšetrená psychiatričkou MUDr. P., keď pri vyšetrení samotná navrhovateľka uviedla že byt chce darovať odporkyni (nakoľko jej deti o ňu nemajú záujem - dva roky nevidela dcéru, osem rokov syna); pri vyšetrení bola navrhovateľka orientovaná v priestore a čase, vedela za akým účelom prišla na vyšetrenie. Darovacia zmluva bola uzavretá dňa 21.10.2008, návrh na súd bol podaný dňa 21.3.2012, t.j. tri a pol roka po uzavretí zmluvy - za uvedený čas navrhovateľka platnosť zmluvy nespochybnila, nedomáhala sa vyplatenia údajnej odmeny za prevod. Odporkyňa navrhovateľke poskytovala v rôznej forme pomoc (nákupy, doprovod na lekárske vyšetrenia), bola nápomocná v procese prideľovania malometrážneho bytu navrhovateľke, v období od októbra 2008 do novembra 2011 platila za byt (ktorý už bol v jej vlastníctve, ale užívala ho stále navrhovateľka) nájomné a platby za služby (navrhovateľka platila spotrebu energií). Tvrdenia navrhovateľky že malo ísť v prípade prevodnej zmluvy v skutočnosti o odplatný prevod (za sumu 1.500.000,- Sk) ostali nepreukázané, ich pravdivosti nenasvedčuje žiadna relevantná skutočnosť. Znalec MUDr. E. v znaleckom posudku č. 172/2013 vypracovanom dňa 19.11.2013, resp. pri osobnom výsluchu uviedol, že navrhovateľka trpela vysoko pravdepodobne dňa 21.10.2008 (v čase vykonania právneho úkonu - podpísania darovacej zmluvy) prodromálnou fázou demencie pri alzheimerovej chorobe, resp. menej pravdepodobne skorou fázou demencie pri alzheimerovej chorobe - pri oboch týchto štádiách demencie bola navrhovateľka schopná vykonávať právne úkony a byť k nim spôsobilá, a v tom čase bola schopná vykonávať právne úkony, z hľadiska psychiatrického mohla navrhovateľka i pri počínajúcej duševnej poruche porozumieť ňou vykonanému právnemu úkonu, mohol byť pre ňu zrozumiteľný, mohla posúdiť jeho následky. Navrhovateľka trpela vysoko pravdepodobne dňa 21.10.2008 (v čase podpísania darovacej zmluvy) prodromálnou fázou demencie pri alzheimerovej chorobe, resp. menej pravdepodobne skorou fázou demencie pri alzheimerovej chorobe - pri oboch týchto štádiách demencie bola navrhovateľka schopná vykonávať právne úkony a byť k nim spôsobilá.

Právna zástupkyňa navrhovateľky žiadala z dôvodu, že „znalec MUDr. E. s istotou nevedel odpovedať, či už v roku 2004 navrhovateľka netrpela alzheimerovou chorobou“ vykonať ďalší dôkaz - vypracovanie kontrolného znaleckého posudku na zisťovanie psychiatrického stavu navrhovateľky. Podľa názoru súdu bolo znalecké dokazovanie vykonané v dostatočnom rozsahu, znalec presvedčivo a dôveryhodne vysvetlil svoje postupy a z nich vyplývajúce závery, preto vykonanie navrhnutého dôkazu pribratím kontrolného znalca sa súdu javí ako nadbytočné a nehospodárne - iba súd rozhodne, ktoré s označených dôkazov vykoná (, ods. 1 ), nie je teda povinnosťou súdu vykonať všetky dôkazy označené účastníkmi konania či ich zástupcami.

Podľa , písm. c) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný. Podľa neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , ods. 1 a ods. 2 darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

Podľa R 17/1972 naliehavý právny záujem na určení je daný najmä vtedy, keď by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo keď by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Podľa Z IV (s. 176) ak sa žalobca domáha určenia, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, v zmysle ustanovenia , písm. c) treba preukázať naliehavý právny záujem na takomto určení. Naliehavý právny záujem na tomto určení jestvuje pritom najmä vtedy, keď by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Ak naliehavý právny záujem nevyplýva priamo z návrhu, zisťuje sa výsluchom účastníkov. Z IV (s. 456): Neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia , ods. 1 prichádza do úvahy vtedy, ak je účastník právneho úkonu rozhodnutím súdu pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony. Neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia, ods. 1 Občianskeho zákonník vyžaduje bezpečné zistenie o tom, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť.

Určovaciu žalobu môže podať ten, kto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení proti odporcovi. Naliehavý právny záujem je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. To znamená, že u navrhovateľa musí ísť buď o právny vzťah či právo existujúce alebo o takú jeho procesnú či hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Právny úkon je určovaný prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle, a vznikom, zmenou alebo zánikom práv a povinností alebo vyvolaním iných právnych následkov ktoré právo s prejavom vôle spája. Ťažiskom pre posúdenie či ide o právny úkon je prejav vôle, pričom musí jestvovať jednota vôle a jej prejavu. Aj keď je vôľa psychický vzťah konajúcej osoby k zamýšľanému následku tohto konania, existencia vôle sa musí skúmať vždy konkrétne, pričom východiskom sú objektívne okolnosti za ktorých došlo k prejavu vôle; osobitný zreteľ sa kladie na dobromyseľnosť adresáta úkonu. Prejav vôle je akákoľvek forma jej vonkajšieho manifestovania, ktorá však musí byť poznateľná inými osobami

- skúmanie platnosti prejavu vôle je predpokladom pre záver o platnosti právneho úkonu; ak prejav vôle nespĺňa predpísané náležitosti, právny úkon nemôže byť platný (nullum negotium). Výslovné právne úkony ako vyjadrovací prostriedok vôle predpokladajú ľudskú reč, pričom nezáleží na forme a spôsobe ktorým sa táto reč reprodukuje - výslovné právne úkony preto možno urobiť tak písomne, ako aj ústne. Za konkludentné právne úkony sa považujú všetky prejavy vôle, ktoré sa uskutočnili inak než výslovným spôsobom - nemajú znaky slovného prejavu, avšak vôľa konajúceho je vyjadrená takým spôsobom že nevznikajú žiadne pochybnosti o tom, že ide o prejav vôle, a aký je jeho obsah. Sporný obsah výslovného právneho úkonu možno interpretovať (nie však neprípustne

dopĺňať!) podľa zmyslu použitých slov. Rôznemu výkladu slov ktoré vyjadrujú vôľu, bráni zákonný pokyn na interpretáciu s osobitným zreteľom na vôľu konajúceho za predpokladu, že táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom - prihliada sa teda predovšetkým na to čo konajúci chcel použitými slovami vyjadriť (limitom je to, že slová ktoré sa použili taký výklad pripúšťajú). Iba ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne) alebo trpí vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne), je neplatný - každý kto má na tom naliehavý právny záujem, môže sa bez časového obmedzenia dovolávať jeho neplatnosti. Právny úkon nie je urobený slobodne (nedostatok slobody vôle) ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka, alebo zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel, a aj to využil (nátlakom môže byť priame fyzické donútenie alebo bezprávna vyhrážka, keď pri fyzickom donútení je vôľa konajúceho účastníka nahradená vôľou donucovateľa, pri bezprávnej / protiprávnej vyhrážke je psychické donútenie takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka). Právny úkon nie je urobený vážne, ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali (napr. zo žartu); takto urobený právny úkon je neplatný (ak by však druhej osobe, so zreteľom na okolnosti prípadu, nebolo a ani nemohlo byť zrejmé že prejav vôle nie je vážny, treba v záujme ochrany dobromyseľnosti tejto osoby považovať právny úkon za platný). Právny úkon je nezrozumiteľný ak jeho obsah je vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou výkladu v zmysle , ods. 2 a 3 nemožno ustáliť, čo sa ním chcelo vyjadriť; právny úkon je neurčitý keď síce je zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť ani prostredníctvom interpretačného pravidla vyjadreného v , ods. 2 a 3 . Konanie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a tiež konanie v omyle nemá samo osebe za následok neplatnosť právneho úkonu - v týchto prípadoch možno od zmluvy odstúpiť, resp. dovolať sa relatívnej neplatnosti tohto úkonu. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite než to ukazuje jej prejav - k takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s vnútornou výhradou, simulované právne úkony, úkony urobené z recesie a pod.; adresát nevážneho právneho úkonu sa musí -ak nemohol predpokladať nedostatok vážnosti právneho úkonu- chrániť pred dôsledkami toho, že takému prejavu vôle pripisoval dôsledky ktoré sa inak spájajú s platným právnym úkonom. Vo vzťahu k nemu je teda právny úkon v celom rozsahu platný, a v takomto prípade dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nevážnosť vôle, zaťažuje toho kto konal bez atribútu vážnosti. Predpokladom platnosti právneho úkonu je spôsobilosť účastníka na právny úkon ktorý robí - ak túto spôsobilosť nemá a právny úkon urobí, je taký úkon neplatný. Absolútne neplatný je právny úkon ktorý urobila osoba v duševnej poruche, ak išlo o takú poruchu, ktorá zapríčinila jej nespôsobilosť (neschopnosť) na urobenie právneho úkonu; skutkovú otázku, či išlo o konanie v duševnej poruche treba preukazovať. Nedostatok spôsobilosti na právne úkony v jednotlivom prípade môže byť dôsledkom duševnej poruchy, pre ktorú je určitá osoba nespôsobilá len na práve urobený právny úkon - v tomto prípade sa nevyžaduje súdne rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony, je však potrebný dôkaz o tom že osoba konala v duševnej poruche, ktorá sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín (z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie, patopsychológie a pod.), a musí sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. Darovacia zmluva vzniká súhlasným prejavom vôle darcu a obdarovaného, ktorým darca prenecháva alebo sľubuje bezplatne prenechať obdarovanému určitý majetkový prospech bez toho že by mal na to právnu povinnosť, a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma, pričom základnými pojmovými znakmi darovacej zmluvy sú predmet daru, bezplatnosť a dobrovoľnosť.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala (po pripustení zmeny petitu) určenia, že je výlučnom vlastníčkou nehnuteľnosti bytu č. XX. na X.. nadzemnom podlaží bytového domu súp.č. XXXX . na parc.č. XXXX/XX, ulica F., o podlahovej ploche 50,74 m2, spoluvlastníckeho podielu 82/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastníckeho podielu 82/10000 na pozemku parc.č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.044 m2, na ktorom je obytný dom súp.č. XXXX. postavený, zapísanom na Správe katastra Q. na LV č. XXXX, nie je dôvodný. Podľa názoru súdu v konaní nebolo preukázané (z dokazovania to nevyplýva), že by darovacia zmluva uzavretá medzi navrhovateľkou a odporkyňou bola v rozpore s platnými právnymi predpismi, v rozpore s dobrými mravmi, alebo z akéhokoľvek iného dôvodu by bola neplatná; v konaní nebol preukázaný omyl navrhovateľky pri podpise napadnutej darovacej zmluvy, ani jej konanie v tiesni. Súd zvlášť

skúmal či navrhovateľka pri urobení právneho úkonu nekonala v duševnej poruche, ale ani takýto dôvod neplatnosti ňou vykonaného právneho úkonu nebol zistený, keď ustanovený znalec s určitosťou konštatoval, že aj keď navrhovateľka v čase uzatvárania spornej (darovacej) zmluvy trpela prodromálnou fázou demencie pri alzheimerovej chorobe, resp. skorou fázou demencie pri alzheimerovej chorobe, pri oboch týchto štádiách demencie bola schopná vykonávať právne úkony a byť k nim spôsobilá, a v tom čase z hľadiska psychiatrického mohla -i pri počínajúcej duševnej poruche- porozumieť ňou vykonanému právnemu úkonu, mohol byť pre ňu zrozumiteľný, mohla posúdiť jeho následky. Tvrdenia navrhovateľky že malo ísť v prípade prevodnej zmluvy v skutočnosti o odplatný prevod (za sumu 1.500.000,- Sk) ostali úplne nepreukázané, ich pravdivosti nenasvedčuje žiadna relevantná skutočnosť (o tom hovorila iba samotná navrhovateľka, a ako svedkovia hlavne jej deti, ktorých svedecké výpovede však neboli potvrdené žiadnymi objektívnymi skutočnosťami) - naopak, viacerými svedeckými výpoveďami a dokladmi bola preukázaná vôľa navrhovateľky nepreviesť byt na svoje deti, nakoľko tieto o ňu neprejavovali žiadny záujem (R.á - navrhovateľka sa sťažovala na jej vzťah s deťmi, ktoré sa o ňu nestarajú a nejavia o ňu záujem, hovorila že byt v ktorom býva je pre ňu veľký, chce sa ho „zbaviť, dá ho aj cigáňom“; P. - byt chcela navrhovateľka previesť, chcela sa ho „zbaviť“, nakoľko bol pre ňu veľký; E. - navrhovateľka chcela odporkyni darovať byt, nakoľko jej deti sa o ňu nestarajú, keď si byt nezoberie odporkyňa , navrhovateľka ho radšej ho dá cigáňom). Skutočnosti že byt odporkyňa nemala v úmysle kúpiť (t.j. nadobudnúť odplatne) nasvedčuje i to, že v tom čase ani nemala finančné prostriedky na jeho zaplatenie. Aj keď darovanie bytu navrhovateľkou odporkyni (ako „cudzej“ osobe“) sa zdá nezvyklé a neobyčajné, niet žiadneho dôvodu pochybovať o prejavenej vôli navrhovateľky, a niet žiadneho právneho dôvodu spochybniť túto vôľu a prehlásiť ňou vykonaný právny úkon za neplatný! Navrhovateľka tvrdí že uzavrela darovaciu zmluvu len navonok a formálne, a jej úmyslom bolo v skutočnosti uzavrieť kúpnu zmluvu

- takúto vôľu však navrhovateľka nikdy neprejavila, odporkyňa o takejto jej údajnej vôli nevedela a nebola informovaná. Darovacia zmluva bola urobená v písomnej forme (tak ako to predpokladá zákon pri prevodoch nehnuteľností), preto ju je potrebné vykladať gramaticky a podľa jazykového vyjadrenia - takýto výklad nevzbudzuje žiadnu pochybnosť o tom, že navrhovateľka ňou uzavretou zmluvou prejavila vôľu byt odporkyni darovať; ak skrytým úmyslom navrhovateľky bolo, resp. malo byť byt odporkyni predať, táto vôľa ostala nevyslovená, a je v rozpore s jazykovým prejavom, pričom na takúto vnútornú výhradu nemožno prihliadať. Nemožno tiež prihliadať na zmenu názoru navrhovateľky ako darkyne, ktorý nastal po troch rokoch po uzavretí zmluvy. S poukazom na opísané skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, teda návrh zamietol. Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia , ods. 1 v spojení s , ods. 1 a v súlade s , , , a vyhlášky MS SR č. (keď pre použitie , ods. 1 nevidel žiadny dôvod) tak, že procesne úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania v sume 611,86 €, a to z titulu trov právneho zastúpenia (keď základná odmena za vykonaný právny úkon v roku 2012 bola 58,69 €, v roku 2013 bola 60,07 € a v roku 2014 bola 61,87 €), a to za 2 hlavné úkony po 58,69 € <spolu teda 117,38 €>, 2x režijný paušál po 7,63 € <spolu teda 15,26 €>, za 5 hlavných úkonov po 60,07 € <spolu teda 300,35 €>, 5x režijný paušál po 7,81 € <spolu teda 39,05 €>, a za 2 hlavné úkony po 61,87 € <spolu teda 123,74 €>, 2x režijný paušál po 8,04 € <spolu teda 16,08 €>, proti procesne neúspešnej navrhovateľke. Iné trovy právneho zastupovania si právny zástupca odporkyne neuplatnil. Súd napokon rozhodol že štátu náhradu trov konania vo výške 435,36 € za trovy znaleckého dokazovania nepriznáva. Uvedené trovy vznikli z dôvodu, že povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu (znaleckého posudku) bola súdom uložená iba navrhovateľke, nakoľko vypracovanie znaleckého posudku navrhla výlučne navrhovateľka, a tento dôkaz je vykonávaný v jej záujme (Uznesením č. -54 zo dňa 12.7.2013) - keďže následne bolo navrhovateľke (Uznesením č. -72 zo dňa 1.10.2013) priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov (ktoré sa v zmysle , ods. 1, druhá veta vzťahuje na celé konanie, t.j. aj na platenie trov znaleckého dokazovania), sumu 435,36 €, ktorá bola priznaná znalcovi za podanie znaleckého posudku, znáša štát; súd v zmysle , ods. 1 vyslovil že na náhradu / zaplatenie (žiadnou platbou) nepokrytých trov znaleckého dokazovania vo výške 435,36 € štát nemá právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa , ods. 3 , podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.