Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozhodnutie_9P-23-2013.pdf
PDF · 78.49 KB
No categories available
9P/23/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Lečkom, vo veci starostlivosti o maloletého Igora Buchtu, nar. 27. 12. 1998 a maloletú I. H.Ú., T.. XX. X. XXXX, obidvaja trvalé bydlisko G.Č., O.. W. Č.. XXX/X, občanov Slovenskej republiky, zastúpených kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa matky V. H., M.. V., nar. 1. 7. 1976, trvalé bydlisko G., O.. W. Č.. XXX/X, občianky Slovenskej republiky, v konaní zastúpenú splnomocnencom Ivanom Mikulíkom, nar. 27. 11. 1944, trvalé bydlisko Ž., O.. K. Č.. X a otca V. H., M.. H., nar. X. X. XXXX, trvalé bydlisko G., F. F. Č.. XXX/XX, občanovi Slovenskej republiky, právne zastúpeného Mgr. Branislavom Samcom, advokátom, so sídlom v Žiline, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletým deťom, na Okresnom súde Žilina, dňa 18. 6. 2014, takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e nasledovnú
r o d i č o v s k ú d o h o d u,
uzavretú medzi rodičmi maloletých detí:
Súd maloletého V. H., nar. XX. XX. XXXX a maloletú I. H., nar. XX. X. XXXX,
z v e r u j e,
do osobnej starostlivosti matke V. H., nar. X. X. XXXX, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec V. H., nar. X. X. XXXX , sa z a v ä z u j e prispievať na výživu:
· maloletého V. H., sumou 150 (stopäťdesiat) EUR mesačne, · maloletej I. H., sumou 100 (sto) EUR mesačne,
od 1. 1. 2013, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí.
N e d o p l a t o k na výživnom pre maloletú I. H., za obdobie od 1. 1. 2013 do 30. 6. 2014, vo výške 900 EUR, sa otec zaväzuje splácať v mesačných splátkach po 40 EUR, splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.
Rodičia sa d o h o d l i na tom, že n e p o ž i a d a j ú súd, aby upravil s t y k otca s maloletými deťmi.
odôvodnenie:
Navrhovateľka V. H. sa návrhom zo dňa 23. 1. 2013, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 23. 1. 2013 domáhala, aby súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom.
Rodičia maloletých detí na pojednávaní uzavreli nasledovnú rodičovskú dohodu:
„Súd maloletého V. H., nar. 27. 12. 1998 a maloletú I. H., nar. XX. X. XXXX, zveruje do osobnej starostlivosti matke V. H., nar. X. X. XXXX, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec V. H., nar. X. X. XXXX , sa z a v ä z u j e prispievať na výživu:
· maloletého V. H., sumou 150 (stopäťdesiat) EUR mesačne, · maloletej I. H., sumou 100 (sto) EUR mesačne,
od 1. 1. 2013, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí.
N e d o p l a t o k na výživnom pre maloletú I. H., za obdobie od 1. 1. 2013 do 30. 6. 2014, vo výške 900 EUR, sa otec zaväzuje splácať v mesačných splátkach po 40 EUR, splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.“
Kolízna opatrovníčka navrhla uzavretú rodičovskú dohodu schváliť.
Rodičia nepožiadali súd, aby upravil styk otca s maloletými deťmi.
_______
Súd rozhodoval podľa nasledovaných ustanovení zákona:
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP), vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, hoci ich účastníci nenavrhli.
Podľa § 125 OSP, za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Podľa § 132 OSP, súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 154 ods. 1 OSP, je pre rozsudok rozhodujúci právny stav, v čase jeho vyhlásenia.
_______
Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP o trovách konania nerozhodol osobitným výrokom tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože:
· ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu, a súčasne · žiaden z účastníkov návrh na náhradu konania nepodal.
_______
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že uzavretá rodičovská dohoda je v záujme maloletých detí a nie je v rozpore s Zákonom o rodine, a preto túto dohodu schválil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
V súlade s ustanovením § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, keďže bol na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdali odvolania, uviedol súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e , a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné:
· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, · označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak:
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 OSP.