Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Co-115-2014.pdf
PDF · 73.94 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/115/2014
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava; IČO: 36 613 843 proti odporcom: 1/ H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom v U. XXX, 2/ Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. - C. P., C. XX, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 1.716,05 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 5C/274/2013-89, zo dňa 31. októbra 2013 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol žalobný návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporcom 1/ a 2/ splnenia povinnosti zaplatiť mu sumu 1.716,05 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 124,06 Eur a úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 05.11.2012 do zaplatenia. Žalovanú istinu špecifikoval ako pohľadávku, ktorá bola na neho postúpená Slovenskou sporiteľňou a. s.. Táto uzatvorila dňa 01.07.2005 s odporcami 1/ a 2/ zmluvu, na základe ktorej im poskytla peňažné prostriedky. Okresný súd vychádzajúc z procesných povinností účastníka konania vyplývajúcich z ustanovení § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že navrhovateľ síce opísal v žalobe rozhodujúce skutočnosti tak, aby z nich bol zrejmý skutok, na základe ktorého si uplatňuje právo, ale nešpecifikoval ho v rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a vylučuje tým možnosť zámeny s iným skutkom. Navrhovateľ napriek výzve súdu riadne nerozlíšil, aká čiastka z dohodnutej mesačnej splátky sa vzťahovala na istinu úveru, aká na úrok z úveru, prípadne na ďalšie položky, ktoré boli súčasťou dohodnutej splátky. V tejto súvislosti poukázal okresný súd na rozhodovaciu činnosť súdov a zdôraznil, že po zosplatnení úveru veriteľovi neprislúchajú zmluvné úroky, ale úroky z omeškania, preto bolo potrebné rozlíšiť z čoho žalovaná istina pozostáva. Za nepreukázané ďalej považoval tvrdenia navrhovateľa, že mimoriadna splatnosť úveru ním bola vyhlásená dňa 04.11.2012. Listinou zo dňa 16.10.2012 označenou ako výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo preukázané, že táto bola vyhlásená práve ku dňu 16.10.2012. Tento listinný dôkaz je v rozpore s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a označenými ako pokus o zmier zo dňa 16.07.2013, v ktorom navrhovateľ uviedol, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľňou a. s.. Navrhovateľ tak hodnoverným spôsobom neustálil dátum vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, na základe ktorého je možné odvodiť jeho nároky do zosplatnenia úveru a po zosplatnení úveru. Okresný súd tiež zdôraznil, že je procesne neprípustné, aby navrhovateľ svoju povinnosť opísania rozhodujúcich skutočností a povinnosť tvrdenia nahradil v žalobe iba odkazom na pripojené listinné dôkazy. Napriek tomu, že navrhovateľ nedoplnil žalobu ani na výzvu súdu v zmysle jeho poučenia v požadovanom rozsahu, nesplnil si povinnosť tvrdenia v časti žalovanej istiny, preto sa už okresný súd ďalej nezaoberal jej príslušenstvom.Nevykonal navrhovateľom žiadaný dôkaz a to zadováženie správy od Slovenskej sporiteľne, či z jej strany bolo doručené odporcovi oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Navrhovateľ mal dostatok času, aby od pôvodného veriteľa nadobudol všetky listinné dôkazy, ktoré sa vzťahovali na postupovanú pohľadávku. Naviac, v zmluve o postúpení pohľadávok sa postupca zaviazal odovzdať navrhovateľovi originály zmluvnej dokumentácie, ktorá sa u neho nachádzala do štyroch mesiacov od účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok. Preto považoval okresný súd za nelogické, aby žiadal o predloženie listinného dôkazu, resp. podania správy subjekt, u ktorého by sa už podľa obsahu zmluvy predmetné listinné dôkazy nemali nachádzať, ale mali by byť v dispozičnej sfére navrhovateľa ako nového nadobúdateľa pohľadávky. Ani v prípade ustálenia dátumu zosplatnenia úveru by však nemohlo dôjsť k odstráneniu chýbajúcej náležitosti zmluvy a to aká čiastka z mesačnej splátky pripadala v tom ktorom mesiaci na istinu, aká na úrok, prípadne na ďalšie položky. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporcom v rade 1/ a 2/, ktorí boli v konaní úspešní v celom rozsahu vzniklo právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi, títo si však náhradu trov konania neuplatnili, preto im ju nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal jeho zmeny tak, že bude žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovené, alternatívne žiadal jeho zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom a z toho titulu nedostatočné zistenie skutkového stavu. Poukázal na to, že výšku dlžnej sumy preukázal výpisom z bankovej knihy, podľa ktorého bola ku dňu postúpenia pohľadávky z postupcu na jeho osobu dlžná suma vyčíslená vo výške 4.661,09 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 3.785,66 Eur, riadneho úroku 401,84 Eur, úroku z omeškania 437,71 Eur a ostatného príslušenstva vo výške 35,88 Eur. Výpis z bankovej knihy s názvom vyčíslenie pohľadávky z úveru je listinným dôkazom generovaný bankovým systémom, ktorý je certifikovaný a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Tento doklad je relevantným dôkazom na preukázanie dlžnej sumy, je vyhotovený bankovým systémom, ktorý nie je možné fyzicky ovplyvniť a taktiež nie je možné zasiahnuť do jeho výpočtov a vykonávaných operácii a k podrobnému zdôvodneniu by bolo potrebné vyjadrenie experta v oblasti bankovníctva a bankových systémov. Ak si uplatňoval žalobným návrhom sumu 1.716,05 Eur, pričom ku dňu postúpenia pohľadávky neuhradená suma len na istine predstavovala 3.785,66 Eur, jeho nárok bol dôvodný. Odporcovia uplatnený nárok nijakým spôsobom nespochybnili, pričom mohli preukázať vykonané úhrady v prípade, ak by s výškou dlžnej sumy nesúhlasili a mali zato, že táto je nižšia.
Odporcovia v rade 1/ a 2/ sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil podľa § 221 ods. 1, písm. h/ O.s.p. a podľa odseku 2 tohto zákonného ustanovenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V prejednávanej veci odporcovia v rade 1/ a 2/ ako dlžníci uzatvorili so Slovenskou sporiteľňou a.s. zmluvu o splátkovom úvere. Podľa článku I. tejto zmluvy bola dohodnutá výška poskytovaného úveru na sumu 91.000,- Sk (3.020,65 Eur) s tým, že výška splátky mala predstavovať sumu 1.477,- Sk (49,03 Eur). Periodicita splátok bola dohodnutá mesačne k 20-temu dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 20.08.2005 a poslednej splátky dňa 20.07.2013. Podľa obsahu žaloby si navrhovateľ v prejednávanej veci uplatnil splátky úveru splatné od 20.09.2010 do 20.07.2013 v počte 35 a celkovej výške 1.716,05 Eur. Doplnil, že splátky pôvodne splatné od 20.11.2012 do 20.07.2013 sa stali splatnými dňa 04.11.2012, kedy vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
Zo splatných splátok úveru a na základe uhradených platieb si navrhovateľ zároveň vyčíslil úroky z omeškania do dňa mimoriadnej splatnosti úveru (t.j. do 04.11.2012 a potom z celkovej žalovanej istiny 1.716,05 Eur od 05.11.2012 do zaplatenia.
Ak okresný súd vychádzal z právneho názoru, že po zosplatnení úveru má veriteľ právo na úhradu splátok bez dojednaných zmluvných úrokov dostatočne dôsledne neprihliadal na to, že navrhovateľ si časť žalovanej istiny uplatňuje titulom neuhradených splátok do momentu zosplatnenia celého úveru. Potom, ak si navrhovateľ časť splátok uplatnil do tohto momentu, mal právo na zaplatenie nielen poskytnutého úveru, ale aj dohodnutého zmluvného úroku.
Odvolací súd nepovažoval za správny záver okresného súdu, že navrhovateľ dostatočne nešpecifikoval uplatnený nárok tak, aby bolo možné posúdiť, aká časť z dohodnutej splátky mala predstavovať poskytnutú istinu a aká dohodnuté úroky. Ako uvádzal okresný súd vyzval navrhovateľa na odstránenie tejto nejasnosti. Navrhovateľ na výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 24.10.2013, ktoré mu bolo doručené elektronicky dňa 28.11.2013. V tomto podaní špecifikoval spôsob výpočtu žalovanej istiny s tým, že konkrétne poukazoval na jednotlivé položky v priloženej platobnej histórii, z ktorých pri určení výšky tejto sumy vychádzal. Ak okresnému súdu neboli tieto skutočnosti dostatočne zrejmé, resp. boli potrebné odborné znalosti na posúdenie správnosti tohto vyčíslenia, mohol za týmto účelom postupom podľa § 127 O.s.p. požiadať o prípadné odborné vyjadrenie resp. prizvať znalca do konania. Naviac k okolnostiam poskytnutia finančných prostriedkov ako aj ich úhrady bol vypočutý odporca v rade 1/, ktorý opodstatnenosť výšky uplatneného nároku nerozporoval.
Vychádzajúc z týchto skutočností krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd pri svojom ďalšom rozhodovaní bude vychádzať z toho, ako navrhovateľ špecifikoval uplatnenú istinu v odpovedi na jeho výzvu zo dňa 24.10.2013 a z pripojenej platobnej histórie. Pri rozhodovaní uplatneného nároku prihliadne na skutočnosť, že časť nároku sa týka obdobia do zosplatnenia úveru, v tej súvislosti vyhodnotí aj dôvodnosť nároku navrhovateľa na zmluvné úroky, ako aj úroky z omeškania. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne o trovách celého konania vrátane tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .