Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-410-2014.pdf
PDF · 79.88 KB
Case nature
Subarea
19Co/410/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa S., zastúpeného J. proti odporcovi D., t.č. na neznámom mieste, zastúpenému ustanoveným opatrovníkom O.. B. A., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trenčín, v konaní o zaplatenie 509,88 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 13C/166/2013-38 zo dňa 29. januára 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - vo výroku o trovách právneho zastúpenia m e n í tak, že odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 101,98 Eur, k rukám zástupcu, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 509,88 Eur s príslušenstvom, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 33,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 20,40 Eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa A.. Z. D., vedený v Q.., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 509,88 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Súd rozhodol vo veci podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v súdnom spise a dospel k záveru, že nebol preukázaný zánik záväzku medzi navrhovateľom a odporcom, a preto ho súd zaviazal na úhradu sumy za spotrebovanú elektrickú energiu tak, ako bola vyfakturovaná navrhovateľom. Popri istine súd navrhovateľovi priznal aj nárok na ročné úroky z omeškania v zákonnej výške k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, do omeškania ktorého sa odporca dostal deň po uplynutí splatnosti jednotlivých faktúr v zmysle § 517 ods. 1, 2 O.s.p. a § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného do 31.01.2013. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. a zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi ako plne úspešnému účastníkovi konania trovy konania. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa pozostávajú z odmeny právneho zástupcu vo výške stanovenej v zmysle § 10 ods. 1, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (vo výške 34,86 Eur/jeden úkon), paušálnej náhrady režijných výdavkov (vo výške 7,63 Eur/jeden úkon) a 20 % DPH (17 Eur). Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu za 2 úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a písomné podanie na súd - návrh na začatie konania). Navrhovateľ mal teda právo na trovy právneho zastúpenia vo výške 101,98 Eur. Súd však pri rozhodovaní o povinnosti odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia aplikoval § 150 ods. 2 O.s.p. s poukazom na skutočnosť, že cieľom súdnych konaní v drobných sporoch má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a v týchto konaniach nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Súd z úradnej činnosti zistil, že na tamojšom súde prebieha
viacero konaní, v ktorých vystupuje totožný navrhovateľ s totožným predmetom konania. Súd mal za to, že prejednávaná vec má znaky stereotypnej právnej agendy, keď podania navrhovateľa na súd majú prvky štandardných až automatických postupov, kedy sa spravidla mení iba osoba povinnej osoby a výška úhrady. A práve stereotypná právna agenda v spojení s nízkou hodnotou sporu je tým dôležitým ukazovateľom, ktorý oprávňuje k aplikácii uvedeného zmierňujúceho ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol o tom, že odporca je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 20 % z čiastky, na ktorú by mal navrhovateľ inak nárok a zaviazal ho na úhradu trov právneho zastúpenia vo výške 20,40 Eur a trov konania, pozostávajúceho zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 30,50 Eur a poplatku za vydanie potvrdenia o pobyte odporcu vo výške 3 Eur. Trovy právneho zastúpenia súd priznal A.. Z. D., ktorý vykonal všetky odmenené úkony v danej veci, pričom vypovedanie jeho plnomocenstva súdu oznámené, ani doručené nebolo.
Proti tomuto rozsudku v časti vo výroku o trovách právneho zastúpenia podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Zastával názor, že cieľom ust. § 150 ods. 2 O.s.p. je reagovať na neprimeranosť pri rozhodovaní o trovách konania s poukázaním na cestovné náhrady, nie trovy právneho zastúpenia všeobecne. Mal za to, že cieľom daného ustanovenia nebolo úspešného účastníka úplne zbaviť nároku na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia za úkony nevyhnutne potrebné za účelom dosiahnutia úspechu vo veci. Dôvod v nepriznaní náhrady trov konania nevidel aj z dôvodu, že odporca si bol vedomý existencie svojej pohľadávky, na čo bol upozornený viacerými výzvami. K tvrdeniu súdu, že prejednávaná vec má znaky stereotypnej právnej agendy, keď podania navrhovateľa majú prvky štandardných až automatických postupov, uviedol, že už pri prevzatí veci si správne vykonanie právneho zastúpenia vyžaduje vec posúdiť a ku každému prípadu sa musí pristupovať s osobitnou starostlivosťou. Mal za to, že trovy právneho zastúpenia, tak ako boli vyčíslené, sú nepochybne účelne vynaložené a sú nevyhnutne potrebné na dosiahnutie úspechu v tejto veci. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že navrhovateľovi prizná náhradu trov právneho zastúpenia.
Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa § 220 O.s.p. zmeniť.
Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti odporcu nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 20,40 Eur navrhovateľovi. Vo zvyšku rozsudok okresného súdu o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 509,88 Eur s prísl. a povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 33,50 Eur nebol napadnutý účastníkmi, nadobudol právoplatnosť, a preto krajský súd rozsudok okresného súdu v tejto časti nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Povinnosť nahradiť trovy konania sa teda spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci.
Predpokladom, splnením ktorého vznikne nárok na náhradu trov konania, je v prvom rade plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním petitu návrhu a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Účastník, ktorý mal plný úspech vo veci, má potom nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny vo výške 509,88 Eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa rozsudkom, č.k. 13C/166/2013-38 zo dňa 29.01.2014 tomuto návrhu v celom rozsahu vyhovel. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že navrhovateľ
mal vo veci plný úspech. Preto v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania.
Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa síce správne priznal navrhovateľovi náhradu trov konania, avšak nesprávne uplatnil na danú vec moderačné právo a znížil náhradu trov konania v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p., čím priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia len vo výške 20 %, predstavujúcich sumu 20,40 Eur. Náhrada trov mu bola priznaná z dôvodu plného úspechu vo veci.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu v osobitných prípadoch nepriznať alebo znížiť trovy konania, resp. ich náhradu. Aplikácia tohto ustanovenia je zákonom viazaná na splnenie dvoch podmienok. Prvou je skutočnosť, že ide o drobný spor a druhou skutočnosť, že trovy konania, ktorých náhradu si účastník konania uplatňuje, sú neprimerané voči pohľadávke, ktorá je predmetom konania.
V danej veci bola predmetom konania pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie 509,88 Eur. Jedná sa teda o tzv. drobný spor, keď predmet konania nedosahuje výšku 1.000 Eur a nejde o vec uvedenú v § 200ea ods. 2 O.s.p. Tým je splnená prvá z dvoch podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Druhá podmienka, že trovy konania, ktorých náhradu si účastník konania uplatňuje, musia byť neprimerané voči pohľadávke, ktorá je predmetom konania, však splnená nebola. V napadnutom uznesení súd prvého stupňa uviedol, že náhrada trov právneho zastúpenia navrhovateľa v plnej výške predstavuje 101,98 Eur, pričom po uplatnení moderačného práva mu priznal 20 % z tejto sumy, t. j. 20,40 Eur. Vzhľadom na pomer výšky trov právneho zastúpenia aj spolu s priznanými trovami konania (súdny poplatok a poplatok za vydanie potvrdenia o pobyte odporcu spolu vo výške 33,50 Eur) v celkovej výške 135,48 Eur k sume, ktorá bola predmetom konania, krajský súd nepovažuje za správne uplatniť moderačné právo, a má za to, že navrhovateľovi patrí plná náhrada trov konania.
Odvolací súdu taktiež dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 76/2012, v ktorom okrem iného konštatoval, že k využitiu § 150 ods. 2 O.s.p. a nepriznaniu alebo zníženiu trov konania účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech, môže všeobecný súd pristúpiť len v prípade, ak uplatnené trovy sú neprimerané vo vzťahu k pohľadávke. Neprimeranosť trov by mala v podstate znamenať, že ich výška prekračuje hodnotu pohľadávky. Na druhej strane posúdenie neprimeranosti trov vo vzťahu k hodnote sporu nie je v zákone explicitne vymedzené, je dané na úvahe súdu, ktoré spolu so závermi na to nadväzujúcimi musia byť vždy odôvodnené a celkom legitímne.
Náhrada trov právneho zastúpenia prvostupňového konania navrhovateľa v zmysle uvedeného pozostáva z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby v celkovej výške 101,98 Eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení z hodnoty pohľadávky 509,88 Eur, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia 34,86 Eur, písomné podanie na súd - návrh na začatie konania 34,86 Eur, režijný paušál 7,63 Eur x 2, 20 % DPH vo výške 17 Eur, keďže právny zástupca navrhovateľa je platiteľom dane z pridanej hodnoty.
Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorý by mal v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak náhradu trov odvolacieho konania nežiadal, preto mu náhrada trov nebola priznaná.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .