Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/428/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti T.: L., nar. XX.XX.XXXX a Q. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, 901 01 Malacky, deti rodičov: matky - Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. T. XXX, a otca - L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. T. XXX, zastúpeného JUDr. Ingrid Haulíkovou, advokátkou so sídlom Záhorácka 100, 901 01 Malacky, v konaní o návrhu otca na zvýšenie výživného, na odvolanie matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Malacky, zo dňa 23.06.2021, č.k. -168, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 23.06.2021, č.k. -168 vo výroku I. matke Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, uložil počnúc dňom 11.03.2020 povinnosť prispievať na výživu maloletého L. T., nar. XX.XX.XXXX, zvýšeným výživným z 50 eur na 110 eur mesačne a maloletej Q. I. T., nar. XX.XX.XXXX, zvýšeným výživným z 50 eur na 80 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, II. a III. zročné výživné za obdobie od 11.03.2020 do 30.06.2021 na maloletého L. T., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 630,64 eura a na maloletú Q. I. T., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 230,32 eura matke uložil zaplatiť na každé z detí v pravidelných mesačných splátkach 15 eur k rukám otca spolu s bežným výživným počnúc vykonateľnosťou rozsudku s tým, že v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celé plnenie, IV. vo zvyšku návrh otca zamietol, V. zmenil rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. -613, zo dňa 14.12.2017 v časti o výživnom na maloleté deti, VI. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. (ďalej ), , , , a , , , Zákona o rodine, a skutkovo tým, že po vykonaní dokazovania dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu otca na zvýšenie výživného. Zmenu pomerov posudzoval s poukazom na ostatný rozsudok Okresného súdu Malacky, č.k. -613 zo dňa 14.12.2017, právoplatným dňa 03.01.2018, ktorým sa schválenou rodičovskou dohodou matka zaviazala prispievať na každé z detí po 50 eur mesačne, poberala rodičovský príspevok 213,20 eura, jej pracovná činnosť v spol. C. s.r.o. skončila dohodou k 31.12.2017 (mzda za 9/2017 27,72 eura, za 10/2017 51,96 eura), otec pracoval v spol. X., s.r.o., s príjmom 1.073 eur brutto, v školskom roku 2017/2018 bol maloletý L. žiakom 8. triedy a maloletá Q. žiačkou 5. triedy základnej školy. Za preukázané mal v čase podania návrhu a školského roka 2019/2020, že maloletý L.r začal študovať v 1. ročníku strednej školy, maloletá Q. bola v 7. ročníku základnej školy.

Priemerné mesačné náklady otec vyčíslil na maloletého L. 462 eur (strava 130 eur, školské obedy 40 eur, vreckové 50 eur, oblečenie 70 eur, cestovné 62 eur, krúžok programovania 30 eur, drogéria 20 eur, lieky, lekár 20 eur, mobil 10 eur, električenka 10 eur, školské potreby 20 eur), osobitný náklad na lyžiarsky výcvik 100 eur, vodičský preukaz 750 eur. Na maloletú Q. 370 eur (strava 130 eur, oblečenie 100 eur, cestovné 10 eur, drogéria 30 eur, čeľustný ortopéd 5 eur, školské potreby 20 eur, lieky, lekár 25 eur, mobil 10 eur, nepravidelné výdavky 40 eur), osobitný náklad na očkovanie 150 eur. V období od 11/2019-05/2021 zistil čistý mesačný príjem otca 1.209,30 eura (vrátene odmien), prídavky na obe maloleté deti za rok 2020 49,90 eur, za rok 2021 spolu 51 eur mesačne. Podľa potvrdenia obce Plavecký Mikuláš, matka pracovala na obecnom úrade ako referentka, dňa 22.02.2020 ukončila rodičovskú dovolenku a dňa 24.02.2020 nastúpila do zamestnania, v ktorom dňa 02.03.2020 dala výpoveď a pracovný pomer ukončila dohodou, jej príjem bol 940 eur brutto (čistý mesačný príjem za 02/2020 bol 214,91 eura, za 04/2020 1227,76 eura spolu s výplatou za nevyčerpanú dovolenku). V období od 25.03.2020 do 31.08.2020 bola zamestnaná v spol. C. s.r.o., pracovala iba v 03/2020 s príjmom 133,94 eura a neskôr čerpala neplatené voľno. Od 17.08.2020-25.08.2020 bola zamestnankyňou spol. I. Q., s.r.o. s vymeriavacím základom 200 eur. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bola vedená od 03.03.2020 do 24.03.2020 (164,90 eura) a od 01.09.2020 do 05.10.2020 (170,60 eura). Od 06.10.2020 pracuje v Zariadení sociálnych služieb Pod hradom Plavecké Podhradie, kde od 10/2020-05/2021 dosiahla priemerný čistý mesačný príjem 664,71 eura mesačne. Obaja rodičia bývajú v jednej obci, v rodinných domoch v ich osobnom vlastníctve, pričom na strane otca zistil, že náklady na domácnosť a bývanie znáša sám, na strane matky mal za preukázané, že v jej domácnosti sa zdržiava jej partner, otec jej najmladšieho dieťaťa, s predpokladom podieľania sa na nákladoch jej domácnosti. Otec má v obci pozemky ornej pôdy, ktoré vlastnil už v čase posledného rozhodnutia súdu.

3. Vykonaným dokazovaním ustálil v čase podania návrhu (dňa 11.03.2020) podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu čiastočné zvýšenie výživného a to na strane matky, ktorá dňa 22.02.2020 ukončila rodičovskú dovolenku a dňa 24.02.2020 nastúpila do zamestnania, ako aj na strane maloletých detí vzhľadom na ich vek, dospievanie, rast životných nákladov a okolnosti, že v školskom roku 2019/2020 maloletý L. začal študovať na strednej škole a maloletá Q. bola v 7. ročníku základnej školy. Vychádzal z vyčíslených nákladov na potreby detí, považujúc ich za dôvodné, aj keď v celosti neuznal náklady otca vo všetkých položkách (napr. 100 eur mesačne na oblečenie maloletej Q.) a do úvahy vzal aj ich zdravotný stav (obe deti majú sezónnu alergiu, maloletá Q. atopickú dermatitídu, maloletý L. sa lieči na akné). Zohľadnil osobnú starostlivosť otca o maloleté deti. Uviedol, že aj keď ním vyčíslené náklady detí nekorešpondujú so životnou úrovňou matky, nemožno mu vyčítať pokiaľ ich v takomto rozsahu zabezpečuje, s poukazom na čiastočné zvýšenie jeho príjmu oproti predchádzajúcemu obdobiu. Dôvodil, že pri zvýšení výživného bolo potrebné stanoviť mieru podielu matky na týchto nákladoch v súvislosti s jej schopnosťami a možnosťami, a s poukazom aj na jej ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Zohľadnil rozdielnosť dosahovaných príjmov rodičov, ako aj okolnosť, že maloletá Q. sa zdržiava v domácnosti matky každý druhý týždeň od stredy do nedele a maloletý L. matku pravidelne nenavštevuje. S poukazom na uvedené a okolnosť, že maloletý L. je študentom strednej školy v jeho prípade určil vyššie výživné. Aplikujúc princíp potencionality príjmu na strane matky, zvýšil výživné od podania návrhu, teda aj za obdobie, kedy bola matka nezamestnaná, resp. čerpala neplatené voľno. Dôvodil, že matka sa po skončení rodičovskej dovolenky opäť vrátila do práce, krátko na to však pracovný pomer ukončila dohodou, bez preukázania dostatočne vážnych dôvodov o to viac, keď nemala dohodnutú inú prácu za účelom zabezpečenia si príjmu a výživy jej nezaopatrených detí. Neprihliadol na obranu matky, že ju k takémuto kroku viedli zdravotné dôvody, keď z ňou predloženej lekárskej správy nevyplýva jej práceneschopnosť, resp. že jej zdravotný stav bol prekážkou výkonu práce na obecnom úrade (v danom období riešila isté zdravotné problémy urologického charakteru), a súčasne tvrdila, že pracovný pomer ukončila aj preto, že ju práca už nenapĺňala. Teda neprihliadol k strate príjmu matky po ukončení pracovného pomeru dohodu a vychádzal z jej potencionálneho príjmu, ktorý by matka dosahovala u svojho zamestnávateľa na pozícii matrikárky/referentky, než došlo k jeho skončeniu. Pokiaľ sa matke hľadanie práce komplikovalo príchodom pandémie, túto okolnosť ktorá nemôže byť na ťarchu maloletých detí, nezohľadnil. Trvalejšie zamestnanie matka získala v 10/2020, a to s porovnateľným príjmom ako v práci na obecnom úrade, preto nedospel k záveru, že jej aktuálny príjem nezodpovedá jej možnostiam a schopnostiam (resp. že by mal výživné určiť z vyššieho príjmu, ktorý by matka mohla dosahovať). Uviedol, že síce matka žije v Bratislavskom kraji (avšak nie v Bratislave ale v obci Plavecký Mikuláš), a osobne sa stará o maloletú dcéru Q., ktorá je dieťaťom v predškolskom veku, čím je pri hľadaní si práce limitovaná, čo bolo potrebné zohľadniť. Uviedol, že deti sa podieľajú na životnej úrovni svojich rodičov, pričom v konaní nezistil takú životnú úroveň matky, ktorá by odôvodňovala vyššiu, ako určenú výšku výživného, a to aj za situácie,

že väčšiu časť nákladov na maloleté deti bude naďalej financovať otec. Z uvedených dôvodov návrhu vyhovel čiastočne a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Napokon za preukázané mal (pohovorom s maloletou Q.), že otec maloletej Q. v domácnosti matky skutočne trávi veľa času (býva tam), teda nejde len o občasné návštevy (okrem toho je aj podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti), preto vychádzal z toho, že sa podieľa na chode domácnosti matky a na nákladoch maloletej Q. (plyn 60 eur, elektrina 41 eur, voda 15 eur, žumpa 12 eur, drevo 17 eur, internet 16,39 eura, TV 9 eur, benzín 50 eur, strava 250 eur, náklady maloletej Q. oblečenie, drogéria 70 eur, MŠ 50 eur). Pokiaľ matka argumentovala potrebou investície do nedokončeného domu uviedol, že zveľaďovanie bývania nemá prednosť pred výživou maloletých detí.

4. Zročné výživné za obdobie od 11.03.2020 do 30.06.2021 (ako rozdiel medzi zvýšeným a doteraz určeným výživným) na maloletých L. v sume 630,64 eura (alikvotná časť za mesiac apríl 60 eur/31 x 21 dní + 15 mesiacov x 60 eur - 310 eur úhrady nad rámec výživného), Q. v sume 230,32 eura (alikvotná časť za mesiac apríl 30 eur/31 x 21 dní + 15 mesiacov x 30 eur - 240 eur úhrady nad rámec výživného), uložil matke zaplatiť v splátkach po 15 eur mesačne pre každé z detí, pod stratou výhody splátok, s ohľadom na celkové majetkové pomery matky, výšku jej mesačného príjmu a zročného výživného tak, aby bol dlh na výživnom splatený v primeranom čase podľa . O trovách konania rozhodol podľa (ďalej ).

5. Proti rozsudku v časti týkajúcej sa zvýšenia výživného na maloleté deti podala odvolanie matka, navrhujúc ho zmeniť a výživné zvýšiť od 11/2020 na maloletého L. z 50 eur na 80 eur mesačne, na maloletú Q. z 50 eur na 70 eur mesačne. Uviedla, že materskú dovolenku ukončila dňa 22.02.2020 a výpoveď z pracovného pomeru u zamestnávateľa Obec Plavecký Mikuláš dala dňa 02.03.2020, teda pred pandémiou ochorenia Covid-19, kedy nevedela, že bude ťažké nájsť si nové zamestnanie. Uviedla, že zdravotné problémy urologického charakteru, boli jedným z dôvodov podania výpovede. Prácu si našla až od 06.10.2020 v ZSS Pod hradom Plavecké Podhradie a začala na každé z detí dobrovoľne prispievať o 25 eur viac. Preto nesúhlasí s určením výživného od podania návrhu dňa 11.03.2020, ale od 11/2020, kedy dostala prvý príjem. Tvrdila, že s otcom jej najmladšieho dieťaťa, maloletej Q., nežije v spoločnej domácnosti a ani to neplánujú. V jej domácnosti sa zdržiava keď chodí za dcérou alebo zabezpečuje jej starostlivosť počas jej práce v nočných zmenách, pritom na jej dome má podiel 1/3. Uviedla, že si podala návrh na určenie výživného na maloletú Q.. Poukázala na rozdiel v počte vyživovacích povinností a vo výške príjmu medzi ňou a otcom maloletých. Zdôraznila, že maloletá Q. je u nej každý druhý týždeň štvrtok až nedeľa, spoločný čas trávia aktívne, kupuje jej oblečenie, stravu, financuje záľuby, lekára, výlety a pod..

6. Proti rozsudku podal podľa , odvolanie otec, navrhujúc ho zmeniť a výživné od 11.03.2020 zvýšiť na maloletého L. z 50 eur na 130 eur mesačne, na maloletú Q. z 50 eur na 100 eur mesačne, zročné výživné na maloletého L. 473,97 eura a na maloletú Q. 364,08 eura povoliť matke splácať k jeho rukám spolu s bežným výživným od vykonateľnosťou rozsudku v mesačných splátkach po 30 eur na každé z detí. Nesúhlasil so záverom súdu, keď on zo svojho príjmu musí zabezpečiť potreby dvoch dospievajúcich detí a matka iba štvorročného dieťa. Matka zavádza že je vo finančnej núdzi, odkázaná sama na seba, keď jej partner U. C.-T. žije s ňou v spoločnej domácnosti a pomáha jej. V snahe vyvrátiť tvrdenia maloletej Q. kolíznej opatrovníčke o ich spolužití, podala návrh na určenie výživného na dcéru Q. C. T., a chcela ovplyvniť aj Q. (sms matky). Investíciu matky do dokončenia domu (úver 1.000 eur na opravu hospodárskej budovy) nemožno zohľadniť, ako nie nevyhnutný náklad. Poukázal na neustále zvyšujúce sa náklady detí, ktoré ako preukázané, odôvodňujúcu ním navrhovanú výšku výživného. Zdôraznil, že matka v 2/2020 mala po materskej dovolenke nastúpiť do práce na obecný úrad a bez toho, aby mala dohodnutú inú prácu, tento pracovný pomer dobrovoľne ukončila. Od 25.03.2020 do 31.08.2020 odpracovala vo firme svojho priateľa tri dni a čerpala neplatené voľno. Od 10/2020 pracuje v ZSS s porovnateľným funkčným platom ako na obecnom úrade, avšak jej vznikli zbytočné výdavky na cestovanie (50 eur mesačne), ktoré mohla dať deťom. Mal za to, že v prípade matky so stredoškolským vzdelaním, bez obmedzenia v zdravotnom stave, žijúcou v bratislavskom regióne s nízkou mierou nezamestnanosti, je možné uplatniť zásadu potencionality jej príjmu.

7. Kolízny opatrovník v záujme maloletej navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

8. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka zotrvala na svojej skutkovej argumentácii a odvolacích návrhoch uvedených v odvolaní.

9. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, , , s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa , a dospel k záveru, že odvolanie matky a odvolanie otca nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia otázky zvýšenia výživného na maloleté deti, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je postačujúce, spĺňajúce podmienky , súd prvej inštancie sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania. V odvolaniach rodičov neboli uvedené žiadne nové skutkové okolnosti, ktoré by súd prvej inštancie nevzal do úvahy a ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne v celosti poukazuje.

10. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( , ).

12. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. PQ.alík v priebehu odvolacieho konania dňa XX.XX.XXXX nadobudol plnoletosť a pripojil sa k návrhu a odvolaniu otca.

14. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia.

15. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote,

výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.

16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov.

17. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu otca na zvýšenie výživného pre maloleté deti z hľadiska ich súčasných odôvodnených potrieb, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých sú deti doposiaľ plne odkázané, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine), porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. -613 zo dňa 14.12.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.01.2018.

18. Odvolací súd argumentáciu matky uvedenú v odvolaní, že po podaní výpovede dňa 02.03.2020 na obecnom úrade nemohla vedieť, že sa v dôsledku nastupujúcej pandémie nebude môcť dlhšie zamestnať a že dôvodom ukončenia pracovného pomeru boli jej zdravotné problémy, vyhodnotil ako nedôvodnú a poukazuje v tomto smere v celosti na správne závery súdu prvej inštancie. Z obsahu celého spisového materiálu a ani z odvolania matky nevyplýva, že by bol vo výkone jej práce na obecnom úrade v 02/2020, prekážkou jej zdravotný stav. Správne súd prvej inštancie potom neprihliadal na dobrovoľné ukončenie pracovného pomeru matky na obecnom úrade dohodou a vyhodnotil ho ako vzdanie sa zamestnania bez dôležitého dôvodu (§ 75 ods.1 Zákona o rodine), a v období od podania návrhu dňa 11.03.2020 do 06.10.2020 (kedy sa zamestnala v ZSS v Plaveckom Podhradí) vychádzal z potencionálneho príjmu matky, ktorý by dosahovala, keby na obecnom úrade pracovný pomer neukončila. Súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že matka, ktorá má vyživovaciu povinnosť k trom nezaopatrením deťom, pracovný pomer na obecnom úrade, bez toho, aby mala dohodnutý porovnateľný príjem v inom zamestnaní, tento pracovný pomer s finančnou istotou ukončila predčasne a neuvážene. Správne súd prvej inštancie uvedené v záujme maloletých detí a ich nároku na primerané výživné zo strany povinného rodiča, v tomto prípade matky, nezohľadnil. Pokiaľ matka žiada ustáliť výživné na maloletú Q. o 10 eur mesačne menej ako určil súd prvej inštancie dôvodiac, že maloletá sa v jej domácnosti zdržiava cca 8 dní v mesiaci, kedy jej poskytuje vecné plnenia a zabezpečuje jej potreby, odvolací súd udáva, že práve táto okolnosť už bola zohľadnená súdom prvej inštancie pri zvýšení výživného v prípade maloletej Q. v menšom rozsahu ako u L.. Rovnako súd prvej inštancie pri súčasnom posúdení zákonných kritérií určovania výživného na maloleté deti a ich zmeny, správne pri ustálení výšky výživného vychádzal z rozdielnej výšky príjmu rodičov, ako aj počtu ich vyživovacích povinností. Rovnako správne súd prvej inštancie uzavrel aj otázku spolužitia matky s jej partnerom a otcom maloletej Q. v kontexte jeho podieľania sa na nákladoch matky na bývanie, domácnosť a potreby ich spoločnej dcéry (o ktorú sa osobne aj podľa tvrdenia matky v jej domácnosti stará). Uvedený záver súdu nespochybnila ani matkou preukázaná kúpa neobývateľného domu v ich obci pánom C.- T. v 4/2020. V danej posudzovanej veci súd prvej inštancie správne vyhodnotil dostatočnú spôsobilosť možností a schopností matky na pokrytie zvýšených odôvodnených potrieb maloletých detí, jednak za obdobie od 11.03.2020 do 06.10.2020 ako aj od 06.10.2020, kedy sa zamestnala a začala dosahovať príjem, ktorý je v konečnom dôsledku porovnateľný s jej príjmom v pôvodnom zamestnaní na obecnom úrade.

19. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacími dôvodmi otca, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Námietka otca, že súd pri hodnotení príjmu matky mal vychádzať z jeho potencionality aj za obdobie od 06.10.2020, kedy sa už zamestnala v ZSS v Plaveckom Podhradí (že sa vzdala lepšieho zamestnania s vyšším príjmom), je nesprávna a nedôvodná. Súd prvej inštancie správne vychádzal z potencionality príjmu matky v období, kedy sa bez dôležitého dôvodu vzdala svojho príjmu z pracovného pomeru jeho ukončením na obecnom úrade a správne vyhodnotil aj možnosti a schopnosti matky z pohľadu jej vzdelania, praxe, veku a zdravotného stavu pri získaní príjmu u nového zamestnávateľa, ktorý je v porovnateľnej výške aký mala ako referentka obecného úradu. Správne súd prvej inštancie teda vychádzal pri zvýšení výživného nielen z nákladov vyčíslených otcom na maloletých, ale aj z rozdielnej výšky príjmov rodičov (v prospech otca) a možného dosahovaného príjmu matky, zodpovedajúceho jej schopnostiam a možnostiam ale aj jej osobnej starostlivosti a vyživovacej povinnosti k jej tretiemu maloletému dieťaťu v predškolskom veku. Rovnako správne odpovedal na argumentáciu otca, že matka síce žije v regióne Bratislavského kraja s nízkou mierou nezamestnanosti, ale býva (ako otec) v obci Plavecký Mikuláš a s ohľadom na jej sociálne a rodinné pomery si hľadá prácu v danej lokalite (osobná starostlivosť o maloletú Q. a zvýšené náklady na cestovanie za prácou do Bratislavy by z časového a finančného hľadiska nemuseli znamenať taký finančný benefit, aký si otec predstavuje).

20. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním a dôvodov podaných odvolaní, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom došlo na strane maloletých detí a matky, k podstatnej zmene pomerov, ktorú súd prvej inštancie správne premietol do výšky výživného. Rovnako správne ustálil aj počiatok zmeny pomerov, ktorý korešponduje s podaním návrhu na zvýšenie výživného, porovnaním obdobia od posledného rozhodnutia súdu o výživnom, v čase kedy boli obe maloleté deti na druhom stupni základnej školy a matka na rodičovskej dovolenke (čo bolo dôvodom pre dohodu rodičov o výživnom po 50 eur na každé z detí), s obdobím školského roka 2019/2020 v ktorom L. začal študovať na strednej škole a maloletá Q. bola v 7. ročníku základnej školy (ich potreby sa čiastočne zvýšili) a matka od 24.02.2020, po ukončení materskej dovolenky nastúpila do zamestnania. Výška výživného zodpovedá kritériám rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa uvedených v ustanovení § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. možnostiam a schopnostiam rodičov a ich majetkovým pomerom, v nadväznosti na preukázanú zmenu pomerov § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd dáva do pozornosti matky, že nemožno považovať za sporné zvyšovanie potrieb maloletých detí vzhľadom na ich vek a rast životných nákladov, ktoré aj pri zvýšení výživného naďalej v prevažnej miere zabezpečuje otec. Pokiaľ ide o výšku mesačných nákladov na odôvodnené potreby maloletých, tieto tak ako vyplývajú zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania možno považovať za primerané. Pri určení výšky výživného do tejto súd prvej inštancie správne premietol aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti, ako je výkon osobnej starostlivosti otca o maloletých, ale aj čas, ktorý maloletá Q. trávi počas kalendárneho mesiaca u matky. Určená výška výživného rovnako zodpovedá zisteným možnostiam a schopnostiam obidvoch rodičov, ich majetkovým pomerom a ich životnej úrovne a to aj s poukazom na ich osobné náklady. Odvolacie dôvody rodičov neboli dôvodné, keď súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav ( ), pri určení výživného zistené skutkové okolnosti vrátane tých, na ktoré rodičia vo svojom odvolaní poukazovali aj správne vyhodnotil.

21. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil, poukazujúc na jeho správne závery s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil ( ).

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa .

23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).