Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-314-2012.pdf
PDF · 78.68 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/314/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. I., R.. X.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante, dieťa rodičov - matky: E. J., W.. J., R.. XX.X.XXXX, D. Č.X. D. XXX, a otca: C. I., R.. X.XX.XXXX, D. F. XX/X, Č., o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd schvaľuje rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa znižuje výživné otca na maloletého C. I., R.. X.X.XXXX zo sumy 350,- Eur mesačne na sumu 280,- Eur mesačne, počnúc od 25.3.2014, pričom výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 13P/296/2010-151 zo dňa 9.6.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k. 9CoP/24/2011-166 zo dňa 6.9.2011 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloletého C. I..
Otec je povinný zaplatiť Slovenskej republike prostredníctvom Okresného súdu Galanta náhradu trov štátu vo výške 15,34 Eur za poskytnutú správu od UNICredit Bank Slovakia, a.s. Bratislava, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.10.2012, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd znížil rozsah jeho vyživovacej povinnosti na maloletého C. I., naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 13P/296/2010-151 zo dňa 9.6.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k. 9CoP/24/2011-166 zo dňa 6.9.2011 a to zo sumy 350,- Eur mesačne na 110,- Eur mesačne, nakoľko od poslednej úpravy výživného sa podstatne zmenili pomery na jeho strane tým, že jeho príjem zo živnosti z dôvodu výrazného poklesu zákaziek, neistých platieb od zákazníkov, objektívneho poklesu príjmov v dôsledku hospodárskej krízy v oblasti stavebnej činnosti, v ktorej pôsobí, sa podstatne znížil a tak nie je schopný platiť výživné v súdom určenej výške. Poukázal na to, že maloletému sa snaží prispievať aj vecnými plneniami, pričom naďalej trvá jeho vyživovacia povinnosť aj k plnoletému synovi K. I., ktorý študuje na vysokej škole.
Na pojednávaní dňa 20.3.2014 uzatvorili rodičia maloletého dieťaťa rodičovskú dohodu o znížení výživného spôsobom uvedeným vo výroku rozhodnutia. Na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie proti rozsudku.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Podľa § 163 ods. l O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 78 ods. l, prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Osobitným zákonom v danom prípade je zákon č. 601/2003 Z. z. (§ 2 písm. c/) o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom v súlade s Opatrením MPSVaR č. 186/2013 Z. z. je minimálna výška vyživovacej povinnosti na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa s účinnosťou 1.7.2013 suma 27,13 Eur.
Podľa § 75 ods.1 veta prvá zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods.1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Maloletý C. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. V čase rozhodovania súdu rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, matka je slobodná, otec je rozvedený, okrem maloletého C., o ktorého v konaní ide, matka inú vyživovaciu povinnosť nemá, otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti (K. I., R.. XX.X.XXXX, študent 3. ročníka vysokej školy, mal. C. I., R.. X.X.XXXX). Matka je na predĺženej materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na jedno dieťa spolu vo výške 217,- Eur mesačne + peňažný príspevok na kompenzáciu na ZŤP 17,-Eur mesačne + na benzín 30,- Eur mesačne, spolu s maloletým C. žije v spoločnej domácnosti s rodičmi (matka nezamestnaná, otec zamestnaný) a plnoletým invalidným bratom v rodinnom dome v Č. D., ktorý patrí do vlastníctva jej rodičov. Otec je od marca 2014 opäť živnostníkom v oblasti stavebníctva, podľa vlastného vyjadrenia príjem zo živnosti má cca. 700,- až 800,- Eur netto mesačne, okrem toho je jediným konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti DOM-ARCH, s.r.o., Bratislava, ktorá je v strate, žije v spoločnej domácnosti spolu s maloletou C. a partnerkou N. C. v rodinnom dome v Častej, ktorý patrí do vlastníctva jeho partnerky, ktorá je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok. Maloletý C. má toho času 5 rokov, navštevuje špeciálnu materskú školu v T., je zdravotne ťažko postihnutý, prekonal detskú mozgovú obrnu, má vrodenú vývojovú chybu, pravidelne navštevuje neurológa, špeciálneho pedagóga a logopéda.
Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, nakoľko takéto rozhodnutie je v súlade s citovanými ustanoveniami Zákona o rodine, je v záujme maloletého dieťaťa a zodpovedá možnostiam a schopnostiam obidvoch rodičov.
Podľa § 141 ods. 2 O.s.p. trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky ustanoveného zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie (§18), platí štát.
Podľa § 148 ods. 1, veta prvá, O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil.
Súd v rámci dokazovania vyžiadal dňa 17.9.2013 správu od UniCredit Bank ohľadom finančných prostriedkov týkajúcich sa otca maloletého dieťaťa. Banka žiadané informácie poskytla dňa 8.10.2013, pričom si zároveň uplatnila a vyčíslila náklady súvisiace s poskytovaním informácii vo výške 15,34 Eur, ktorá suma bola súdom priznaná a uhradená zo štátnych prostriedkov. Nakoľko štát v konaní titulom trov dôkazu na strane otca uhradil uvedenú sumu, súd otca zaviazal titulom náhrady trov štátu na zaplatenie sumy vo výške 15,34 Eur.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, pretože sa účastníci svojho práva podať odvolanie výslovne vzdali po vyhlásení rozsudku podpisom do zápisnice.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.