Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4CoP-96-2022.pdf
PDF · 80.45 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/96/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci navrhovateľa: M. Z., D.. X.XX.XXXX, N. O. XX, Z., proti odporcovi: O. Z., D.. XX.X.XXXX, H. N. O. XX, Z., v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 28Pc/13/2022-22 zo dňa 29.6.2022 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zvýšenia výživného zo sumy 80 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„I. m e n í rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 30P/146/2015 zo dňa 25.05.2016 vo vzťahu k vyživovacej povinnosti na M. Z. tak, že
zvyšuje výživné zo strany odporcu na navrhovateľa zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku opakovane do budúcna,
II. v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a,
III. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
3. Súd rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 62 ods.1-5, § 63 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že od poslednej úpravy výživného, t.j. 6 rokov, došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľa. Pri poslednej úprave bol navrhovateľ maloletý a navštevoval R. školu. V školskom roku 2021/22 bol žiakom X. F. Z. školy. Jeho výdavky na výživu sa teda podstatne zvýšili. Súd prvej inštancie zohľadňoval aj príjem otca navrhovateľa, ktorý je čiastočný invalidný dôchodca. Uznanú invaliditu má vo výške 45 %. Otec výživné neplatí, navrhovateľ poberá
dlhodobo náhradné výživné. Otec sa so synom nestretáva. Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedeným ustanoveniam zákona súd zvýšil výživné zo strany odporcu z dôvodu, že na strane navrhovateľa sa zvýšili všetky potreby. V tomto prípade je oprávnenou osobou plnoleté dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na výkon povolania. Navrhovateľ študuje na Z. R. škole, otec na výživné neprispieva. Na výživné od odporcu je navrhovateľ odkázaný, s poukázaním na výdavky, ktoré má navrhovateľ s jeho školou, stravovaním a zabezpečovaním vecí osobnej potreby. Súd zdôrazňuje, že medzi odôvodnené potreby dieťaťa patria nielen tie základné ako je strava, ošatenie, hygiena, výdavky na školu, cestovné, bývanie, lekárska starostlivosť, ale aj potreby, ktoré prispievajú k rozvoju osobnosti mladého človeka (kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záľuby). Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd z odôvodnených potrieb navrhovateľa a z možností a schopností odporcu. Súd považoval stanovenú výšku za takú, ktorou je momentálne odporca schopný prispievať na výživu navrhovateľa. Je povinnosťou oboch rodičov sa o dieťa starať, tak aby životná úroveň dieťaťa bola rovnaká ako životná úroveň každého z rodičov. V prevyšujúcej časti návrh zamietol vzhľadom k súčasnému príjmu odporcu. Súd zdôrazňuje, že v prípade zmeny pomerov na strane účastníkov, je možné podať návrh na zmenu výživného pre plnoleté dieťa.
5. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
III. Obsah odvolania navrhovateľa
6. Navrhovateľ trvá na podanom návrhom. Súdom prvej inštancie priznanú sumu 100 eur považuje za nepostačujúcu aj vzhľadom na súčasné zdražovanie cien a náklady na životnú úroveň. Poukázal na to, že jeho matka má minimálnu mzdu a ďalších súrodencov, ktorí študujú a teda má vo vzťahu k nim vyživovaciu povinnosť, stará sa o nich. Zdôraznil, že jeho otec neplatil na neho výživné ani v čase, keď mohol pracovať a zamestnať sa, a preto dlhodobo poberá náhradné výživné. Žiada o zvýšenie výživného, nakoľko takáto suma je nepostačujúca pre jeho ďalší život.
7. K odvolaniu navrhovateľa sa otec navrhovateľa nevyjadril.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že vo veci sú splnené predpoklady pre zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Podľa obsahu odvolania, navrhovateľ súdom prvej inštancie priznanú sumu 100 eur považuje za nepostačujúcu aj vzhľadom na súčasné zdražovanie cien a náklady na životnú úroveň. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu považuje odvolací súd navrhovateľovo odvolanie za dôvodné. Prijatý právny záver pritom odvolací súd argumentuje nasledovne.
10. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 230 CSP i ust. § 78 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“). CSP v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej). CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).
11. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.
12. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
13. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.
14. K možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca má odvolací súd výhradu nedostatočne zisteného skutočného stavu veci. Je zrejmé, že otec tvrdí, že nesúhlasí so zvýšením výživného, poberá 156 eur čiastočný invalidný dôchodok, používa francúzsku barlu, žije s matkou, ktorá je na dôchodku a bez ktorej by neprežil. Výživné neplatí, lebo nemá z čoho, s deťmi sa nestretáva. Súd prvej inštancie síce zohľadnil, že otec navrhovateľa poberá invalidný dôchodok vo výške 156,30 eur, absentuje však kvantifikácia príjmov, aké by otec aj pri čiastočnej invalidite mohol dosahovať. Pre ten účel bude potrebné zaoberať sa ustálením jeho potencionálneho príjmu.
15. Navyše nie je jasné z napadnutého rozhodnutia, z akého dôvodu súd priznal navrhovateľovi výživné počnúc právoplatnosťou rozsudku, keď navrhovateľ žiadal priznať zvýšené výživné od podania návrhu.
16. Zhrnúc teda vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje neúplne alebo nesprávne zistený skutočný stav veci. Predovšetkým v prípade pomerov na strane otca absentuje hlbšie skúmanie jeho životnej úrovne, resp. potenciality jeho príjmov aj keď je čiastočne invalidným, v zmysle uvedeného vzhliadol odvolací súd nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie, čo sa usiloval zdôvodniť v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia. Každopádne, bez riadneho vyporiadania sa so zákonnými kritériami určovania výživného, učinil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nepreskúmateľným.
17. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
19. Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy a s čl. 6 ods. 1 dohovoru (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 14. septembra 2006, sp. zn. I.ÚS 265/05). Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. mája 2007, sp. zn. IV.ÚS 14/07). Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi konania odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
20. Z dôvodu nepreskúmateľnosti rozsudku pristúpil odvolací súd k jeho zrušeniu postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP. Zvoleným procesným postupom odvolací súd usiloval o zachovanie dvojinštančnosti súdneho konania a súčasne o materiálne naplnenie práva účastníkov konania na súdnu ochranu.
21. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie náležite sa zaoberať predostretými výhradami odvolacieho súdu a opätovne vo veci rozhodnúť, pričom svoje rozhodnutie súd odôvodní podľa požiadaviek zákonodarcu, uvedených v ust. § 220 ods. 2 CSP a v zmysle hmotnoprávnych kritérií, ktoré ukladá predovšetkým Zákon o rodine.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).