Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-408-2012.pdf
PDF · 111.51 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/408/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy v konaniach pôvodne vedených E. X. M. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/ XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX takto
rozhodol:
žalobné návrhy žalobcu vo veciach, ktoré boli pôvodne E. X. M. vedené pod sp. zn. XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, z a m i e t a,
náhradu trov konania žalovanému n e p r i z n á v a,
žalobné návrhy žalobcu vo veciach, ktoré boli pôvodne E. X. M. vedené pod sp. zn. XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, v y l u č u j e na samostatné konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobnými návrhmi E. X. M. doručenými 27.9.2012 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy kvantifikujúc ju diferencovane, nárok na priznanie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy odôvodňujúc však zhodne oneskoreným rozhodnutím súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcu ako oprávneného voči povinným. V konaní pôvodne vedenom na E. X. M. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom B. XXXX/XXXX proti povinnej U. O. žiadajúc majetkovú škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu 831,64 eura, v konaní pôvodne vedenom na E. X. M. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom B. XXXX/XXXX proti povinnému T. F. žiadajúc majetkovú škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu 258,16 eura, v konaní pôvodne vedenom na E. X. M. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom B. XXXX/XXXX proti povinnému U. W. žiadajúc majetkovú škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu 702,56 eura, v konaní pôvodne vedenom na E. X. M. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom B. XXXX/XXXX proti povinnej U. Š. žiadajúc majetkovú škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu 1 499,17 eura, v konaní pôvodne vedenom na E. X. M. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom B. XXXXX/XXXX proti povinnému U.Á. T. žiadajúc majetkovú škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu 619,58 eura, v konaní pôvodne vedenom na E. X. M. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom B. XXXX/XXXX proti povinnej Q. Ď. žiadajúc majetkovú škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu 528,45 eura, v konaní pôvodne vedenom na E. X. M. pod sp. zn. XXC XXX/
XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom B. XXXXX/ XXXX proti povinnej Ľ. S. žiadajúc majetkovú škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu 457,31 eura, v konaní pôvodne vedenom na E. X. M. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom B. XXXXX/XXXX proti povinnej O. F. žiadajúc majetkovú škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu 567,95 eura, v konaní pôvodne vedenom na E. X. M. pod sp. zn. XXC XXX/ XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom B. XXXX/ XXXX proti povinnej E. T. žiadajúc majetkovú škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu 363,27 eura, v konaní pôvodne vedenom na E. X. M. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom B. XXXX/XXXX proti povinnej U. T. žiadajúc majetkovú škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu 331,92 eura.
Uznesením sp. zn. XXC XXX/XXXX - X z 8.10.2012 E. X. M. spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX s tým, že tieto budú naďalej viesť sa pod spoločnou sp. zn. XXC XXX/XXXX.
Uznesením sp. zn. XXNcC XX/XXXX - XX z 19.10.2012 O. X. Q. F. rozhodol tak, že sudcovia E. X. M.É. sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. XXC XXX/XXXX a vec prikázal E. X. F..
Z dôvodov, pre ktoré boli žaloby podané vyplýva, že škoda a nemajetková ujma mala žalobcovi byť spôsobená nesprávnym úradným postupom E. X. M., nakoľko súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti. Podľa žalobcu veci pritom nevykazovali prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala sa taká spolupráca s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Majetková škoda, ktorá žalobcovi vznikla predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. V tomto období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70 Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 Eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde 15 Eur. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, poukázal žalobca na to, že márnym uplynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania a došlo k vyvolaniu viacerých rizík. Náhrada nemajetkovej ujmy má kompenzovať vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovania podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Čo sa týka výšky sumy náhrady za nemajetkovú ujmu, žalobca uviedol, že pri kvantifikácii vychádzal zo súm, ktoré sťažovateľom priznal Ú. X.T. X. H. pri konštatovaní prieťahov v konkrétnom období. Primeranou sumou podľa žalobcu je suma 660 Eur za každý rok meškania, resp. 55 Eur za jeden mesiac.
Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že návrhy žalobcu sú nedôvodné a potrebné je ich zamietnuť. Pokiaľ žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody s odkazom na zákon č. 514/2003 Z. z., predpoklady pre náhradu škody nepreukázal. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky podmienky súčasne, musí ísť o nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, musí vzniknúť škoda a medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou musí byť príčinná súvislosť. Tieto predpoklady žalobca nepreukázal, nepreukázal taktiež predpoklady pre to, aby mala mu byť priznaná nemajetková ujma. Žalovaný poukázal na povahu a predmet konaní, v ktorých malo k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu, spojené s touto podnikateľskou činnosťou, vytvorené. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne. Kvôli predmetom záujmu B.F. O. súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky zneužívajúca slabé finančné a právne vnímanie nízkopríjmových osôb. Jeho postupy nie sú v súlade s dobrými mravmi.
Čo sa týka žalobcom vyčíslenej škody a sumy náhrad nemajetkovej ujmy, žalovaný uviedol, že suma náhrady majetkovej škody v každom zo žalobných návrhov vo výške 125 Eur je len sumou hypotetickou, nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na náhradu škody, nejde o skutočnú škodu, ktorá by žalobcovi bola vznikla. Taktiež sumy žiadaných náhrad nemajetkovej ujmy žalobca vyčíslil vychádzajúc z rozhodnutí Ú.X. X. X. H., ktoré citoval. Úvaha žalobcu však nie je správna, pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy je nevyhnutné zohľadniť špecifiká každej jednotlivej veci, aj to, o aký subjekt ide pokiaľ tvrdí, že mu vznikla ujma, t. j. či ide o osobu fyzickú alebo právnickú. Žalovaný taktiež uviedol, že tak u nárokov na náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy neexistuje príčinná súvislosť.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobnému návrhu taktiež uviedol, že pri každom z uplatnených nárokov, pri ktorom došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009 (t. j. 3 roky predo dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku) vznáša námietku premlčania. Žalobca k vyjadreniu žalovanému, ktoré mu bolo zaslané, žiadne stanovisko nezaujal.
Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 17.6.2014. Žalovaný žiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní s tým, aby súd rozhodol aj v jeho neprítomnosti; na pojednávanie neustanovil sa ani žalobca ani jeho právny zástupca. Súdu v deň nariadeného pojednávania doručená bola požiadavka právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní. Tvrdenia o kolízii pojednávaní však ničím nepreukázal. Pre uvedený dôvod v kontexte s tým, že predvolanie na pojednávanie prevzal žalobca aj jeho právny zástupca v dostatočnom časovom predstihu, mal súd za to, že dôvody, pre ospravedlnenie neúčasti žalobcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní a odročenie tohto pojednávania danými nie sú, preto súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania aj právneho zástupcu žalobcu.
Súd vykonal dokazovanie listinami z tých exekučných spisov E. X. M., ktoré boli súdu zaslané do času než o veci rozhodoval. Zistil, že E. X. M. nepredložil na posúdenie exekučné spisy vo veciach pôvodne vedených pod sp. zn. XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, resp. nie v úplnosti. Vzhľadom na uvedené a nemožnosť súdu posúdiť relevantnosť tvrdení žalobcu o meškaní pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, rozhodol súd tak, že predmetné veci vylúčil na samostatné konania, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
V ostatných veciach zistil:
Vo veci, ktorá bola pôvodne E. X. M. vedená pod sp. zn. XX I. XXX/XXXX z exekučného spisu XXEr XXX/XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnej U. O. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok, doručená 24.6.2010. Dňa 16.8.2010 súd žiadal oprávneného, Stály rozhodcovský súd aj právneho zástupcu oprávneného o predloženie listín, posúdenie ktorých považoval za potrebné. Následne dňa 16.6.2011 rozhodol o zamietnutí žiadosti exekútora o udelenie poverenia; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 1.9.2011. Vo veci, ktorá bola pôvodne E.P. X. M. vedená pod sp. zn. XX I. XXX/XXXX, z exekučného spisu XXEr XXX/XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnému U. W. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok, doručená 17.9.2009. Dňa 23.9.2009 súd vyzval exekútora, ako aj oprávneného k predloženiu listín, posúdenie ktorých považoval za potrebné. Oprávnený požiadal o predĺženie lehoty na predloženie listín o 60 dní. Tejto jeho žiadosti bolo vyhovené. Napriek tomu žiadané listinné podklady súdu nepredložil. K predloženiu listín bol súdom urgovaný písomne 21.1.2010. Dňa 2.3.2010 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, toto jeho rozhodnutie bolo však zrušené odvolacím súdom. Následne 25.3.2011 E. X. M. v časti zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia; toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 5.9.2011. Vo veci, ktorá bola pôvodne E. X. M. vedená pod sp. zn. XXC XXX/XXXX z exekučného spisu XXEr XXX/XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnej Q. Ď. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok doručená 9.9.2010. Dňa 22.9.2010 vyzval súd oprávneného k predloženiu listín, posúdenie ktorých považoval za potrebné. K predloženiu listín, resp. k podaniu informácií požiadal aj povinnú a X. F., a to písomnosťami z 24.1.2011. Následne 31.3.2011 rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie; jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27.4.2011.
Vo veci, ktorá bola pôvodne E. X. M. vedená pod sp. zn. XXC XXX/XXXX z exekučného spisu XXEr XX/XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnej Ľ. S. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenia poverenia doručená 19.1.2011, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Dňa 11.2.2011 súd oprávneného aj jeho právneho zástupcu vyzval na predloženie listín, posúdenie ktorých považoval za potrebné. Následne 11.7.2011 rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol; jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.8.2011. Vo veci, ktorá bola pôvodne E. X. M. vedená pod sp. zn. XXC XXX/XXXX z exekučného spisu XEr XXX/XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnej E. T. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok, doručená 4.7.2011. Dňa 29.7.2011 súd rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol; jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 12.7.2012. Vo veci, ktorá bola pôvodne E. X. M. vedená pod sp. zn. XXC XXX/XXXX z exekučného spisu XXEr XXX/XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnej U. T. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok doručená 21.2.2011. Dňa 7.3. 2011 súd vyzval oprávneného k predloženiu listín a k podaniu informácií, posúdenie ktorých považoval za potrebné. Oprávnený reagoval 24.3.2011. Následne súd 11.7.2011 rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol; jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 12.8.2011.
Na základe zisteného skutkového stavu súd vychádzajúc z právnej úpravy platnej v rozhodnom období uzatvára:
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v ďalšom aj len „zákon č. 514/2003“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálne mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody.
Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z., v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
S účinnosťou od 1.1.2013 bol § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zmenený tak, že znie: Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahov v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia B. X. F. Ľ. F., ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ú. X.T. X. H. o ústavnej sťažnosti, ktorým Ú. X. X. H. konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Zmena právnej úpravy realizovaná bola zákonom č. 412/2012 Z. z., pričom tento zákon prechodné ustanovenia neobsahoval; nakoľko ide o ustanovenie s procesnoprávnym aspektom, súd nároky uplatnené žalobcom posúdil v zmysle aktuálnej právnej úpravy, aj keď v čase, keď boli žalobné návrhy podané, zákon č. 514/2003 Z. z. túto úpravu neobsahoval.
Žalobca žalobnými návrhmi uplatnil nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. argumentujúc nesprávnym úradným postupom E. X. M. (zbytočnými prieťahmi, nerozhodnutím v zákonom stanovenej lehote) v konkrétnych exekučných konaniach žalobcu ako oprávneného voči povinným - dlžníkom z úverových zmlúv, ktoré s nimi uzavrel. Výšku majetkovej škody a nemajetkovej ujmy kvantifikoval ako následok toho, že exekučný súd - E. X. M. nedodržal zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu, v ktorej mal buď vydať poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý o poverenie žiadal alebo jeho žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, predpokladom toho, aby bolo možné v konaní pred súdom rozhodovať o náhrade škody a nemajetkovej ujmy ako dôsledku nesprávneho úradného postupu, pre nedodržanie zákonnej lehoty alebo prieťahy v konaní je podanie sťažnosti na prieťahy v exekučnom konaní, resp. podanie žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní (§ 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.), rozhodnutie o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, následkom ktorého sú prieťahy v súdnom konaní (§ 120 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z.), rozhodnutie B. X. F. Ľ. F., z ktorého vyplýva, že porušené bolo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo rozhodnutie Ú. X. X. H. o ústavnej sťažnosti konštatujúce porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Žalobca v žalobách ani netvrdil, že disponuje rozhodnutím alebo konštatovaním kompetentného orgánu, že v namietaných exekučných konaniach došlo k zbytočným prieťahom alebo že by niektorý sudca rozhodujúci v exekučnej veci bol disciplinárne zodpovedný za prieťahy exekučných konaní. Žalobca síce poukazoval na to, že v exekučných konaniach podával žiadosti s cieľom získať informácie o stave exekučného konania, tieto jeho žiadosti nie sú však sťažnosťami, aké právna úprava predpokladá. Pri absencii záväzného stanoviska, resp. rozhodnutia kompetentného orgánu o tom, že exekučný súd spôsobil zbytočné prieťahy v konaní je možné konštatovať absenciu podstatného predpokladu pre posúdenie relevantnosti žalobami uplatnených nárokov.
Aj pri neexistencii zmeny právnej úpravy, ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., účinnej od 1.1.2013, je potrebné uviesť, že nároky uplatnené žalobcom posúdené by boli ako nedôvodné. Ako vyplýva z exekučných spisov, vo všetkých prípadoch žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok, pričom povinným v exekučnom
konaní bol spotrebiteľ. Slovenská právna úprava poskytuje subjektom majúcim v záväzkových vzťahoch postavenie spotrebiteľa zvýšenú ochranu. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Exekučný súd je v každom štádiu exekučného konania povinný skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Pri zistení neexistencie podmienok materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu musí na tieto zistenia procesne reagovať. Vo všetkých exekučných veciach, na ktoré žalobca poukazoval žalobnými návrhmi, exekučným titulom bolo rozhodcovské rozhodnutie. Súd v exekučnom konaní rozhodujúci musel vychádzať nielen z príslušných ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zo zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Podľa § 45 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
V exekučných konaniach, z ktorých žalobca vyvodzoval svoje nároky, exekučný súd postupoval v súlade s citovanou právnou úpravou, preto po doručení žiadosti exekútora o vydanie poverenia súd skúmal exekučný titul a listiny, na základe ktorých bol exekučný titul vydaný s cieľom zistenia či boli splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Táto povinnosť súdu akcentovaná je aj v uznesení Ú. X. X. H. X.. N.. G. Ú. XXX/XXXX-XX z 9.12.2010.
Rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom s určitými špecifikami, na rozdiel od iných exekučných titulov zákon oprávňuje, aby súdy v konaní o nútenom výkone rozhodcovského rozsudku toto konanie zastavili na návrh alebo aj bez návrhu ak rozhodcovské konanie nemalo vôbec prebehnúť, pretože predmetom sporu bola vec, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, alebo predmetom sporu bola vec už rozhodnutá, tiež vtedy, keď rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom alebo je v rozpore s dobrými mravmi, alebo ním prisúdené plnenie je nemožné. Nie je podstatné, že nebola podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku (uznesenie A. X. X. H. X.. N.. XCdo XXX/XXXX z 29.3.2011). Výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, preto exekučný súd v exekučných konaniach, na ktoré žalobca poukazoval, skúmal exekučné tituly žalobcu, čím dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do vydania samotného poverenia nebola takej povahy, aby bolo možné usúdiť, že vydanie poverení v exekučných konaniach vykazovalo znaky prieťahov konania. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ú. X. X. H. G.. Ú. XXX/ XXXX-XX zo 14.12.2012, kde Ú. X. X. H. konštatoval, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pojem „zbytočné prieťahy“ je pojmom autonómnym, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. Podľa Ú. X. X. H. doba rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v trvaní viac ako 13 mesiacov by vo všeobecnosti nebola ústavne udržateľnou, ale pokiaľ sťažovateľ (sťažovateľom v konaní pred ústavným súdom bol samotný žalobca) podával žiadosti o udelenie poverení na vykonanie exekúcie hromadne v rovnakom čase, zaťažil tým všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom na čo musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o žiadostiach exekútora bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.
Ani v jednom z exekučných konaní, ktoré súd posudzoval k meškaniu v takomto rozsahu nedošlo.
Čo sa týka kvantifikácie majetkovej škody, je potrebné uviesť, že žalobca mal za to, že je potrebné, aby súd žalovanému uložil nahradiť mu skutočnú škodu, ku ktorej došlo v dôsledku zmenšenia jeho majetku. Pokiaľ žalobca mal za to, že náklady, ktoré vo vzťahu ku konkrétnym exekučným veciam vyčíslil mu vznikli, súd mal jeho tvrdenia za nie relevantné. Informačné systémy, na ktoré žalobca
poukazoval vzhľadom na svoj predmet činnosti musí udržiavať tak či tak a náklady, ktoré vyčíslil, nemohli byť priamo spôsobené tvrdeným oneskoreným konaním exekučného súdu. Žiadna priama príčinná súvislosť z tvrdení žalobcu nevyplynula. Okrem toho, ak žalobca realizuje podnikateľskú činnosť spojenú so značným rizikom, na čo sám poukázal, musí si byť vedomý, že pri jeho podnikateľskej činnosti vzniknú riziká s dôsledkami z rizík vyplývajúcimi. Uvedené sa týka nielen žalobcom tvrdenej vzniknutej majetkovej škody, ale aj nemajetkovej ujmy, ktorú požadoval.
Čo sa týka žalovaným vznesenej námietky premlčania, ktorá sa mala týkať nárokov, pri ktorých malo dôjsť k vydaniu poverenia pred dňom 23. 04. 2009, je potrebné uviesť, že v žiadnej z vecí, ktoré súd posudzoval, k vydaniu poverenia nedošlo pred dňom 23. 04. 2009, preto sa súd vznesenou námietkou premlčania nezaoberal.
Z dôvodov, ktoré súd uviedol, žalobné návrhy žalobcu ako nedôvodné zamietol.
O trovách konania rozhodoval súd podľa zásady úspechu vo veci ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v konaniach neúspešný, nemá právo na náhradu trov konania s konaním mu vzniknutých. Úspešný žalovaný trovy nežiadal, ich náhradu si v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku s výnimkou výroku, ktorým súd rozhodol o vylúčení označených vecí na samostatné konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Proti výroku, ktorým súd rozhodol o vylúčení označených vecí na samostatné konania odvolanie prípustným nie je.