Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoCsp-23-2022.pdf
PDF · 101.17 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/23/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D. E., zastúpená JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, J. Kráľa 5/A, Lučenec, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému splnomocnencom Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie sumy 935,78 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 7. marca 2022, č.k. 9Csp/40/2021-108, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku vo veci samej o zaplatenie 379,96 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 29.6.2021 do zaplatenia m e n í tak, že návrh v tejto časti zamieta.
II. Žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov tohto konania v rozsahu 18,8%.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 935,78 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 29.6.2021 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanému určil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, pričom o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobkyňa sa domáhala na žalovanom zaplatenia sumy 935,78 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 29.6.2021 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Dôvodila, že dňa 26.6.2015 uzavrela so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, na základe ktorej jej mal byť poskytnutý úver vo výške 1.140 Eur. Reálne jej však bola poskytnutá suma 1.026 Eur, znížená o poplatok za poskytnutie úveru 114 Eur. Zaviazala sa úver splatiť v 42 mesačných splátkach po 35,71 Eur. Mesačná platba však bola stanovená na sumu 62,18 Eur, ktorá suma okrem mesačnej splátky úveru bola tvorená ešte platbou podľa dohody o poskytovaní služieb, ktorá je závislou zmluvou od zmluvy o úvere, keďže služby v zmysle dohody by nebolo možné poskytovať bez existencie zmluvy o úvere. Obe zmluvy teda treba posudzovať ako jeden celok. Žalobkyňa poukázala na absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere. Prijatie návrhu musí byť úplné, bez akýchkoľvek zmien a výhrad. V prípade, že odpoveď na návrh obsahuje zmenu obsahu, považuje sa za odmietnutie návrhu ako celku a za splnenia podmienok podľa § 43a ods. 1 OZ za nový návrh. Bod 5 zmluvy o úvere je návrhom zmluvy. Tento vypĺňala žalobkyňa dňa 24.6.2015. Bod 6 doplnil žalovaný dňa 26.6.2015. V tomto bode, ktorý má byť považovaný za prijatie návrhu, uviedol RPMN v inej výške ako v návrhu. Návrh zmluvy a prijatie návrhu tak nie sú zhodné, zo strany žalovaného došlo k zmene v návrhu. Nedošlo tak k platnému uzavretiu zmluvy. Napriek tomu, že žalobkyňa považuje zmluvu o úvere za neplatnú, namieta aj absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy, a to dobu trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti, celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského
úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, odplatu, RPMN. Namieta absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny a právo na odstúpenie od zmluvy, ktorý údaj v zmluve absentuje. Tiež uviedla, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, napokon sa úver považuje aj za úžeru. Bol jej poskytnutý úver vo výške 1.026 Eur, k 12.3.2021 zaplatila sumu 2.824,60 Eur, z čoho vyplýva, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil o sumu 1.798,60 Eur. Žalobkyňa si ale uplatňuje len nárok na sumu úhrad za obdobie od 16.7.2018 do 16.7.2021 vo výške 935,78 Eur spolu s úrokom z omeškania od nasledujúceho dňa po poskytnutej lehote v predžalobnej výzve zo dňa 23.6.2021. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, proti ktorému bol podaný žalovaným odpor, v ktorom uviedol, že zmluva o úvere mohla vzniknúť a existovať nezávisle od toho, či by došlo alebo nedošlo k uzavretiu dohody o poskytovaní služieb. Preto úhrady v zmysle dohody o poskytovaní služieb nie sú a nemusia byť zarátané do celkových nákladov spotrebiteľa. RPMN sa v zmluve nedohaduje, ide o údaj, ktorý sa vypočíta spôsobom určeným v zákone a počíta sa v čase uzavretia zmluvy. Uvádzanie odplaty, konečnej splatnosti sú požiadavky nad rámec zákona v zmysle eurokonformného výkladu. Adresa veriteľa sa nachádza pri jeho označení. Deň poslednej splátky je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru. Tu je aj určenie splatnosti jednotlivých splátok. Pokiaľ ide o RPMN, žalobkyňa do nej započítala aj celkové náklady podľa dohody o poskytnutí služieb, čo nemá oporu v zákone. Dohoda je fakultatívna, nemusela byť uzavretá. Žalovaný skúmal bonitu žalobkyne, k čomu doložil doklady. Žalobkyňa za obdobie od 16.7.2018 do 16.7.2021 uhradila sumu 864,78 Eur a nie 935,78 Eur. Platby vo výške 864,78 Eur neboli len úhradou úrokov alebo platieb podľa dohody o poskytovaní služieb, ale aj istiny. V mesačnej splátke 35,71 Eur je časť na istinu 27,14 Eur, na úrok 8,57 Eur, popri tom uhrádzala žalobkyňa 26,47 Eur na základe dohody o poskytovaná služieb. To znamená, že pri úhrade sumy 864,78 Eur pripadá na úhradu istiny suma 379,96 Eur, ktorá čiastka netvorí bezdôvodné obohatenie. Súd vo veci konal v neprítomnosti strán sporu. Zistil, že dňa 24.6.2015 bola žalobkyňou podpísaná žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru, v ktorej boli uvedené základné údaje predpokladaná RPMN vo výške 25,41%. Dňa 26.6.2015 podpísal žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovaný, pričom do údajov o spotrebiteľskom úvere, doplnil údaj RPMN vo výške 25,10%. Dňa 24.6.2015 bola žalobkyňou podpísaná tiež dohoda o poskytovaní služieb, žalovaným podpísaná dňa 26.6.2015, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala platiť mesačne 2,58% zo sumy schváleného spotrebiteľského úveru za informácie o zostávajúcich záväzkoch a možnosť odkladu splatnosti splátok. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 39 ods. 4, § 43a ods. 1, § 44 ods. 2, § 52, § 53, § 451, § 456 OZ, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 9 ods. 1, ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, podľa § 517 ods. 1 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Z vykonaného dokazovania mal súd za zrejmé, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.026 Eur. Po preskúmaní náležitostí predmetnej zmluvy bolo zistené, že údaj o predpokladanej RPMN obsiahnutý v žiadosti zmluvy je iný, než údaj o RPMN uvedený v schválení spotrebiteľského úveru, teda v prijatí návrhu zo strany žalovaného. Nemožno teda hovoriť o akceptácii návrhu zmluvy žalovaným, ale o novom návrhu, ktorý mal byť následne žalobkyňou buď písomne prijatý, alebo odmietnutý. Nebola preukázaná existencia dvoch vzájomných obsahovo zhodných písomných prejavov vôle zmluvných strán, v dôsledku čoho pre nedodržanie obligatórnej písomnej formy zmluvy je táto neplatná. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) sa preto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť vyplýva aj z ďalšej skutočnosti. Žalobkyni bol reálne poskytnutý úver 1.026 Eur namiesto deklarovaných 1.140 Eur, čo potvrdil aj sám žalovaný. Vzhľadom na spôsob výpočtu RPMN, kde jednou zo vstupných veličín je aj výška úveru, je potom v dôsledku takéhoto postupu RPMN vypočítaná nesprávne. Obdobným prípadom sa zaoberal aj Súdny dvor vo veci Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti Finway, a.s. (C-377/14). Neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celková náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN. Ak žalovaný do celkovej výšky úveru zahrnul aj poplatok za poskytnutie úveru, ktorý reálne nikdy poskytnutý nebol, prišlo k skresleniu RPMN v neprospech žalobkyne. Pokiaľ ide o dohodu o poskytovaní služieb, jedná sa o zmluvu spotrebiteľskú bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah. Nejedná sa o individuálne dojednané zmluvné podmienky. Ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Nerovnováha spočíva v tom, že povinnosť žalobkyne zaplatiť navyše sumu dosahuje takmer výšku poskytnutého úveru 1.111,74 Eur, t.j. časť splátky predstavujúca poplatok za službu 26,42 Eur x 42 mesiacov, nie je vyvážená zodpovedajúcim protiplnením, za ktoré nemožno považovať poskytnutie informácie o zostávajúcej výške záväzkov formou sms, alebo mailom raz mesačne, ani možnosť odkladu troch úverových splátok v prípade dlhodobej PN. Spotrebiteľský úver zo zmluvy tak treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa mala povinnosť zaplatiť žalovanému len sumu zodpovedajúcu poskytnutej istine, zvyšná časť plnenia nad rámec istiny zakladá
bezdôvodné obohatenie. Žalobkyňa ku dňu 12.3.2021 zaplatila sumu 2.824,60 Eur. Nakoľko jej bola zo strany žalovaného reálne poskytnutá len suma 1.026 Eur, je zrejmé, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil o 1.798,60 Eur. Žalobkyňa si však žalobou uplatnila len nárok na vydanie sumy úhrad za obdobie od 16.7.2018 do 16.7.2021 vo výške 935,78 Eur spolu s úrokom z omeškania. Súd preto žalobe vyhovel v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal ich nárok v rozsahu 100%.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalovaný a to proti označenému rozsudku v časti výroku I. čo do priznania nároku na zaplatenie sumy 379,96 Eur s úrokom z omeškania a proti celému výroku II. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Navrhol napadnutý rozsudok v tejto časti zmeniť a žalobu zamietnuť a o náhrade trov konania rozhodnúť pomerne. Zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa si uplatnila nárok na vydanie sumy 935,78 Eur, o ktorej tvrdila, že ide o bezdôvodné obohatenie a zodpovedá úhradám realizovaným v období od 16.7.2018 do 16.7.2021, v ktorom období prijal žalovaný od žalobkyne sumu 864,78 Eur, čo vyplýva aj z listín predložených žalobkyňou. V časti žaloby o zaplatenie sumy 71 Eur bola žaloba nedôvodná a v rozpore s predloženými listinami. Uvedenú námietku súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Žalobkyňa nepredložila dôkazy preukazujúce úhradu sumy 935,78 Eur. Súd neodôvodnil, akým spôsobom dospel k skutkovému záveru o uhradení sumy 935,78 Eur. Žalovaný namieta aj nesprávne závery súdu pokiaľ ide o hodnotenie sumy uhradenej v spornom období ako bezdôvodné obohatenie. Jednotlivé platby spolu tvoriace čiastku 864,78 Eur neboli len úhradou úrokov, alebo platieb podľa dohody o poskytovaní služieb, ale išlo o úhradu časti istiny a časti úroku zahrnutého do splátky a popritom aj úhradu platby podľa dohody o poskytovaní služieb. Jednotlivými platbami nedochádzalo najskôr k úhrade istiny, až potom úroku, ale súbežne k úhrade istiny a úroku. To znamená, že v prípade úhrad v období od 16.7.2018 do 16.7.2021, suma spolu 864,78 Eur ide o úhradu 14 platieb po 35,71 Eur na záväzok podľa dohody o poskytovaní služieb, 13 platieb á 26,47 Eur a časť 14. platby 20,73 Eur. Na základe toho na istinu bolo v spornom období uhradených 379,96 Eur, na úrok bolo uhradených 119,98 Eur a na záväzok podľa dohody bolo uhradených 364,84 Eur. Na základe toho z čiastky 864,78 Eur pripadá na úhradu istiny úveru suma 379,96 Eur, táto čiastka nie je bezdôvodné obohatenie. V tejto časti bol žalovaný nárok zjavne nedôvodný.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, založený na náležitom zistení skutkového stavu a na správnom právnom posúdení veci. Argumentácia žalovaného týkajúca sa skutkovej okolnosti výšky bezdôvodného obohatenia je s poukazom na riadne odôvodnenie rozsudku právne irelevantná. Výška uplatňovaného bezdôvodného obohatenia je 935,78 Eur. Žalovaný do svojho prehľadu úhrad neuviedol úhradu zo dňa 20.3.2020 vo výške 50 Eur a úhradu zo dňa 14.1.2021 vo výške 21 Eur, čo je spolu 71 Eur, pričom tieto položky úhrad sú jasne uvedené v listine prehľad platieb a čerpania úveru č. 8500120740. Tvrdenie žalovaného o nesprávnej výške uplatňovaného bezdôvodného obohatenia je bezpredmetné. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti, že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím na ex offo prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 9Csp/40/2021 je určenie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 935,78 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 29.6.2021 do zaplatenia, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré vzniklo v období od 16.7.2018 do 16.7.2021.
6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.
7. Súd prvej inštancie posúdil úver pre nedodržanie obligatórnej písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako neplatnú zmluvu v zmysle § 40 ods. 1 OZ v uvedenej náležitosti a to v údaji o výške RPMN. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľský úver preto považoval za bezúročný a bez poplatkov. Voči tomuto právnemu posúdeniu žalovaný v odvolaní nenamietal. Namietal len výšku priznaného bezdôvodného obohatenia a to v sume 379,96 Eur. Odvolací súd tu mal za to, že odvolanie je dôvodné.
8. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne určil výšku bezdôvodného obohatenia sumou 935,78 Eur, že táto suma mala byť správne vyčíslená sumou 864,78 Eur. Uviedol rozpis platieb, o ktorom tvrdil, že suma 864,78 Eur z neho vychádza a že táto suma vychádza aj z listinných dôkazov predložených žalobkyňou. Z prehľadu platieb a čerpania úveru zo dňa 12.3.2021 podpísaného a opečiatkovaného žalovaným, doloženého do spisu žalobkyňou (č.l. 15, 16) však vyplýva, že za predmetné obdobie 16.7.2018 až 16.7.2021 uhradila žalobkyňa sumu 935,78 Eur. Žalovaný nezahrnul do svojho prehľadu platby z 20.3.2020 v sume 50 Eur a zo 14.1.2021 v sume 21 Eur, neuviedol však dôvod, prečo tieto platby nezapočítal, ani nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by tieto platby neboli uhradené. Odvolací súd tak považoval za preukázané, že žalobkyňa zaplatila za uvedené obdobie žalovanému sumu 935,78 Eur.
9. Ďalšiu odvolaciu námietku, že bezdôvodné obohatenie netvorila úhrada istiny, ale len úhrada úrokov a poplatkov, odvolací súd považoval za dôvodnú. Žalobkyňa v žalobe požadovala vrátenie sumy úhrad bez právneho titulu prijatých bezdôvodne žalovaným za obdobie od 16.7.2018 do 16.7.2021. Keďže úver je považovaný za bezúročný a bez poplatkov, tak za predmetné obdobie mal žalovaný nárok len na zaplatenie istiny. Žalovaný uviedol vo vyjadrení v priebehu konania, aj v odvolaní, že zo splátky úveru v sume 35,71 Eur predstavovala suma 27,14 Eur splátku istiny a suma 8,57 Eur splátku na úrok, ktorú skutočnosť žalobkyňa nerozporovala. Pri uhradenej sume žalobkyňou 935,78 Eur a výške predpísanej splátky 62,18 Eur (35,71 Eur splátka úveru a 26,47 Eur splátka na základe dohody o poskytovaní služieb) žalobkyňa zaplatila v uvedenom období 15 splátok (935,78:62,18) z toho na istine zaplatila sumu 407,1 Eur (15x27,14) ktorú nie je možné považovať za bezdôvodné obohatenie a ktorú tak žalovaný nie je povinný žalobkyni vydať. Keďže však žalovaný tvrdil, že bezdôvodné obohatenie netvorí suma 379,96 Eur, teda suma nižšia, odvolací súd odvolaniu vyhovel.
10. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti priznaného nároku vo výške 379,96 eur s príslušenstvom podľa § 388 CSP zmenil a v tejto časti návrh zamietol, keď vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 555,82 eur zostal rozsudok právoplatný, nakoľko v tejto časti nebolo podané odvolanie.
11. O nároku na náhradu trov tohto (prvoinštančného i odvolacieho) konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď v konaní čiastočne úspešnej žalobkyni priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 18,8% (úspech žalobkyne 59,4% - úspech žalovaného 40,6%).
12. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).