Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32P-116-2014.pdf
PDF · 97.68 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/116/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľa M.. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. K., P. XX, proti odporkyni B.. M. C., rod. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. K., P. XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom u rodičov, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny v Banskej Bystrici, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa M.. B. C., nar. XX. XX. XXXX a odporkyne B.. M. C., rod. W., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v P., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu P., vo zv. X, ročník XXXX, na strane 4, pod por. číslom 8 r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému B. C., nar. XX. XX. XXXX, na čas po rozvode v tomto znení:
Maloletý B. C. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého B. C. výživným vo výške 150 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletým sa n e u p r a v u j e .
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom podaným dňa 07. 04. 2014 sa domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou z dôvodu, že ich manželstvo neplní základnú spoločenskú funkciu, ide len o formálny zväzok, v ktorom komunikujú len o záležitostiach týkajúcich sa spoločného dieťaťa. K odporkyni stratil citový vzťah a nevidí nádej na jeho obnovu. Na ďalšom trvaní ich manželstva, ktoré je hlboko a trvalo rozvrátené, nemá záujem. Vo svojom návrhu ďalej uviedol, že s odporkyňou sa zoznámil v lete v mesiaci august 1994 v bare. Postupom času sa ich vzťah prehĺbil a po 6 ročnej známosti uzavreli manželstvo. Ešte v tom roku sa im narodil syn, o ktorého sa obaja starali. Do 1 roku veku ich syna bol na rodičovskej dovolenke, celkovo asi 1 rok a to asi až do času kedy začal navštevovať detské jasle a materskú školu. Po istej dobe mal záujem o ďalšieho potomka, čo odporkyňa odmietala z viacerých dôvodov. Už na začiatku ich manželstva boli nezhody, pre ktoré od odporkyne odišiel na 3 mesiace. Kvôli ich maloletému synovi „sa
to dalo trochu do poriadku“. Od r. 2011 dochádzalo medzi nimi k rozporom, ktoré vznikali z postupného citového odcudzenia a nezhôd vo výchove ich maloletého syna. Zároveň na čas po rozvode žiadal zveriť maloletého B. C., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že bude zaviazaný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 150 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na jej účet, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 02. 05. 2014 uviedla, že s rozvodom manželstva súhlasí. Potvrdila, že vzťahy s navrhovateľom sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo nemôže plniť a ani dlhé roky neplní svoj účel. V ich manželstve neexistuje medzi nimi vzájomná úcta, rešpekt, dôvera. K argumentom uvádzaným navrhovateľom v návrhu na rozvod manželstva uviedla, že potom ako navrhovateľ súhlasil s presťahovaním sa z P. do K. K. v r. 2002 vznikali medzi nimi vážnejšie rozpory, pretože navrhovateľ si nevedel nájsť zamestnanie, nevedel sa rozhodnúť, čo v pracovnom živote chce ďalej robiť a nevedel sa rozhodnúť, či zostane žiť v K. K. alebo sa vráti do P., alebo opustí Slovensko. Tvrdil, že keď si ho brala, musela rátať s tým, že on veľa nezarobí, lebo nemá vysokú školu. Pokiaľ ich malol. syn nezačal chodiť do jaslí, bol s ním zhruba do 1 roka veku, kým ona bola v práci. Po jej návrate z práce domov jej maloletého odovzdal, lebo si potreboval, ako to s obľubou hovoril, vydýchnuť v zmysle oddýchnuť. V r. 2003 žili niekoľko mesiacov oddelene, navrhovateľ v P. a ona s maloletým v K. K.. Rozhodovanie navrhovateľa žiť a zamestnať sa v K. K. trvalo zhruba 2 roky. V r. 2004 bol prijatý do služobného pomeru v policajnom zbore, prejavil záujem o externé štúdium na Q. O. J., čo mu počas trvania manželstva umožnila a pomáhala mu, aby potom v rámci policajného zboru mohol mať lepšie uplatnenie. Po ukončení štúdia v r. 2011 sa nezmenil jeho prístup k nej, ako manželke, ani k ich malol. synovi. Ďalej vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že je pravdou, že nesplodili počas manželstva ďalšie spoločné dieťa, ale bolo to z dôvodu nezáujmu navrhovateľa o ňu, ako aj jeho prístupu k ich spoločnému životu. Ich sexuálny život bol a je neaktívny, partnersky život prakticky nulový. Navrhovateľ si ju nevšímal ako ženu, manželku, partnerku, preto dlhé roky bola v manželstve nespokojná. Navrhovateľ je veľmi komótny, nevzdeláva sa, radšej pozerá televíziu a takéto jeho správanie jej vadí. Ich vzťah stagnuje a preto nemá zmysel v ňom zotrvať. S navrhovanou úpravou výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k malol. B. C., nar. XX. XX. XXXX súhlasila. V tejto súvislosti uviedla, že stále vznikali a vznikajú medzi nimi hádky týkajúce sa toho, kto bude s maloletým počas dovolenkových pobytov alebo školských prázdnin, prípadne choroby maloletého. Vybavovanie u lekárov, školské záležitosti maloletého v prevažnej miere, vo väčšine prípadov rieši, čo otcovi vyhovuje. Otec sa stále vyhovára, hľadá dôvody, prečo nemôže byť so synom, prečo sa mu nevenuje, dôvody zvaľuje na ňu alebo maloletého, čo ju hnevá. Maloletý je často sklamaný, že otec si na neho, keď je doma, veľakrát nenájde čas, keď sa s ním chce hrať. Často nevedia nájsť spoločnú reč.
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX. Z ich manželstva pochádza maloletý B. C., nar. XX. XX. XXXX. U oboch sa jedná o prvé manželstvo. Posledné trvalé spoločné bydlisko účastníkov konania bolo v obvode Okresného súdu Banská Bystrica.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľku si bral preto, že sa mu páčila, bol do nej zaľúbený. Ich manželstvo nikdy nebolo harmonické, usporiadané, pretože sa v ňom len on prispôsoboval. Problémy v ich manželstve výraznejšieho charakteru nastali pred 2 rokmi, ale problém už bol v r. 2003, keď bol na rodičovskej dovolenke. S navrhovateľkou majú odlišné povahy, nemajú spoločné záujmy, nevedia sa na ničom zhodnúť. Z dôvodu, že sú odlišní, sa často hádajú a to najmä kvôli peniazom a výchove maloletého. Navrhovateľ ďalej uviedol, že s odporkyňou žijú v spoločnej domácnosti, avšak v ich domácnosti každý má samostatnú izbu. V súčasnosti si už rieši bytovú otázku, čaká len na rozvod, aby mohol požiadať o pôžičku. Po dobu 1-2 rokov s navrhovateľkou nevedú spoločnú domácnosť. Po dobu 1 roka spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú chod domácnosti. Vyše 1 roka spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti, netrávia spolu čas. Vyše 2 rokov sa intímne nestýkajú a ako manželia si nepomáhajú. Spoločne fungujú len ohľadom výchovy, výživy maloletého. Odporkyni nedôveruje z dôvodu, že je nevyspytateľná. Jeho city k navrhovateľke sa od uzavretia manželstva zmenili, v súčasnosti k nej nič necíti, berie ju ako matku ich syna. O obnovenie spolužitia a návštevu poradne neprejavil záujem.
Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že manželstvo s navrhovateľom uzavrela po 6 ročnej známosti z dôvodu, že bola zaľúbená. Po dobu 1 roka bolo ich manželstvo usporiadané, harmonické. Problémy v ich manželstve nastali už v r. 2002, kedy sa presťahovali do K. K. a navrhovateľ zostal na materskej dovolenke. Navrhovateľ sa nevedel stotožniť s novým prostredím, s tým, že je na materskej dovolenke. V ich domácnosti preto bývali časté hádky, padla aj facka. Ako dôvod hádok uviedla, že navrhovateľ všetko prenášal na ňu, keď prišla z práce, musela sa starať o maloletého. Pre navrhovateľa jej príchod domov znamenal, že mu padla šichta a jej začala. Navrhovateľ si v K. K. nevedel nájsť zamestnanie, v ich domácnosti chýbali peniaze. Vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že s navrhovateľom žijú v spoločnej domácnosti, ale po dobu 2 rokov nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú jej chod, spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti, spoločne netrávia čas a ako manželia si nepomáhajú. Výchovu a výživu maloletého však zabezpečujú spoločne a to tým, že navrhovateľ jej prispieva na výživu maloletého sumou 150 Eur. Pre správanie navrhovateľa, ktorý je uzavretý, málo komunikatívny, čas trávi sám so sebou, zanedbáva maloletého, mu nedôveruje. Jej city k navrhovateľovi sa od uzavretia manželstva zmenili, v súčasnosti ho berie ako otca ich dieťaťa a človeka, ktorý žije v ich spoločnom byte. O obnovenie spolužitia, návštevu poradne neprejavila záujem.
Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky a intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. V manželstve účastníkov konania absentuje akákoľvek vzájomná úcta, rešpekt, dôvera, schopnosť tolerovať odlišnosť svojich pováh, v dôsledku čoho medzi nimi dochádza k častým hádkam, nedorozumeniam. Prostredie ich domácnosti nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletého dieťaťa. Vzťahy medzi účastníkmi konania sú poznačené výrazným citovým odcudzením sa. Manželstvo účastníkov konania je tak dlhodobo nefunkčný, formálny zväzok, v dôsledku čoho nemožno už od nich dôvodne očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia. Súd mal tak splnené podmienky v zmysle § 23 Zákona o rodine a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd za prvotnú príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania považuje rozdielnosť ich pováh a názorov, čo postupne viedlo k ich citovému odcudzeniu sa.
Na pojednávaní rodičia, v prípade rozvodu manželstva, navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode tak, že maloletý sa zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 150 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia s tým, že styk otca s maloletým sa neupraví.
Kolízny opatrovník uviedol, že sociálnym zisťovaním v domácnosti maloletého nezistil žiadne nedostatky ohľadne starostlivosti o maloletého. Rodičia maloletého tak na úrade, ako aj na pojednávaní prezentovali rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode. Rodičmi navrhnutú dohodu doporučil súdu schváliť s odôvodnením, že neodporuje záujmom maloletého.
Podľa § 24 ods. 1,3,4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia spolu s maloletým žijú v spoločnej domácnosti. Z ich zhodného vyjadrenia vyplynulo, že vo väčšej miere osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, ktorá podľa vlastného vyjadrenia, výchovu maloletého zvláda, maloletý ju rešpektuje, výchovné problémy s ním nemá. Otec potvrdil riadnu starostlivosť matky o maloletého, v tejto súvislosti nevzniesol žiadne výhrady. Taktiež potvrdil, že pre výchovu maloletého má matka vytvorené vhodné bytové podmienky. Otec maloletého, podľa vlastného vyjadrenia, sa maloletému venuje tým, že s ním chodí plávať, korčuľovať, hrať basketbal, bedminton. V tejto súvislosti matka uviedla, že otec s maloletým trávi čas len ak nejaký voľný čas má. Podľa vyjadrenia otca, maloletý má dobrý vzťah k obidvom rodičom, v súčasnosti však viacej uprednostňuje matku z dôvodu, že mu viac dovolí, čo matka poprela. Uviedla, že maloletý ju viac preferuje z dôvodu, že sa mu viacej venuje, dennodenne mu niečo vysvetľuje. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav rodičmi navrhnutú dohodu v časti zverenia maloletého na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok, schválil. Súd pri schvaľovaní rodičovskej dohody v tejto časti prihliadol na doterajšiu väčšiu starostlivosť matky o maloletého, v ktorej doposiaľ neboli zistené žiadne nedostatky, ako aj skutočnosť, že maloletý po rozvode manželstva zotrvá v domácnosti matky, v ktorej má vytvorené svoje sociálne, citové väzby, nakoľko otec sa mieni po rozvode manželstva zo spoločnej domácnosti odsťahovať.
Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičov, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v septembri 2014 maloletý dovŕši 13. rok svojho veku, je žiakom 6. ročníka ZŠ. Maloletý do školy chodí pešo, prípadne ho rodičia vozia, stravuje sa v súčasnosti doma. Maloletý navštevuje krúžok džuda za mesačný poplatok 20 Eur, nosí okuliare. V súčasnosti absolvoval vyšetrenie v čeľustno-ortopedickej ambulancii, v blízkej dobe bude nosiť zubný strojček. Z vyjadrenia rodičov vyplynulo, že na maloletého sú inak bežné výdavky spojené s povinnou školskou dochádzkou a zabezpečením jeho osobných potrieb. Otec maloletého je riadne zamestnaný, dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 816,16 Eur, inú ďalšiu vyživ. povinnosť nemá. Matka maloletého je taktiež riadne zamestnaná, dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 1244,28 Eur, inú ďalšiu vyživ. povinnosť nemá. Súd takto vykonaným dokazovaním mal preukázaný vek, odôvodnené potreby maloletého, príjem otca a dospel k záveru, že rodičmi navrhnutá výška výživného je v súlade s vyššie uvedenými zákonnými kritériami a preto aj v tejto časti rodičmi navrhnutú dohodu schválil.
Rodičia maloletého žiadali, aby súd styk otca s maloletým neupravil, ponechal ho na ich dohodu a vôľu maloletého. Súd preto pri rozhodovaní o tejto časti návrhu postupoval podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine a styk otca s maloletým neupravil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144, prvá veta O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela
ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé
priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.