Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-492-2013.pdf
PDF · 99.45 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/492/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Márie Rišiaňovej, v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a. s., Teplická č. 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zast. spoločnosťou ERASMUS LEGAL, s. r. o., so sídlom Justičná č. 9, 811 07 Bratislava, IČO: 36 789 615, proti odporkyni V. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. č. XX, XXX XX P., v konaní o zaplatenie 539,72 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 9C/64/2013-23 zo dňa 20. 05. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd návrh navrhovateľa zamietol v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 534,43 € a sumy 127,75 € a vo výroku o trovách konania, potvrdzuje.
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 5,29 € s 0,024 % úrokom z omeškania denne zo sumy 5,29 € od 15. 02. 2013 až do zaplatenia, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V časti, v ktorej sa navrhovateľ voči odporkyni domáhal zaplatenia istiny vo výške 534,43 € a kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 127,75 € (0,68 € a 127,07 €) okresný súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že odporkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva.
V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ podal na súd návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 539,72 € titulom zmluvy o úvere argumentujúc tým, že odporkyňa mu neuhradila zostatok úveru a splatné úroky, úroky z omeškania a zmluvnú pokutu. Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, úverovou zmluvou zo dňa 23. 11. 2007, splátkovým kalendárom, úverovými zmluvnými podmienkami, výzvou zo dňa 26. 04. 2010, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 17. 05. 2013, pričom zistil, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel navrhovateľ ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a odporkyňa ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Okresný súd ďalej poukázal na ust. § 4 zák. č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy a uviedol, že v predmetnej zmluve vôbec nie sú uvedené úroky ani poplatky, ktoré je odporkyňa povinná s predmetným úverom uhradiť, je tam uvedená len čistá suma úveru, výška mesačnej splátky, počet mesačných splátok a teda nie je vôbec
jasné aká je výška úrokov a poplatkov, pričom podľa ust. § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z. veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úroky za poskytnutie úveru alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Okresný súd konštatoval, že z tohto hľadiska možno predmetnú zmluvu hodnotiť ako neplatný právny úkon z dôvodu jej neurčitosti podľa § 37 Občianskeho zákonníka, keďže z predmetnej zmluvy nemožno vyčítať aká je výška úrokov a poplatkov. Na základe uvedeného dospel okresný súd k záveru, že odporkyňa je povinná vrátiť navrhovateľovi len peňažné prostriedky vo výške zodpovedajúcej čistému úveru a to s poukazom na ust. § 457 Občianskeho zákonníka, podľa znenia ktorého v prípade, že je zmluva neplatná, je každý z účastníkov zmluvného vzťahu povinný vrátiť druhému všetko čo mu na základe neplatnej zmluvy druhý účastník plnil. Vo vzťahu k navrhovateľom uplatňovanej zmluvnej pokute vo výške 15 € okresný súd uviedol, že zmluvná pokuta je súčasťou úverových podmienok, na ktoré odkazuje prvá strana úverovej zmluvy, ktorú odporkyňa podpísala. Úverové podmienky obsahujú tri husto písané strany drobného písma na hranici čitateľnosti s použitím odborných výrazov a právnej terminológie, a tak je podľa okresného súdu otázne, či odporkyňa mala dostatočný priestor, aby sa s úverovými podmienkami reálne oboznámila. Okresný súd ďalej uviedol, že odporkyňa nemala reálnu možnosť oboznámiť sa so všetkými zmluvnými podmienkami, vzhľadom na ich rozsah a čitateľnosť do tej miery, aby bolo možné konštatovať, že došlo k platne uzatvorenej dohode o zmluvnej pokute a že odporkyňa by mala byť takouto dohodou viazaná. Vzhľadom na neplatnosť právneho úkonu zmluvy o úvere a neexistenciu povinnosti odporkyne platiť poplatky a úroky, ktoré nie sú uvedené v zmluve, ako aj vzhľadom na neplatnosť dohody o zmluvnej pokute, okresný súd dospel k záveru, že každá zo zmluvných strán je povinná vrátiť druhej zmluvnej strane to čo jej podľa zmluvy bolo plnené a keďže odporkyni bolo poskytnutých celkovo 829,85 €, z ktorých uhradila 22 splátok po 37,48 €, čo je spolu 824,56 €, je povinná uhradiť navrhovateľovi 5,29 €, ktorú sumu okresný súd priznal navrhovateľovi spolu s úrokmi z omeškania s poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z..; vo zvyšnej časti okresný súd návrh navrhovateľa zamietol.
Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 17. 06. 2013 navrhovateľ odvolal a v odvolaní uviedol, že proti rozsudku okresného súdu podáva odvolanie v celom rozsahu a to s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. b) OSP, § 205 ods. 2 písm. d) OSP a § 205 ods. 2 písm. f) OSP. Navrhovateľ potom pod bodom I. -III. odvolania podrobnejšie rozviedol odvolacie dôvody tak, že pod bodom I. odvolania uviedol, že uzavretá úverová zmluva spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti tak, aby mohol byť poskytnutý úver považovaný za úver s úrokmi a poplatkami, nakoľko z vyššie citovaných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 výslovne sankcionuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou len vo vymedzených prípadoch (neuvedenie RPMN), pričom všetky relevantné údaje podľa navrhovateľa predmetná zmluva obsahuje. Pre úplnosť poukázal navrhovateľ na § 1 hlavy 5 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej aj ÚP), v zmysle ktorého „výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky zníženej o výšku poplatku za vedenie úverového účtu a v prípade poistenia o výšku úhrady za poistenie a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru“. Na základe uvedeného podľa navrhovateľa celková výška úroku z úveru predstavuje sumu 519,43 €, t. j. výška mesačnej splátky 37,48 € x 36 splátok t. j. 1 349,28 € mínus výška poskytnutého úveru 829,85 € sa rovná 519,43 €. Zo splátkového kalendára priloženého k návrhu na vydanie platobného rozkazu podľa navrhovateľa vyplýva výška vyrubeného úroku z úveru do zosplatnenia 484,68 € a ušlého úroku z úveru vo výške 34,70 €, ktorých súčet sa rovná úroku spolu v sume 519,38 €, z čoho podľa navrhovateľa ďalej vyplýva, že navrhovateľ si uplatnil presne sumu úroku vyplývajúcu zo zmluvy. Navrhovateľ v odvolaní zdôraznil, že konečná výška úveru vrátane úrokov a poplatkov (hoci tieto boli nulové) bola uvedená na prvej strane úverovej zmluvy - v bode 39, z čoho je podľa navrhovateľa zrejmé, že úroky boli v zmluve dohodnuté. Samotná výška úrokovej sadzby v zmluve uvedená nebola, nakoľko právne predpisy tento údaj v dobe uzavretia úverovej zmluvy nevyžadovali; tento údaj bol podľa navrhovateľa vyžadovaný zákonom až s účinnosťou ku dňu 01. 01. 2008. Podľa názoru navrhovateľa okresný súd vec nesprávne právne posúdil a tiež dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ak učinil záver, že v danom prípade sa poskytnutý úver považuje z dôvodu neuvedenia výšky úroku v zmluve za bezúročný a bez poplatkov a ak tvrdil, že v predmetnej zmluve je uvedená len čistá suma úveru, pretože podľa navrhovateľa je nesporné, že v danom prípade uzatvorená úverová zmluva spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti, ktoré boli medzi účastníkmi riadne a platne dohodnuté so všetkými právnymi dôsledkami, ktoré pre odporcu z tejto zmluvy vyplývajú. Pod bodom II. odvolania sa navrhovateľ dotkol nároku na zmluvnú pokutu, pričom uviedol, že zmluvná pokuta vo výške 15 € bola v návrhu uplatnená v zmysle § 3 Hlavy 15. ÚP s názvom „Záverečné ustanovenia“, kde sa uvádza, že „v prípade omeškania s úhradou splátky
úveru, splátky RÚ I. či RÚ II. alebo ich častí alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa Hlavy 7 § 6 týchto ÚP je klient povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania s úhradou splátky úveru, najmenej však 100,- Sk (3,319 €). V prípade omeškania s úhradou splátky úveru, prípadne splátky RÚ I. či RÚ II. alebo ich častí dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je vo omeškaní.“ V súvislosti s uplatnenou zmluvnou pokutou v sume 15 € navrhovateľ uviedol, že uvedená suma pozostáva z vyrubenej zmluvnej pokuty vo výške 9 € zo dňa 14. 01. 2010 (za omeškanie s neuhradenou splátkou č. 23.-25., t.j. 8 % z 37,48 €, čo je 3 x 3 €) a z vyrubenej zmluvnej pokuty vo výške 6 € zo dňa 06. 04. 2010 (za omeškanie so splátkou č. 26. a 27., t. j. 8 % zo sumy 37,48 €, čo je 2 x 3 €); spolu tak zmluvná pokuta predstavuje sumu 15 €. Pokiaľ ide o čas, ktorý mala odporkyňa na oboznámenie sa so zmluvou a úverovými podmienkami, navrhovateľ v odvolaní poukázal na spôsob uzavretia úverovej zmluvy, ktorá bola uzatvorená ako telefónna pôžička, a teda dojednanie úveru prebehlo telefonicky prostredníctvom bezplatnej zákazníckej linky navrhovateľa s následnou písomnou komunikáciou. V zmysle vyššie uvedeného odporkyňa telefonicky kontaktovala zamestnancov navrhovateľa za účelom získania úveru t. j. finančnej hotovosti. Pri telefonickom vybavovaní úveru na základe výzvy zamestnanca navrhovateľa odporkyňa nadiktovala všetky potrebné osobné údaje a údaje o zamestnávateľovi, ktoré boli následne zapracované do úverovej zmluvy, ktorá bola navrhovateľom odoslaná na podpis odporkyni spolu s úverovými zmluvnými podmienkami. Odporkyňa podpísanú zmluvu spätne vrátila navrhovateľovi. S poukazom na dátumy uvedené na konci úverovej zmluvy - 19. 11. 2007 bola zmluva vyhotovená a zaslaná na podpis odporkyni, ktorá ju dňa 23. 11. 2007 podpísala a následne vrátila poštou navrhovateľovi, navrhovateľ v odvolaní uviedol, že z vyššie opísaného spôsobu uzavretia zmluvy vyplýva, že odporkyňa mala dostatok času na podrobné preštudovanie zmluvy a úverových podmienok. V uvedenej súvislosti navrhovateľ poukázal na to, že podľa jeho názoru úverové podmienky a celá zmluva sú dobre čitateľné voľným okom aj vo fotokópii, pričom zdôraznil, že žiadny právny predpis ani judikatúra súdov nestanovuje v akej veľkosti písma majú byť texty týchto právnych úkonov vyhotovené, preto podľa názoru navrhovateľa dospel okresný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam ak učinil záver, že odporkyňa nemala dostatok času na oboznámenie sa s úverovou zmluvou a úverovými podmienkami. Pod bodom III. odvolania navrhovateľ rozobral ostatné uplatnené nároky, pričom zdôraznil, že okrem žalovanej istiny úveru, žalovaných úrokov z úveru a zmluvnej pokuty si v návrhu zo dňa 14. 02. 2013 uplatnil aj dlžné kapitalizované úroky, úroky z omeškania a trovy konania. Zároveň navrhovateľ pod bodom III. odvolania popísal spôsob výpočtu kapitalizovaného úroku z omeškania a uviedol, že trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 32 € a trov právneho zastúpenia v sume 106,39 € a uviedol, že z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vôbec nie je zrejmé prečo súd vyššie niektoré nároky zamietol resp. či sa s ich opodstatnenosťou vôbec v konaní zaoberal (kapitalizovaný denný úrok z omeškania v sume 0,68 €, trovy konania). Konanie pred okresným súdom preto podľa navrhovateľa trpí tzv. inou vadou konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrhu vyhovie v celom rozsahu, alebo aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si navrhovateľ uplatnil trovy odvolacieho konania pozostávajúce zo súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v celkovej výške 53,20 € s DPH.
Odporkyňa sa k obsahu odvolania nevyjadrila.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd návrh navrhovateľa v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 534,43 € a sumy 127, 75 € a vo výroku o trovách konania ako vo výroku vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Zo spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ si podanou žalobou uplatnil voči odporkyni nárok na zaplatenie sumy 539,72 € spolu s kapitalizovaným denným úrokom z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,68 €, kapitalizovaným denným úrokom z omeškania od zospolatenia do podania návrhu vo výške 127,07 €, ďalej s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 524,72 € od 15. 02. 2013 do zaplatenia a náhradu trov konania - súdneho poplatku vo výške 32 € a trov právneho zastúpenia vo výške 106,39 €. Z obsahu žaloby vyplýva, že uplatnená suma vo výške 539,72 € pozostáva z istiny vo výške 428,90 €, z úroku z vyššie uvedenej istiny do času zosplatnenia vo výške 61,12 €, z úroku z
vyššie uvedenej zosplatnenej istiny vo výške 34,70 € a zo zmluvnej pokuty vo výške 15 €. Okresný súd predmetnú zmluvu vyhodnotil ako neplatný právny úkon a to s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom poukázal aj na ust. § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. (konštatoval, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere) na základe čoho v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka zaviazal odporkyňu uhradiť navrhovateľovi 5,29 € s 0,024 % úrokom z omeškania denne zo sumy 5,29 € od 15. 02. 2013 až do zaplatenia; vo zvyšku návrh zamietol.
Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že právne posúdenie veci okresným súdom nie je správne. Preto výzvou zo dňa 13. 03. 2014 vyzval navrhovateľa a odporkyňu, aby sa vyjadrili len k použitiu ust. § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 264/2006 Z. z., nakoľko dospel k záveru, že aplikácia ust. § 37 Občianskeho zákonníka v danom prípade nie je správna a je potrebné pri posúdení veci vychádzať z ust. § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 264/2006 Z. z. (t. j. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy).
Na obsah predmetnej výzvy odvolacieho súdu reagoval navrhovateľ v podaní zo dňa 21. 03. 2014, kde uviedol, že tak ako už uviedol v podanom odvolaní, úverová zmluva podľa jeho názoru spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti, aby mohol byť úver poskytnutý odporkyni považovaný za úver s úrokmi a poplatkami a zmluva považovaná za uzavretú platne. Navrhovateľ ďalej odkázal na právnu kvalifikáciu uplatneného nároku a jeho odôvodnenie v podanom odvolaní.
Odporkyňa sa v lehote stanovenej vo výzve odvolacieho súdu zo dňa 13. 03. 2014 ani v dodatočnej lehote k výzve odvolacieho súdu nevyjadrila.
Podľa ust. § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 264/2006 Z. z. sa na účely uvedeného zákona rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak to nie je možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť.
Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení zák. č. 264/2006 Z. z. pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa ust. § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení zák. č. 264/2006 Z. z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Z citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (v znení zák. č. 264/2006 Z.z.) vyplýva, že pokiaľ okresný súd argumentoval tým, že ak v zmluve nie sú výslovne uvedené úroky a poplatky, ktoré je odporkyňa povinná v súvislosti s predmetným úverom uhradiť, potom dôsledkom tejto skutočnosti je absencia oprávnenia veriteľa vyžadovať od spotrebiteľa takéto úroky alebo poplatky, tak okresný súd správne právne posúdil uplatnený nárok navrhovateľa. Pochybil však v tej časti právnych úvah, kde dospel k záveru, že absencia uvedených náležitostí zmluvy spôsobuje neplatnosť predmetnej zmluvy podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka pre jej neurčitosť, pretože podľa citovaného ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere „pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 § 4 cit. zákona (neuvedenie niektorej z nasledovných náležitostí zmluvy: suma, počet, termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov) je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná ak bol na jej základe spotrebiteľovi poskytnutý úver a spotrebiteľ ho začal čerpať“. Dôsledkom absencie výslovného uvedenia úrokov a poplatkov v zmluve je teda podľa ust. § 4 ods. 5 citovaného zákona nedostatok právneho podkladu na to, aby si mohol veriteľ voči spotrebiteľovi úspešne uplatňovať úroky a poplatky za
poskytnutie úveru a nie neplatnosť celej zmluvy. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že odvolacia námietka navrhovateľa, v rámci ktorej navrhovateľ namietal, že v zmluve je uvedená celková suma úveru (1 349 €, t.j. 40 644 Sk), z ktorej je možné vydedukovať koľko z uvedenej sumy predstavuje istina a koľko úrok za poskytnutie úveru neobstojí, pretože takáto argumentácia je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, z ktorého vyplýva, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere musí byť výslovne uvedený aj údaj o výške úroku za poskytnutie úveru (nestačí tento údaj uviesť len začlenený do celkovej sumy úveru). K právnemu posúdeniu veci okresným súdom odvolací súd považuje za potrebné ešte uviesť, že aj keď okresný súd pri rozhodovaní dospel v časti aplikácie ust. § 37 Občianskeho zákonníka k nesprávnym právnym záverom, táto skutočnosť nemá vplyv na to, že rozsudok okresného súdu je v odvolaním napadnutom výroku vecne správny, pretože pokiaľ nemá navrhovateľ ako veriteľ v zmysle ust. § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zák. č. 264/2006 Z. z. právo žiadať od odporkyne ako spotrebiteľa úroky za poskytnutie úveru, tak je potom správny záver okresného súdu o tom, že uhradením 22 splátok istiny úveru po 37,48 €uhradila odporkyňa navrhovateľovi celkom sumu vo výške 824,54 €, čo znamená, že ak jej bol poskytnutý úver v sume 829,85 €, tak je odporkyňa povinná uhradiť ešte navrhovateľovi sumu 5,29 € spolu s úrokom z omeškania vo výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojitosti s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. S uvedeným záverom súvisí aj záver o zmluvnej pokute, kde na doplnenie odvolací súd uvádza, že odporkyňa uhradením 22. splátky úveru v zmysle vyššie uvedených skutočností uhradila navrhovateľovi (až na sumu 5,29 €, na úhradu ktorej ju okresný súd zaviazal) celú sumu úveru, čo znamená, že navrhovateľovi nemohol vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu za omeškanie s úhradou 23.-25.a 26.-27. splátky úveru po 37,48 €, čo predstavuje celkom sumu 15 €.
Na základe uvedených skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd návrh navrhovateľa v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 534,43 € a sumy 127,75 € a vo výroku o trovách konania ako vo výroku vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že okresný súd nerozhodol o celom uplatnenom nároku - konkrétne o kapitalizovanom dennom úroku z omeškania do zosplatnenia, vyčíslenom a uplatnenom v sume 0,68 € a o trovách konania, tak takáto odvolacia námietka navrhovateľa neobstojí, pretože je zrejmé, že okresný súd rozhodol o náhrade trov konania podľa zásady úspechu v konaní zakotvenej v ustanovení § 142 ods. 2 OSP a keďže navrhovateľ nebol v konaní úspešný nevznikol dôvod, aby súd rozhodol o náhrade trov konania navrhovateľa, keďže v zmysle ust. § 142 ods. 2 OSP mu nárok na náhradu trov konania nepatrí. Rovnako neobstojí ani argumentácia navrhovateľa, že okresný súd nerozhodol o jeho nároku na zaplatenie sumy 0,68 €, pretože z odvolaním napadnutého výroku rozsudku okresného súdu je zrejmé, že okresný súd v časti uplatnených (kapitalizovaných) úrokov z omeškania návrh navrhovateľa v sume 127,75 €, do ktorej je začlenená aj suma 0,68 € (127,75 € sa rovná 127,07 € plus 0,68 €) zamietol.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože v odvolacom konaní úspešná odporkyňa si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila ( §151 ods. 1 OSP).
O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.