Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoP-12-2023.pdf
PDF · 101.14 KB
Case nature
Subarea
4CoP/12/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. J. X., B.. XX.XX.XXXX, a mal. Y. X., B.. XX.XX.XXXX, obe bytom W. X, L., v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L., pochádzajúce z matky Y. X., T.., B.. XX.XX.XXXX, O. X. L. XXX, O.. Č.. W. X, L., a z otca L.. L. X., B.. XX.XX.XXXX, O. X. L. XXX, o návrhu otca, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 30P/333/2022-26 zo dňa 22.12.2022 takto
rozhodol:
I. Mení uznesenie vo výrokoch II. a III. tak, že upravuje styk otca s mal. J. a mal. Y. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. deťmi každý párny týždeň v piatok od 15.00 hod. do 19.00 hod. a v sobotu od 15.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok od 15.00 hod. do 18.30 hod. a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.30 hod.
Otec je oprávnený a povinný prevziať mal. deti v čase začatia styku v mieste bydliska matky a po ukončení styku ich odovzdať matke v mieste jej bydliska.
Matka je povinná mal. deti na styk s otcom riadne pripraviť.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Otec sa podaným návrhom domáhal úpravy styku s maloletými deťmi.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že cit.:
„I. zrušuje uznesenie Okresného súdu Prešov, č. k. 29P/44/2022-33 z 16.03.2022 v spojení s potvrdzujúcim uznesením KS Prešov, 8CoP/6/2022 z 19.05.2022,
II. upravuje styk otca s maloletou J. X., B.. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny piatok a každú párnu nedeľu od 14:00 hod. do 18:00 hod., každú nepárnu stredu a každý nepárny piatok od 14:00 hod. do 18:00 hod. a to tak, že otec prevezme mal. J. v určený čas v mieste bydliska matky a na tom istom mieste ju v určený čas vráti,
III. upravuje styk otca s maloletou Y. X., B.. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každú párnu stredu od 14:00 hod. do 15:30 hod. a každú párnu nedeľu od 14:00 hod. do 18:00 hod. tak, že otec prevezme mal. Y. v určený čas v mieste bydliska matky a na tom istom mieste ju v určený čas vráti,
IV. matka je povinná maloleté deti v stanovenom čase na stretnutie s otcom pripraviť a pred domom, kde býva odovzdať otcovi a otec je povinný maloleté deti matke odovzdať na rovnakom mieste v stanovený čas,
V. v prevyšujúcej časti návrh zamieta,
VI. toto neodkladné opatrenie bude t r v a ť do právoplatného skončenia konania o rozvod sp. zn. 28P/153/2021,
VII. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
3. Vec právne posúdil podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 2 ods. 1, § 52, § 360 ods. 1, § 367 ods. 3, 4 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
4. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že považuje nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodné, keďže rozšírený styk otca s maloletými deťmi sa nerealizuje. Matka podala voči rozsudku o rozvode a úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode odvolanie a rodičia sa nevedia na styku dobrovoľne dohodnúť. Vzhľadom na čas, ktorý uplynul od poslednej dohody, resp. vydania neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie považoval za potrebné upraviť a rozšíriť stretávanie sa otca s maloletými deťmi. Takto určený styk ako je určený vo výroku tohto uznesenia považuje súd prvej inštancie za dostačujúci, a preto v prevyšujúcej časti návrh otca zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
III. Obsah odvolania matky a vyjadrení otca
5. Proti tomuto uzneseniu, v časti výroku II. a III., v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletých detí. Poukázala na to, že ide o neprimerane dlhý čas pre odlúčenie kojeného dieťaťa od matky. Maloletá Y. je stále dojčená, preto trvá na tom, aby bola prítomná na jej stretnutiach s otcom, eventuálne aby súd prehodnotil dĺžku schváleného stretnutia, 4 hodiny bez matky považuje za enormne dlhý čas pre XX-mesačné kojené dieťa, čo môže byť pre maloleté dieťa traumatizujúce. Potrebu kojenia zdôvodňuje zdravotnými aj emočnými účinkami na maloletú Y.. Zdôraznila, že maloletá Y. veľmi zle znáša odlúčenie od jej osoby. Poukázala na jej problémy s dojčením maloletej. Poukázala na konanie otca, ktorý na stretnutia chodí s kamerou pripnutou na tričku, ktorá však bola podľa matky účelovo zapnutá len vtedy, keď sa jej reakcie hodili do manželovho kontextu obvinení. S kamerovaním nikdy nedala súhlas, obťažuje ju to a zasahuje do jej osobnej integrity. Otec sa matke vyhrážal a to dokonca aj pred maloletými dcérami. Uviedla, že otec stretávanie s maloletou Y. neprerušil, stretávania sa uskutočnili aj po vyšetrení u psychologičky, otec nehľadí na najlepší záujem dcéry podľa matky. Poukázala, že maloletá J. od septembra 2022 navštevuje T. školu, preto vidí problém, aby sa rozšírený styk realizoval aj v týždni na 4 hodiny od 14-tej hodiny. Terajšia úprava od 15.30 hod. bola podľa nej dostatočná. Poukázala na to, že otec ju ako matku nerešpektuje a nerešpektuje ani jej odporúčania. Uviedla, že podala trestné oznámenie voči otcovi za týranie jej osoby. Ublíženie na zdraví voči osobe jej matky bolo preklasifikované na trestný čin políciou a nie jej osobou. Poukázala na znepokojivé prejavy agresie a vypätých emočných afektívnych záchvatov u maloletej J., ktoré sa objavujú po stretnutiach s otcom. Maloletá toho času navštevuje aj detského psychológa. Navrhla, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jej odvolacieho návrhu.
6. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletých, ktorý uviedol, že maloletá Y. je vo veku X,X roka, teda nie je novorodenec, ani dojča. Problémy s kojením nepovažuje za dostatočné, keďže dieťa v jej veku nie je odkázané len na materské mlieko. Má za to, že dcére odlúčenie od matky nespôsobuje stres, je to práve matka, ktorá je na dieťa až úzkostne naviazaná. Uviedol, že s dcérou Y. začal tráviť čas 6 hodín mesačne po nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 16.3.2022, pričom dovtedy sa 4 mesiace s ňou nestretával, nakoľko prítomnosť matky pri stretávaní sa otca s deťmi pôsobila na deti negatívne. Znaky alebo symptómy separačnej úzkosti u maloletej Y., od kedy s ňou trávi čas bez
prítomnosti matky, u nej nepozoruje. Maloletá Y. sa v jeho prítomnosti teší, usmieva. Má za to, že matka ho ako rodiča spochybňuje a vylučuje. Rozsiahlo poukázal na patogénne správanie matky maloletej, v dôsledku ktorého vznikala u maloletej J. emocionálna deprivácia. Čo sa týka skutočnosti, že maloletá J. navštevuje T. školu, nevidí v tom problém, môže ju vyberať zo Š. priamo on v určený čas, pretože je otcom maloletej. Zastáva názor, že budovanie vzťahu a čas dieťaťa strávený s rodičom, o ktorý dieťa javí záujem, prevyšuje jeho menej dôležité záujmy. Vyjadril sa k stretnutiu s maloletou J. a jej matkou počas vyšetrenia u psychologičky, kedy videl maloletú J. zanedbanú aj po fyzickej stránke, unavenú a vyčerpanú. Aj on sám momentálne u J. pozoruje náhlu zmenu nálady bez zjavnej príčiny. Otec v ďalšom poukázal na rôzne incidenty s matkou maloletých detí. Vo vzťahu k podanému trestnému oznámeniu uviedol, že prebieha vo veci vyšetrovanie a s ohľadom na to aj úkony, ktoré budú nasledovať, sa k predmetnej veci nebude bližšie vyjadrovať.
7. K vyjadreniu otca zaslala repliku matka maloletých detí, ktorá sa opätovne vyjadruje k psychickému stavu maloletých dcér, poukazuje na potrebu dojčenia maloletej Y. a na veľmi zlý psychický stav staršej dcéry J., ktorá na rozklad ich rodiny reaguje až patologickým správaním (zadržiavanie stolice). V ďalšom sa vyjadruje k rôznym incidentom s otcom maloletých detí.
8. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník maloletých detí, ktorý uviedol, že obaja rodičia majú rodičovské kompetencie pre výchovu svojich maloletých detí a obaja rodičia chcú ich najlepší záujem. Rodičia maloletých detí sa však na realizácii styku nevedia dobrovoľne dohodnúť. Pre zlú komunikáciu rodičov bolo obom rodičom uložené výchovné opatrenie podľa ust. § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi, ich rodičovských kompetencií a celkovo vzťahov v rodine. S uloženým výchovným opatrením obaja rodičia súhlasili. Navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne a odvolanie matky zamietnuť. Uviedol, že ide o dočasnú úpravu styku otca s maloletými do doby, kým rozsudok o rozvode manželstva nadobudne právoplatnosť. Následne sa začne realizovať styk otca s maloletými deťmi tak, ako bude upravený v rozvodom rozsudku.
9. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadrila matka maloletých detí. Uviedla, že zo strany kolízneho opatrovníka nebolo vykonané šetrenie interakcií rodičov s maloletými deťmi. Nie je jej zrejmé, na základe čoho mal kolízny opatrovník za to, že rodičovské kompetencie oboch rodičov boli preukázané. Vo svetle prejavov staršej dcéry J. a kojenia mladšej dcéry Y.H., ktoré podľa matky kontrastujú s najlepším záujmom ich detí, je veľmi nemilo prekvapená vyjadrením kolízneho opatrovníka. Považuje ho za predčasné a nevhodné. Kolízny opatrovník týmto vyjadrením už dopredu naznačuje svoje stanovisko pred právoplatným rozhodnutím súdu.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
10. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v spojení s ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že uznesenie v jeho napadnutej časti je potrebné zmeniť.
11. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Mal. Y. a mal. J. bývajú v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Stretnutia mal. dievčat s otcom sa realizujú v zmysle dohody z „Cochemských“ stretnutí, t.j. 4 hodiny v sobotu a v nedeľu, ktoré však otec maloletých považuje za nedostačujúce.
12. V priebehu odvolacieho konania sa skutočný stav v rodine mal. Y. a mal. J. nezmenil, rodičia maloletých dievčat sa na rozšírenom styku otca s jeho maloletými dcérami nevedia dohodnúť. Za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie bolo rodičom uložené aj výchovné opatrenie.
13. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
14. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
15. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na ustanovenia Zákona o rodine, najmä na § 24 ods. 4, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, pričom dohliada na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, a taktiež na § 30 ods. 1, z ktorého znenia jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia.
16. Vyššie uvedené potvrdil aj Ústavný súd ČR vo svojom náleze zo dňa 15.03.2016, č. k. III.ÚS 2298/15, v ktorom zdôraznil, že: „Obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada naplnená v čo najväčšej možnej miere.“.
17. Z priebehu jednotlivých udalostí v rodine je zrejmé, že matka nesúhlasí s rozšírením styku otca s mal. Y. a mal. J., príp. ich podmieňuje svojou prítomnosťou. Svoj postoj zdôvodňuje kojením mal. Y. a zmenou správania u mal. J..
18. Odvolací súd nijako nespochybňuje význam kojenia mal. dieťaťa, je mu zrejmé, že kojenie nie je len o „nakŕmení“ dieťaťa, ale dôležitú úlohu tam zohráva aj emočný faktor a blízkosť matky. Podľa názoru odvolacieho súdu by však bolo nespravodlivé, aby takáto skutočnosť bola vyhodnotená v neprospech otca, čo by v konečnom dôsledku bolo aj v neprospech mal. Y., ktorá pre svoj zdravý emočný a psychický vývoj potrebuje aj pravidelnú prítomnosť otca, ktorá je nevyhnutná aj s ohľadom na vek maloletej, teda, aby sa medzi mal. Y. a jej otcom posilňoval vzájomný vzťah a dôvera. Úloha otca v živote dcéry je nezameniteľná a len ťažko nahraditeľná. Samozrejme, ideálne by bolo, aby mohla mal. Y. byť čo najviac v blízkosti svojej matky, ktorá ju môže dojčiť podľa jej potrieb a aj blízkosti svojho otca, teda v blízkosti oboch svojich milujúcich rodičov, čo sa však vzhľadom na narušené vzťahy medzi rodičmi a ich zložitú komunikáciu javí ako nereálne. Odvolací súd preto apeluje na oboch rodičov mal. Y., aby dôsledne zvážili postoj k druhému rodičovi, odložili osobné nezhody, či vzájomnú animozitu a primárne mali na zreteli najlepší záujem ich mal. dcér, v ktorom nepochybne je, aby tak mal. J. ako aj mal. Y. mali umožnený čo najširší kontakt s obidvoma svojimi rodičmi, tak matkou ako aj otcom. Pokiaľ rodičia maloletých prehodnotia svoj postoj k druhému rodičovi a spôsob komunikácie, nie je podľa odvolacieho súdu vylúčené, aby mal. Y. a mal. J. mohli ťažiť z prítomnosti oboch svojich rodičov súčasne, čo by pre maloleté dievčatá malo nevyčísliteľnú pridanú hodnotu, kedy sa budú môcť tešiť zo spoločných chvíľ, ktoré budú tráviť ako kompletná rodina. Na to, aby vyššie uvedené bolo možné, je však potrebné odložiť minulosť a rôzne krivdy bokom a sústrediť sa len na svoje maloleté deti, ktoré sú v útlom veku, t.j. X,X roka a X,X roka, v ktorom je pre nich každá chvíľa s oboma milujúcimi rodičmi nedoceniteľná.
19. Pokiaľ matka poukazuje na zmenené správanie u mal. J., najmä po príchode od otca, je podľa odvolacieho súdu potrebné skúmať príčinu tohto správania sa u maloletej a snažiť sa ho chápať v širších súvislostiach. Podľa odvolacieho súdu nie je správne príčinu tohto správania sa mal. J. vidieť len ako dôsledok stretávania sa s otcom. Je potrebné si uvedomiť, že mal. J. sa nachádza vo veku, kedy už je schopná vnímať rôzne nezhody a hádky medzi rodičmi, ako aj prípadnú neverbálnu komunikáciu medzi rodičmi, ktorú si maloletá aj s ohľadom na svoj vek nemusí vedieť adekvátne vysvetliť a pochopiť ju. Všetky takéto situácie môžu na mal. J. silno pôsobiť a vplývať aj na jej psychosomatické prežívanie, aké opisuje aj matka maloletej (problémy pri vyprázdňovaní a pod.). Mal. J. je nepochybne vo veku, kedy by si najradšej užívala prítomnosť oboch svojich milujúcich rodičov a mohla tak zažívať pocity istoty, bezpečia a lásky. V tomto ohľade úpravu styku otca s mal. dievčatami oddelene považuje odvolací súd za nie práve vhodne zvolenú. Na uvedené poukazoval aj otec. mal. dievčat. V prípade takejto úpravy styku by mal. Y. a mal. J. nikdy neboli spoločne u otca a nemohli by spoločne tráviť čas aj ako sestry so svojím otcom, pokiaľ by im to ich matka neumožnila, čo sa však odvolaciemu súdu s ohľadom na osvedčené skutočnosti javí ako málo pravdepodobné. Odvolací súd je toho názoru, že zosúladenie úpravy styku mal. Y. a mal. J.
s otcom môže prispieť k istej stabilizácii v ich rodine. Obidve mal. dievčatá sa budú spoločne pripravovať na stretnutia so svojim otcom, je nevyhnutné, aby im v tomto ohľade bola nápomocná aj ich matka a v takomto stretávaní s otcom ich podporila. Nebude teda dochádzať k situáciám, kedy otec maloletých príde, ale prevezme si len jednu zo svojich dcér, pričom druhá ostane so svojou matkou, čo v očiach mal. dievčat môže vyvolávať rôzne otázky a obavy, či pocity neistoty plynúce z nepochopenia takýchto situácií, ku ktorým v minulosti pravidelne dochádzalo. Odvolací súd je toho názoru, že v prípade, že styk otca s mal. Y. a mal. J. sa bude realizovať súčasne, bude to predovšetkým v prospech mal. dievčat, ktoré na stretnutia s otcom budú odchádzať spoločne ako dve sestry, ktoré sa nielen poznajú, ale majú medzi sebou vytvorené aj silné puto, čo im obom môže pomôcť eliminovať zmiešané pocity sprevádzajúce dočasné odlúčenie od ich matky, čo je však v danom prípade nevyhnutné, keďže rodičia sa rozhodli svoje manželské spolužitie ukončiť a žiť oddelene.
20. V kontexte uvedeného dáva odvolací súd účastníkom konania do pozornosti čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého jednoznačne vyplýva, že starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právom rodičov, ale aj právom dieťaťa, ktoré má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, pričom toto právo môže byť obmedzené výhradne na základe rozhodnutia súdu a v súlade s literou zákona.
21. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 ods. 2 prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „Zákon o rodine“).
22. Odvolací súd súčasne opakovane vyslovene zdôrazňuje, že pri výkone týchto práv a povinností sú rodičia v prvom rade povinní chrániť záujmy mal. Y. a mal. J. (§ 28 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine), v ktorých záujme rozhodne nie je obmedzovanie, či sťažovanie kontaktu so žiadnym z ich rodičov. Odvolací súd má tiež za to, že konfrontačné správanie rodičov rovnako nie je na prospech ich mal. dcér, a preto dôrazne apeluje na všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o mal. Y. a mal. J., no predovšetkým na ich rodičov, aby nadradili záujmy a prospech ich mal. dcér nad vlastné záujmy a negatívne postoje voči druhému rodičovi mal. dieťaťa.
23. Je potrebné si uvedomiť, že výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom. Z tohto dôvodu, aj vzhľadom na skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní osvedčené, by rodičia mal. Y. a mal. J. mali v prvom rade myslieť na najlepší záujem svojho maloletého dieťaťa, v ktorých záujme nepochybne je pravidelne sa stretávať so svojím otcom. Záujem mal. dievčat na stretávaní sa s otcom odvolací súd vidí v potrebe udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 363/03). Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté dieťa, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04). Pôsobenie oboch rodičov na dieťa je najmä z hľadiska súčasného vývinového štádia maloletého dievčat nanajvýš vhodné.
24. Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije musí byť umožnený pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná (porov. Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 618/05).
25. Uvedené sa však v danom prípade bude len veľmi ťažko napĺňať, pokiaľ matka nebude svoje mal. dcéry v stretávaní s otcom podporovať. Pri realizácii styku je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme mal. Y. aj mal. J. na ne pozitívne vplývala a viedla ich k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote mal. dievčat je nepopierateľná, preto je úlohou matky vhodne na maloleté pôsobiť a zdôrazňovať im dôležitosť stretávania sa s druhým rodičom.
26. Prípravou na styk otca s mal. dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť mal. dievčatám veci na oblečenie a podobne, ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom.
27. Odvolací súd má za to, že záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletým dieťaťom nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje dieťa k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je - dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, aby sa tento rodič s maloletým dieťaťom nestretával, resp. vo veľmi obmedzenom rozsahu ako to navrhovala v danom prípade matka mal. Y. a mal. J..
28. Je potrebné si uvedomiť, že v prípade neschopnosti rodičov spolu kooperovať pri výkone styku sa mal. Y. a mal. J. stávajú rukojemníkom a obeťou. (porov. Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II.ÚS 599/10, III.ÚS 439/05).
29. Zhrnúc teda doposiaľ uvedené, odvolací súd uznesenie v jeho napadnutej časti postupom podľa ust. § 388 zmenil a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku uznesenia.
30. Do doby právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 4P/97/2021 sú rodičia povinní riadiť sa nateraz učinenou úpravou neodkladným opatrením.
31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).