Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-6T/35/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Jánom Lokšom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.6.2014, takto

rozhodol:

Podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodzuje obžalovaného O.. D. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P., ul. H. U. č. XX, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn.

- 20 zo dňa 15.3.2012, pre skutok právne kvalifikovaný ako pre prečin porušovania autorských práv podľa § 283 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. d) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ž e

prostredníctvom internetu v období najmenej od 16.12.2010 do 24.2.2011 v Košiciach, na ulici H. U. č. XX ako užívateľ P2P (Peer To Peer) výmennej siete pod prezývkou "DoDo" poskytol z počítača, ktorému bola pridelená poskytovateľom internetu IP adresa 91.127.170.123 a od 23.2.2011 do konca uvedeného obdobia z počítača s IP adresou 78.98.220.164, zo zdieľanej zložky pod názvom "new" cez program StrongDC++ na Hub-e "ATLANTIS" 62,4 GB dát, z toho 8.234 .mp3 súborov, 88 .wma súborov, 29 .avi súborov, 4 .mpeg súbory a 1 .ogg súbor, ktoré dal takto k dispozícii iným užívateľom internetu bez súhlasu oprávnených osôb, čím svojím konaním spôsobil M. E. fL. O. M. of the H. O. (M. O.) so sídlom na P. 7, H., M. republika škodu vo výške 6.220,- €;

- pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkazuje M. F. E. M. so sídlom na P. X, H., M. republika s uplatneným nárokom na náhradu škody na konanie o občianskoprávnych veciach.

odôvodnenie:

J. vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom splnomocneného zástupcu poškodeného, výsluchom znalcov, prečítaním znaleckých posudkov a listinných dôkazov. Obžalovaný spáchanie trestného činu poprel. Vo svojej výpovedi a v odpovediach na položené otázky obžalovaný pred súdom uviedol, že dáta s multimediálnym obsahom prostredníctvom internetu nešíril tak ako je uvedené vo výroku obžaloby a s týmto úmyslom. Ďalej vypovedal, že v inkriminovanej dobe počítač vôbec neužíval, tento sa nachádzal v obývačke rodinného domu, druhý bol notebook. Oba počítače kúpili jeho rodičia ako zariadenie do domácnosti. Zdôraznil, že je absolventom stavebnej fakulty Technickej univerzity so zameraním na riadenie a manažment stavebnej výroby a pre svoju prácu ani štúdium počítač v podstate ani nepotreboval. Okrem obžalovaného mali k počítaču prístup jeho rodičia, jeho sestra, prípadne jeho kamaráti alebo ich známi. Obžalovaný program StrongDC ++ do počítača neinštaloval a nevedel sa vyjadriť, kto tak mohol urobiť. Nevedel sa vyjadriť k tomu akým spôsobom bol ich počítač k internetu pripojený. Zmluvu o poskytovaní

internetových služieb uzatváral jeho otec D. R.. Prezývku DoDo nevyužíval, multimediálny obsah si z internetu nesťahoval a nevedel sa vyjadriť ani k tomu, kto túto prezývku užíval. K výpovedi splnomocneného zástupcu poškodenej spoločnosti sa vyžaduje uviesť, že sa zároveň jedná aj o osobu, ktorá bola poškodenou spoločnosťou splnomocnená na získavanie informácii o nelegálnom šírení hudobných a obrazových diel prostredníctvom Internetu. O.. H. T. ako svedok pred súdom vypovedal, že pracuje na základe dohody o vykonaní práce pre M. F. E. fL.. Jeho úlohou je zisťovať a odhaľovať ilegálne šírený multimediálny obsah pri ktorom dochádza k porušeniu autorského zákona. Svedok potvrdil, že z počítača, ktorého IP adresu vypátral, v dobe od 16.12.2010 do 24.2.2011 bolo možné stiahnuť multimediálne súbory v rozsahu 92 GB dát. V tom čase to bol veľmi významný a aktívny šíriteľ multimediálneho obsahu, na dnešné pomery už toto číslo nie je až tak významné. Svoju činnosť realizoval tým, že si pre účely odhaľovania neoprávnene šíreného multimediálneho obsahu sám nainštaloval program StrongDC++, na ktorom bol prihlásený pod prezývkou, ktorú z taktických dôvodov prezradiť nemohol. Osobu pod prezývkou DoDo si vytypoval podľa objemu zdieľaných dát cestou uzla „ATLANTIS“. Hub „ATLANTIS“ je program uložený niekde na serveri, ktorý umožňuje vzájomnú spoluprácu medzi osobami, ktoré vyžadujú multimediálny obsah a ktoré ho zároveň ponúkajú. Takto sa dopracoval k osobe pod prezývkou DoDo, ktorá mala v ponuke 92 GB multimediálneho obsahu, ktoré ponúkla na ďalšie šírenie. Zo zoznamu súborov nachádzajúcich sa v jeho počítači (príloha podania poškodeného č. 2 - č.l. 10 - 13) si vybral album od speváka 50 Cent, ktorý si stiahol a tak sa presvedčil, že sa jedná o dielo, ktorého ďalšie šírenie je chránené autorským zákonom Českej aj Slovenskej republiky. Po oboznámení sa s tabuľkou na č. l. 10 svedok spresnil, že túto prílohu vyhotovil záznamom programu StrongDC++ dňa 16.12.2010. Z tejto je zrejmé, že užívateľ P2P siete pod prezývkou DoDo zdieľal 91,50 GB multimediálneho obsahu. Je ďalej zrejmá a zvýraznená IP adresa jeho počítača, ďalej je z tejto tabuľky zrejmé, že v tom čase bol (DoDo) neaktívny, rýchlosť poskytovania multimediálneho obsahu bola 0 B/sek. Z prílohy na č. l. 12 je zrejmé, že svedok O.. H. T. si prostredníctvom programu StrongDC ++ dňa 16.12.2010 stiahol album od speváka 50 Cent. Keďže v čase, keď si svedok spomínaný album sťahoval boli cez spomínaný program pripojení viacerí ponúkatelia multimediálneho obsahu, svedok pripustil, že sa spomínaný album sťahoval aj od nich. Provider - poskytovateľ internetových služieb, na ktorom bol nainštalovaný Hub „ATLANTIS“ sa nachádzal na území Českej republiky v Olomouci. Súd svedka požiadal, aby odstránil pochybnosti o totožnosti osoby vystupujúcej pod prezývkou DoDo, keďže v ním vyhotovenej prílohe dňa 23.2.2011 (na č.l. 13) síce svedok hovorí o tom, že na Hub-e „ATLANTIS“ bola činná osoba s menom DoDo avšak zoznam ponúkaného multimediálneho obsahu a IP adresa boli odlišné ako v prípade osoby, ktorú sledoval dňa 16.12.2010. Svedok O.. H. T. uviedol, že poskytovateľ internetových služieb z dôvodu optimálneho vyťaženia siete poskytuje jednotlivým užívateľom tzv. dynamické IP adresy, ktoré identifikujú jednotlivé počítače. On dospel k presvedčeniu, že osoba evidovaná pod prezývkou DoDo na Hub-e „ATLANTIS“ je totožná s predchádzajúcou osobu, keďže zoznam ponúkaného multimediálneho obsahu bol podobný s predchádzajúcim zoznamom, aj keď potvrdil skutočnosť, že v druhom prípade bol objem multimediálneho obsahu iba v objeme 54,41 GB. K tomu, ako svedok mal stotožniť umiestnenie obžalovaného podľa jeho IP adresy svedok uviedol, že sa mu podarilo stotožniť iba poskytovateľa internetových služieb a to spoločnosť Slovak Telekom, a.s.. K tomu, ako bola vyčíslená a špecifikovaná škoda spôsobená trestným činom svedok O.. H. T. uviedol, že objem zdieľaných multimediálnych dát bol vynásobený čiastkou 2.800 Kč za 1 GB zdieľaných dát. V tomto prípade sa jedná o predbežné vyčíslenie škody na základe vlastných zistení. Odborné vyjadrenie s konečným vyčíslením škody by mohol poškodený vyhotoviť až po zoznámení sa s výsledkami expertného skúmania zabezpečeného v prejednávanom prípade. Keďže poškodenému neboli predloženého závery znaleckého skúmania, škoda uvedená v trestnom oznámení v podstate nezodpovedá konkrétnym skutočnostiam. Presnú výšku škody by poškodený vedel určiť iba po špecifikácii titulov, ktoré preukázateľne boli neoprávnene šírené. V prípade obžalovaného D. R. by poškodený vedel stanoviť iba škodu albumu 50 Cent. Na podklade zistenia OO PZ Bratislava - Staré mesto - Východ, že dňa 23.2.2011 bola IP adresa 78.98.220.164 pridelená poskytovateľom internetových služieb - Slovak Telekom, a.s. Bratislava D. R. (bytom P., H. U.. č. XX) podnet na trestné stíhanie bol odstúpený OO PZ Košice - Nad Jazerom dňa 24.5.2011. Po začatí trestného stíhania dňa 18.7.2011 vydal D. R. počítač policajným orgánom, ktoré ho dňa 20.7.2011 odovzdali znalcovi O.. S. G. za účelom vypracovania znaleckého posudku.

Zo znaleckého posudku z odboru Elektrotechniky a z výpovede znalca O.. S. Gajdoša vypočutého na hlavnom pojednávaní súd zistil, že na základe správy poskytovateľa internetových služieb - Slovak Telekom, a.s. Bratislava - je možné zistiť iba to, že IP adresa, o ktorej hovoril poškodený, bola dynamicky pridelená koncovému zariadeniu, ktorým bol v prejednávanom prípade nie počítač ale router. Podľa zmluvy o poskytovaní internetových služieb bol koncovým odberateľom D. R.. Slovak Telekom, a.s. poskytuje IP adresy dynamicky a tieto mení raz za 24 hodín. Konkrétnu osobu, ktorá mala komunikovať prostredníctvom internetu na serveri „ATLANTIS“ znalec stotožniť nevedel. Taktiež z dostupných údajov sa nedá zistiť aký obsah mali súbory, ktoré boli odosielané z počítača pripojeného na router koncového užívateľa. Zdôraznil, že sa jednalo o bezdrôtové Wi-Fi zariadenie, ku ktorému sa mohol pripojiť každý, kto poznal meno a heslo za predpokladu, že týmito bol router zabezpečený. V čase, keď tento router mal znalec k dispozícii bolo možné pripojiť sa k internetu prostredníctvom spomínaného routera bez zadania mena a hesla. Na podklade predložených informácií i na podklade odbornej činnosti sa znalcovi nepodarilo stotožniť konkrétnu fyzickú osobu ako páchateľa trestného činu uvedeného v obžalobe. K routeru D. R., ktorý nebol špeciálne zabezpečený sa mohol pripojiť ktokoľvek. Na otázku obhajcu, či v dobe od 16.12.2010 do 24.2.2011 došlo ku komunikácii medzi zaisteným počítačom a serverom „ATLANTIS“, ktorej výsledkom bolo zdieľanie multimediálnych súborov, sa znalec nemohol jednoznačne vyjadriť. Ďalej dodal, že nie je možné určiť, či multimediálne súbory nájdené v počítači vo formátoch .mp3, .wma, .avi, .mpeg, .ogg boli chránené. Znalec sa vedel vyjadriť iba k počtu a objemu takých súborov, nie však k ich obsahu a k typu súboru. Zdôraznil, že na internete je veľa multimediálneho obsahu legálne šíreného, ktorý obsahuje uvedenú príponu. Znalec potvrdil, že na počítači, ktorý obžalovaný vydal, bola zaznamenaná aplikácia programu Strong DC++, ktorú nie je nutné inštalovať do systému. Pripustil, že táto aplikácia Strong DC++ sa mohla nainštalovať do počítača aj bez vedomia užívateľa, aj keď sa s tým v praxi nestretol. V tejto aplikácii muselo byť ručne nastavené užívateľom programu Strong DC++ miesto, v ktorom sa nachádzajú súbory s multimediálnym obsahom určené na zdieľanie. Používateľ aplikácie Strong DC+ + je schopný ovplyvniť, aké súbory sa budú prostredníctvom tejto aplikácie ďalej šíriť za predpokladu, že nastaví veľkosť zdieľanej zložky iba v minimálnom rozsahu dát, ak to vyžaduje server, na ktorý sa pripája. Toto je však už zásah smerujúci k tomu, aby sa server vyžadujúci zdieľanie multimediálnych súborov oklamal. Server vyžaduje veľkosť zložky, z ktorej sa poskytuje zdieľaný obsah. Čo tvorí obsah zdieľaných súborov nie je podstatné. Na otázku, kedy aplikácia Strong DC++ bola na počítači zaisteného obžalovanému nainštalovaná sa znalec vyjadriť nevedel. V závere svojho vystúpenia pred súdom znalec Ing. S. Gajdoš zdôraznil, že údaje poskytnuté poškodenou spoločnosťou M. O. M. republika nie je možné použiť ako dôkaz, že D. R. spáchal skutok, pre ktorý bol obvinený. Podľa záverov znalca Ing. Romana Gajdoša, dá sa preukázať iba to, že medzi zariadením s IP adresou, ktorá bola poskytnutá D. R. poskytovateľom internetových služieb (Slovak Telekom, a.s.), došlo ku spojeniu so serverom „ATLANTIS“, na ktorom bol evidovaný zoznam zdieľaných multimediálnych súborov z počítača, ktorý bol vydaný D. R.. Znalec zároveň potvrdil, že k prenosu súborov v skutočnosti nemuselo dôjsť. Poškodená organizácia v rámci svojej činnosti zistila len veľkosť zdieľanej zložky spolu s názvami súborov, ktoré sa v tejto zložke nachádzali. K výpovedi svedka O.. H. T., že od osoby vystupujúcej pod prezývkou DoDo si sťahoval multimediálny súbor (album 50 Cent), ktorý bol uvedený v jeho zdieľaných priečinkoch znalec zdôraznil, že v skutočnosti nedochádzalo k sťahovaniu súboru len z tohto počítača, ale z viacerých zdrojov, ktorý tento multimediálny súbor mali taktiež určený na zdieľanie. Podstatou programu Strong DC++ je uľahčenie sťahovania, teda umožnenie sťahovania z viacerých zdrojov súčasne, teda nielen od napr. obžalovaného ale aj od iných užívateľov, ktorí požadovaný súbor vlastnili. Po vykonaní všetkých navrhovaných dôkazov prokurátor navrhol u obžalovaného uznať skutok aj vinu v zmysle podanej obžaloby. Poukázal pritom na výpoveď svedka O.. H. T. a znalecký posudok Ing. Romana Gajdoša, z ktorých je nepochybné, že osoba pod prezývkou DoDo sa dopustila trestnej činnosti uvedenej vo výroku obžaloby. Ďalej poukázal na to, že pri inštalovaní programu Strong DC ++ nemôže dôjsť k jeho náhodnému nainštalovaniu, ale že sa vyžaduje uvedomelá činnosť fyzickej osoby. Spôsobená škoda podľa názoru prokurátora bola dostatočne vyčíslená poškodenou organizáciou. Vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdom trestaný, prokurátor navrhol uloženie trestu povinnej práce. Obhajoba v záverečnej reči navrhla, aby súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby, keďže nebolo preukázané, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý mu je kladený za vinu. Počítač, ktorý bol vydaný

policajným orgánom obžalovanému nepatrí, nie je klientom spoločnosti poskytujúcej internetové pripojenie a nie je ani vlastníkom routera, prostredníctvom ktorého, mal byť počítač pripojený do siete internet. Keďže od okamihu prevzatia doličnej veci - počítačovej zostavy čiernej farby s DVD napaľovačkou do okamihu jeho vydania znalcovi za účelom znaleckého skúmania ubehla doba takmer dvoch dní, nebolo jednoznačne preukázané v akom stave bol počítač odňatý obžalovanému a vydaný znalcovi. Podľa názoru obhajoby nie je možné vylúčiť, že program Strong DC ++ mohol byť nainštalovaný dodatočne a že s počítačom mohlo byť manipulované do začiatku znaleckého skúmania. Ďalej obhajoba namieta, že neboli zistené žiadne dôkazy svedčiace o tom, že práve obžalovaný O.. D. R. bol tou istou osobou ako osoba vystupujúca pod prezývkou DoDo, ktorá sa mala pripojiť na server „ATLANTIS“ s úmyslom ilegálne šíriť obsah chránený autorským právom. Pritom obhajoba poukázala na výpoveď znalca, ktorý potvrdil, že počítač nebol žiadnym spôsobom chránený na úrovni operačného systému menom a heslom, mohol ho zapnúť ktokoľvek. Taktiež nebol špeciálne chránený ani Wi-Fi router, cez ktorý sa pripájal počítač do internetu prostredníctvom poskytovateľa internetových služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. Zistená IP adresa routera bola poskytovateľom spoločnosti Slovak Telekom, a.s pridelená routeru užívateľa D. R., iba dňa 23.2.2011. Taktiež nebolo preukázané, aby multimediálny obsah, ktorý bol zistený na počítači zaisteného obžalovanému, bol aj v skutočnosti šírený, keďže na serveri „ATLANTIS“ bol uvedený iba zoznam multimediálnych diel a veľkosť priečinku určeného na zdieľanie. Obhajoba poukázala na výpoveď zástupcu poškodenej organizácie, ktorý vo svojej výpovedi pred súdom nevedel špecifikovať výšku spôsobenej škody, a preto s uplatneným nárokom špecifikovaným v prípravnom konaní súhlasiť nie je možné. Obžalovaný O.. D. R. zotrval na svojom vyhlásení, že sa cíti byť v tejto veci nevinný. Zdôraznil, že nemal úmysel šíriť diela s multimediálnym obsahom. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že O.. D. R. spáchal skutok, z ktorého bol obžalovaný. Prečinu porušovania autorského práva podľa § 283 ods. 1, písm. a), písm. d) Trestného zákona sa dopustí ten, kto neoprávnene zasiahne do zákonom chránených práv k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému záznamu alebo zvukovo-obrazovému záznamu, rozhlasovému vysielaniu alebo televíznemu vysielaniu alebo databáze, spôsobí väčšiu škodu a čin spácha prostredníctvom počítačového systému. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje preukázať, že páchateľ konal úmyselne. V prejednávanom prípade je preukázané iba to, že osoba vystupujúca pod prezývkou DoDo zverejnila zoznam súborov, ktoré mohli obsahovať zvukové, alebo zvukovo-obrazové záznamy diel chránených autorskými právami. Na zozname sa nachádzal aj súbor "50 Cent - 2003", obsahujúci hudobné skladby

- diela chránené autorským zákonom, avšak tento bol vytvorený (stiahnutý) dňa 16.12.2010. Keďže vykonaným dokazovaním nebol stotožnený užívateľ IP adresy technického koncového zariadenia ku dňu 16.12.2010, je bezvýznamné zamýšľať sa, či páchateľom konania uvedeného v obžalobe mohol byť obžalovaný. Podstatný je deň 23.2.2011, kedy ako užívateľ dynamickej IP adresy pridelenej spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. Bratislava bol stotožnený router patriaci D. R. - otcovi obžalovaného. V tom čase sa v zdieľanej zložke malo nachádzať 54,41 GB súborov s multimediálnym obsahom. Či súbory uvedené v zozname vytvoreného zo zdieľanej zložky skutočne obsahovali aj diela chránené autorskými právami preukázané nebolo. Svedok O.. H. T. zároveň potvrdil, že užívateľ s prezývkou DoDo bol toho dňa neaktívny, pretože v zložke na zdieľanie súborov určenej programom StrongDC++ nedošlo k žiadnemu prenosu dát svedčiacich a teda aj k poskytovaniu diel chránených autorskými právami. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že operačný systém počítača vydaného obžalovaným, ani bezdrôtový router, prostredníctvom ktorého sa domácnosť D. R. pripájala k internetu, neboli chránené ani žiadnym spôsobom zabezpečené. Znamená to, že na internet sa mohol pripojiť ktokoľvek, kto bol prostredníctvom svojho Wi-Fi zariadenia v dosahu spínaného routera. Ktokoľvek sa teda mohol trestného činu uvedeného v obžalobe dopustiť. Obžalovaný spáchanie trestného činu poprel. Či sa žalovaného skutku mohli dopustiť aj iné osoby, ktoré obžalovaný označil, nebolo predmetom dokazovania. Dôkazy svedčiace o tom, aby osoba vystupujúca na Hub-e „ATLANTIS“ bola totožná s osobou obžalovaného zistené neboli. Podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Za daných okolností nebolo preukázané, aby sa obžalovaný dopustil skutku, zo spáchania ktorého bol obžalovaný. Preto bol súd povinný podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Keďže obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený, podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody na konanie o občianskoprávnych veciach.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.