Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-70-2013.pdf
PDF · 103.51 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/70/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudca JUDr. Pavol Roth v trestnej veci obžalovaného N. H. O. N. V., trestne stíhaných pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Poprad dňa 16. júna 2014 takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaných:
N. H., nar. XX. X. XXXX v J.Ž., trvalé bydlisko J., Q. XXXX/XX, slobodný, nezamestnaný,
Pavla Olejára, nar. XX. XX. XXXX v J., trvalé bydlisko D., bez uvedenia bližšej adresy, slobodný, nezamestnaný,
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Poprad 2 Pv 291/13 zo dňa 21. 5. 2013 podanej na Okresnom súde Poprad dňa 24. 5. 2013 pre skutok,
ktorý sa mal stať tak, že v presne nezistenom čase, na presne nezistenom mieste, presne nezisteným spôsobom si zaobstaral S. K., nar. XX.XX.XXXX po domácky zhotovenú ručnú strelnú palnú zbraň - jednovýstrelovú pištoľ kalibru 5,5 mm na streľbu malokalibrových nábojov s pripevneným tlmičom hluku spolu s najmenej 2 ks malokalibrových nábojov zn. SB-REX, kalibru 22 LR (5,6 mm) s olovenými strelami a to aj napriek tomu, že nemal príslušné povolenie v zmysle zákona č. 190/2003 Z .z. o strelných zbraniach a streli a obv. O. Z. sa v presne nezistenej dobe v roku 2007 dohodol s obvineným N. H., že mu zadováži krátku strelnú zbraň, taktiež obvinený O. Z. sa dohodol v presnej nezistenej dobe v roku 2008 s obvineným N. V., že aj jemu zadováži krátku strelnú zbraň, preto v presne nezistenom dni koncom mesiaca december 2008 v čase okolo 21.00 hod., na ul. B. v blízkosti objektu O. C. N., odovzdal S. K. O. Z. za prítomnosti obž. N. H. predmetnú zbraň a po jej vyskúšaní mal obžalovaný O. Z. zaplatiť S. K. sumu vo výške 50,- €, kde následne uvedenú zbraň potom schoval u seba v byte obž. O.Á. Z., na ul. N. č. XXXX/X v J. a v presne nezistených večerných hodinách bol potom ešte v ten deň obžalovaný N. V. v byte u O. Z. pozrieť na túto podomácky zhotovenú ručnú strelnú palnú zbraň prevziať s tým, že mu uviedol, že on mal záujem o riadnu strelnú zbraň a nie o taký starý črep, kde obžalovaný O. Z. si zadovážil uvedeným spôsobom strelnú zbraň a obžalovaní N. H. a N. V. si zajednali u neho zadováženie takejto strelnej zbrani a to aj napriek tomu, že všetci traja obžalovaní nemali príslušné povolenie v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive v znení neskorších zmien a doplnkov,
1/ obžalovaný N. H.
dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k zadováženiu si strelnej zbrane, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,
2/ N. V.
dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k zadováženiu si strelnej
zbrane, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,
č í m m a l i s p á c h a ť
1/ N. H.
zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona
2/ N. V.
zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona
p r e t o , ž e
nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 24. 5. 2013 podal na tunajšom súde obžalobu 2Pv 291/13 zo dňa 21. 5. 2013 na obvineného N. H. O. N. V. za zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. Trestného zákona, a to na tom skutkovom základe, ako je uvedené v skutkovej vete výroku tohto rozsudku. Súd vo veci vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní, z výsledkov ktorého zistil nasledovné.
Obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní vyhlásili, že sú nevinní zo skutku, pre ktorý na nich bola podaná obžaloba.
Obžalovaný N. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nikdy neprejavil žiaden záujem, aby mu O. Z. zabezpečil nejakú zbraň. Bol iba v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Vtedy, keď Z. s pištoľou strieľal, nikdy však nemal záujem túto zbraň získať. Predpokladá, že Z. zbraň získal od K., ktorého on však nepozná. Obžalovaného N. V. pozná iba z videnia, no nič nevie o tom, aby aj on mal záujem získať nejakú zbraň. Ďalej uviedol, že niekedy v decembri roku 2008 mu Z. navrhol, že pôjdu na kávu v N., s čím súhlasil. Vo večerných hodinách toho istého dňa mu ďalej Z. povedal, že si potrebuje ešte niečo vybaviť pri Š. H. O. na sídlisku S. C. N.. Z. pri bytovke sa stretol s nejakým K., on ostal sedieť v aute, nevedel presne, čo tam robia. Postrehol len jeden slabší výstrel. Z. I. K. tam bol iba chvíľku a potom prišiel Z. do auta a šli do J.. Do auta si Z. so sebou priniesol igelitku a keď do nej nazrel, videl, že je v nej nejaká pištoľ čiernej hrdzavej farby, ktorá bola stará. Či v igelitke boli aj nejaké náboje, to si nevšimol, na túto pištoľ len nazrel, vôbec ju nemal v ruke. Následne prišli do J., do bytu, kde Z. býval. Z. túto pištoľ v byte niekde schoval a asi po 15 minútach sa rozišli. Nevie si vysvetliť tvrdenia Z., že to mal byť on, kto si mal u neho túto zbraň objednať. Počul o tom, že Z. mal neskôr aj iné problémy so zákonom. Zdôraznil, že v Z. byte bol raz v živote, a to práve s predmetnou situáciou.
Obžalovaný N. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že celé svoje obvinenie považuje za absurdnosť, skutok nespáchal, nikdy neprejavil o zaobstaranie nejakej pištole. Pri ničom, čo by súviselo s pištoľou, ktorá je popísaná v obžalobe, nebol. Z osôb, ktoré sú uvádzané v obžalobe, S. K. nepozná vôbec. Pozná O. Z. z obdobia, keď boli spolu vo väzbe. Následne sa zopárkrát stretli, pozdravili, nikdy sa nebavili o tom, aby mu tento zabezpečil nejakú strelnú zbraň. Nikdy ani naživo nevidel strelnú zbraň, ktorá je zdokumentovaná v spise. Nevie si vysvetliť, prečo Z. ho mal usvedčovať zo spáchania skutku, no myslí si, že vzhľadom k tomu, že Z. je dlhodobo vo výkone trestu pre závažnú násilnú trestnú činnosť, asi psychicky nie je v poriadku. Takisto nemá vedomosť o tom, že by Z. bol schopný zabezpečiť akúkoľvek strelnú zbraň. Obžalovanému H. pozná iba z videnia, o žiadnom jeho záujme zabezpečiť si strelnú zbraň, vedomosť nemá.
Svedok O. Z. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. 3. 2014 vypovedal, že pozná oboch obžalovaných, v minulosti sa kamarátili. H. pozná možno 10 rokov, V. asi od roku 2007. Takisto vie o tom,
že obaja obžalovaní sa poznajú. Vie, že ani jeden z nich nemá zbrojný preukaz. K samotnému skutku ďalej vypovedal, že niekedy v decembri roku 2007, po tom, čo bol prepustený z väzby, sa stretol niekde v bare v J. s N. H., na ktorom stretnutí sa ho H. pýtal, či mu nevie zaobstarať nejakú strelnú zbraň. On mu na to povedal, že vie, kto takúto možnosť má, a že mu to vybaví. Asi týždeň na to išli do N. za S. K., s ktorým sa pozná a ktorý priniesol tú zbraň k O. C. N.. Išlo o malorážkovú pištoľ s tlmičom. K. im obom tú zbraň ukázal a aj ju vyskúšal tak, že 2- alebo 3-razy s ňou vystrelil do kontajnera. H. potom tú zbraň zobral, sadli do auta a išli preč. Za zbraň nič neplatili, lebo ju zobrali na skúšku s tým, že sa zaplatí potom. Malo ísť o sumu 50,- eur. S H. potom odišli do jeho bytu v J.Ž. s tým, že tú pištoľ si nechá on a H. potom odišiel domov. On potom tú pištoľ zobral ukázať obžalovanému V., ktorý takisto prejavil záujem zaobstarať zbraň. Svoje predchádzajúce vyjadrenie upresnil v tom smere, že ako prvý prejavil záujem zaobstarať zbraň obžalovaný H. ešte v roku 2007, ešte predtým išiel do väzby a obžalovaný V. ho oslovil s týmto záujmom zabezpečiť zbraň, niekedy v decembri 2008. Nevie však, kde konkrétne ho o to žiadal. V. vedel, že sa pozná s K. a že tento má možnosť zabezpečiť nejaké zbrane, pričom mal záujem o pištoľ kalibru 9mm. V tom čase sa s V. pomerne často navštevovali a aj často spolu chodievali. Keď V. raz prišiel za ním do bytu, ukázal mu tú malokalibrovú pištoľ s tlmičom, ktorú mu zabezpečil K., na čo mu uviedol, že taký starý črep nechce. Nevie sa vyjadriť k tomu, aký postoj k tej pištoli zaujal H., či sa mu páčila alebo nepáčila, no zdala sa mu stará. Dohodli sa, že pištoľ najprv ukáže V. a pokiaľ tento o ňu nebude mať záujem, tak si H. po ňu príde. H. si však po zbraň neprišiel a on bol asi za 2 týždne na to vzatý do väzby. Ďalej vypovedal, že aj keď V. mal záujem o iný typ zbrane, on ho oslovil preto, či nechce takú zbraň, akú mal. V ďalšej časti výpovede upresnil časové hľadisko prejavenia záujmu obžalovaného H. o zbraň a zabezpečenia zbrane tým, že H. ho oslovil so záujmom o zbraň niekedy v decembri 2007, ale zbraň mu zabezpečil až v decembri 2008, pretože skôr toho nebol schopný, lebo medzitým bol vo väzbe, odkiaľ bol prepustený v septembri 2008 a následne sa opätovne dostal do kontaktu s H., ktorý mal naďalej záujem o zbraň.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. 6. 2014 svedok O. Z. vypovedal, že s požiadavkou zabezpečiť zbraň ho ako prvý oslovil N. H. niekedy koncom roku 2007. Ďalej upresnil, že keďže v septembri 2007 bol vzatý do väzby, tak obžalovaný N. H. ho oslovil niekedy pred septembrom 2007. V čase, keď šiel do väzby, zbraň mal už doma v pivnici. H. rozprával, že K. je schopný zabezpečiť zbraň, a preto ho potom tento požiadal s tým, či mu nevedel zabezpečiť pištoľ kalibru 9mm. Na aký účel túto zbraň potrebuje, to mu nehovoril, ani sa ho na to nepýtal. Či sa s H. rozprávali o zbrani raz alebo viackrát, to už presne nevie, je možné, že to bolo aj viackrát. Požiadavkou zabezpečiť zbraň sa začal zaoberať v roku 2008, keď sa vrátil z väzby. Preto opravil svoje predchádzajúce vyjadrenie, že zbraň mal od roku 2008, a nie od roku 2007. K. potom kontaktoval, či nevie pozháňať nejakú 9mm-ovú pištoľ, na čo mu tento povedal, že áno, no napokon K. takú pištoľ nezohnal, zohnal iba malorážkovú, ktorú potom zobral do N. s tým, či berú takú zbraň. Keď H. videl zbraň, tak špekuloval, nepozdávala sa mu, hovoril, že je stará, hovoril, že je to malorážka, tak napokon tú zbraň zobral k sebe on (svedok). Nedohadovali sa, či si H. zoberie nejaký čas na rozmyslenie, ale on potom šiel s tou zbraňou za V. s tým, či ju nechce. V. ju nechcel, tak potom čakal, či sa náhodou H. neozve, no nikto o ňu neprejavil záujem. S V. bol v kontakte dá sa povedať každý deň, odkedy bol prepustený z väzby v roku 2008. Takisto ho V. koncom roku 2008 oslovil s požiadavkou pozháňať 9mm-ovú pištoľ. Hovoril, čo aj by chcel s tou zbraňou urobiť, nevie však presne, čo plánoval, ale chcel do toho zatiahnuť aj jeho. Navádzal ho, aby tú zbraň pozháňal. Tak to riešil tak, že pozháňal malorážkovú zbraň od K. a keď ju ukázal V., tak ten mu povedal, že taký starý črep nechce. Ohľadom zbrane potom už nič neriešili.
Svedok Z. bol vypočutý aj v prípravnom konaní, a to dňa 8. 10. 2010 (výpoveď na čl. 51 - 52), kedy vo svojej výpovedi uviedol, že s K. sa zoznámil v roku 2008 prostred. kamaráta W., ktorý mu povedal, že K. je schopný zaobstarať čokoľvek a keď sa ho opýtal, či by nedokázal zohnať dajakú zbraň na broky do lesa, K. mu vo svojom mobilnom telefóne ukázal fotky rôznych zbraní. Vymenili si telefónne čísla. K. mu povedal, že zbraň bude stáť do 100,- eur. Neskôr, keď sa telefonicky kontaktovali, tak sa dohodli, že sa stretnú v decembri 2008 pri O. C. N. a že zohnal zbraň, ktorá bude stáť 50,- eur. Stretli sa vo večerných hodinách, vonku bola tma, kde mu K. tú zbraň ukázal a aj ju vyskúšal, keď strelil do kovovej kanvy 2- alebo 3-krát. Zbraň bolo možné nabiť len jedným nábojom, pričom bol tam na nej namontovaný tlmič, ktorý nefungoval. S K. bol vtedy jeden neznámy muž, asi vo veku 25 rokov, ktorého nepozná, ale v podstate vedel, čo tam robia. K. potom chcel od neho tých 50,- eur, no on mu peniaze nechcel dať s tým, že chcel ešte vyskúšať, či pištoľ vôbec vydrží. Na jeho naliehanie sa mu podarilo K. presvedčiť, aby mu dal pištoľ bez zaplatenie a k tomu ešte 8 brokových nábojov. Asi o 2 dni potom tú pištoľ vyskúšal v lese v J. a potom sa dostal do väzby. Keď bol vo väzbe, navštívila ho mama, ktorá povedala, že v byte
našla zbraň, že čo to má znamenať. On tú zbraň si predtým odložil vo svojej izbe do jednej z krabíc. Mama mu povedala, že tú zbraň vyhodí a až na polícii sa potom dozvedel, že mama zbraň nevyhodila a že ju vydala polícii. Osoby obžalovaných H. a V. žiadnym spôsobom vo svojej výpovedi nespomenula.
K vzniknutým rozporom medzi tvrdeniami svedka na hlavnom pojednávaní a výpoveďou z prípravného pojednávania svedok uviedol, že v čase, keď vypovedal v prípravnom konaní nechcel inému privodiť trestné stíhanie, no keď skončil vo väzbe a zistil, že nikoho nezaujíma, tak sa rozhodol, že svoj postoj zmení a bude vypovedať tak, ako sa veci majú. Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedal, že s K. sa pozná od roku 2008, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že už v roku 2007 ho žiadal H. zabezpečiť zbraň prostred. K., k tomuto rozporu uviedol, že nevie, prečo v prípravnom konaní je uvedený rok 2008, pretože s K. od roku 2007.
Svedok K. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaných nepozná, pozná S. K., s ktorým sú kamaráti, osobu S. Z. pozná iba z videnia. O S.R. K. vie, že je poľovník, že chodí na poľovačky, aké konkrétne zbrane má, to mu nerozprával. Vie o tom, že S. K. mal nejakú jednoranovú pištoľ. Raz v minulosti ho požiadal, aby ho zaviezol k popradskej O. s tým, že mu ide niečo predať, ale čo, to nehovoril. Asi po 3 týždňoch mu potom povedal, že mal so sebou tú jednorazovú zbraň, ktorú on ani nevidel a povedal mu, že tú zbraň vtedy predal. K osobe O. uviedol, že vie o tom, že S. K. sa s ním kontaktoval dlhšie, na nejakej diskotéke videl, ako sa K. rozpráva s Z., ten mu však predstavený nebol. Ani nevedel, ako sa tá osoba volá. Až na polícii, keď opoznal osobu, ktorá sa rozprávala na diskotéke s K., sa dozvedel, že ide od Z.. Z. prvýkrát videl asi mesiac predtým, než bol K. zaviesť k O. N..
V prípravnom konaní svedok uviedol, že v čase, keď mal odviesť K. k O. N., mal vedomosť o tom, že tento mal pri sebe jednorazovú pištoľ, ktorou strieľal do on kontajnera, pričom mali byť aj dvaja nejakí chlapci. Rozpory vo svojich výpovediach odôvodnil tým, že pred odstup času si presné okolnosti nepamätal, ale pokiaľ tak vypovedal, tak s tým súhlasí. Či niektorý z tých chlapcov, ktorí boli prítomní pri streľbe do kontajnerov, boli obžalovaní, príp. niektorý z nich nevedel posúdiť s tým, že on pri nich prítomný nebol, lebo ostal pri aute na parkovisku. Navyše bola aj tma a on tie osoby nevidel.
Svedok S. K. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať s tým, aby si prípadne neprivodil nebezpečenstvo trestného stíhania. Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že uvedený svedok bol v prípravnom konaní vypočúvaný, avšak v iných trestných veciach. Pred začatím trestného stíhania a uznesenia obvinenia obžalovanému H. O. V., a preto tieto výpovede boli procesne nepoužiteľné.
Svedkyňa Z. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pozná obžalovaného V., s ktorým sa aj osobne stretla, obžalovaného H. pozná len z počutia. Vie však, že jej syn O. poznal obidvoch, často sa stretával s V.W. O. V. H. doma rozprával. O tom, že jej syn mal určité možnosti zaobstarať strelnú zbraň, sa dozvedela, až keď ho neskôr začala stíhať polícia. O osobách obžalovaných sa jej syn O. bližšie nevyjadroval, obžalovaný V. k nemu chodieval pomerne často, vždy keď zavolal jej syna, šiel ten s ním. Nevie, čo všetko robili, ale nakoniec to skončilo tak, že obaja sa dostali do väzby, V. sa z nej dostal vonku a jej syn tam zostal. Takisto jej syn spomínal nejakého N., že je jeho kamarát. Na tému strelnej zbrane jej syn nič neuvádzal.
Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 8. 10. 2010 vyplýva, že dňa 8. 10. 2010 Z. Z. dobrovoľne vydala 1 ks malorážkovej pištole s tlmičom čiernej farby nezistenej značky a výrobného čísla a 2 ks malorážkových nábojov.
Zo záverov znaleckého posudku z odvetvia kriminalistickej balistiky vyplýva záver, že sa jedná o po domácky zhotovenú pištoľ, ktorú v zmysle platného Zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive, je potrebné charakterizovať ako zbraň kategórie A, t. j. zakázanú zbraň v zmysle § 4 ods. 2 písm. e) g) citovaného zákona. Tlmič hluku, výstrelu, je zakázaným doplnkom zbrane podľa § 4 ods. 2 písm. e) g) citovaného zákona, pričom pištoľ je spôsobilá streľby.
Z písomnej správy OR PZ, OKP, oddelenia dokladov vyplýva, že obžalovaní nie sú držiteľmi zbrojného preukazu, ani preukazu zbrane.
Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom ďalších listinných dôkazov, a to najmä fotodokumentácie zbrane, správy archívu ZVJS, z obsahu ktorej vyplýva, že svedok O. Z. bol vo výkone väzby od 20. 9. 2007 do 5. 9. 2008, následne bol vo výkone trestu odňatia slobody od 7. 1. 2009 do 11. 8. 2009, v dobe od 12. 11. 2009 do 31. 5. 2010 bol opätovne vo výkone väzby a od 21. 10. 2010 je vo výkone trestu odňatia slobody, ktorého koniec má stanovený na deň 1. 4. 2017, registra trestov a charakteristík obžalovaných, rozhodnutí o predchádzajúcich odsúdeniach obžalovaných, ako aj pripojených trestných spisov, výpisov z evidencie priestupkov obžalovaných, ako aj pripojeného trestného spisu Okresného súdu Poprad 5T/55/2013, súvisiaceho s odsúdením O. Z. za predmetný skutok (ktorý spis je aktuálne pripojený pri inom spise OS Poprad, 6Nt/4/2014, v kt. konaní sa rozhoduje o žiadosti O. Z. o povolení obnovy konania).
Na základe takto vykonaných dôkazov, hodnotiac tieto jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti súd mal preukázané, že skutok, súvisiaci s trestným stíhaním obžalovaných bol spáchaný, čo potvrdzuje právoplatné odsúdenie O. Z. na základe rozsudku Okresného súdu Poprad 5T/55/2013 zo dňa 27. 5. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 27. 5. 2013. Na druhej strane však z vykonaných dôkazov nevyplynulo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb, že tento skutok spáchali aj obžalovaní N. H. O. N. V.. Obžalovaných zo spáchania trestnej činnosti usvedčuje vo svojej výpovedi O. Z., pričom jeho výpoveď je jediným dôkazom, ktorý podľa obžaloby priamo preukazuje vinu obžalovaných. Iný takýto dôkaz neexistuje. V tomto smere sú protichodné výpovede obžalovaných s tvrdeniami svedka O. Z., ktorý páchanie trestnej činnosti v celom rozsahu popierajú, poukazujúc pri tom, že z jeho strany ide predovšetkým o postoj vyplývajúci z vlastnej situácie, keď tomuto bolo uložené dlhoročné väzenie. Zároveň je potrebné konštatovať, že výpoveď svedka O. Z.Á. nie je jednoznačne a presvedčivým dôkazom, ktorý by potvrdzoval vinu obžalovaných zo spáchania trestnej činnosti, pre ktorú bola na nich podaná obžaloba. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že O. Z. v pôvodnej výpovedi, po zákonnom poučení ako svedok, vo veci vypovedal odlišne, pričom uvádzal vo svojej výpovedi také skutočnosti, ktoré nijakým spôsobom nesúviseli s osobami obžalovaných. Svoj postoj zmenil až po tom, keď mu za rovnakú trestnú činnosť bolo vznesené obvinenie, keď proti rozhodnutiu uznesenia obvinenia podal sťažnosť a následne začal označovať osoby obžalovaných ako osoby, ktoré ho navádzali na trestnú činnosť. Za takýchto okolností potom súd výpoveď svedka Z. nemohol považovať za hodnovernú, najmä ak v postojoch uvedeného svedka boli zistené spory k účelovým tvrdeniam, čo napokon potvrdil aj samotný svedok, keď uviedol, že zmena jeho postoja k predmetnému skutku súvisí s tým, že on sa dostal do väzenia a všetci sa na neho vykašľali, a preto aplikujúc zásadu in dubio pro reo, súd obžalovaných spod obžaloby oslobodil v nadväznosti na ustanovenie § 285 písm. c) Trestného poriadku.
Súčasne súd považuje za dôležité poukázať aj na samotné okolnosti týkajúce sa skutkového stavu, ktorý podľa obžaloby odôvodňuje postaviť obžalovaných pred súd. Obaja obžalovaní sú stíhaní za rovnakú trestnú činnosť, a to zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 249 ods. 2 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. V prípade, pokiaľ by skutkový stav bol spoľahlivo preukázaný, bolo na mieste zaoberať sa aj dôvodmi, prečo obžalovaný N. H. a obžalovaný N. V. nedokončili svoj trestný čin. Podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu. Podľa § 14 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, trestnosť pokusu trestného činu zaniká, ak páchateľ dobrovoľne upustil od ďalšieho konania potrebného na dokonanie trestného činu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chráneného týmto zákonom z podniknutého pokusu. Pokus musí bezprostredne smerovať k dokonaniu trestného činu, pričom na rozdiel od dokonaného trestného činu absentuje následok u tohto trestného činu. Upustenie od ďalšieho konania potrebného na dokonanie trestného činu znamená, že páchateľ ďalej nepodniká žiadne kroky, ktoré by viedli k tomu, aby podniknutý pokus dostal do štádia dokonaného trestného činu. Pri neukončenom pokuse jednotlivca stačí, ak páchateľ upustí od ďalšieho konania a tým automaticky aj odstráni nebezpečenstvo vo vzťahu k objektu daného trestného činu. O dobrovoľnosti upustenia od ďalšieho konania, resp. oznámenia možno hovoriť len vtedy, keď sa páchateľ domnieva, že má možnosť trestnú činnosť dokončiť, ale napriek tomu sám z vlastnej vôle sa rozhodne upustiť od jej dokonania.
V danom prípade je potrebné konštatovať, že tie skutkové tvrdenia, na ktoré poukazuje obžaloba a ktoré vyplývajú z výpovede svedka O.R. Z., súčasne svedčia o tom, že v danom prípade by mohlo ísť o tzv. neukončený pokus, t. zn., že tak obžalovaný H., ako aj obžalovaný V. upustili od ďalšieho konania a tým automaticky aj odstránili nebezpečenstvo vo vzťahu k objektu daného trestného činu. O
týchto skutočnostiach svedčia najmä tie tvrdenia svedka Z., ktoré hovoria o tom, že obžalovaný H. sa nevyjadril, či má záujem o konkrétnu zbraň, a preto sa s ním dohodol, že túto ukáže najprv V. a pokiaľ tento neprejaví záujem o zbraň, tak nech sa pre pištoľ zastaví. H. sa však viac neozval. Rovnako v tomto smere vyznejú aj ďalšie tvrdenia svedka Z., z obsahu ktorých vyplýva, že obžalovaný V. ho síce požiadal, aby mu zabezpečil zbraň iného typu a po tom, čo V. ukázal predmetnú pištoľ, tento sa jednoznačne vyjadril, že túto zbraň nechce. Z uvedeného je potom zrejmé, že tak zo správania jedného, ako aj druhého obžalovaného by išlo o dobrovoľné upustenie od ďalšieho konania, potrebného na dokonanie trestného činu. Navyše v tomto smere podľa názoru súdu v danom prípade sa nemôže jednať ani o pokus trestného činu, pretože v nadväznosti na ustanovenie § 14 ods. 1 Trestného zákona absentuje znak bezprostrednosti, ale skôr by potom mohlo ísť o prípravu na zločin v zmysle § 13 ods. 1 Trestného zákona, kde pre zánik trestnosti v zmysle § 13 ods. 3 písm. a) Trestného zákona platia obdobné okolnosti tak, ako to vyplýva z § 14 ods. 3 písm. a) Trestného zákona. / obžalovaný N. H. dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k zadováženiu si strelnej zbrane, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,
2/ N. V.
dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k zadováženiu si strelnej zbrane, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.