Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-113-2013.pdf
PDF · 104.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-1T/113/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Pavlínou Krajčírovou, v trestnej veci obžalovaného H. U., pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.06.2014, takto
rozhodol:
Obžalovaný
H. U., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom Š., I.. Q. Č.. XXX/XX,
j e v i n n ý, ž e :
v dňoch 30.04.2010, 30.06.2010, 31.07.2010, 31.08.2010, 30.09.2010 a 31.10.2010 v obci X. - S., v prevádzke bitúnku spoločnosti Y.&.A. W. Y., s.r.o. D. Č.. XX, IČO: 36 253 511 alebo na inom obvyklom mieste ako štatutárny orgán tejto spoločnosti nevyplatil svojim zamestnancom:
- S. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., J.. U. Č.. XXXX/XX mzdu za mesiace máj, jún, júl, august a čiastočne za mesiac september 2010 v celkovej výške 2.193,78 Eur,
- H. O.Í., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., M. Č.. XXXX/X mzdu za mesiac marec 2010 vo výške 688,16 Eur,
- Ľ.Š. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. - S. Č.. XX mzdu za mesiace máj, jún, júl, august a čiastočne september 2010 v celkovej výške 1.086,24 Eur,
- J. Q.Á., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. Č.. XXX mzdu čiastočne za mesiac jún 2010 a za mesiace júl, august a september 2010 v celkovej výške 1.362,97 Eur,
- Z. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. S. Č.. XX mzdu za mesiac september 2010 vo výške 456,11 Eur,
- S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. - S. XX mzdu za mesiace júl, august a september 2010 v celkovej výške 1.227,54 Eur,
- J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., T. Č.. XXX/XX čiastočne za mesiac jún 2010 a za mesiace júl, august a september 2010 v celkovej výške 1.060,42 Eur a
- U. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. - S. Č.. XX mzdu za mesiace júl, august a september 2010 v celkovej výške 1.133,15 Eur,
hoci s nimi mal uzatvorenú pracovnú zmluvu, mzda bola splatná najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca a spoločnosť mala v deň splatnosti miezd dostatok peňažných prostriedkov v hotovosti na vyplatenie záväzkov voči zamestnancom a tieto nevyhnutne nepotrebovala na zabezpečenie svojej činnosti, čím im spôsobil škodu v celkovej výške najmenej 9.208,37 Eur,
t e d a :
ako štatutárny orgán právnickej osoby nevyplatil svojim zamestnancom mzdu, na ktorej vyplatenie mali nárok v deň jej splatnosti, hoci v tento deň mal finančné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby a spôsobil tak väčšiu škodu,
č í m s p á ch a l :
prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u dz u j e :
Podľa § 214 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Trestného zákona súd mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 287 Trestného poriadku súd zaväzuje obžalovaného uhradiť poškodeným: ·. S. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.Š., J.. U. Č.. XXXX/XX 2.193,78 Eur, ·. H. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., M. Č.. XXXX/X 688,16 Eur, ·. Ľ. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. - S. Č.. XX 1.086,24 Eur, ·. J. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. Č.. XXX 1.362,97 Eur, ·. Z. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. S. Č.. XX 456,11 Eur, ·. S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. - S. XX 1.227,54 Eur, ·. J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., T. Č.. XXX/XX 1.060,42 Eur a ·. U. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. - S. Č.. XX 1.133,15 Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodený S. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., J.. U. Č.. XXXX/XX so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Dokazovaním vykonanom na hlavnom pojednávaní, prečítanou výpoveďou obžalovaného H. U., výpoveďami poškodených H. O.U., S. Q., Ľ. Q., J. Q., Z. J., S. F., J. H., U. N., svedkyne J. X., znaleckým posudkom znalkyne z odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo, odbor ekonómia a manažment Z.. G. F. a jej výpoveďou na hlavnom pojednávaní, ako aj oboznámením sa ostatného spisového materiálu súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný H. U. sa na hlavné pojednávanie nedostavil, prostredníctvom svojho obhajcu požiadal, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti. Súd preto v súlade s ustanovením § 252 ods. 5 Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a na návrh prokurátora v súlade s ustanovením § 258 ods. 4 Trestného poriadku bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, kde obžalovaný vyhlásil, že všetko, čo je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia je pravdou. Zlú finančnú situáciu sa snaží riešiť predajom majetku a uhradením svojich záväzkov, pričom svoje záväzky
voči zamestnancom doposiaľ neuhradil. Uviedol, že svoje konanie ľutuje a následne využil svoje právo a odmietol sa ďalej k veci vyjadriť.
Vina obžalovaného H. U. bola preukázaná výpoveďami poškodených, svedkyne J. X., znaleckým posudkom znalkyne Z.. G. F. ako aj ostatnými listinnými dôkazmi.
Poškodený H. O. tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracoval vo firme obžalovaného ako miešač mäsa od marca 2009 asi do marca 2010. Počas celej doby, pokiaľ pracoval u obžalovaného mu nebola riadne vyplácaná mzda. Táto mzda bola vyplácaná na viackrát, teda 2 - 3 krát do mesiaca, nebola vyplatená naraz v jednom výplatnom termíne. Niekedy sa stalo, že meškal s výplatou mzdy aj dva mesiace a potom mu mzdu doplatil. Uviedol, že zakaždým od obžalovaného žiadal, aby im riadne mzdu vyplatil, tento im však tvrdil, že nemá peniaze, že im doplatí neskôr. Vzhľadom na to, že mu obžalovaný pravidelne nevyplácal mzdu, bol vo finančnej tiesni, tak prakticky domácnosť financovala jeho manželka. Uviedol, že v čase, keď u obžalovaného pracoval bol inak dostatok práce, nemali výpadky, takže má za to, že obžalovaný mal stále finančný príjem a mal ich z čoho platiť. Viackrát im odmietol dvihnúť telefón, keď urgovali výplaty, prípadne ich odkázal na účtovníčku p. X. a keď sa tejto pýtal ohľadom peňazí, táto sa rozčúlila a povedala, aby sa obrátil na obžalovaného.
Vypočutý poškodený S. Q. uviedol, že u obžalovaného pracoval v období od 10.04.2008 do 30.11.2010 ako vedúci výroby a odbytu. Svoju prácu si vykonával riadne, obžalovaný nikdy nemal výhrady voči jeho práci. Pokiaľ ide o vyplatenie mzdy, obžalovaný mzdu riadne nevyplácal, naposledy v mesiaci máji 2010 mu bola čiastočne mzda vyplatená a od mesiaca júna až do konca novembra 2010 nedostal nič. Keďže bol vedúci výroby a odbytu, má vedomosť o tom, že mali pravidelne zákazky, takže to prakticky ani nestíhali. Je pravdou, že asi od septembra 2010 už zákazky začali ubúdať. Dodávatelia im nechceli dodávať tovar, hlavne mäso, pretože boli zadlžení a firma ako taká neplatila dodávateľom. Uviedol, že obžalovanému bol prakticky pravou rukou, takže má vedomosť o týchto skutočnostiach tak od obžalovaného ako aj dodávateľov. Ako už uviedol, mzdu väčšinou dostával spočiatku na účet, neskôr mu však obžalovaný peniaze dával do ruky, niekedy to bolo viackrát po čiastkach a s peniazmi meškal. Od mesiaca mája 2010 mu však už prestal mzdu vyplácať, napriek tomu, že viackrát toto od obžalovaného žiadal, tento sa mu však vyhýbal, tvrdil, aby vydržal a podobne. Naposledy mu obžalovaný povedal, aby ho neotravoval, že však robí mu žena, aby ho živila. Na základe tohto potom podal na obžalovaného trestné oznámenie, keďže musel minúť na živobytie svoje úspory, zrušil aj svoju životnú poistku. Keďže sa dobre s obžalovaným poznal, poznal aj jeho finančnú situáciu a má vedomosť, že tento bol dobre finančne zabezpečený, mal niekoľko áut, chodil na poľovačky, takže podľa jeho názoru obžalovaný minul peniaze pre svoje potreby a prakticky potom už nemal peniaze na zaplatenie dodávok a výplatu zamestnancom.
Poškodený Ľ. Q. uviedol, že u obžalovaného nastúpil pracovať v máji 2010 ako údenár a nočný vartáš a potom k februáru 2011 podal výpoveď. Za mesiac máj až do septembra 2010, keď požadoval od obžalovaného výplatu, tento mu hovoril, aby počkal. Niečo mu potom vyplatil v septembri, ďalšie peniaze už nedostal. Keď hľadali obžalovaného, tento sa im schovával, vyhováral sa. Má vedomosť o tom, že asi v januári 2011 mu hovoril predseda družstva D. S., že obžalovanému požičal 5.000,- Eur, aby ich neodpojili od elektriny, ale im ako pracovníkom nevyplatil žiadnu mzdu. Poškodený uviedol, že z toho titulu bol vo finančnej tiesni a museli mu vypomáhať rodičia, aby mal z čoho žiť. Keďže je poľovník, do ich revíru chodil aj obžalovaný na rôzne podujatia, takže podľa jeho názoru obžalovaný nemal žiadne finančné problémy. Podľa jeho názoru, obžalovaný finančný príjem, ktorý mal, minul pre seba, keďže ako uviedol, chodil na rôzne podujatia a z toho dôvodu zrejme nemal na chod firmy.
Poškodený J. Q. uviedol, že u obžalovaného vo firme začal pracovať od septembra 2006 až do zániku tejto firmy ako vedúci výroby. Prakticky však ale vo firme robil všetko, čo bolo potrebné, teda od práce údržbára až práce na bitúnku. Spočiatku im obžalovaný platil mzdu riadne, ale v roku 2010 začali problémy. Pokiaľ od obžalovaného pýtal peniaze, tento sa stále vyhováral a nič mu neplatil. Niekedy v októbri 2010 prišiel s tým, že bitúnok odpredá a že im vyplatí mzdy, čo sa však nestalo. Uviedol, že najmenej 9 mesiacov chodil do práce bez toho, aby mu obžalovaný dával riadne mzdu, jedine sem - tam mu dal z tržby cca 250,- Eur. Toto sa mohlo stať 5 - 6 krát. Prakticky ho musela živiť jeho manželka a tiež žili z peňazí, ktoré mali ušetrené. Uviedol, že obžalovaný napriek tomu pre svoju osobnú potrebu mal dostatok financií, chodieval na poľovačky, so psami na rôzne výstavy a podobne. Podľa jeho názoru, niekedy v roku 2009 - 2010 mal dojem, akoby obžalovaný začal tunelovať sám seba, pretože aj keď
mali bitúnok, začal tvrdiť, že sa neoplatí kupovať živý dobytok, a tento porážať a na bitúnku spracovať, ale začal kupovať mäso z Rakúska a Moravy na ďalšie spracovanie a podobne, čo podľa poškodeného nebolo dobré, pretože sa im to takto neoplatilo. Posledný rok teda pokiaľ im obžalovaný dával určitú mzdu, platil im to z tržieb, pričom pri preberaní peňazí podpisovali obžalovanému výdavkový doklad.
Poškodená Z. J. uviedla, že u obžalovaného pracovala od roku 2006 do začiatku roku 2011 ako expedientka, fakturantka, pokladníčka, ktorá mala na starosti príručnú pokladňu a tiež aj predávala v predajni tovar. Pokiaľ ide o vyplácanie mzdy zo strany obžalovaného, túto jej prestal pravidelne vyplácať už od konca roku 2009, ale v roku 2010 už s vyplácaním tejto mzdy mali problém všetky zamestnanci. Spočiatku im mzdu posielal na účet, ale už v roku 2009 im začal mzdu vyplácať nepravidelne v hotovosti. Keď pýtala mzdu od obžalovaného, tento sa začal vyhovárať, uvádzal, že jej dá peniaze neskôr, potom jej už však peniaze nedal, takže prakticky ju živil manžel. Od polovice roka 2010 už firma fungovala slabšie, mäso sa nepredávalo, len mäsové výrobky. Keď došli šoféri z rozvozu tovaru odovzdali jej peniaze v hotovosti a ona ich následne odovzdávala obžalovanému za odpredaný tovar a papiere od toho posielala účtovníčke. Vie, že vždy šoféri, ktorí tovar rozvážali, spätne doviezli za tento tovar peniaze. Tovar sa rozvážal aj na faktúry, ale ako bolo s týmito platbami na faktúru, k tomu sa vyjadriť nevie.
Poškodený S. F. uviedol, že u obžalovaného pracoval od septembra 2006 až do skončenia firmy do februára 2011 ako vodič, rozvážal tovar, ale pomáhal aj vo výrobe. Spočiatku im obžalovaný vyplácal peniaze riadne na účet, neskôr im ich však dával ruky proti podpisu. Potom, čo im v priebehu roku 2010 peniaze prestal vyplácať, viackrát ho žiadali o výplatu mzdy, pričom obžalovaný sa vyhováral, že predá bitúnok, že ich vyplatí, avšak nestalo sa tak. Uviedol, že ako vodič rozvážal výrobky, pričom väčší odberatelia platili na faktúru, u tých menších odberateľov peniaze za tovar odovzdávali jemu.
Poškodený J. H. uviedol, že u obžalovaného pracoval asi od roku 2009 ako mäsiar až do začiatku roku 2011. Spočiatku dostával peniaze na účet, neskôr im obžalovaný mzdu vyplácal do ruky. Jemu nevyplatil peniaze za mesiac júl, august a september 2010. Za mesiac júl mu mzdu iba čiastočne vyplatil, hoci viackrát žiadal od obžalovaného, aby mu vyplatil mzdu, nestalo sa tak.
Poškodený U. N. uviedol, že u obžalovaného pracoval od roku 2006 ako mäsiar do začiatku roku 2011. Spočiatku teda dostával mzdu na účet, neskôr im obžalovaný dával výplatu priamo do ruky. Nakoniec im prestal dávať výplaty, hoci ho viackrát o to žiadali, tento sa vyhováral, že nemá peniaze a podobne. Dlhuje mu mzdu za mesiac júl, august a september 2010.
Vypočutá svedkyňa J. X. uviedla, že u obžalovaného pracovala ako účtovníčka od začiatku firmy v roku 2006, účtovníctvo pre spoločnosť obžalovaného vykonávala do 31.10.2010 a k tomu dátumu aj písomne s uvedenou spoločnosťou ukončila spoluprácu, keďže obžalovaný jej neplatil za vykonanú prácu, nepredkladal ani potrebné účtovné doklady. Mzdy zamestnancov mu spracovala do 31.10.2010. V októbri 2010 sa s obžalovaným dohodla, že mu toto účtovníctvo bude vykonávať za polovičnú cenu, ale ani toto nepomohlo, pretože obžalovaný s ňou riadne nespolupracoval, sľúbil, že zaplatí zamestnancov nevyplatené mzdy, že doloží potrebné účtovné doklady, čo sa však nestalo až do zániku firmy do roku 2011, kedy odišli poslední zamestnanci. Doklady si buď brávala od pokladníčky p. J. alebo jej ich nosil obžalovaný. Spočiatku táto spoločnosť nemala žiadne problémy, neskôr začali asi od mesiaca marca 2010, kedy jej obžalovaný prestal uhrádzať faktúry za vedenie účtovníctva a dlhuje jej okolo 5.000,- Eur. Pokiaľ spracovávala výplaty v období od marca 2010 má vedomosť, že obžalovaný v pokladni mal peniaze, pretože boli vedené dve pokladne, pokladňa 1 pre pracovníčku J., potom pokladňa 2 - pokladňa obžalovaného a v tej sa peniaze nachádzali a mohol teda mzdy vyplácať. Každý ďalší mesiac následne vždy upozorňovala obžalovaného, že za zamestnancov nie je zaplatené poistné, ani im nie sú vyplatené mzdy, na čo jej obžalovaný povedal, že sa to rieši ale od zamestnancov, ktorí jej často telefonovali sa dozvedela, že mzdy nemajú vyplatené. Svedkyňa potvrdila, že v pokladničnej knihe k 01.01.2010, teda v pokladni, ktorú mal k dispozícii obžalovaný (č.l. 232) bola prevedená čiastka 251.421 Eur, ktoré peniaze boli k dispozícii. V pokladničnej knihe k 30.06.2010 (č.l. 244) je zaznamenaná suma 324.000,- Eur, čo bol skutočný zostatok finančných prostriedkov v pokladni. Prečo obžalovaný prestal zamestnancom v roku 2010 riadne vyplácať mzdy nevie, hoci ho na to viackrát upozorňovala, uviedol, že sa to bude riešiť. Podľa jej názoru, zrejme obžalovaný mal nejaké exekúcie, ale kým tieto exekúcie boli podané nevie, keďže obžalovaný jej doklady nepredložil, hoci v účtovníctve to malo byť zaznamenané. Keďže obžalovaný jej za posledné mesiace riadne neplatil, ukončila spoluprácu s obžalovaným ako účtovníčka.
Ako vyplýva zo znaleckého posudku znalkyne z odboru ekonómia a manažment Z.. G. F., a jej výpovede na hlavnom pojednávaní, pre poškodených boli v mesiacoch január 2010 až december 2010 vypočítané mzdy a náhrady mzdy v týchto kalendárnych mesiacoch; splatnosť mzdy a náhrada mzdy bola so zamestnancami spoločnosti dohodnutá na posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda mzda za január 2010 bola splatná ku koncu februára 2010. Pokiaľ ide o možnosť vyplatenia týchto miezd, znalkyňa konštatoval, že spoločnosť mala v období od 28.02.2010 (teda v deň splatnosti mzdy za január 2010) až do 31.10.2010 (deň splatnosti mzdy za september 2010) dostatok peňažných prostriedkov v hotovosti na vyplatenie záväzkov voči zamestnancom. Peňažné prostriedky v hotovosti boli použité jednak na výplatu mzdy ako aj úhrady došlých faktúr, nákup pohonných hmôt, prevody na bankové účtu, opravy a udržiavanie motorových vozidiel a podobne. Keďže účtovné doklady, ktoré jej boli predložené, neboli riadne zotriedené, mnohé listové zásielky, ktoré boli doručené firme, neboli ani oprávnenou osobou otvorené, nie je možné objektívne posúdiť toky peňažných prostriedkov v hotovosti a ani identifikovať výdavky na bankových účtoch. Pokiaľ ide o nevyplatenie miezd poškodeným, znalkyňa konštatovala, že si zamestnanci v niektorých mesiacoch nárokovali nesprávne sumy, napr. poškodený Q. si nárokoval výplatu hrubej mzdy. Iné nezrovnalosti v sumách mohli byť spôsobené tým, že zamestnávateľ za niektoré mesiace nevydal zamestnancom výplatnú pásku a podobne. Pokiaľ ide o poškodeného J.G. Q., tento si uplatňuje náhradu mzdy za jún 2010, avšak medzi nezaúčtovanými dokladmi sú aj výdavkové pokladničné doklady na vyplatenie mzdy a to 09.11.2010 250 Eur, 08.12.2010 206,- Eur s účelom výdavku podpísaným ako výplata 6/2010. Pokiaľ ide o poškodeného Ľ. Q., nárokoval si náhradu mzdy aj za mesiac máj - september 2010, v účtovných dokladoch sa však nachádzajú aj výdavkové pokladničné doklady k výplatným listinám na meno Ľ. Q. s pripojeným nečitateľným podpisom. Znalkyňa potom uviedla že u jednotlivých poškodených predstavuje nevyplatené mzdy a to u poškodeného S. Q. za mesiace máj, jún, júl, august a čiastočne za mesiac september 2010 sumu 2.193,70 Eur; u poškodeného H. O. za mesiac marec 2010 sumu 688,16 Eur; u poškodeného Ľ. Q. za mesiace máj, jún, júl, august a čiastočne za september 2010 sumu 1.086,24 Eur; u J. Q. čiastočne za mesiac jún 2010 a za mesiace júl, august a september 2010 sumu 1.362,97 Eur, u Z. J. za mesiac september 2010 sumu 456,11 Eur, u S. F. za mesiac júl, august a september 2010 sumu 1.227,54 Eur, u J. H. čiastočne za mesiac jún 2010 a za mesiace júl, august a september 2010 v celkovej výške 1.060,42 Eur a U. N. za mesiace júl, august a september 2010 sumu 1.133,15 Eur.
Na základe takto vykonaného dokazovania, po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo i súhrnne, dospel súd k záveru, že vina obžalovaného H. U. je nepochybne preukázaná. Obžalovaný ako štatutárny orgán nevyplatil svojim zamestnancom, hoci s nimi mal uzatvorenú pracovnú zmluvu riadne mzdu, hoci táto mzda bola splatná a mala byť najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca vyplácaná, pričom tak ako vyplýva zo znaleckého posudku znalkyne z odboru účtovníctva a ekonomiky Z.. G. F., spoločnosť mala v deň splatnosti mzdy dostatok finančných prostriedkov v hotovosti na vyplatenie týchto miezd. Je potrebné konštatovať, ako to vyplýva z pokladničnej knihy, že ku dňu 01.01.2010 bola zaevidovaná v pokladnici hotovosť 251.000,- Eur, k 30.06.2010 suma 324.000,- Eur, takže nevyplatené mzdy za uvedené obdobie činili čiastku 9.208,37 Eur, ktorú mzdu mohol a mal možnosť obžalovaný zamestnancom riadne vyplatiť, čo sa však nestalo.
Po právnej stránke súd potom konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, keďže ako štatutárny orgán právnickej osoby nevyplatil svojím zamestnancom mzdu, na ktoré vyplatenie mali nárok v deň jej splatnosti, hoci v tento deň mal finančné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby a spôsobil tak väčšiu škodu (§ 125 ods. 1 Trestného zákona).
Obžalovaný H. U. z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený, priestupkovo bol postihnutý tri krát, doposiaľ bol 4 krát súdom trestaný, avšak s účinkami zahladenia a hľadí sa na neho, ako keby súdom trestaný nebol.
Pri úvahe o treste a jeho výmere súd vychádzal z ustanovení § 34 Trestného zákona a po zvážení okolností prípadu, stupňa spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného, nezohľadňujúc u obžalovaného ani poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť, uložil mu súd trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby v trvaní 16 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.
Súd má za to, že takto uložený trest je primeraný a splní svoj účel z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie.
Poškodení si uplatnili nárok na náhradu škody, súd preto v súlade s ustanovením § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného uhradiť poškodeným S. Q. sumu 2.193,78 Eur, H. O. sumu 688,16 Eur, Ľ. Q. sumu 1.086,24 Eur, J. Q. sumu 1.362,97 Eur, Z. J. sumu 456,11 Eur, S. F. sumu 1.227,54 Eur, J. H. 1.060,42 Eur a U. N. sumu 1.133,15 Eur. Výšku uvedenej škody súd určil v súlade s podaným znaleckým posudkom Z.. F.. Keďže poškodený S. Q. si uplatnil náhradu škody v čiastke 3.238,10 Eur, súd ho so zvyškom nároku na náhradu škody v súlade s ustanovením § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázal na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§306 odsek 2 Tr. poriadku). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku (§309 odsek 1 Tr. poriadku). Odvolanie môžu podať: prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§308 ods. 2 Tr. poriadku), obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§307 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku), a to len vo svoj prospech (§308 ods. 2 Tr. poriadku), príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 odsek 2 Tr. poriadku), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. poriadku), štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. poriadku), poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§308 ods. 1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku), zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku), (§ 45 ods. 1 Tr. poriadku). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.