Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-241-2010.pdf
PDF · 79.43 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/241/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Katarínou Vachulíkovou, vo veci starostlivosti o maloletého T. N., nar. X.X.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: P. N., nar. X.X.XXXX, bytom N. D., G. A. X a P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX, W. XX/XX, T., o návrhu matky na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti a určenie výživného, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletého T. N., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matke od 1.10.2007, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloletého v sume 28,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred do rúk matky počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa podaným návrhom domáhala zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti s tým, aby otec bol zaviazaný na platenie výživného najmenej v sume 28,- eur mesačne, i keď ona od otca žiadne výživné nepožaduje. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý pochádza z mimomanželského pomeru a otcovstvo voči maloletému otec dobrovoľne uznal začiatkom roka 2010. Uviedla tiež, že otec sa o maloletého nezaujímal a na jeho výživu ničím neprispieval. Pokiaľ ide o potreby maloletého, ďalej uviedla, že má bežné potreby na oblečenie, stravu, zabezpečenie školských potrieb a športovej činnosti, keďže hrá tenis.
Otec bol vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu v T., kde uviedol, že nesúhlasí s určením výživného, pretože nikdy neuznal otcovstvo voči maloletému. Ďalej uviedol, že je ženatý s P. P. ktorá nemá žiaden príjem a z ich vzťahu pochádza maloletý T. P., nar. XX.X.XXXX a on obidvom zabezpečuje celú ich výživu. Pokiaľ ide o jeho príjem, uviedol, že je zamestnaný, zarába okolo 1.400,- eur, nemá žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok a ani žiadne úspory. Býva so svojou rodinou v byte svojho otca, kde platí nájomné mesačne 150,- eur, za plyn a elektrinu platí 120,- eur a za televízny poplatok 20,- eur.
Kolízna opatrovníčka navrhla maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matke a určiť výživné v zmysle platnej právnej legislatívy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rodným listom maloletého, oboznámením spisu Okresného súdu Nové Zámky č.k. 9Nc 182/00, ďalšími ku spisu pripojenými dokladmi a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia a nežijú spolu, maloletý pochádza z ich mimomanželského pomeru. Zo spisového materiálu Okresného súdu Nové Zámky súd mal preukázané, že otec maloletého P. P. uznal otcovstvo k maloletému T. N., nar. X.X.XXXX pred Okresným súdom H. dňa XX.X.XXXX (sudkyňa V. V. N.-V.) s tým, že je ochotný aj platiť výživné, ale po splátkach. Taktiež súhlasil s tým, aby maloletý T. naďalej používal priezvisko „N.“ a uviedol aj to, že má ďalšie dve deti v C..
Podľa § 88 odsek 1 písmeno c) Občianskeho súdneho poriadku, namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko, ak ide o vec starostlivosti o maloletých, konanie o osvojiteľnosti, o osvojenie alebo o povolenie uzavrieť manželstvo maloletému.
Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 odsek 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 odsek 1, 2 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítavanie nie je možné.
Podľa § 77 odsek 1, 2 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Právo na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa nepremlčujú.
Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia Zákona o rodine, s poukazom na výpovede účastníkov konania, súd zveril maloletého T. N. do osobnej starostlivosti matke, ktorá je schopná sa o neho riadne postarať a otca zaviazal na platenie výživného v sume 28,- eur mesačne v zmysle návrhu matky s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého, ako aj osobné a zárobkové možnosti a schopnosti otca, ktorý má dve deti v C. a z terajšieho manželstva jedno maloleté dieťa T. P., pričom má ešte vyživovaciu povinnosť voči svojej manželke, ktorá nemá žiaden príjem.
Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností podľa § 26 Zákona o rodine.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, pretože ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré konanie možno začať i bez návrhu a v takomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.