Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-29-2014.pdf
PDF · 134.38 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/29/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, predseda senátu JUDr. Erik Uhlár a prísediaci Katarína Eleniuková a JUDr. Ján Pivovarník, na hlavnom pojednávaní dňa 16. júna 2014 v Starej Ľubovni, v trestnej veci proti obž. E. L. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona, takto
rozhodol:
Obžalovaný E. L., nar. X.X.XXXX v B., okr. D., trvale bytom G. č. XXX, okres D. P., v súčasnosti vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Prešove,
je vinný, že
dňa 1.2.2014 v nočných hodinách v G. v rodinnom dome č. XXX, okr. D. P., kde býva, pod vplyvom alkoholických nápojov prišiel do obývacej izby k C. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. XXX, okr. D. P., ktorá v tom čase mala na sebe oblečenú nočnú košeľu dlhú popod zadok a v ruke pyžamo, a povedal jej „daj mi“, následne jej vytrhol z ruky pyžamo so slovami „daj mi“, a aj napriek odporu C. C. ju rukami zvalil na váľandu, kde jej násilím roztiahol nohy a do vagíny jej strčil prsty, tie po chvíli z nej vybral stiahol si tepláky, ľahol si na ňu a vykonával s ňou súlož, počas ktorej sa C. C. celý čas bránila a kričala na neho „pusť ma, pusť ma“, kde keď ho nakoniec nohou kopla, on vstal, a so slovami „či je jej dobre“ si vytiahol tepláky a na plač C. C. a slová, „že jej nie je dobre“ z obývacej izby odišiel,
teda
násilím donútil ženu k súloži,
čím spáchal
zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o mu s ú d u k l a d á :
Podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a neprihliadaní na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie, ktoré obžalovaný vykoná podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa podala dňa 8.4.2014 obžalobu na E. L. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mal obžalovaný spáchať tak, ako je uvedené v skutkovej vete podanej obžaloby.
Na hlavnom pojednávaní dňa 26.5.2014, prokurátorka a obžalovaný nechceli uzavrieť dohodu o vine a treste, obžalovaný po prednesení obžaloby prokurátorkou urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, že je nevinný.
Súd na vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka - poškodenej C. C., svedkov C. C., G. C., E. C., E. V., I. D., C.. G. Q., prečítaním zápisnice o prehliadke tela (poškodenej) zo 4.2.2014 a fotodokumentácie zo 4.2.2014, lekárskej správy - nálezu z 3.2.2014, správy o povesti obžalovaného podanej Okresným úradom Stará Ľubovňa zo dňa 4.2.2014, správy ÚVV Prešov z 13.2.2014, správy o obžalovanom podanej obcou G. z 18.2.2014, lustrácie osoby obžalovaného v evidencii MS SR z 30.4.2014, lustrácie osoby obžalovaného v evidencii GP SR z 30.4.2014, odpisu obžalovaného z registra trestov z 30.4.2014, zápisníc o konfrontácii medzi obvineným a poškodenou, znaleckého posudku KEÚ PZ ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2014/625, znaleckého posudku MUDr. Kamila Mikulu a MUDr. Viery Jenčovej č. 26/2014 M - Je, znaleckého posudku MUDr. Viery Jenčovej a MUDr. Kamila Mikulu č. 5/2014, znaleckého posudku PhDr. Jozefa Kandalu č. 4/2014, znaleckého posudku PhDr. Jozefa Kandalu č. 3/2014.
Pri samotnom posúdení toho, či sa stal skutok kladený obžalovanému za vinu a či ho spáchal obžalovaný, vychádzal súd primárne z výpovedí obžalovaného, poškodenej a vyššie uvedených svedkov, ktoré následne vyhodnotil v spojení so skutočnosťami zistenými z ďalších vykonaných dôkazov.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní popieral, že by spáchal skutok kladený mu obžalobou za vinu. Poukazoval na to, že poškodenú pozná asi 35 rokov, v tú sobotu 1.2.2014 vo večerných hodinách oslavoval narodeniny, kde prišiel domov aj syn poškodenej - svedok C. C., lebo vtedy bývali u obžalovaného - poškodená od januára 2014, tak spolu popíjali vodku, pričom C. hovoril, že sa mu nepáči ako jeho mama, teda poškodená, sa nestará o poriadok, a že sa neumýva, že keď sa oteplí môže ísť preč a keď chcú môžu ísť obaja preč už na ďalší deň. Uviedol, že si potom išiel ľahnúť, pričom poškodená spala. Poukázal na to, že ráno ako vstal išiel pred 7. hodinou do chladničky, pričom sa zastavil pri C. či nepôjde ku svojej švagrinej - svedkyni E. C., lebo obžalovaný potreboval mlynček na mäso, pričom ešte predtým okolo pol šiestej za ním zašiel do izby s tým, že či nepôjde nakŕmiť koňa. Keď C. odišiel preč a nechodil s tým mlynčekom, tak volal E. C., asi niečo pred deviatou, že čo sa deje, či tam „trtkajú“ na čo mu ona vynadala, na to behom 10 až 15 minút mu doniesol mlynček C. brat - svedok G. C., manžel E. C.. Medzitým obžalovaný varil a potom ako odišiel G. C. išiel do izby poškodenej a jej syna a doniesol poškodenej klobásu či nechce jesť, pričom mu povedala, že bol tu jej syn G., a že ona má ísť hore k nim, na čo obžalovaný reagoval, že ho to nezaujíma. Syn poškodenej C. tam vtedy nebol, vrátil sa pred obedom, obžalovaný išiel za ním do ich izby, že či má navarené, či chce obedovať a on, že nie, pričom stál v izbe a rečnil s poškodenou, na čo obžalovaný išiel do kuchyne a potom ich počul na chodbe, išiel k nim kde poškodenej C. hovoril, že má ísť hore, teda ku G. a E., a ona sa ho pýtala na čo. Obžalovaný uviedol, že sa C. C. išiel pýtať prvýkrát či nechce jesť okolo dvanástej a potom som sa išiel opýtať druhýkrát okolo jednej, pol druhej. Potom išiel pozrieť do ich izby okolo pol štvrtej, C. tam už nebol, potom okolo siedmej, izba bola zamknutá a potom okolo deviatej večer, kedy izba bola zamknutá. Ďalej uviedol, že ďalší deň, teda v pondelok 3.2.2014, vstal okolo 5.30 hod. a ich izba bola zamknutá, na to sa tam bol pozrieť asi o hodinu, pričom izba bola prázdna a asi o 15 minút tam počul šramot. Okolo 11.30 hod. až 12.00 hod. ho navštívil kamarát, bývalý starosta Obce Starina, E. E. a popoludní mu volala pani E. V. s tým, či nevie kde je C., že nebola u nej už dva dni. Okolo 15.30 hod. po neho prišla polícia. Ohľadne požívania alkoholu s poškodenou a jej synom 1.2.2014 uviedol, že syn poškodenej C. prišiel do izby okolo 20.00 hod., predtým pil iba s poškodenou, uviedol tiež že 1.2.2014 predtým poobede vypil asi liter vína, v ten deň išiel spať okolo 21.00 hod., vstal v nedeľu po 5.30 hod. ráno. Uviedol, že poškodená sa neumývala, neudržiavala poriadok, on im na izbe vymenil i zámok a dal jej kľúče. Uviedol, že E. C. volal v nedeľu kvôli tomu mlynčeku raz, a v pondelok po telefonáte od E. V., či tam C. C. nie je, čo uvádzal preto, lebo poškodená tvrdila pred vyšetrovateľom, že v nedeľu poobede
išla k pani V.. Na otázku či došlo medzi ním a poškodenou k inému fyzickému kontaktu uviedol, že asi 3
- 4 dni predtým ho volala aby jej išiel vypnúť televízor, pričom keď bral ovládač z jej ruky, tak jej prešiel chrbtom ruky po tvári, ona uviedla vyšetrovateľovi, že ju udrel päsťou, pričom v utorok už ani pod okom nič nemala, na polícii ju fotili už v pondelok a keď prišla bývať do G. vždy chodila s monoklami a tie jej mizli ešte možno po 3 alebo 4 rokoch, nevie či to organizmus nevedel tak spracovať, vždy bola bitá aj od bývalého manžela. Na pojednávaní 16.6.2014 uviedol, že svoju výpoveď nemá v čom doplniť.
Poškodená C. C. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že v piatok 31.1.2014 sa brala do obchodu, pričom obžalovaný sa kde ide, čo mu povedala, na čo povedal, že zajtra má narodeniny. Tak mu povedala, že mu musí niečo kúpiť, keď ju prijal k sebe bývať. Predtým bývala iba v takej šope, takej stajni. Kúpila mu fľašu vína a dala mu ju v sobotu. On tú fľašu u nich neotvoril, zobral si ju do izby, až keď prišiel C. domov doniesol obžalovaný k ním do izby pol litra vodky a nalial všetkým a pripili si na zdravie. Ona vypila iba ten jeden pohárik, oni popri reči vypili celú fľašu asi do deviatej hodiny večer. C. chodil domov okolo piatej alebo šiestej večer podľa toho ako robili v lese. O čom sa oni dvaja rozprávali nevie, slabo počuje, tak to neregistrovala. Potom, ako vypili tú fľašu, obžalovaný išiel preč a C. tiež sa zberal preč, pýtala sa ho kde ide, tak povedal, že ku G., jej druhému synovi, že je ešte skoro ísť spať. Ona sedela na válende, že sa pôjde umyť. Ako C. odišiel, do izby prišiel obžalovaný, pýtal sa kde je C. a ona mu povedala kam išiel. Obžalovaný potom odišiel, ale zase sa vrátil, sadol k nej na válendu, zvalil ju na ňu, roztiahol jej nohy a do prirodzenia jej dal prsty, čo ju bolelo, lebo s manželom za dva roky veľa toho nemala, jej ani po rozume takéto hlúposti nechodia, kričala, aby jej dal pokoj, kvičala, jojčala, plakala, bránila sa mu, ale nemohla sa ubrániť, bolelo ju to, lebo on jej tam vošiel s prstami a čo vie čo mohol mať za nechtami, mal vtedy na sebe tepláky a tričko. Potom prsty vybral, tepláky si stiahol tak po kolená a vybral toho svojho a zase robil to svoje s ňou, ona kričala nech zmizne, že uvidí čo z toho bude, potom prestal a išiel preč s tým, že či jej je dobre, jej nebolo dobre. Nepustil do nej nič, keď odišiel, išla sa umyť a išla si ľahnúť. Na druhý deň poriadne nemohla chodiť. Okolo desiatej večer sa vrátil C. a ona mu hneď povedala čo sa stalo - v tejto súvislosti na výzvu predsedu senátu aby vysvetlila rozpor spočívajúci v tom kedy povedala svojmu synovi C. o znásilnení, a to vo vzťahu k jej výpovedi zo 4.2.2014 (kde uviedla, že synovi o tom povedala v nedeľu ráno), poškodená uviedla, že mu to povedala hneď keď sa vrátil, teda v sobotu. Ďalej uviedla, že v nedeľu ráno ležala v posteli, v izbe bol i C., obžalovaný vtedy do izby neprišiel ani raz, ona vstala asi o pol jedenástej, najedla sa, lebo sa u obžalovaného stravovala sama, vtedy sa jej obžalovaný spýtal či nechce kávu, povedala nech jej spraví kávu, čo urobil a potom išla ku E. V., u ktorej posedeli, povedala jej aj o tom čo jej obžalovaný spravil. Odišla od nej asi o 4 - 5 hod. poobede, predtým sa spolu pomodlili, išla od nej k synovi G. a jeho žene E., kde E. povedala, že čo jej obžalovaný spravil, že to je ublíženie na zdraví. U E. nesedeli dlho, lebo nedá vypiť, spala však z nedele na pondelok u E., teda u nevesty. V pondelok ráno išla do tej šopy, kde predtým bývala s manželom, popratať si nejaké veci, kde po ňu asi o 10.00 hod. prišli policajti, tých volala E. s C.. Čo jej spravil obžalovaný povedala v nedeľu E. a G., okrem nich len C. a E. V., inak nikomu. Na otázku prokurátorky či mala predtým nejaký konflikt s obžalovaným uviedla, že nie, on jej pomohol, on ju prichýlil, vo štvrtok však 30.1.2014 mu rozprávala, že načo jej púšťajú televízor, že nevie s diaľkovým ho vypnúť, na čo jej on povedal, že malé deti to vedia, a že ona to nevie, že jej to ešte raz ukáže a pritom jej dal po oku s dlaňou, to oko mala modré asi dva týždne. Uviedla tiež, že k E. išla v nedeľu poobede asi o pol piatej, aby sa jej nezotmelo, skutok nenahlásila polícii už v nedeľu, lebo sa hanbila, preto políciu volala E. s C..
Svedok C. C. uviedol, že u obžalovaného býval, časom k nemu zobral bývať aj mamu - poškodenú. Uviedol, že vtedy v sobotu prišiel z roboty asi o šiestej večer, nemohol odomknúť, lebo obžalovaný mal kľúč zvnútra, prišiel mu otvoriť, mal vypité a ešte mu dal aj jednu po papuli. On potom išiel ku bratovi, ale nevie koľko bolo vtedy hodín, či sedem, alebo pol ôsmej, vrátil sa asi o jedenástej alebo pol dvanástej, poškodená vtedy spala, nerozprávali sa. V nedeľu ráno išiel kŕmiť, keď sa vrátil mama plakala a rozprávala mu čo jej obžalovaný spravil. Išli s mamou potom asi o 8.30 hod. ku bratovi G. kde bola aj jeho žena, svedkova švagriná. Poškodená im to tam tiež povedala, nešla od nich nikde, ale nevie dokedy tam bola, lebo on potom išiel do Ľubovne. Ešte vravel, že treba zavolať policajtov, na čo mama vždy vravela, aby to nechal tak. V Ľubovni chcel vybrať peniaze z bankomatu, ale nedalo sa ich vybrať, tak išiel za I. D., aby išiel s ním vybrať tie peniaze, pričom menovaný je policajt a jemu svedok povedal čo mu povedala mama.
Na otázku či sa ešte niečo udialo po jeho príchode z práce v dotknutú sobotu v dome obžalovaného kým odišiel k svojmu bratovi uviedol, že nič nerobili, išiel ku bratovi. Následne po výzve na vysvetlenie
rozporov tohto tvrdenia s obsahom jeho výpovedí v prípravnom konaní zo 4.2.2014 a z 25.2.2014 kde uvádzal, že s obžalovaným oslavovali narodeniny, ako aj kto koľko vypil, uviedol, že bolo to v tú sobotu tak, ako hovoril pred vyšetrovateľom, už si pomaly na to ani nepamätá, nevie o tom už nič bližšie povedať. Na otázky obhajcu uviedol, že I. D. mu na uvedené skutočnosti nič nepovedal, on bol za ním osobne, aby s ním išiel do Ľubovne vybrať tie peniaze z bankomatu, v nedeľu išiel ku bratovi spolu s mamou a ona tam bola celý deň, nevie či bola u E. V., s obžalovaným nemal konflikt, v nedeľu bol u obžalovaného sám, ten ani nevedel, že tam bol, on bol niekde v kuchyni alebo vo svojej izbe, svedok si bol iba zobrať cigarety, svedkova mama teraz býva v G. u E. Y., oni kľúče od domu obžalovaného odovzdali na obecnom úrade potom ako ho vzali policajti.
Svedok G. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vtedy v nedeľu asi o pol jedenástej (na tomto čase zotrval i po postupe podľa § 264 ods. 1 Tr. por. vo vzťahu k jeho výpovedi zo 4.2.2014 s tým, že vtedy si nevedel presne spomenúť kedy došli) prišla k nim mama (poškodená) spolu s jeho bratom C. a povedali mu, že ju obžalovaný znásilnil, a že jej mal dávať tri prsty tam do vnútra. Svedok hovoril, že by to bolo treba nahlásiť, ale on to nehlásil, ale išiel C., nevie ale presne kde však išiel. Mama bola v nedeľu u nich, potom povedala, že sa ide prezliecť k obžalovanému a že ide k E. V., či tam bola nevie, nepýtal sa, vrátila sa však, ale nevie o ktorej hodine. U neho potom spala tri dni, lebo chcela, že pôjde spať k obžalovanému, ale on povedal, že bude spať u neho. C. bol u neho predtým ešte aj v sobotu, prišiel ako došli z roboty z lesa, potom mu obžalovaný volal, aby sa išiel domov najesť. C. potom prišiel zase k nim a zo soboty na nedeľu spal u nich, ráno vstal a išiel preč (na otázku obhajcu nevedel uviesť kedy, lebo spal). Keď svedkovi rozprávali o tom, čo spravil obžalovaný mame, počula to i svedkova žena, E. C., i ona vravela, že treba s tým niečo riešiť, ale ona sama neriešila s tým nič.
Svedkyňa E. C. uviedla, že si už nepamätá, ale v ten deň bola nedeľa, kedy svokra (t.j. poškodená) prišla k nim asi o 2. alebo 3. hodine poobede, sadla si do kresla a spýtala sa či im môže niečo povedať, na čo povedala, že ju obžalovaný znásilnil, že ju to bolelo, že kričala, že sa bránila, pričom pri tom, ako to rozprávala, bola svedkyňa, manžel svedkyne a švagor svedkyne. Podľa svedkyne poškodená prišla sama a bola u nich celú nedeľu a povedala, že obžalovaný jej to spravil deň predtým, kde oni sa jej pýtali či to majú oznámiť na políciu, poškodená sa však bála, na čo jej svedkyňa povedala, že žena má právo si to brániť, tak v nedeľu išli svedkyňa s C. C. ku I. D., ktorý je policajt, povedali mu čo sa stalo a on s nimi išiel do Ľubovne, kde auto parkovali pri banke VÚB, svedkyňa ostala v aute a na políciu išiel iba C. s I. a keď prišli domov, I. D. sa s poškodenou ešte rozprával. Svedkyňa nevie o ktorej hodine sa vrátili, poškodená ešte v nedeľu išla preč, že ide ku E. V., svedkyňa nevie koľko bolo hodín keď sa vrátila. Pri postupe podľa § 264 ods. 1 Tr. por. na vysvetlenie rozporu medzi obsahom jej výpovede na hlavnom pojednávaní a výpovede svedkyne z prípravného konania zo dňa 25.2.2014 čo sa týka uvedenia času, kedy poškodená prišla k svedkyni domov (v prípravnom konaní svedkyňa uvádzala, že to bolo v nedeľu okolo 10.00 hod.), čo sa týka toho od koho sa o skutku dozvedela (v prípravnom konaní uviedla, že v nedeľu 2.2.2014 prišiel k nim domov C. C., ktorý sa spýtal či môže prísť i s matkou, nakoľko ju údajne znásilnil obžalovaný), ako aj ohľadne toho kto bol oznámiť skutok na polícii (v prípravnom konaní svedkyňa uviedla, že na polícii to bol nahlásiť C. a bola s ním i svokra) svedkyňa uviedla, že poškodená k nim prišla okolo druhej až tretej hodiny; či išla späť do domu E. L. nevie; oznámiť to išiel I. s C. v nedeľu ako povedala na hlavnom pojednávaní; o skutku sa dozvedela prvýkrát od svokry, či prišla vtedy v nedeľu svokra sama, alebo s C. si už nepamätá. Na otázky obhajcu obžalovaného svedkyňa uviedla, že s obžalovaným nemali konflikty, čo sa týka práčky chcel za ňu asi 50,- eur na čo mu povedala, že toľko nemá, tak jej práčku len požičal a potom zobral späť, čo bolo asi v lete minulý rok; nevie kedy sa poškodená vrátila od E. V., nepozerala na hodinky, nepamätá si či poškodená spala v tú nedeľu u nich; v tú nedeľu alkohol nepili, iba kávu. Na otázky obžalovaného uviedla, že C. C. bol u nich v sobotu, asi okolo ôsmej večer išiel preč, nepamätá si presne, bol i v nedeľu
- prišiel nakŕmiť koňa, dal si kávu, potom prišiel až so svojou mamou okolo pol tretej; nepamätá si či jej obžalovaný volal pred tou nedeľou; v pondelok jej svokra išla niekde preč, ona ju nevidela, až večer; túto vec nenahlásili polícii hneď lebo boli v šoku, svokra plakala, triasla sa; kde spal C. C. večer v nedeľu nevie; s obžalovaným mala sex a aj práčku od neho chcela za sex.
Svedkyňa E. V. k danej veci uviedla, že poškodená za ňou prišla asi vo februári a povedala jej, že obžalovaný ju znásilnil a dal jej tam aj prsty, a že ju brali na gynekológiu, pričom svedkyňa si nepamätá presný deň kedy to bolo, ale na poškodenú kričala prečo to dala na súd, na čo jej poškodená povedala, že policajtov volala jej nevesta E. a jej syn C.. Poškodená toto mohla svedkyni povedať asi po troch
dňoch ako sa to stalo, pričom poškodená, keď bývala u obžalovaného, ku svedkyni ani často nechodila. Vtedy keď prišla a povedala svedkyni čo jej spravil, tak ju pýtala, či by ju mohla prenocovať a celý február bývala u svedkyne, ktorá jej vravela, aby u nich nepila víno, ale poškodená spala v kuchyni a svedkyňa nevie čo v noci robila, lebo poškodená si víno skrývala pri pivnici alebo na schodoch, pričom párkrát ju svedkyňa musela i vykúpať. Poškodená od svedkyne odišla 29. februára. Svedkyňa sa bola pýtať u obžalovaného kde je poškodená v pondelok, ale nevie aký to bol dátum, že u svedkyne už dlho nebola, pričom poškodenú tam nevidela, iba nejakého chlapa a obžalovaného, ktorý jej povedal, že ju má hľadať u E. C., pričom poškodená za ňou po tomto došla asi o tri dni.
Svedok I. D. k veci uviedol, že je mu o nej známe toľko, že syn poškodenej, C. C., prišiel za ním i s mamou, presný dátum už nevie ale bolo to asi vo februári, pričom určite vie, že to bola nedeľa, a pýtal sa čo má robiť, že obžalovaný jeho mamu udrel po tvári, pričom mu tiež povedali, že bývajú u obžalovaného. Toto bolo okolo obeda a svedok C. povedal nech to oznámi na číslo 158, a že vec sa bude riešiť. Tiež C. C. svedka poprosil, či by s ním nešiel poobede do Starej Ľubovne, lebo on nemá auto a potrebuje si vybrať peniaze, pričom svedok vo večerných hodinách išiel po neho k bytovke kde býva jeho švagriná E. C., kde svedkovi povedala E. C., že obžalovaný mal C. C. v sobotu znásilniť, C. to vraj poškodená nepovedala, že sa hanbila. Poškodená svedkovi povedala, že sa chcela umyť, pričom prišiel k nej obžalovaný, zvalil ju na posteľ, presne si to nepamätá, a svedok sa jej pýtal či došlo k pohlavnému styku, na čo mu poškodená povedala, že áno, tak im svedok povedal nech zavolajú na políciu a vec oznámia, následne išiel s C. C. a E. C. do Starej Ľubovne, bola to len chvíľa a vrátili sa späť.
Na otázku obhajcu obžalovaného, či nemohol sám zaviesť poškodenú na políciu, prípadne k lekárovi, uviedol, že s poškodenou je veľmi zlá komunikácia a žije v podmienkach akých žije, preto jej to ani nenavrhoval. Na otázku obžalovaného, ako vyzerala poškodená keď bola pri svedkovi v daný deň na obed, či mala nejaké zranenia, uviedol, že poškodená často požíva alkoholické nápoje, farba jej tváre je preto dosť červená ja on si zranenie nevšimol, resp. si na to nepamätá, pričom po predložení svedkovi fotodokumentácie z č.l. 197 spisu na nahliadnutie uviedol, že je možné, že vyzerala takto, avšak s takýmito prípadmi svedok prichádza často do kontaktu aj v práci a aj vzhľadom na odstup času nevie to s istotou potvrdiť.
Svedok MUDr. Peter Chaba, ktorý dňa 3.2.2014 vykonal gynekologické vyšetrenie poškodenej, na hlavnom pojednávaní uviedol, že v uvedený deň vykonal jednak celkové vyšetrenie menovanej, ako aj gynekologické vyšetrenie, pričom pri celkovom vyšetrení zistil hematóm pod pravým okom, ktorý bol v štádiu resorbcie, teda išlo o hematóm, ktorý nebol čerstvý, ale jeho prítomnosť u pacientky bola minimálne deň-dva. Pri gynekologickom vyšetrení boli podľa svedka zistené dve podstatné veci, a to začervenanie sliznice na zadnej stene pošvy v zadnej klenbe, čo je miesto kde môže dôjsť pri sexuálnom styku k poraneniu a ďalej bolo zistené plošné začervenanie o veľkosti 4 až 5 mm na zadnej stene krčka maternice, čo tiež môže svedčiť o sexuálnom styku, pričom svedok nemôže vylúčiť vzhľadom na tieto zistenia, že k sexuálnemu styku došlo a tieto zranenia po styku môžu byť prítomné i niekoľko dní. O styku môže svedčiť skutočnosť, že začervenanie sliznice bolo v zadnej klenbe, pretože inak by nemalo byť prítomné žiadne začervenanie. Pri vyšetrení svedok odobral sekréty, ktoré odovzdal príslušníkom PZ. Na otázky obhajcu obžalovaného svedok uviedol, že poranenia pri násilnom styku nemusia byť rozsiahlejšie pokiaľ je poškodená žena viacrodička, závisí to od anatomických daností, ktoré sú iné u viacrodičky a nerodičky, každú pacientku treba brať individuálne, u viacrodičky sú rodidlá viac pootvorené a už ináč anatomicky tvarované; bolesť vníma každý individuálne, preto je ťažko sa vyjadriť k tomu či nemali by byť poranenia poškodenej rozsiahlejšie aj s ohľadom na skutočnosť, že táto udávala, že pociťovala bolesť počas styku i po ňom; vzhľadom na vek poškodenej zranenia môžu ale i nemusia byť rozsiahlejšie; v zadnej klenbe pošvy môže dôjsť k začervenaniu iba sexuálnym stykom, prípadne pomocou nejakej pomôcky, avšak ťažko by si poškodená mohla v danom mieste spôsobiť takéto začervenanie napríklad prstom, nemôže potvrdiť či to začervenanie bolo spôsobené nejakým nástrojom; začervenanie po styku môže byť prítomné niekoľko dní, sekrét už prítomný po takej dobe (pozn. čas od styku do vyšetrenia) byť nemusí; kde má byť začervenanie pri znásilnení nemožno povedať; vyšetroval už viacero znásilnení; sexuálny styk nevylučuje, ale čo sa týka formy, teda či išlo o dobrovoľný alebo vynútený, on sa nemôže vyjadriť; ohľadne možnosti začervenania v dôsledku choroby uviedol, že ak by tam bol nejaký zápal, alebo nádorové ochorenie, bola by začervenaná celá sliznica a zistil by patologický proces. Na otázku, či možno vylúčiť v danom prípade násilnú formu styku uviedol, že k tomu sa nevie vyjadriť.
Podľa názoru súdu to, že skutok, ktorý je v tomto konaní obžalovanému kladený za vinu, sa stal a že tento skutok spáchal obžalovaný, vyplýva už z vyššie uvedených výpovedí, pričom to, že skutok, ktorý je v tomto konaní obžalovanému kladený za vinu, sa stal, a že tento skutok spáchal obžalovaný, podľa súdu podporujú i ďalšie skutočnosti zistené z ostatných vykonaných dôkazov.
Súd poukazuje na to, že spôsob akým malo dôjsť k spáchaniu skutku poškodená na hlavnom pojednávaní popísala v zásade v zhode s jej výpoveďami v prípravnom konaní. Tak obžalovaný, poškodená, ako aj v konečnom dôsledku svedok C. C. v zásade zhodne uviedli kedy spolu oslavovali v izbe poškodenej a jej syna narodeniny obžalovaného, poškodená uviedla, že obžalovaný s jej synom vypili pálenku asi do deviatej večer a obžalovaný išiel preč - obžalovaný udával, že potom ako popíjali si išiel ľahnúť pričom poškodená spala, ale v ďalšom priebehu výsluchu uviedol, že išiel spať okolo 21.00 hod., čo korešponduje s poškodenou uvádzaným časom kedy jej syn a obžalovaný dopili pálenku a spochybňuje tvrdenie obžalovaného, že pri jeho odchode poškodená spala. Poškodená tiež uviedla, že jej syn potom išiel preč, čo v zásade svedok C. C. po postupe podľa § 264 ods. 1 Tr. por. potvrdil, čo tiež spochybňuje tvrdenie obžalovaného, že poškodená spala. Ďalej podľa výpovede poškodenej obžalovaný prišiel do ich izby po odchode jej syna a práve v tom čase ju znásilnil. Rozpor v tom, či poškodená povedala o znásilnení svojmu synovi ešte v ten večer alebo až v nedeľu ráno nepovažuje súd za taký závažný, ktorý by relevantne spochybňoval či k skutku došlo. Rovnako tak v tomto smere podľa názoru súdu nemožno spochybňovať to, či došlo k spáchaniu žalovaného skutku, tým, že jednotliví svedkovia (konkrétne C. C., G. C. a E. C.) sa vo výpovediach rozchádzali v určení času, kedy v nasledujúci deň poškodená prišla k svojmu druhému synovi a neveste a či o znásilnení povedali spolu (viď výpoveď G. C.) alebo sama poškodená (výpoveď E. C.), a rovnako ani to, že podľa poškodenej táto o znásilnení povedala svedkyni V. už v nedeľu, pričom menovaná svedkyňa uviedla, že to malo byť asi o tri dni potom, ako sa to stalo, kde jej súčasne poškodená povedala, že ju brali na gynekológiu - v tejto súvislosti treba poukázať na to, že i obžalovaný tvrdil, že v nasledujúci pondelok mu telefonovala svedkyňa V. v súvislosti s poškodenou s tým, že táto u nej už dlho nebola ale samotná svedkyňa V. uviedla, že sa na to bola pýtať u obžalovaného, nie že mu telefonovala. Skutočnosť či k spáchaniu skutku došlo nie je podľa súdu vyvrátená ani postojom svedka I. D. po tom, ako mu daná skutočnosť bola oznámená (a to napriek tomu, že aj vzhľadom na to, že je príslušníkom PZ, bolo by dôvodné očakávať, že na oznámenie takej skutočnosti zareaguje oveľa aktívnejším a i s ohľadom na nepochybné skúsenosti z výkonu svojho povolania i racionálnejším spôsobom).
Dôveryhodnosť výpovede poškodenej o tom, že k spáchaniu skutku zo strany obžalovaného voči jej osobe došlo potvrdzujú podľa súdu i závery znaleckých posudkov, ktoré boli v tomto konaní podané vo vzťahu k poškodenej. Znalci z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria - MUDr. V. Jenčová a MUDr. K. Mikula v nimi podanom znaleckom posudku č. 5/2014 zo dňa 11.3.2014 ohľadne vyšetrenia duševného stavu poškodenej konštatovali, že poškodená netrpí psychózou (duševnou chorobou vo vlastnom slova zmysle) ale ide u nej o dlhoročný chronický alkoholizmus ako kvalifikovanú duševnú poruchu v zmysle syndrómu závislosti od alkoholu so všetkými sprievodnými znakmi, ktoré tento syndróm so sebou prináša, ako aj konštatovali, že u poškodenej nezistili sexuálnu úchylku. Zároveň znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých PhDr. Jozef Kandala v ním podanom posudku č. 3/2014 zo dňa 14.3.2014 vo vzťahu k poškodenej konštatoval, že jej osobnosť javí známky dlhodobého nadmerného užívania (abúzu) alkoholu so somatopsychickou závislosťou, konštatoval tiež u nej ťažko podpriemernú rozumovú úroveň i intelekt a pamäťové schopnosti v pásme ťažkého populačného podpriemeru, súčasne však konštatoval, že je schopná správne vnímať, zapamätať si prežité udalosti a správne ich reprodukovať lebo netrpí žiadnym psychopatologicky formulovaným či definovaným stavom, ktorý by jej bránil v správnom vnímaní, zapamätaní si či reprodukcii prežitých udalostí, ak chce; uviedol, že ak poškodená chce, je schopná objektívne /relatívne objektívne/ a pravdivo popísať skutočnosti a udalosti, ktoré prežila, bola však zistená snaha u nej javiť sa v lepšom svetle čo korešponduje s možnosťou skresľovania, modifikácie, zavádzania či klamania vo výpovediach o svojom správaní a konaní, súčasne však nezistil prítomnosť konfabulácií a tiež uviedol, že možnosť či tendencia ku skresľovaniu u svedkyne vypovedá o všeobecnej vierohodnosti, ktorá u svedkyne je nižšia, no nevypovedá o konkrétnej situácii, o popise konkrétnej situácie, kde znalec konštatuje, že aj menej vierohodná osobnosť môže hovoriť pravdu; uviedol, že poškodená napriek nižšej vierohodnosti môže hovoriť pravdu, vypovedala s primeraným emocionálnym doprovodom, predmetná udalosť ju do značnej miery otriasla, mala aj
masívny emocionálny náboj na pamäťové stopy, nebol naporúdzi ani seriózny motív aby si udalosť vymyslela.
Súd sa plne stotožňuje so záverom znalca PhDr. Kandalu o tom, že v danej veci nebol na strane poškodenej seriózny motív, aby si poškodená udalosť vymyslela, a to napriek tomu, že obžalovaný poukazoval na to, že synovi poškodenej pri popíjaní v dotknutý deň hovoril, že sa mu nepáči ako poškodená sa nestará o poriadok, a že sa neumýva, a že keď sa oteplí môže ísť preč a keď chcú môžu ísť obaja preč už na ďalší deň, pričom následne v záverečnej reči tiež zhrnul, že to bolo na neho vymyslené, kto sa mu chcel pomstiť nevie, či sa ho chceli zbaviť a dať ho do basy, aby mali kde bývať. Samotný obžalovaný totiž v konaní nijako nespomenul, že by syn poškodenej, či poškodená na tieto slová reagovali podráždene alebo vyhrážkami, čo by mohlo takúto domnienku podporovať. Rovnako i snahu o vyvolanie dojmu o nejakom konflikte medzi obžalovaným a nevestou poškodenej - svedkyňou E. C. v súvislosti s tým, že obžalovaný odmietol jej návrh „zaplatenia“ mu za práčku touto svedkyňou sexom, čo malo byť ešte v lete minulého roku, považoval súd iba za účelovú obranu obžalovaného, jednak s ohľadom na čas kedy s týmito tvrdeniami v konaní obžalovaný, resp. jeho obhajca prišiel, ako aj s poukazom na to, že je podľa súdu viac než nepravdepodobné, aby po tom, čo obžalovaný svorne s poškodenou a jej synom oslavovali jeho narodeniny, už na druhý deň ho menovaní obviňovali minimálne pred svedkom I. D. zo znásilnenia poškodenej, a to v súvislosti s nedohodnutím sa obžalovaného a nevesty poškodenej na „spôsobe platenia za práčku“ ešte z leta minulého roku.
Skutočnosť, že k spáchaniu skutku kladeného obžalovanému za vinu došlo, podľa súdu potvrdzuje v spojení s výpoveďou samotnej poškodenej i výpoveď svedka C.. G. Q., ktorú súd v tejto časti rozsudku nepovažuje za potrebné opätovne opisovať. Podľa súdu svedok náležite a dostatočne vysvetlil zistenia pri ním realizovanom vyšetrení poškodenej 3.2.2014 i o čom tieto zistenia môžu svedčiť, a rovnako sa náležite vyjadril k otázkam obhajcu obžalovaného, pričom podľa súdu výpoveď tohto svedka v jej súhrne dostatočne potvrdzuje, že k sexuálnemu styku u poškodenej došlo a v tomto smere de facto podporuje jej tvrdenia o tom, že k skutku došlo. Svedok podľa súdu náležite a dostatočne zodpovedal i na otázky obhajcu obžalovaného ohľadne toho, či zranenia poškodenej z jednotlivých dôvodov nemali byť rozsiahlejšie. V súvislosti s tým poukazuje súd na to, že navrhované znalecké dokazovanie „na rozsah zranení poškodenej“ odmietol, nakoľko ako správne poukázala prokurátorka, ich rozsah bol zistený už pri samom vyšetrení poškodenej.
Čo sa týka vyhodnotenia obrany samotného obžalovaného a dôveryhodnosti jeho výpovede, súd poukazuje na to, že jednak jeho tvrdenia o priebehu udalostí v dňoch nasledujúcich po 1.2.2014 (varenie, chodenie do izby poškodenej a jej syna a pod.) samotné spáchanie skutku obžalobou mu kladeného za vinu nijako nevyvracajú a taktiež sama poškodená poukázala na to, že v nedeľu obžalovaný v ich izbe nebol, uviedla, že sa stravovala sama a obžalovaný sa jej pýtal iba či jej má spraviť kávu, rovnako C. C. poukazoval na to, že v nedeľu obžalovaný ani nevedel, že on v jeho dome bol. Taktiež súd poukazuje na zistenia znalcov MUDr. Kamila Mikulu a MUDr. Viery Jenčovej v tomto konaní nimi podanom znaleckom posudku č. 26/2014 M-Je vo vzťahu k osobe obžalovaného, kde uviedli, že obžalovaný netrpí duševnou poruchou v zmysle psychózy, teda závažnou duševnou poruchou, ktorá by podstatným spôsobom narúšala jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, netrpí ani žiadnou sexuálnou úchylkou a nemá hypersexuálne sklony, jedná sa u neho a v inkriminovanej dobe sa jednalo o poruchu osobnosti s rysmi emočnej instability a disociality a syndróm závislosti od alkoholu a nachádzal sa v stave alkoholovej opitosti. Znalec PhDr. Jozef Kandala v tomto konaní ním podanom znaleckom posudku č. 4/2014 k osobe obžalovaného uviedol, že jeho osobnosť je primerane diferencovaná vzhľadom k vzdelaniu, sociálnemu statusu a intelektu, extravertne ladená, závislá od alkoholu, s disociálnymi rysmi a s rysmi emočnej instability osobnosti, bez patologickej dezintegrácie, konvenčná, citlivá na autoritu, malou silou superega, trendom k dobrodružnosti, spontánnosti, impulzivite, čulá v praktických záležitostiach, sebestačná v rozhodovaní, no i s nedbaním na sociálne pravidlá, avšak psychoticky nealterovaná - teda bez známok duševného ochorenia v zmysle psychózy. Znalec tiež u obžalovaného konštatoval deficitnú mravnú úroveň, čo je prezentované malou silou Superega alebo nedostatočné prijímanie morálnych noriem s nesvedomitosťou, nestálosťou, nevážnosťou, frivolnosťou, nedostatkom sebadisciplíny, ležérnym lajdáctvom, deficitom sebakontroly, laxnosťou, riadenie sa svojimi popudmi a nedostatkom spoločensky zameraného sebaovládania. Podľa záverov znalca pudová zložka u obžalovaného sa javí ako bežne vyvinutá, no výraznejšie sa prezentujúca hlavne pod vplyvom alkoholu s jeho dekortikačným účinkom, kedy sú zablokované príslušné mozgové štruktúry zodpovedné
za integrované správanie sa jedinca, hlavne za sociálne správanie, čím sa uvoľňuje priestor pre realizáciu primitívnejších foriem, ako napr. primitívne emócie, sexualita, agresivita a pod.. Podľa znalca agresivita u obžalovaného nie je mimoriadne výrazná, skôr bežná, avšak v stavoch pod vplyvom alkoholu (podpitostiach či opitostiach) po alkoholom eliminovaných príslušných mozgových inštancií zodpovedných za integrované správanie sa človeka, hlavne za sociálne správanie, môže dôjsť či dochádzať i k vzplanutiu hrubších agresívnych prejavov, či násilnej aktivite. Obžalovaný je schopný správne vnímať a zapamätať si prežité udalosti, správne ich reprodukovať, pravda ak chce, nakoľko netrpí žiadnym psychopatologicky definovaným a formulovaným stavom či procesom, ktorý by mu v tom mohol brániť a aj jeho intelektová a pamäťová kapacita je k tomu úplne postačujúca. Nemožno však podľa znalca u obžalovaného vylúčiť účelové spracovanie skutočností, ktoré prežil, napriek všeobecnej vierohodnosti, kde ide o to, že aj vysoko vierohodná osobnosť za istých okolností môže klamať, či účelovo spracovávať prežité, hlavne keď sú ohrozované jej vysoko preferované hodnoty, psychofyzická integrita, hrozba straty osobnej slobody, či iné vysoko individuálne motívy, pre ktoré sa človek uchyľuje k účelovosti či klamstvu.
Uvedené závery znalca PhDr. Kandalu o možnej účelovosti výpovede obžalovaného sú podľa súdu v danom prípade aj reálne odprezentované vyjadreniami obžalovaného na hlavnom pojednávaní, a to napr. k zraneniu, ktoré spôsobil poškodenej úderom do tváre, resp. ako on uviedol prejdením chrbtom ruky po tvári poškodenej pri tom, ako od nej asi 3 až 4 dni pred 1.2.2014 bral ovládač, jeho, už z laického pohľadu bizarnými, tvrdeniami o tom, že v minulosti poškodenej monokle mizli ešte možno po troch alebo štyroch rokoch, či tvrdením, že v utorok 4.2.2014, kedy bola vyhotovená fotodokumentácia k prehliadke tela poškodenej, kde ním spôsobený hematóm pod okom poškodenej je zjavne viditeľný, podľa neho už pod okom nič nemala
- osobitne treba podotknúť, že pri konfrontácii s poškodenou 4.2.2014 obžalovaný pritom vyslovene v zmysle príslušnej zápisnice, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, uviedol, že ju udrel po oku preto, že nevedela vypnúť televízor s diaľkovým ovládaním, ďalej na hlavnom pojednávaní uviedol, že 1.2.2014 poobede vypil asi liter vína (lebo vypil päť pohárov) - pri uvedenej konfrontácii to boli dva litre vína. I tieto skutočnosti podľa súdu spochybňujú dôveryhodnosť výpovede a obrany obžalovaného.
Poškodená vypovedala ohľadne rozhodných skutočností vo vzťahu k spôsobu, miestu, dobe a osobe páchateľa skutku uvedeného v obžalobe v zásade zhodne tak, ako v prípravnom konaní, pričom vo vzťahu k výpovedi poškodenej o tom, že 1.2.2014 došlo k jej znásilneniu, treba opätovne poukázať na závery vyplývajúce z výpovede C.. G. Q. vo vzťahu k zisteniam pri ním vykonanom gynekologickom vyšetrení poškodenej. V dobe, kedy mal byť skutok uvedený v obžalobe spáchaný, bol v rodinnom dome č. XXX v G. okrem poškodenej preukázateľne iba obžalovaný, a to nepochybne v stave alkoholovej opitosti, k čomu treba opätovne poukázať najmä na vyššie uvedené závery znaleckého dokazovania o osobnosti obžalovaného a v súvislosti s tým najmä na záver, že pudová zložka u obžalovaného sa javí ako bežne vyvinutá, no výraznejšie sa prezentujúca hlavne pod vplyvom alkoholu s jeho dekortikačným účinkom, kedy sú zablokované príslušné mozgové štruktúry zodpovedné za integrované správanie sa jedinca, hlavne za sociálne správanie, čím sa uvoľňuje priestor pre realizáciu primitívnejších foriem, ako napr. primitívne emócie, sexualita, agresivita a pod..
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že k spáchaniu skutku uvedeného v obžalobe došlo, pričom súčasne súd nemal vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadne pochybnosti o tom, že tento skutok spáchal obžalovaný. Uvedeným skutkom obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko napriek tomu, že v inkriminovanej dobe mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a mohol svoje konanie ovládať, preukázateľne úmyselne násilím donútil poškodenú k súloži, čím protiprávne zasiahol do jej práva slobodne rozhodovať o svojom pohlavnom živote. Obžalovaný je za uvedený skutok nespochybniteľne trestne zodpovedný a trestnosť uvedeného skutku nezanikla.
Preto súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktorý je právne kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona.
Súd poukazuje na to, že v popise skutku v obžalobe uvedený čas jeho spáchania „okolo 23.00 hod.“ nahradil, najmä vzhľadom na obsah výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní, z ktorej
vyplývala iba všeobecná doba spáchania skutku (v zásade po 21. hodine 1.2.2014), uvedením tomu zodpovedajúceho pojmu „v nočných hodinách“.
Návrh obhajcu obžalovaného na doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním za účelom zistenia, či je obžalovaný po sexuálnej stránke spôsobilý styku, súd odmietol, nakoľko samotný obžalovaný v celom konaní ani len nenaznačil, že by sexuálneho styku spôsobilý nebol, pričom má súd za to, že danosť takej nespôsobilosti by nepochybne bola ako obrana proti podanej obžalobe ihneď uvádzaná v konaní či už samým obžalovaným alebo jeho obhajcom. Uvedený návrh preto v tomto štádiu konania považoval súd iba za účelový a v tomto smere navrhované dokazovanie, vzhľadom na obsah dovtedajšej obhajoby obžalovaného, za absolútne nehospodárne.
Čo sa týka rozhodnutia o druhu a výške trestu uloženého obžalovanému za spáchaný trestný čin, súd poukazuje na to, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu v zásade viedol riadny život. Od roku 2011 nemá žiaden záznam v evidencii priestupkov, podľa správy obce G. sa na verejnosti správa slušne, voči starším je úctivý. Obžalovaný bol síce v minulosti celkovo 11-krát súdne trestaný, avšak v prípade posledných dvoch súdnych konaní (veci OS Stará Ľubovňa sp. zn. 1T 122/04 a 7T 182/11) sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený a čo sa týka ostatných trestných konaní vedených voči obžalovanému pred súdom, išlo v daných prípadoch o konania vedené pre majetkovú trestnú činnosť. Z uvedených dôvodov súd pri ukladaní trestu obžalovanému prihliadol u neho na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. a s poukazom na povahu predchádzajúcich odsúdení neprihliadal na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák.. Keďže horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona u trestného činu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. prevyšuje päť rokov, musel súd uložiť obžalovanému trest odňatia slobody, pričom súd dospel k záveru, že v prípade obžalovaného na zabezpečenie ochrany spoločnosti, zabránenie obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, bude postačujúce uložiť mu trest odňatia slobody na dolnej hranici v § 199 ods. 1 Tr. zák. ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Preto súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní päť rokov, pre výkon ktorého zaradil obžalovaného, vzhľadom na splnenie podmienok podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Súd tiež vyhovel návrhu prokurátorky a uložil obžalovanému (aj s ohľadom na výsledky znaleckých dokazovaní k jeho osobe) ochranné protialkoholické liečenie, a to podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák., nakoľko mal zo záverov v tomto konaní podaných znaleckých posudkov za to, že obžalovaný spáchal trestný čin práve v súvislosti s užívaním alkoholu, pričom uloženie protialkoholického liečenia ambulantnou formou navrhli i znalci z odvetvia psychiatrie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa k sp. zn. 1T/29/2014 do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.