Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-306-2012.pdf
PDF · 83.71 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/306/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: BAMAK PLUS, s.r.o. Košice, so sídlom v Košiciach, Dunajská 12, zast. JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kováčska 32, proti odporcovi: F. E., nar. XX.X.XXXX, bytom M. pod H., H. XXX/X, zast. JUDr. Ľubicou Lukáčovou, advokátkou so sídlom v Prievidzi, Hodžu 10/3, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: E. H., s miestom podnikania D., M. XXX/XX, B.: XXXXXXXX, o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy zo dňa 17.12. 2009, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi k rukám jeho právnej zástupkyni náhradu trov konania vo výške 273,55 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporcovi domáhal určenia, že darovacia zmluva zo dňa 17.12. 2009, uzavretá medzi vedľajším účastníkom ako darcom a odporcom ako obdarovaným, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Katastrálnym úradom D., E. katastra D. pod č. V XXXX/XXXX- VZ XXX/XXXX v prospech odporcu je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Návrh zdôvodnil tým, že medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom bola uzatvorená zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bola pôžička vo výške 16.985,38 eur. Vedľajší účastník sa zaviazal dlžnú čiastku vrátiť do 31.12. 2006. Vedľajší účastník uhradil len časť dlžnej sumy, dňa 23.7. 2008 sumu 4.169,70 eur. Okresný súd Prievidza pod č. k. 12Rob/38/2009-15 platobným rozkazom zo dňa 25.11. 2009 uložil vedľajšiemu účastníkovi povinnosť zaplatiť zvyšnú časť sumy vrátane príslušenstva. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12. 2009. Pretože vedľajší účastník dlžnú sumu vrátane príslušenstva neuhradil, bol nútený vymôcť ju cestou exekúcie. Exekúcia je vedená na Exekútorskom úrade JUDr. Lenky Borovskej, súdnej exekútorky pod č. EX 365/10. Aj napriek jeho ústretovosti, keď v rámci exekučného konania s vedľajším účastníkom podpísal Dohodu o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky podľa ust. § 56 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti zo dňa 24.8. 2011, si vedľajší účastník túto svoju povinnosť opätovne nesplnil. Vzhľadom k tomu, že výkon súdneho rozhodnutia cestou exekúcie sa javí ako neúčinný, v záujme ochrany jeho práv sa rozhodol pristúpiť aj k iným formám vymoženia jeho pohľadávky a to podaním odporovacej žaloby proti darovacej zmluve zo dňa 17.12. 2009 uzatvorenej medzi vedľajším účastníkom a odporcom. Predmetom tejto darovacej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností Správy katastra Prievidza na LV č. XXXX pre okres D., obec D., k. ú. D.. Z výpisu LV č. XXXX pre k. ú. D. je zrejmé, že vedľajší účastník darovaciu zmluvu uzatvoril v čase, kedy bol jeho dlh voči oprávnenému v sume 12.815,68 eur splatný a týmto svojím právnym úkonom sa zámerne zbavoval svojho majetku za účelom ukrátenia pohľadávky navrhovateľa. Napadnutým právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka ako vedľajšieho účastníka. Odporcovi musel byť úmysel vedľajšieho účastníka ukrátiť veriteľa známy,
pretože darovanie nehnuteľnosti „len tak“ považuje za veľmi neštandardné a špekulatívne. Svoj návrh právne kvalifikoval podľa § 42a Občianskeho zákonníka.
Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že o pôžičke poskytnutej navrhovateľom vedľajšiemu účastníkovi, ani o ďalších ich vzájomných vzťahoch nemá žiadnu vedomosť. Nehnuteľnosti v k. ú. D., zapísané v liste vlastníctva č. XXXX nadobudol od svojej dcéry F. E.. Medzi ním a vedľajším účastníkom nedošlo k uzavretiu žiadnej darovacej zmluvy.
Vedľajší účastník na strane odporcu žiadal takisto návrh ako nedôvodný zamietnuť. Nepoprel, že i v súčasnej dobe má voči navrhovateľovi nevysporiadané záväzky, s darovacou zmluvou, ktorú v konaní navrhovateľ napadol, však nemá nič spoločné.
Navrhovateľ sa ani na jedno pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť vždy ospravedlnil. Za splnenia podmienok ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), pojednával súd vo veci v neprítomnosti navrhovateľa.
Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím odporcu a vedľajšieho účastníka, oboznámením s návrhom vo veci samej, výpisom z LV č. XXXX pre k. ú. D., so spisom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 12Rob/38/2009, Rozhodnutím Správy katastra v D. dňa XX.X. XXXX číslo vkladu: V XXXX/XX, Darovacou zmluvou uzatvorenou dňa 17.12. 2009 podľa § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi F. E. ako darkyňou a F. E. ako obdarovaným, Dohodou o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky podľa § 56 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti uzatvorenou medzi navrhovateľom ako oprávneným a vedľajším účastníkom ako povinným zo dňa 24.8. 2011, písomnými podaniami navrhovateľa, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu, mal súd zistený tento skutkový a právny stav:
Zo zhodných vyjadrení navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na strane odporcu mal súd zistené, že medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom bola uzatvorená zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bola pôžička vo výške 16.985,38 eur. Vedľajší účastník sa zaviazal dlžnú čiastku vrátiť do 31.12. 2006. Vedľajší účastník uhradil len časť dlžnej sumy, preto sa navrhovateľ rozhodol vec riešiť súdnou cestou. Okresný súd Prievidza platobným rozkazom č. k. 12Rob/38/2009-15 zo dňa 25.11. 2009 uložil vedľajšiemu účastníkovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zvyšnú časť istiny vrátane príslušenstva. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12. 2009. Pretože vedľajší účastník dlžnú sumu vrátane príslušenstva ani po vydaní platobného rozkazu neuhradil, podal navrhovateľ návrh na vykonanie exekúcie. Exekúcia je vedená na Exekútorskom úrade JUDr. Lenky Borovskej, súdnej exekútorky pod č. EX 365/10.
O tom, že vedľajší účastník si je vedomý svojho dlhu voči navrhovateľovi svedčí nielen jeho výpoveď na pojednávaní pred súdom, ale aj uzatvorená Dohoda o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky podľa ust. § 56 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti zo dňa 24.8. 2011, uzatvorená medzi navrhovateľom ako oprávneným a vedľajším účastníkom na strane odporcu ako povinným.
Tvrdiac, že výkon súdneho rozhodnutia cestou exekúcie sa javí ako neúčinný, v záujme ochrany práv navrhovateľa, podal navrhovateľ na súd odporovaciu žalobu proti darovacej zmluve zo dňa 17.12. 2009, tvrdiac, že táto bola uzatvorená medzi vedľajším účastníkom a odporcom, pričom jej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností Správy katastra D. na LV č. XXXX pre okres D., obec D., k. ú. D..
Darovacou zmluvou uzatvorenou dňa 17.12. 2009 podľa § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka, F. E. ako darkyňa previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností E. katastra D. na LV č. XXXX pre okres D., obec D., k. ú. D. na F. E. ako obdarovaného. Rozhodnutím Správy katastra v D. zo dňa XX.X. XXXX bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k
nehnuteľnostiam zapísaným v LV č. XXXX pre k. ú. D. (číslo vkladu: V XXXX/XX) na meno vedľajšieho účastníka na strane odporcu.
Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odseku 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Podľa § 42b ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
Podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť, pretože navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporcovi domáhal určenia, že darovacia zmluva zo dňa 17.12. 2009, uzavretá medzi vedľajším účastníkom ako darcom a odporcom ako obdarovaným, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Katastrálnym úradom D., E. katastra D. pod č. V XXXX/XXXX-VZ XXX/XXXX v prospech odporcu, je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Z vykonaného dokazovania, vypočutím odporcu a vedľajšieho účastníka a oboznámením s obsahom darovacej zmluvy zo dňa 17.12. 2009 a výpisu z listu vlastníctva č. XXXX mal súd jednoznačne preukázané, že vedľajší účastník s odporcom v minulosti neuzatvoril žiadnu darovaciu zmluvu, resp. že darovacia zmluva špecifikovaná v petite návrhu neexistuje, pričom túto skutočnosť si zrejme uvedomil v priebehu konania aj navrhovateľ (vyplýva to z obsahu jeho písomného podania zo dňa 13.6. 2014). Pretože v konaní navrhovateľ nijako nepreukázal, že by deklarovaným právnym úkonom vedľajší účastník ukrátil uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa (ani nemohol ukrátiť, pretože nebol ani jednou zo strán darovacej zmluvy zo dňa 17.12. 2009), súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
Pokiaľ navrhovateľ vo svojom písomnom podaní zo dňa 13.6. 2014 žiadal súd o doplnenie dokazovania vyžiadaním si konkrétnych listinných dôkazov súdom z katastra nehnuteľností, po získaní ktorých by prípadne podal návrh na zmenu návrhu podľa § 95 ods. 1 O.s.p., súd tomuto procesnému návrhu navrhovateľa nevyhovel, pretože by to už aj vzhľadom na dĺžku konania vo veci samej bolo nehospodárne a výsledky doterajšieho konania by nemohli byť ani podkladom pre konanie o zmenenom návrhu (§ 95 ods. 2 O.s.p.).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V konaní mali plný úspech v spore odporca a vedľajší účastník na strane odporcu. Vedľajší účastník si v konaní náhradu trov neuplatnil a preto súd o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka nerozhodoval. V konaní si však dôvodne uplatnil náhradu trov konania odporca. Odporcove trovy pozostávali z trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 3 úkony právnej služby po 60,07 eur (prevzatie veci, písomné vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaní 27.5. 2013) a 3 x režijný paušál po 7,81 eur a za jeden úkon právnej služby 61,87 eur (účasť na pojednávaní 16.6. 2014) a 1 x režijný paušál 8,04 eur, t. j. trovy konania vo výške 273,55 eur.
O povinnosti navrhovateľa zaplatiť náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu odporcu rozhodol súd podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne štvormo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p. v platnom znení).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.