Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-6C/200/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, samosudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners a.s., IČO: 35 944 471, so sídlom Prievozská 37, Bratislava, zast.: Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., IČO: 36 866 733, so sídlom Pri starej prachárni 13, Bratislava, proti odporcovi: X. M., nar.: XX.XX.XXXX, X. XX, P., zast.: JUDr. Jindřichom Stoszekom, advokátom, AK Černyševského 26, Bratislava, o zaplatenie 3,65 Eur, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a . Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 16,50 Eur za súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 29,56 Eur a 5,- Eur za hotové výdavky k rukám JUDr. Jindřicha Stoszeka, advokáta, AK Černyševského 26, Bratislava.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 26.07.2006 domáhal zaplatenia žalovanej istiny vo výške 3,65- Eur a náhrady trov konania titulom nedoplatku na koncesionárskych poplatkoch za rozhlasový prijímač.

Odporca podal vo veci odpor a žiadal návrh voči nemu zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu z dôvodu, že Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok medzi Slovenským rozhlasom a navrhovateľom je v zmysle (ďalej len ) absolútne neplatná keďže je v rozpore so o nakladaní s majetkom o Slovenskom rozhlase. Poukázal na to, že Slovenský rozhlas ako verejnoprávna inštitúcia nemôže postúpiť pohľadávku podľa svojej ľubovôle na kohokoľvek, nakoľko príjmy z koncesionárskych poplatkov sú v zmysle zákona príjmami rozhlasu a nakoľko sa jedná o verejnoprávny vzťah zmluvu o postúpení pohľadávok ako súkromnoprávny vzťah považuje za neplatnú, nakoľko má za to, že pohľadávka z verejnoprávneho vzťahu nemôže byť postúpená. Ďalej poukázal na to, že v období byt na Jasovskej 3 v Bratislave nevlastnil. Byt na Jasovskej ulici v roku 2002 previedol na manželku v rámci vyporiadania BSM.

Navrhovateľ nezaložil do spisu žiadne listinné dôkazy na podporu svojich tvrdení, nepreukázal skutočnosť, že by odporca bol podal prihlášku na koncesionárske poplatky. Navrhovateľ si uplatnil nárok z dôvodu postúpenia pohľadávky od Slovenského rozhlasu a uviedol, že odporcu oboznámil s postúpením pohľadávky a zároveň ho vyzval na zaplatenie žalovaného nedoplatku za mesiace 07/2003- 30 Sk ,08/2003 - 40 Sk,09/ 2003- 40 Sk, spolu 110 Sk - 3,65 Eur . Navrhovateľ nepreukázal doručovanie výzvy odporcovi.

Podľa , , o koncesionárskych poplatkoch a o zmene o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o koncesionárskych poplatkoch“) je platiteľom poplatkov fyzická osoba, ktorá prijímač vlastní, samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve a právnická osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve a je povinná zaplatiť poplatok za prijímač vyberateľovi poplatku vo výške ustanovenej týmto zákonom do 15. dňa v mesiaci. Povinnosť zaplatiť poplatok vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po tom, ako platiteľ poplatku nadobudol prijímač a skončí sa posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikla povinnosť platiť poplatok.

Podľa § 5 ods. 3 zákona o koncesionárskych poplatkoch vyberateľ poplatkov na účely tohto zákona vedie evidenciu platiteľov poplatkov.

Podľa § 7 ods. 3 zákona o koncesionárskych poplatkoch každá fyzická osoba v Slovenskej republike a každá právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré nie sú platiteľmi poplatkov, sú povinné vyberateľovi poplatkov na jeho výzvu preukázať dôvod oslobodenia od povinnosti platiť poplatok podľa § 6 alebo čestných vyhlásením preukázať skutočnosť, že nie sú vlastníkmi prijímačov alebo že nevykonávajú právo hospodárenia k prijímačom vo vlastníctve štátu.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o koncesionárskych poplatkoch ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť podľa § 3 ods. 3 a 8 alebo povinnosť podľa § 7 ods. 2 a 3, je v omeškaní so zaplatením poplatku.

Podľa veta prvá účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd mal za to, že navrhovateľ neuniesol v konaní dôkazné bremeno, keď nepreukázal dlh odporcu voči navrhovateľovi. Nepreukázal existenciu právneho vzťahu medzi ním, resp. jeho právnym predchodcom, keď nepreukázal základ svojho nároku a tiež nepreukázal na základe čoho je oprávnený od odporcu požadovať koncesionársky poplatok. Z dôvodu absencie prihlášky rozhlasového prijímača odporcu, na základe ktorej je možné vyberať koncesionársky poplatok, súd posúdil nárok navrhovateľa za nedôvodný. Nebolo tiež preukázané, že by odporca vlastnil rozhlasový prijímač a tiež odporca preukázal, že na adrese, ktorú navrhovateľ označil , už od roku 2002 nebýval. Súd sa , okrem už uvedeného, stotožnil s dôvodmi neplatnosti zmluvy, na ktoré poukázal odporca v podanom odpore a teda, že pohľadávky, ktoré vznikli ako nedoplatky na plneniach z práva verejného a nie ako pohľadávky z práva súkromného, nemôžu zmeniť svoj charakter, ten zostáva natrvalo zachovaný. Nakladanie s pohľadávkami, ktoré vznikli z práva verejného sa môže uskutočniť len v rámci ustanovení práva verejného. Z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa , , a Úspešnému odporcovi vznikli trovy konania zaplatením súdneho poplatku 16, Eur za podaný odpor a trovami právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby 16,60Eur - prevzatie, príprava, plus 8,04 Eur režijný paušál, plus 20% DPH a 5 Eur za hotové výdavky, ktoré mu vznikli zaplatením 5 Eur Miestnemu úradu MČ Bratislava Petržalka za potvrdenie o trvalom pobyte, teda spolu 51,06 Eur. Právny zástupca odporcu si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby, avšak vzhľadom na predmet sporu, výšku prejednávanej istiny a skutočnosť, že sa jedná o drobný spor, s použitím ustanovenia , súd náhradu trov konania znížil o dva úkony právnej pomoci .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,

· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,

· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

· v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.