Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-3C/48/2014

Uznesenie

Okresný súd Revúca v právnej veci navrhovateľa: vendue, a.s., Neklanova 152/44, 128 00 Praha 2- Vyšehrad, Česká republika, právne zast. JUDr. Zuzana Stavrovská, advokátkou so sídlom Lamačská cesta 3, 841 04 Bratislava proti odporcovi: B. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Ž. XX, t. č. Č. U., o zaplatenie 851,38 Kč s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd vyhlasuje, že n e m á právomoc konať v predmetnej veci.

II. Súd konanie z a s t a v u j e.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 22.11.2013, ktorý bol Okresnému súdu Revúca doručený dňa 28.11. 2013, sa navrhovateľ, ktorý je právnickou osobou so sídlom v členskom štáte Európskej únie (Česká republika), domáhal voči odporcovi, ktorý je štátnym občanom Slovenskej republiky, zaplatenia sumy 851,38 Kč s príslušenstvom.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa Č. O., X..O.. uzatvoril dňa 20.05.2009 s odporcom zmluvu o sporožírovom účte - Osobný účet Č. O., X..O.. a o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb ( ďalej len zmluva). Odporca sa v zmluve zaviazal disponovať iba s finančnými prostriedkami, ktoré má na účte a udržiavať na účte dostatok prostriedkov na krytie všetkých svojich platieb v súvislosti s vedením účtu a ďalších bankových poplatkov. V zmysle zmluvy, pre prípad, že by na účte nebol dostatok finančných prostriedkov k uhradeniu bankových poplatkov, je banka oprávnená prostriedky z účtu odpísať i pokiaľ by týmto krokom došlo k prekročeniu zostatku na účte do nepovoleného debetu. Odporca v priebehu roka 2009 zrealizoval výbery v hotovosti z bankomatu a iné platby, čím na jeho účte aj zúčtovaním poplatkov a úrokov vznikol ku dňu 02.12.2009 debetný zostatok. Právny predchodca navrhovateľa listom zo dňa 02.12.2009 vypovedal zmluvu uzatvorenú s odporcom a vyzval ho k zaplateniu nepovoleného debetného zostatku na sporožírovom účte vo výške 1.246,11 Kč. V bode I návrhu ešte uviedol, že dňa 31.03.2011 ako postupník uzavrel s postupcom spoločnosťou Č. O. X..O.. zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej mu bola postúpená žalovaná pohľadávka. Žalovaná čiastka je tvorená z istiny vo výške 666,01 Kč ( čiastka, o ktorú bol účet prečerpaný) a sankčných úrokom z omeškania za dobu od nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte ku dňu účinnosti postúpenia pohľadávky, vo výške 185,37 Kč.

Keďže v danej veci vystupuje ako navrhovateľ obchodná spoločnosť so sídlom v členskom štáte Európskej únie (v Českej republike), t. j. so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, má predmetné konanie charakter tzv. konania s cudzím prvkom. Základnou podmienkou, ktorá musí byť na prejednanie právnej veci v konaní s cudzím prvkom splnená, je podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc

súdu môže byť založená mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi Európskej únie a Európskych spoločenstiev, a v prípade neexistencie týchto noriem zákonom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd skúmal, či má právomoc konať v predmetnej veci.

Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len nariadenie), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

Podľa článku 5 ods. 1 nariadenia, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte

a) v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby;

b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby:

- pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať,

- pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť,

c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a).

Podľa článku 15 ods. 1 písm. c) nariadenia, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 ods. 5, ak ide o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.

Podľa článku 16 ods. 2 nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Podľa článku 26 ods. 1 nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

Z citovaného ustanovenia článku 2 ods. 1 nariadenia vyplýva, že určujúcim kritériom pre založenie všeobecnej právomoci súdov členského štátu je bydlisko odporcu v tomto členskom štáte. Ďalšie skutočnosti zakladajúce právomoc súdov členského štátu sú upravené v ustanoveniach nariadenia, ktoré sú k citovanému ustanoveniu článku 2 ods. 1 nariadenia vo vzťahu špeciality, a preto sa súd zaoberal otázkou, či v predmetnej veci nie je daná niektorá zo skutočností zakladajúcich osobitnú právomoc súdov členského štátu.

Zo súdneho spisu mal súd za preukázané, že navrhovateľ, ktorým je obchodná spoločnosť so sídlom v členskom štáte Európskej únie (v Českej republike), sa voči odporcovi, ktorý je fyzickou osobou, nepodnikateľom, s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, domáhal zaplatenia sumy 851,38 Kč s príslušenstvom. Daný záväzkovoprávny vzťah vznikol na základe Zmluvy o sporožírovom účte -

Osobný účet Č. O., X..O.. a o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb (ďalej len zmluva), uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dňa 20.05.2009 v B., A. Č. U.. Predmetom uvedenej zmluvy bolo založenie sporožírového účtu a poskytovanie súvisiacich produktov a služieb. Ďalej sa právny predchodca navrhovateľa a odporca v zmluve dohodli o zasielaní výpisov z účtu na adresu uvedenú v zmluve H. XXX, XXX XX B.Í., Č. U., ktorá bola odporcom v predmetnej zmluve zároveň označená ako jeho korešpondenčná adresa, a na ktorú navrhovateľ odporcovi doručoval iné oznámenia než výpisy z účtu ( napr. výzvy či upozornenia na splnenie povinností podľa tejto zmluvy, vrátane výziev na úhradu splatných pohľadávok banky za majiteľom účtu), ako to vyplýva z listinných dôkazov, ktoré navrhovateľ predložil súdu spolu s návrhom.

Súd, postupujúc v súlade s citovaným ustanovením článku 3 ods. 1 nariadenia, dospel k záveru, že jeho právomoc konať v predmetnej veci by mohla byť založená miestom zmluvného plnenia ako osobitná právomoc v zmysle ustanovenia článku 5 ods. 1 nariadenia, alebo vzhľadom na skutočnosť, že zmluvu, na základe ktorej predmetný záväzkovoprávny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom vznikol, možno podľa jej obsahu považovať v zmysle citovaného ustanovenia článku 15 ods. 1 písm. c) nariadenia za spotrebiteľskú zmluvu, teda za zmluvu, vo vzťahu k nárokom z ktorej sa právomoc súdov členského štátu určí podľa citovaného ustanovenia článku 16 ods. 2 nariadenia ako právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv, miestom bydliska odporcu, majúceho v predmetnom záväzkovoprávnom vzťahu postavenie spotrebiteľa.

Z dikcie ustanovenia článku 16 ods. 2 nariadenia vyplýva, že nároky vyplývajúce zo záväzkovoprávneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou možno voči spotrebiteľovi uplatniť len na súdoch toho členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. To znamená, že pokiaľ je preukázané, že uplatňované nároky vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy, nie je možné založiť právomoc súdov členského štátu na základe iných princípov vyjadrených v ostatných oddieloch nariadenia. Napriek uvedenému súd posúdil, či by v danom prípade nemal právomoc konať vo veci na základe osobitnej právomoci založenej miestom zmluvného plnenia.

Nakoľko mal súd zo zmluvy a z predložených upomienok za preukázané, že miestom zmluvného plnenia je v Českej republike, kde mal zároveň odporca v čase uzavretia zmluvy bydlisko a kam mu navrhovateľ zasielal i výpisy z účtov a iné oznámenia v zmysle zmluvy, súd musel konštatovať, že podľa citovaného ustanovenia článku 5 ods. 1 nariadenia nie je založená jeho právomoc konať v danej veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa súd v ďalšom konaní zaoberal otázkou, či má v danej veci právomoc konať na základe miesta bydliska odporcu ako spotrebiteľa.

Podľa článku 59 ods. 1 nariadenia, na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

Podľa , všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje.

Otázku bydliska posudzuje súd podľa svojho národného práva, v danom prípade práva slovenského. Slovenské právo vychádza z definície bydliska používanej na účely Obsah pojmu bydlisko, ako ho používa , nie je totožný s obsahom pojmu trvalý pobyt, ktoré používajú predpisy správneho práva upravujúce evidenciu obyvateľov. Bydliskom fyzickej osoby je miesto, v ktorom sa fyzická osoba zdržiava s úmyslom zdržiavať sa v ňom trvalo. Z hľadiska určenia bydliska teda nie je rozhodujúce, kde je účastník konania podľa predpisov o evidencii obyvateľstva prihlásený na trvalý pobyt, ale úmysel občana trvale sa v určitom mieste zdržiavať. Z uvedeného je zrejmé, že slovenské právo chápe pojem bydlisko ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržiavať.

V priebehu konania súd zistil, že odporca v roku 2008 rodinný dom v obci H. so súpisným číslom 13, predal a odišiel za prácou do R. Podľa výsledkov vykonaného šetrenia prostredníctvom Obvodného

oddelenie PZ a obci Ž. odporca v roku 2008 rodinný dom predal, vycestoval z miesta svojho posledného trvalého pobytu na území Slovenskej republiky do Č. U. za prácou a od tej doby sa na územie obce nevrátil. Uvedeným zisteniam zodpovedajú aj skutočnosti vyplývajúce zo samotného návrhu na začatie konania zo dňa 22.11.2013 a z jeho príloh, ktoré preukazujú, že najneskôr počnúc dňom uzavretia zmluvy, teda počnúc dňom 20.05.2009, mal odporca bydlisko na adrese v Č. U.. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že trvalý pobyt odporcu na území Slovenskej republiky, je len formálny a odporca sa v mieste hláseného trvalého pobytu v skutočnosti nezdržiava.

Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že v predmetnej veci nie je bydlisko ani súčasný pobyt odporcu známy. Nie je preto splnená podmienka ustanovená čl. 16 ods. 2 nariadenia pre založenie medzinárodnej právomoci súdu Slovenskej republiky na konanie v predmetnej veci.

Citované nariadenie smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť, ktorého súčasťou je aj právo byť žalovaný na vhodnom súde. V sporoch zo spotrebiteľských zmlúv je takýmto súdom v zmysle čl. 16 ods. 2 nariadenia súd štátu, v ktorom má bydlisko žalovaný. Nariadenie ponecháva otázku určenia bydliska účastníka konania na národnom práve, v tomto prípade práve slovenskom, ktoré ho chápe ako miesto známeho faktického pobytu fyzickej osoby. V danom prípade nebolo preukázané, že by odporca mal bydlisko na území Slovenskej republiky.

Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že s ohľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy nie je v zmysle citovaného ustanovenia článku 16 ods. 2 nariadenia splnená podmienka právomoci konať v danej veci, a preto s poukazom na ustanovenie článku 26 ods. 1 nariadenia súd vyhlásil, že nemá právomoc konať v predmetnej veci.

Podľa v platnom znení (ďalej len ), kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa , ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Nedostatok právomoci súdu je nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Ak existuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, súd musí konanie zastaviť. V danej veci nemožno vec postúpiť, pretože takýto postup nie je možný v prípade, ak právomoc konať má iný členský štát. Na základe uvedeného súd konanie podľa citovaného ustanovenia zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

O súdnom poplatku bude rozhodnuté v samostatnom uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.