Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/33/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru, sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému Ing. E. Y. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. zo dňa 11. 12. 2013 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 16. júna 2014 takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u je napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Obžalovanému Ing. E. Y., nar. 4. 7. XXXX v P., trvale bytom X. L. E. - Z., ulica Za humnom č. XXX/XX, okres Trebišov

u k l a d á

podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1, § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice - okolie rozsudkom sp. zn. zo dňa 11. 12. 2013 uznal obžalovaného vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v okrese Košice - okolie v úseku obcí Slanec - Slanské Nové Mesto dňa 27. 6. 2008 okolo 16.40 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Fiat Punto, EČ: TV 490 BJ po ceste II/552, kde na rovnom úseku vozovky počas jazdy v kolóne motorových vozidiel po tom, ako predbehol v kolóne pred ním idúce motorové vozidlo zn. Peugeot 308 a aspoň čiastočne sa zaradil do pravého jazdného pruhu rozhodol sa, že predbehne aj ďalšie vozidlo, pričom bez toho, aby sa presvedčil, či môže bezpečne predbiehať pred ním idúce motorové vozidlo, náhle sa vysunul do ľavého protismerného pruhu a to v čase, keď už bol predbiehaný motorovým vozidlom zn. Suzuki Ignis, EČ : TV 653 AY, ktoré viedol vodič Ing. S. L., čím mu vytvoril náhlu prekážku v jazde, následkom čoho v snahe vyhnúť sa zrážke bol uvedený vodič

prinútený zmeniť smer jazdy, kde po vyjdení na trávnatý povrch vľavo sa dostalo uvedené motorové vozidlo do nestability, pričom došlo k strate kontroly nad vedením vozidla, čím došlo k jeho jazde mimo vozovku a následnému nárazu do stromu v priekope, kde v dôsledku dopravnej nehody W.. S. L. utrpel stabilnú zlomeninu 3. driekového stavca s kompresiou prednej časti tela stavca a preliačením hornej krycej platničky, zlomeninu 4. rebra vpravo, pomliaždenie prednej steny hrudníka a brucha s krvnými podliatinami, tržnú ranu na hornom viečku vľavo s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní do 1. 10. 2008, pričom zranenie je charakterizované ako ťažké. Spolujazdec na prednom pravom sedadle v motorovom vozidle zn. Suzuki Ignis, EČ : TV 653 AY W. C. utrpel ľahký úraz a to : pomliaždenie hrudníka a chrbta vpravo, pomliaždenie chorobne zmenenej pravej obličky s cystou s krvácaním a početné povrchové rezné drobné rany na pravom predlaktí, vyžadujúce si liečenie a trvanie práceneschopnosti do 28. 7. 2008.

Bol mu za to podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1, § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov a podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní šesťnásť mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní dvanásť mesiacov.

Podľa boli poškodení Ing. S. L., nar. XX. 3. XXXX v M., bytom P., E. XXXX/X a W. C., nar. 5. 5. XXXX v Y., bytom P., ul. 1. decembra 2207/8 s nárokom na náhradu škody odkázaní na občianskoprávne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré veľmi podrobne písomne zdôvodnil. Pre rozsiahlosť podaného odvolania krajský súd len poukazuje na podstatné dôvody odvolania obžalovaného, ktoré spočívajú v podstate v tom smere, že obžalovaný sa necíti vinným zo spáchaného skutku a vozidlo, ktoré viedol obžalovaný nevytvorilo poškodenému žiadnu prekážku v jazde, kedy by malo dôjsť k dopravnej nehode. Obžalovaný ďalej poukázal aj na zavinenie poškodeného, keď podľa jeho názoru poškodený porušil ustanovenie , podľa ktorého vodič nesmie predchádzať ak nemá pred sebou rozhľad na bezpečné predchádzanie a nesmie predchádzať, ak by sa nemohol bezpečne zaradiť pred vozidlá, ktoré chce predbiehať a vozidlo nesmie viesť neprimeranou rýchlosťou. Ďalej poukázal na ustanovenie , podľa ktorého vodič musí v kolóne znížiť rýchlosť, prípadne zastaviť a musí zvýšiť pozornosť a prispôsobiť rýchlosť vozidla, ak sa rozhodne v kolóne predchádzať. V podstate poukázal na to, že poškodený podľa jeho názoru porušil tieto základné ustanovenia, pretože predbiehal v kolóne minimálne dve autá naviac, neprimeranou rýchlosťou a bez toho, aby sa mohol bezpečne zaradiť pred predchádzané vozidlá. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a jeho v celom rozsahu oslobodil. (V podrobnostiach krajský súd poukazuje na rozsiahle dôvody podaného odôvodnenia a doplnenia odôvodnenia na č.l. 669 až 690, ktoré v rámci kontradiktórneho konania bolo doručované procesným stranám).

Predseda senátu podľa na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. 6. 2014 doplnil dokazovanie prečítaním charakteristiky z obce Zemplínska Nová Ves zo dňa 11. 6. 2014 a evidenčnej karty vodiča zo dňa 10. 6. 2014.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí krajského súdu zotrval na písomných dôvodoch odvolania a navrhol v zmysle nich rozhodnúť, alternatívne aby súd zvážil vzhľadom k účasti poškodeného, ktorá bola podrobne rozobratá v písomnom odvolaní o upustení od potrestania a zvýraznil zavinenie poškodeného pri dopravnej nehode.

Krajský prokurátor v svojom záverečnom návrhu zmenil pôvodný návrh v tom smere, že vzhľadom aj k doplneniu dokazovania zo strany krajského súdu a po oboznámení sa so znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, zistil aj porušenie zo strany poškodeného na vzniknutej dopravnej nehode a toto porušenie zo strany poškodeného navrhol, aby krajský súd zohľadnil pri treste. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil výrok o treste a obžalovanému uložil primeraný trest.

Obžalovaný zotrval na podanom odvolaní a pripojil sa k návrhu svojho obhajcu.

Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Krajský súd už v tejto veci raz konal, keď uznesením sp. zn. zo dňa 29. 11. 2010 podľa , , zrušil napadnutý rozsudok a vec podľa vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V citovanom uznesení krajský súd vyslovil záver, že rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. ešte zo dňa 24. 3. 2010 bol vydaný predčasne, nakoľko sa okresný súd nevysporiadal v celom rozsahu so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Krajský súd v podstate vyslovil právny názor, že vzhľadom na existenciu dvoch skupín dôkazov, ktorých východiskové body, ako i skutkové závery sú diametrálne odlišné, bude povinnosťou okresného súdu sa dôsledne zaoberať obhajobnými námietkami obžalovaného a to najmä vo vzťahu k vykonanému znaleckému dokazovaniu znalcami z odboru dopravy W.. X. J. a Ing. T. N.. Tento svoj záver krajský súd vyslovil v podstate z toho dôvodu, že okresný súd aj keď vykonal rozsiahle dokazovanie, nezistil pravú príčinu vzniku dopravnej nehody a najmä to, že sa nevysporiadal s obhajobnými námietkami obžalovaného v tom smere, že on dopravnú nehodu nezapríčinil.

Po tomto rozhodnutí krajského súdu a vrátení veci okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, okresný súd na hlavnom pojednávaní 26. 10. 2011 vypočul znalca Ing. N., ako aj znalca Ing. J. a vec odročil s tým, že nariadil vypracovať „kontrolný znalecký posudok“.

Okresný súd uznesením zo dňa 14. 11. 2011 následne pribral do konania znalca z odboru cestná doprava Ing. D. M. a proti tomuto uzneseniu o pribratí znalca podal obžalovaný sťažnosť, pretože sa domáhal, aby okresný súd pribral do konania ústav na posúdenie vypracovaných znaleckých posudkov Ing. J. a Ing. N..

Krajský súd svojím uznesením zo dňa 21. 2. 2012 zrušil napadnuté uznesenie o pribratí znalca Ing. D. M. a v napadnutom uznesení vyslovil v podstate záver, že prípadné rozpory v znaleckom dokazovaní okresný súd bude povinný odstraňovať a zaoberať sa za použitia ustanovenia , t. j. pribratím ústavu. Krajský súd ďalej vyslovil záver, že úlohou okresného súdu v súlade so zákonným ustanovením bude presne vymedziť a určiť otázky, na ktoré musí ústav odpovedať, resp. v akej časti má preskúmať jednotlivé znalecké posudky a po ich preskúmaní vysloviť následný záver ústavu vo vzťahu k predmetnej dopravnej nehode.

Okresný súd riadiac sa týmto vysloveným právnym názorom krajského súdu uznesením zo dňa 25. 4. 2012 pribral podľa do konania znalecký ústav z odboru cestná doprava a to konkrétne Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej len Ústav) a vymedzil Ústavu konkrétne otázky tak, ako je to uvedené na č.l. 441.

Ústav súdneho inžinierstva na základe tohto uznesenia vypracoval znalecký posudok, v ktorom veľmi podrobne na č.l. 472 až 617 rozobral nehodový dej a určil aj alternatívy príčin vzniku dopravnej nehody.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní po vykonaní vykonaného znaleckého dokazovania , ako aj po vyhodnotení všetkých doposiaľ vykonaných dôkazov, na ktoré okresný súd podrobne poukazuje v napadnutom rozsudku dospel k nasledovnému záveru :

Okresný súd v rozsiahlom dokazovaní, ako aj po záveroch Ústavu vyhodnotil vo vzťahu ku konaniu obžalovaného, že pre obžalovaného je najpriaznivejšia varianta B, ktorú určil Ústav, konkrétne, že vozidlo Fiat Punto, ktoré viedol obžalovaný sa zaradilo čiastočne do ľavého jazdného pruhu pred vozidlo Peugeot a odtiaľ začalo vykonávať predchádzajúci manéver a s poukazom na svedecké výpovede Ing. S. L., W. C. a Ing. C. okresný súd vychádzal z toho, že vozidlo Suzuki Ignis jazdilo na úrovne dolnej hranice vypočítanej rýchlosti (vychádzajúc zo záveru Ústavu) 93 km/hod. a technickou príčinou vzniku dopravnej nehody podľa názoru okresného súdu bola súčinnosť nesprávnej techniky jazdy vodiča Fiat Punto, ktorý po predídení vozidla Peugeot sa začal radiť späť do pravého jazdného pruhu, pričom sa nezaradil úplne a následne začal predchádzať vozidlo idúce pred ním v pravom jazdnom pruhu v čase, keď už bol

predchádzaný vozidlom Suzuki Ignis. Okresný súd poukázal aj na nesprávnu techniku jazdy vodiča - poškodeného vozidla Suzuki Ignis, ktoré predchádzalo Fiat Punto aj napriek tomu, že nemal dodržaný bezpečný bočný odstup od vozidla Fiat Punto, resp. z polohy vozidla Fiat Punto nebolo zrejmé, či nebude pokračovať v predchádzaní. V dôsledku takto uzavretého skutkového deja o priebehu dopravnej nehody, za použitia najpriaznivejšieho variantu B, ktorý podrobne rozobral Ústav v svojom znaleckom posudku, okresný súd aj upravil skutok oproti podanej obžalobe tak, že obžalovaný sa nevysunul náhle do ľavého protismerného pruhu, ale tak, ako je to zrejmé zo skutku v napadnutom rozsudku zo dňa 11. 12. 2013 „...čiastočne sa zaradil do pravého jazdného pruhu a rozhodol sa, že predbehne aj ďalšie vozidlo...“.

S týmto záverom okresného súdu a aj po úprave skutku tak, ako to vyššie krajský súd uviedol oproti podanej obžalobe, sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje a k tomu dodáva :

Okresný súd v napadnutom rozsudku veľmi podrobne rozobral jednotlivé vykonané dôkazy, pričom v podrobnostiach krajský súd na nich v celom rozsahu poukazuje a veľmi dôsledne a v súlade so zákonom sa zaoberal aj podaním posudku Ústavu a závery Ústavu o technických príčinách dopravnej nehody následne aj právne správne vyhodnotil. K tomu ďalej krajský súd dodáva :

Z vykonaného znaleckého dokazovania Ústavu aj krajský súd zistil, že vzhľadom na príčinu dopravnej nehody z technického hľadiska ju bolo možné určiť tak, ako to vyslovil Ústav vo svojom posudku na č.l. 558 a to variantom A a variantom B.

Variant A : podľa Ústavu z technického hľadiska bolo určené, že vozidlo Fiat Punto, ktoré viedol obžalovaný sa zaradilo celé do pravého jazdného pruhu pred vozidlo Peugeot a odtiaľ začalo vykonávať predchádzajúci manéver,

variant B : vozidlo Fiat Punto, ktoré viedol obžalovaný sa zaradilo čiastočne do pravého jazdného pruhu pred vozidlo Peugeot a odtiaľ začalo vykonávať predchádzajúci manéver.

V prípade variantu A by vodič vozidla Suzuki Ignis nehode zabránil tak, že by vozidlo viedol stálym priamym smerom a v čase reakcie sa pohybovalo rýchlosťou o 2 km nižšou, ako v čase nehody.

V prípade variantu B by vodič vozidla Suzuki Ignis nehode zabránil takým spôsobom, že by nevykonával predchádzanie vozidla Fiat Punto, nakoľko nemal zabezpečený dostatočný bočný odstup od vozidla Fiat Punto, pričom z polohy vozidla Fiat Punto nebolo zrejmé, či nebude pokračovať v predchádzaní.

Vodič vozidla Fiat Punto mal technickú možnosť dopravnej nehody zabrániť v obidvoch variantoch nehodového deja tak, že by jazdil správnou technikou jazdy v pravom jazdnom pruhu a neuskutočnil by vjazd do ľavého jazdného pruhu v čase, keď už bol predchádzaný.

Zo záverov Ústavu ďalej vyplýva, že v prípade, ak nehodový dej prebiehal v súlade s variantom A za predpokladu, že vozidlo Suzuki Ignis jazdilo rýchlosťou na úrovni dolnej hranice vypočítanej rýchlosti, technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča Fiat Punto.

Ústav stanovil vo vzťahu k tomu aj rýchlosť vozidla Suzuki Ignis, ktoré viedol poškodený a to v rozpätí 93 až 125 km/hod. a na základe dopravnej situácie tak, ako to bolo konštatované aj v prvotných úkonoch, keď bola dopravná nehoda dokumentovaná zistil, že maximálne dovolená rýchlosť v tomto úseku cesty bola 90 km/hod.

Ústav ale vyslovil záver, že ak nehodový dej prebiehal v súlade s variantom B, potom technickou príčinou dopravnej nehody bola súčinnosť nesprávnej techniky jazdy vodiča Fiat Punto, ktoré viedol obžalovaný a nesprávnej techniky vodiča vozidla Suzuki Ignis, ktoré viedol poškodený, ktorý predchádzal vozidlo Punto aj napriek tomu, že nemal dodržaný bezpečný bočný odstup od vozidla Punto, resp. z polohy vozidla Fiat Punto nebolo zrejmé, či nebude pokračovať v predchádzaní.

Z technického hľadiska k nehodovému deju označeného ako variant B Ústav vyslovil záver, že toto platilo za predpokladu, že vozidlo Suzuki Ignis, ktoré viedol poškodený sa pohybovalo na úrovni dolnej hranice vypočítanej rýchlosti - 93 km/hod.

Ak sa vozidlo Suzuki Ignis pohybovalo na úrovni hornej hranice vypočítanej rýchlosti 125 km/hod., táto rýchlosť bola prvkom nehodového deja, ktorý znemožnil zabrániť dopravnej nehode.

Z týchto záverov Ústavu, ktoré krajský súd podrobne citoval, ktoré krajský súd vyššie uviedol, okresný súd správne vyhodnotil priebeh nehodového deja, ktorý bol pre obžalovaného najpriaznivejší, t.j.konkrétne variant B a v tomto smere nemožno okresnému súdu, podľa názoru krajského súdu nič vyčítať. Okresný súd sa podľa názoru krajského súdu keď správne a zákonne vychádzal po rozsiahlom dokazovaní z najpriaznivejšieho nehodového deja - variant B, v dôsledku čoho aj upravil skutok, mal následne sa zaoberať aj mierou zavinenia poškodeného na vzniku dopravnej nehody. Pri týchto svojich úvahách krajský súd vychádzal po vyhodnotení nasledovných

Podľa § 3 ods. 1 účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone a vo všeobecne záväznom predpise vydanom na jeho vykonanie; účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie aj situácii v cestnej premávke a svojím schopnostiam.

Podľa § 14 - predchádzanie

ods. 1 : predchádza sa vľavo. Vpravo sa predchádza vozidlo, ktoré mení smer jazdy vľavo a ak už nie je pochybnosť o ďalšom smere jeho jazdy. Pri jazde v pripájacom alebo v odbočovacom pruhu sa smie vpravo predchádzať aj vozidlo idúce v priebežnom pruhu,

ods. 2 : vodič, ktorý pri predchádzaní vybočuje zo smeru svojej jazdy, je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy, pričom nesmie ohroziť vodičov jazdiacich za ním,

ods. 3 : vodič nesmie ohroziť ani obmedziť vodičov vozidiel, pred ktoré sa po predídení zaraďuje; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy.

Podľa § 14 ods. 5 vodič nesmie predchádzať, ak

a/ nemá pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie, b/ by sa nemohol bezpečne zaradiť pred vozidlo alebo pred vozidlá, ktoré chce predísť, c/ by ohrozil alebo obmedzil protijazdiacich vodičov alebo ohrozil iných účastníkov cestnej premávky.

Podľa § 15 ods. 1 vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojím schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

Podľa § 16 ods. 1 vodič je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví. Z týchto základných kogentne určených povinností vodičom motorových vozidiel vyplýva, že vodič nesmie prekročiť najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy a pri predchádzaní nesmie ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla, ktoré predchádza, pričom vodič nesmie predchádzať aj vtedy, ak by sa nemohol bezpečne zaradiť pred vozidlo alebo pred vozidlá, ktoré chce predísť a nesmie predchádzať vtedy, keď už je predchádzaný.

Krajský súd z týchto základných povinností vodiča motorového vozidla tak v súlade s názorom okresného súdu dospel k právnemu záveru, že obžalovaný porušil povinnosť vodiča motorového vozidla vyplývajúcu mu zo ustanovenie , podľa ktorého vodič, ktorý pri predchádzaní vybočuje zo smeru svojej jazdy, je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy, pričom nesmie ohroziť vodičov jazdiacich za ním, ale oproti okresnému súdu krajský súd zistil aj porušenie zo strany vodiča vozidla, ktoré viedol poškodený, pretože ten podľa názoru krajského súdu viedol vozidlo tak, ako to určil z technického hľadiska Ústav rýchlosťou 93 až

125 km/hod. v úseku cesty, kde bola povolená rýchlosť 90 km/hod., teda nedovolenou rýchlosťou a tiež poškodený predbiehal kolónu vozidiel, keď v zmysle základných povinností vodiča tak mohol urobiť iba vtedy, ak by sa bezpečne zaradil pred predbiehajúce motorové vozidlá.

Tu krajský súd vychádzal z najpriaznivejšieho variantu B, ktorý rozsiahlym dokazovaním na priebeh a vznik dopravnej nehody ustálil aj okresný súd v svojich skutkových záveroch, pretože podľa názoru krajského súdu, s čím sa stotožnil aj krajský prokurátor, aj poškodený tým, že predbiehal kolónu vozidiel a išiel nedovolenou rýchlosťou bez toho, aby sa mohol bezpečne zaradiť pred predbiehané vozidlá, mal podiel na vzniku dopravnej nehody. Mieru zavinenia aj zo strany poškodeného tak krajský súd aj v zmysle návrhu krajského prokurátora zohľadnil pri ukladaní druhu a výmery trestu a preto zrušil napadnutý rozsudok vo vzťahu k uloženému trestu a uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov bez toho, aby ukladal aj trest zákazu činnosti.

Krajský súd pri ukladaní druhu a výmery trestu sa riadil základnými zásadami ukladania druhu a výmery trestu v zmysle ustanovenia § 34 Tr. zák., pričom prihliadal na pomer a mieru závažnosti, poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a zistil, že obžalovanému poľahčovalo, že doposiaľ viedol riadny život (§ 36 písm. j) a priťažovala okolnosť, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/). Keďže obžalovanému poľahčovala a priťažovala jedna okolnosť, súd pri určení trestu postupoval v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák. a bral do úvahy aj mieru zavinenia poškodeného (ktorú vyššie krajský súd rozviedol) a bral do úvahy aj dobu od spáchania skutku, t. j. konkrétne, že od skutku uplynula doba už v podstate 6 rokov, pričom aj po spáchanom skutku obžalovaný viedol riadny život občana, čo mal krajský súd preukázané doplnením dokazovania k osobe obžalovaného.

Podľa názoru krajského súdu zákonný je výrok okresného súdu, keď podľa poškodeného Ing. S. L. a W. C. s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na občianskoprávne konanie, pretože okresný súd mal preukázané, že poškodení si uplatnili osobitne nárok na náhradu škody v občianskoprávnom konaní, kde o ich uplatnených nárokoch bude rozhodnuté.

To boli dôvody, pre ktoré odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.