Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10T-30-2013.pdf
PDF · 133.76 KB
Case nature
Area
Subarea
10T/30/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a prísediacich S. Y. C. H.. U. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. júna 2014 v Košiciach takto
rozhodol:
Obžalovaná
Z. H., X.. XX.XX.XXXX Y. F., P. J. L. F.- B., L. J. L., Z. N. Č.. X,
je v i n n á , ž e
v F. X. V. R. Č.. XX v prízemnom byte č. X dňa XX. E. XXXX Y. Č. S. XX.XX P.. úmyselne usmrtila poškodeného E. H. tak, že po predchádzajúcej vzájomnej hádke a fyzickom napádaní, zobrala z barového pultu, oddeľujúceho priestor kuchyne od priestoru obývačky, kuchynský nôž s plastovou rukoväťou čiernej farby celkovej dĺžky 29 cm, dĺžky čepele 16,6 cm, šírky čepele v jej najširšom mieste približne 3 cm a v priestore obývacej izby s ním zaútočila na E. H., pričom mu uvedeným predmetom podľa znaleckého posudku súdnych znalcov z odboru zdravotníctva spôsobila jednu bodno- reznú ranu na hrudníku vo vnútornom kvadrante ľavého prsníka, pokračujúcu bodno-rezným kanálom o dĺžke približne 15cm spredu dozadu, mierne zdola nahor a mierne sprava doľava cez štvrté medzirebrie do ľavej podhrudnicovej dutiny a cez osrdnicový vak, cez prednú a zadnú stenu pravej komory srdca a bránicu končiacu ľahkým nábodom ľavého laloka pečene následkom čoho poškodený vykrvácal do osrdnicového vaku i ľavej pohrudnicovej dutiny a na mieste zomrel,
t e d a
iného úmyselne usmrtila, pričom čin spáchala na chránenej osobe
t ý m s p á c h a l a
obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona
z a t o sa o d s u d z u j e
Podľa § 145 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. a/, m/, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušuje výrok o treste uložený obžalovanej trestným rozkazom Okresného súdu F.A. A.. R.. B.. XT X/XXXX B. G. X.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť 22.2.2014, a ktorým bola odsúdená podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov podmienečne odložený na skúšobnú dobu 12 (dvanásť) mesiacov ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, nakoľko na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd ukladá obžalovanej ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.
odôvodnenie:
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, svedkov, znalcov, prečítaním listinných dôkazov a dospel ku skutkovým zisteniam a právnym záverom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaná Z. H. na hlavnom pojednávaní využila svoje zákonné právo a odmietla vypovedať.
Počas výsluchu v prípravnom konaní vypovedala, že kritický deň bola dopoludnia v byte so synom, potom išla do parku za E. H., kde si obaja vypili, H. aj fetoval. Poškodený si zvykol do tela pichať látku „subotex“, pričom po jej užití bol kľudný, inak bol agresívny.K skutku uviedla, že keď prišla domov z V., kde bola na nákup, E. H. bol hysterický, začal na ňu kričať, vulgárne jej nadával. Na to obžalovaná nechala kočík v chodbe, vstúpila do obývačky k H. a pýtala sa ho, prečo po nej kričí. Nebohý sa jej začal vyhrážať, že ju aj syna zabije, keď si obžalovaná nájde iného, že malého nikto cudzí vychovávať nebude. Poškodený mal nastúpiť výkon trestu. Potom ako jej uviedol, že ich zabije poškodený zobral nôž z kuchyne, ktorá je oddelená od obývačky barovým pultom. S nožom prišiel k obžalovanej a začal ním pred ňou šermovať, potom ho položil na barový pult. Počas toho celého konania na ňu kričal a vylepil jej asi 3-4 facky. Obžalovaná sa začala báť, lebo taký agresívny ešte nebol, podľa nej mu chýbala dávka, ktorú si pichal. na to ako ju vyfackal, zo strachu obžalovaná zobrala nôž z barového pultu, ktorý on predtým položil do svojej pravej ruky a s úmyslom brániť sa a postrašiť ho, aby prestal útočiť a fackať ju sa tým nožom zrejme zahnala na jeho pravú ruku, ktorou ju fackal, pričom ho neúmyselne a nešťastne zasiahla do tela. Svoje presné konanie si nepamätala, nakoľko mala tiež vypité, bála sa vtedy , bola v strašnom strese. Po zásahu urobil E. H. dva alebo tri kroky a spadol na zem v obývačke. Keď sa vyhnala na E. v úmysle poraniť mu ruku, ktorou ju fackal, tak ten nôž nechala zabodnutý v tele a až keď spadol mu nôž z tela vytiahla, priložila obväz na ranu a zatelefonovala 112, kde oznámila zranenie poškodeného. Kým prišla rýchla zdravotná pomoc, prostredníctvom telefónu dostávala pokyny, čo má robiť. Za ten čas zobrala obväz nasiaknutý krvou a nôž a tieto zahodila do kuchynského koša. Nôž nezahodila s úmyslom ho skryť, ale z dôvodu stresu. Obžalovaná zobrala utierku a priložila E. H. na ranu, snažila sa mu pomôcť. Aj keď jej bolo povedané, aby E. H. dala nabok, toto nespravila, keďže to nevládala urobiť. Následne prišla sanitka, ktorá začala E. H. oživovať.Na otázku vyšetrovateľa uviedla, že ju poškodený počas vzťahu bil, ale nikde to nehlásila.
Svedok E. H. R.. počas výsluchu uviedol, že osudného dňa volala dcéra, manželke, že sa stalo nešťastie. Po príchode na dotyčnú adresu mu rýchla zdravotná pomoc povedala, že nie je žiadna nádej, že bol pichnutý rovno do srdca. Svedok sa potom zaujímal, kde je vnuk, ten bol u nejakej susedky na hornom poschodí. Dcéra aj s manželkou išli pre vnuka a zobrali ho domov. Obžalovaná svedkovi furt len spomínala, že ona to tak nechcela. Následne obžalovanú policajná hliadka zobrala do auta, dali jej fúkať, svedok nemal vedomosť koľko mala presne promile.O spolužití poškodeného a obžalovanej veľa nevedel, nakoľko nebývali s nimi, ak boli spolu tvárili sa normálne. Párkrát keď tam boli, tak nebohá babka obžalovanej naznačila, že poškodený a obžalovaná boli párkrát pod vplyvom alkoholu a nebohá
babka sa musela starať o vnuka. Svedok nevedel potvrdiť ani vyvrátiť, či jeho syn užíval omamné a psychotropné látky, pred ním to nerobil, počul však, rozprávali, že vraj to syn skúšal, drogu či marišku. Syna popísal ako kľudného, kým ho niekto nevytočil, vtedy vedel byť prudký.
Svedok V.Š. K. k vzťahu obžalovanej a nebohého uviedol, že išlo o pomer, v ktorom boli hádky, bitky, čoho bol sám svedkom. Viackrát jej dal facky, aj boxer sem tam. Svedok sa s oboma stretol aj kritický deň. Správali sa k sebe normálne. Nevedel uviesť, či sa kritický deň hádali, nakoľko u nich bolo normálne, že si stále nadávali, inak sa mali radi, ale keď sa popili tak si nadávali. Nemal vedomosť o tom, či obžalovaná vyhľadala niekedy lekársku pomoc z dôvodu bitia, resp. aby volala políciu. Obžalovaná zvykla chodiť aj v zime so slnečnými okuliarmi keďže bola zmonokľovaná. K užívaniu návykových látok u nebohého a obžalovanej uviedol, že nebohý užíval Subotex alebo Suboxon nevedel presne, ako sa to volá, ide o náhradu heroínu. Nebohý bol v minulosti liečený pre používanie alkoholu aj iných drog. Obžalovaná si tiež rada vypila. Keď nebohý nepožil návykové látky bol agresívny. Fetoval aj toulén. Po smrti babky to išlo s ním išlo dole kopcom.
Svedok H. H.Á. - Z. chodil s nebohým H. na základnú škodu. Na hlavnom pojednávaní k vzťahu obžalovanej a nebohého vypovedal, že niekedy medzi nimi došlo aj k hádkam, inak sa správali normálne. Hádky nastali hlavne, keď bol nebohý opitý, avšak svedok nevidel, aby nebohý obžalovanú udrel. Kritický deň sa stretol s nebohým v parku, kde sa tento hádal s H. F.. O smrti E. H. sa svedok dozvedel tak, že obžalovaná doniesla dieťa k matke svedka a tá zavolala svedkovi, čo sa stalo. Na druhý deň sa o skutku už rozprávalo v parku za bývalým kinom G., pričom sa hovorilo, že obžalovaná bola opitá a vykrikovala, že nech E. niekto zabije, lebo ho zabije ona večer.
Nebohého svedok taktiež popísal, ako osobu, ktorá si vypila, ale nepotvrdil žeby bral drogy, o tom nevedel, nikdy ho nevidel fetovať.
H. H., kamarátka nebohého a obžalovanej, v pozícii svedka na hlavnom pojednávaní k veci uviedla, že predmetný deň bola ako stále s partiou v parku, kde sa ako vždy popíjalo. Nič čudné sa podľa nej nestalo, pilo sa ovocné víno, tzv. čučo, tiež sa pilo aj ostré. Pil nebohý aj obžalovaná, taktiež nebohý fetoval toluén. Obaja boli opití, pričom nebohý odišiel domov skôr, následne odišla domov obžalovaná. Obžalovaná s nebohým ako obvykle mali medzi sebou nejaký konflikt, navzájom sa naťahovali, nadávali si. Vzťah poškodeného s obžalovanou opísala ako normálny, kde sa sem tam hádali, mali spolu dieťa. Pri hádkach si škaredo nadávali, sem tam sa stalo, že sa pobili. Svedkyňa trvala na svojej výpovedi počas prípravného konania, kde vypovedala, že obžalovaná odkedy začala chodiť s nebohým H. veľmi často mala modriny na tvári, keďže ju nebohý napádal. K útokom nebohého dochádzalo aj na verejnosti. Svedkyňa H. si nespomína na to, aby sa v partii v ktorej sa stretávali hovorilo o tom, že obžalovaná vykrikovala aby poškodeného niekto zabil lebo, že ho zabije ona.
Svedkyňa Z. Z. k vzťahu obžalovanej a nebohého vypovedala, obidvaja robili chyby, ale mali sa radi, jeden na druhého nedali dopustiť. Bola svedkom aj hádok, kde došlo až na rozbíjania pohárov, váz, skríň, a H., keď fetoval alebo bol opitý bol aj dosť agresívny, nakoľko bol dosť žiarlivý. Obžalovaná bola stále s monoklami. Po útokoch nebohého obžalovaná pomoc nevyhľadala, lebo ho mala rada, nechcela mu ublížiť.
H. F. v pozície svedka na hlavnom pojednávaní trval na svojej výpovedi z prípravného konania, nakoľko si už na okolnosti prejednávanej veci nepamätal.
V prípravnom konaní sa k skutku bližšie nevyjadril. Nepamätal si, či obžalovaná povedala, aby niekto poškodeného zabil, lebo ho zabije ona.
Podľa § 263 ods.1 Tr.por. na návrh prokurátora a predchádzajúcom súhlase obžalovanej prednesenom na hlavnom pojednávaní obhajkyňou boli prečítané zápisnice o výpovedi svedkov A. L., H. H., Ž. K., ktoré potvrdzujú, že zo strany poškodeného bola obžalovaná viackrát napádaná. Svedkovia zhodne uviedli, že poškodený s obžalovanou mali medzi sebou pravidelne hádky. Taktiež boli na hlavnom pojednávaní
prečítané výpovede C. H., U. E.Á. C. A. H.- Z., H. K., ktorí priamo ku skutku nevedeli uviesť nič z vlastného pozorovania.
Znalkyňa H.. Y. Y. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia) na hlavnom pojednávaní trvala na záveroch znaleckého posudku, ktorý vypracovala s kolegom H.. X. L.. Dňa XX.XX.XXXX vykonala pitvu s kolegom H.. X. L., kde z pitvy tela nebohého E. H. vyplynulo, že bezprostrednou príčinou smrti bolo vykrvácanie navonok a do ľavej pohrudnicovej dutiny pri bodnom poranení hrudníka s prebodom srdca. Útok na miesto hrudníka bol vedený bodno- rezným nástrojom, nožom, jeden krát, pričom došlo k zasiahnutiu pre život dôležitého orgánu, srdca. Znalci zranenia hodnotia ako smrteľné pre všeobecnú povahu.
Znalkyňa uviedla, že nakoľko došlo k dvojitému prebodu srdca, ktoré bolo spojené z veľmi rýchlym a prudkým krvácaním je málo pravdepodobné ak by aj prišla v skorších štádiách rýchla zdravotná pomoc jeho smrti by nezabránili. O tom či útoku vedenom v oblasti hrudníka poškodeného predchádzalo zaháňanie sa poškodeného pravou rukou, by sa vedela jednoznačne vyjadriť v tom prípade, ak by pri takom útoku mal poškodený zranenú pravú ruku. Tým, že na tele, alebo rukách poškodeného neboli zistené zranenia, z ktorých by vedeli takýto spôsob útoku posúdiť nie je možné zodpovedať či poškodený viedol pravou rukou nejaký útok na obvinenú. Na str. 10 znaleckého posudku uviedli, že zranenie ako bodné poranenie hrudníka mohlo vzniknúť, ako uvádza obvinená a to zahnaním sa a bodnutím noža. K bodnutiu došlo v čase keď obidvaja stáli s tvárami otočenými k sebe, to je postavenie, ktoré uviedli v znaleckom posudku.
Znalkyňa H.. A. H. F. z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vypracovala znalecký posudok s H.. O.. Na záveroch nimi podaného znaleckého posudku v plnom rozsahu trvala. Znalkyňa uviedla, že u obžalovanej v čase spáchania trestného činu, ani v čase znaleckého vyšetrenia nebola zistená žiadna duševná porucha ani choroba. U obžalovanej zistili, že je nevyrovnaná osobnosť, taktiež zistili druhé štádium chronického alkoholizmu s počínajúcou závislosťou. Obžalovaná v čase spáchania trestného činu bola v stave jednoduchej opilosti stredne ťažkého stupňa a tak jej schopnosť rozpoznávať protiprávnosť svojho konania, ako aj schopnosť svoje konania ovládať bola zmenšená len pod vplyvov požitého alkoholu. Toto zníženie nebolo však podstatné vzhľadom na zistený chronický alkoholizmus v druhom štádiu. Znalkyňa odporučila obžalovanej uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Znalkyňa taktiež vypovedala, že u obžalovanej v čase ich vyšetrenia, ktoré realizovali vo väzbe bol zistený depresívny syndróm, ktorý znalkyňa hodnotila, ako jednak následok väzobného stíhania, ale aj ako následok separácie od dieťaťa, straty partnera.
Zo znaleckého vyšetrenia a odobratej anamnézy u obžalovanej znalkyne nezistili, žeby v čase pred spáchaním skutku bola u nej prítomná nejaká úzkostná, alebo depresívna symptomatika.
Znalkyňa J.. U. F. zapísaná v zozname znalcov na MS SR v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia, poradenská psychológia, psychológia sexuality po zákonnom poučení podľa § 144 ods. 1 Tr. por. na hlavnom pojednávaní taktiež trvala na plnom znení ňou vypracovaného znaleckého posudku. Uviedla, že intelektuálne rozumové a pamäťové schopnosti obžalovanej Z. H. boli diagnostikované v pásme podpriemeru a to rovnako v zložke jazykových verbálnych schopností a tiež v zložke performačných výkonných intelektuálnych schopnostiach. Diagnostikovaním pamäťovej funkcie znalkyňa zistila, že pamäť obžalovanej je neporušená na báze chorobných porúch a je funkčná vo všetkých troch zložkách konkrétne v zložke recepcie, retencie a tiež následne reprodukcie prežitého. U obžalovanej Z. H. cielenou diagnostikou so psychologického hľadiska kontexte diagnostiky pamäte bola zdiagnostikovaná takzvaná disociatívna konverzná porucha a tiež disociatívna anamnéza, čiže strata pamäti, ako hlavný príznak tejto poruchy. Ide o stratu pamäti na dôležité čerstvé udalosti, ktoré nie sú spôsobené alebo podmienené organickým nálezom ani organickou poruchou.
U obžalovanej nie je možné skonštatovať retrográdnu ani anterográdnu amnéziu, to znamená, že neboli u nej aktivované mechanizmy, ktoré by u nej vytesnili pamäťové stopy pred predmetnou masívnou stresujúcou situáciou a ani po nej. Obžalovaná bola schopná jednak na úrovni výsluchov v spisovej
dokumentácii a tiež v čase znaleckého vyšetrenia veľmi presne a detailne opísať svoje konanie a konanie osôb v jej prítomnosti vrátane poškodeného alebo nebohého a tiež bezprostredne po tomto skutku, kedy fragmentárne opísala jednak svoje plné uvedomenie si čo sa stalo, akou formou poskytovala prvú pomoc, ako sa vo veľmi krátkom čase snažila postarať o maloleté dieťa ktoré bolo kočiari a tiež mobilizovať zložky záchranné a políciu.
Znalkyňa konštatovala, že obžalovaná bola kontinuitne vystavená intenzívnemu stresu, emociálnej deprivácii, absencii identifikovaných rolových vzorov a táto záťaž u nej prekročila osobnostný psychický mechanizmus tzv. frustračnú toleranciu na stres. Motivácia správania sa obžalovanej v kritickej dobe predmetného trestného činu nebola priamo úmyselná a zo psychologického hľadiska je možné ju hodnotiť, ako obranu. V osobnostnej štruktúre u obžalovanej v čase znaleckého vyšetrenia boli zdiagnostikované symptómy tzv. postraumatickej stresovej poruchy, akútnej stresovej reakcie a tiež prežitie násilného stresu. Z psychologického hľadiska na základe výsledkov znaleckého vyšetrenia a z diagnostikovaného nízkeho lži skóre, sklonu klamať je možné jej výpovede hodnotiť ako hodnoverné a použiteľné v trestnom konaní.
Na otázku obhajkyne či je niečo čudné alebo výnimočné na tom, že si obžalovaná nepamätá ako svojho druha bodla znalkyňa odpovedala, že z psychologického hľadiska to nie je možné hodnotiť alebo považovať za čudné ani za vylúčené, nakoľko disociatívna anamnéza sa aktivizuje v tzv. mimoriadnych životných situáciách, ako táto situácia pre obžalovanú bola a človek za bežných životných okolnosti si niečo môže predstavovať, ako by sa zachoval, čo by urobil, ale reálne sa to vlastne prejaví priamo v tej situácií, ktorú nie je si možné pred tým nasimulovať alebo si ju predstaviť. Je veľký rozdiel zo psychologického hľadiska si niečo predstavovať a niečo reálne prežiť.
Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal na hlavnom pojednávaní znalecké posudky vypracované v predmetnej trestnej veci.
Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného súdnymi znalcami H.. Y. Y. C. H.. X. L. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo bolo ako bezprostredná príčina smrti poškodeného E. H. určené vykrvácanie do osrdcovníkového vaku, ľavej pohrudnicovej dutiny a navonok pri bodnoreznom poranení hrudníka s prebodom srdca. Pri vonkajšej a vnútornej obhliadke bola zistená bodnorezná rana na hrudníku vo vnútornom kvadrante ľavého prsníka pokračujúca bodnorezným kanálom o dĺžke približne 15 cm spredu dozadu, mierne zhora nadol a mierne sprava doľava do ľavej pohrudnicovej dutiny cez 4. medzirebrie cez osrdcovníkový vak, prednú aj zadnú stenu pravej komory srdca, bránicu končiacu ľahkým nábodom ľavého laloka pečene. Vyššie uvedené bodnorezné poranenie hrudníka bolo spôsobené ostrým hrotnatým predmetom o úzkej kontaktnej ploche s jednou hranou ostrou, druhou tupou. Týmto predmetom bolo do oblasti hrudníka poškodeného pôsobené jedenkrát silou väčšej intenzity a prudkosti, pričom takýmto predmetom mohol byť bodnorezný nástroj charakteru kuchynského noža. Týmto bodnorezným nástrojom mohol byť kuchynský nôž nájdený na mieste činu v smetnom koši v kuchyni s dĺžkou čepele 16,6 cm a to na základe dĺžky bodnorezného kanálika, ktorá u poškodeného bola cca 15 cm. Čepeľ zraňujúceho noža bola do hrudníka podľa znalcov menovanému vbodnutá takmer celou dĺžkou a to väčšou razanciou a prudkosťou.
Znaleckým posudkom z odvetvia psychiatria č. XXX/XXXX znalkýň H.. F. O. C. H.. A. H. F. bola u obžalovanej zistená depresívna symptomika reaktívneho charakteru, emočná labilita a instabilita, nedostatočná diferenciácia vyšších citov, sklon k impulzívnemu správaniu, znížená frustračná tolerancia a ľahká ovplyvniteľnosť. U obžalovanej bol taktiež zistený škodlivý nadmerný konzum alkoholu s počínajúcou závislosťou. Osobnosť obžalovanej bola charakterizovaná ako nevyrovnaná s prejavmi závislej poruchy na podklade konfliktného matrimonia aj partnerského vzťahu.
V čase spáchania trestného činu, ani aktuálne obžalovaná netrpí na žiadnu duševnú poruchu ani chorobu, je schopná chápať zmysel trestného konania. K schopnosti rozpoznať protiprávnosť a nebezpečenstvo svojho konania a schopnosti ovládať svoje konanie u obžalovanej znalkyne uviedli, že tieto boli zmenšené pod vplyvom užitého alkoholu, nie však podstatne.
Z odvetvia súdne lekárstvo bol H.. Y. F. pod č. X/XXXX vypracovaný znalecký posudok, podľa ktorého bola skupina poranení zistených pri obhliadke tela obžalovanej rozdelená na skupinu poranení, ktoré boli obžalovanej spôsobené inou osobou a zranenia, ktoré si obžalovaná spôsobila s najväčšou pravdepodobnosťou sama. V prvej skupine bolo ľahké, čerstvé poranenie ľavého líca po fackách a staršie poranenie tváre s krvným výronom pod viečkom ľavého oka po fackách, prípadne úderoch päsťou do tváre. Do skupiny zranení, ktoré si obžalovaná spôsobila sama patrí poranenie, ktoré si zavinila pravdepodobne pri uchopení noža do pravej ruky pred skutkom, alebo pri vyťahovaní noža z rany na hrudníku poškodeného.
Zo záverov znaleckého posudku H.. F. Š. vyplýva, že vo vzorke moču obžalovanej neboli identifikované žiadne omamné a psychotropné látky. V čase spáchania skutku mala obžalovaná hladinu etanolu v krvi na úrovni medzi 1,75 g/kg až 1,93 g/kg (promile), stredný stupeň opitosti.
Podľa záverov znaleckého posudku J.. U. F. Č.. X/XXXX vyplýva, že u obžalovanej bola zistená disociatívna porucha a disociatívna amnézia, ktoré sa vyznačujú čiastočnou a selektívnou stratou pamäti, pričom vznikajú s psychickým stresom. V dôsledku konania poškodeného a ďalších stresujúcich skutočností, ako skutočnosť, že sa mali z bytu, v ktorom bývali vysťahovať, taktiež nástup poškodeného do výkonu trestu, ich kumuláciou bola prekročená frustračná tolerancia na stres u obžalovanej.
Znaleckým dokazovaním bolo ďalej preukázané, že stopa č.25 kuchynský nôž, zaistená v červenom plastovom vedre medzi odpadkami v kuchyni vykazovala prítomnosť krvi nebohého E. H..
Podľa § 269 Tr. por. pokračoval súd čítaním listinných dôkazov a to rozsudku Okresného súdu F. A., R.. B.. XT XX/XXXX B. G. XX.X.XXXX, podľa ktorého bol E. H. uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov. Uznesením Okresného súdu F. A., R.. B.. XT XX/XXXX B. G. X.X.XXXX bolo vyslovené, že E. H. sa v skúšobnej dobe vyššie uvedeného podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody vykoná.
Obžalovaná v liste svedkyni A. L. č.l.151 uviedla „Inak verím tomu, že keby on zobral nôž skôr do ruky tak... Však vieš.“
Súd taktiež oboznámil rozsudok Okresného súdu F. A., R.. B.. XXP XXX/XXXX B. G.C. X.X.XXXX, podľa ktorého bol maloletý E. H., X.. X.XX.XXXX zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov H. H., C. E. H.Č..
Obžalovaná Z. H. je v mieste bydliska charakterizovaná všeobecne, je slobodná, má syna E.. Študovala na Strednom odbornom učilišti v F. na ulici L., odbor čašník, školu ukončila v 2. ročníku. Doposiaľ bol 1 krát súdne trestaná, a to trestným rozkazom Okresného súdu F. A. Y. F. J. R.. B.. XT X/XXXX pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. a bol jej uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja, zodpovedajúci všetkým vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaná spáchala skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pričom jej konanie právne kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin vraždy § 145 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák., ktorých pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu obžalovaná Z. H. naplnila po stránke objektívnej tým, že osobu blízku svojho druha s ktorým žila v spoločnej domácnosti a mali spoločné dieťa úmyselne usmrtila a po stránke subjektívnej, že sa tohto konania dopustila minimálne v
úmysle nepriamom v zmysle § 15 písm. b) Tr. zák. Obžalovaná musela vedieť, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom a pre prípad, že ho spôsobí, bola s tým uzrozumená.
Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, či obžalovaná usmrtila poškodeného E. H.. Sporné bolo, či konala v nutnej obrane. V tomto smere súd v prvom rade poukazuje na výpoveď samotnej obžalovanej, ktorá v prípravnom konaní popísala ako k samotnému skutku došlo. Obžalovaná svoje konanie ospravedlňovala tým, že išlo z jej strany o obranu, nakoľko sa cítila ohrozená. Zo strachu mala zobrať z barového pultu nôž a s úmyslom sa brániť sa zrejme zahnala na pravú ruku poškodeného, pričom poškodeného mala neúmyselne zasiahnuť do tela. Svoje konanie si presne nepamätala, čo môže vyplývať ako to uviedla J.. F. z ťažkej životnej situácie akou táto bola. Závery znaleckého posudku č. XX/XXXX znalcov z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo a výpoveď znalkyne H.. Y. vyvracajú tvrdenie obžalovanej, že z jej strany išlo o neúmyselné konanie, nakoľko bodnorezné poranenie hrudníka spôsobené ostrým hrotnatým predmetom o úzkej kontaktnej ploche s jednou hranou ostrou a druhou tupou bolo do oblasti hrudníka poškodeného pôsobené jedenkrát silou väčšej intenzity a prudkosti, čo vylučuje obranu obžalovanej v tvrdení, že nôž prenikol pomedzi rebrá, a neprekonal prakticky nijaký odpor. Čepeľ bodnorezného nástroja, kuchynského noža s dĺžkou čepele 16,6 cm bola do tela poškodeného vbodnutá na základe bodnorezného kanálika až v dĺžke cca 15 cm, z čoho vyplýva, že čepeľ zraňujúceho noža bola do tela obžalovaného vnorená takmer celou dĺžkou, t.j. zo strany obžalovanej nemohlo ísť o neúmyselné náhodné zasiahnutie hrudníka poškodeného v snahe postrašiť ho resp. brániť sa útoku poškodeného jeho pravou rukou. O tom by skôr mohli svedčiť zranenia na ruke poškodeného, ktoré sa však nenašli.
Konanie obžalovanej vyplýva aj z jej charakteru, ktorý potvrdzujú závery znalcov z odboru psychiatria. Tí pri vyšetrení obžalovanej zistili, že v jej prípade ide o osobu s depresívnou symptomatikou reaktívneho charakteru, s emočnou labilitou a instabilitou, pričom bol u nej zistený sklon k impulzívnemu správaniu. Znalci potvrdili, že obžalovaná netrpí duševnou poruchou ani chorobou a bola schopná rozpoznať protiprávnosť svojho konania a nebezpečenstvo svojho konania. Táto schopnosť mohla byť zmenšená pod vplyvom užitého alkoholu, avšak nie podstatne. Výpovede svedkov súdu preukázali, že vo vzťahu poškodenej a obžalovaného častokrát dochádzalo k nezrovnalostiam, ktoré končili nadávkami a fyzickými útokmi z oboch strán. Obžalovaný a poškodená viedli záhalčivý spôsob života, založený na pravidelnom požívaní alkoholických nápojov vo väčšom množstve, poškodený užíval aj iné návykové látky, z požívania ktorých bol v minulosti liečený. Na základe takéhoto spôsobu života vyplynuli okolnosti ako nástup výkonu trestu o poškodeného, či povinnosť odsťahovať sa z bytu po úmrtí starej matky. Spomenuté okolnosti u obžalovanej vyvrcholili ako to uvádzajú znalci z odboru psychiatria do frustračnej tolerancie. Neobstojí na tomto mieste obrana obžalovanej spočívajúca v odvolávaní sa na ustanovenia o nutnej obrane s tým, že intenzita obranného konania obžalovanej spočívala v tom, že už v minulosti jej pri predchádzajúcich útokoch poškodeného boli spôsobené vážnejšie poranenia a z psychologického hľadiska motiváciou je u obvinenej jednoznačne obrana. S touto obhajobou nemožno súhlasiť. Aj keby sme uvažovali o obrane obžalovanej, táto je v zjavne neprimeraná útoku. Vychádzajúc z výpovede obžalovanej, poškodený po pravidelne opakujúcej sa hádke, fackách položil nôž na barový pult. Tento moment treba považovať za skončenie útoku poškodeným alebo priamej hrozby útokom, aj to však za predpokladu, že tento naozaj viedol útok nožom, čo nemožno vyvodiť z výpovede obžalovanej „S nožom prišiel k obžalovanej a začal ním pred ňou šermovať, potom ho položil na barový pult. Počas toho celého konania na ňu kričal a vylepil jej asi 3-4 facky.“ Z toho nevyplýva, že by poškodený na obžalovanú priamo útočil nožom. Priamy útok vykonal fackami - rukou, čo ako bolo preukázané, bolo obvyklé. Až následne obžalovaná zobrala nôž z barového pultu, ktorý mal tam on položiť a poškodeného usmrtila. V neprospech vierohodnosti obrany obžalovanej o použití noža poškodeným svedčí však list, ktorý obžalovaná napísala jednej zo svedkýň z väzby, z ktorého vyplýva, že poškodený nôž ako prvý do ruky nevzal. Obžalovaná sama v tomto liste uvádza, „Inak verím tomu, že keby on zobral nôž skôr do ruky tak... Však vieš.“
O nutnej obrane nemožno hovoriť ani vzhľadom k neprimeranosti obrany voči útoku. Obžalovaná bola viackrát fyzicky konfrontovaná s poškodeným, čo potvrdzuje viacero svedkov bol použitý aj „boxer“. Sama obžalovaná si na takéto ataky zvykla, keďže tieto žiadnym spôsobom nehlásila a sama ich spôsobom obliekania (tmavé okuliare) zakrývala. Hrubé správanie bolo vo vzťahu obžalovanej poškodeného obvyklé z oboch strán. Z hľadiska zranení bola jeho intenzita menšia ako pri starších
zraneniach, ktoré boli u obvinenej zistené pri obhliadke tela. Čerstvé zranenia zistené na tele obžalovanej ku skutku boli ľahké, nevyžadujúce si lekárske ošetrenie, ani hospitalizáciu, zatiaľ čo staršie zranenia, boli oveľa väčšej intenzity s možnosťou vážnejšieho ohrozenia zdravia obžalovanej, preto útok poškodeného v deň skutku nebol z hľadiska spôsobených zranení excesom. Útok obžalovanej smeroval pri vzájomnom postavení obžalovanej a poškodeného tvárou oproti sebe na oblasť tela, v ktorom sú uložené životne dôležité orgány, pričom útok bol vedený veľkou silou a razanciou. Vzhľadom na uvedené je zrejme, že obžalovaná musela byť uzrozumená s tým, že ak poškodeného zasiahne spredu do hrudníka, môže mu spôsobiť smrť. Vedomostná zložka obžalovanej je zvýraznená tým, že za podmienok daných pri útoku obžalovaná nemohla rátať so žiadnou okolnosťou, ktorá by následku smrti mohla zabrániť.
Podľa § 25 ods. 1,2 Trestného zákona čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom. (2) Nejde ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaná neodvracala priamo hroziaci alebo trvajúci útok a obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu (facky ako viackrát predtým). Pri útoku smerujúcemu iba k ublíženiu na zdraví menšej intenzity, či porušeniu fyzickej integrity nemožno útočníka zabiť a ťažkú ujmu na zdraví mu možno spôsobiť iba ak z toho nebudú trvalejšie následky. Obrana musí bez pochýb spĺňať podmienku schopnosti odvrátenia útoku, ale zároveň jeho intenzitu nesmie výrazne presiahnuť. Kritériom na posudzovanie tohto presahu je skúmanie škody spôsobenej obranou a to porovnaním škody, ktorá bola spôsobená útočníkovi a škody, ktorá hrozila záujmu chráneného trestným zákonom. Konflikt v deň skutku bol bežný, takých bolo podľa svedkov viac. Zranenia obžalovanej boli čerstvé, menej závažné ako staršie, ktoré sa u nej zistili.
S ohľadom na spôsob prevedeného útoku, jeho intenzitu, charakter zbrane, miesto na tele poškodeného, do ktorého bolo útok vedený, ako aj zistenie, že páchateľ nemohol počítať so žiadnou konkrétnou okolnosťou, ktorá by smrteľnému následku mohla zabrániť, možno vyvodiť stav ľahostajnosti páchateľa k usmrteniu poškodeného aj jeho uzrozumenie s týmto následkom. Obžalovaná viedla útok s nožom o čepeli 166 mm do miest, kde sú uložené pre človeka dôležité orgány, ktoré poškodenie je spravidla nezlučiteľné so životom a v uvedenom prípade ani špecializovaná lekárska pomoc nemohla následok odvrátiť. Spôsob útoku preto u obžalovanej nemohol zostať bez úsudku, že poškodenému nemôže smrteľný následok spôsobiť.
Stupeň nebezpečnosti jej konania pre spoločnosť je daný tým, že obžalovaná porušila záujem spoločnosti na ochrane ľudského života a zdravia.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadol na pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, na osobnosť páchateľa ako aj na skutočnosti vyplývajúce z odpisu z registra trestov. Súd zistil u obžalovanej dve poľahčujúce okolnosti a to v zmysle § 36 písm. a) Tr. zák., že spáchala trestný čin v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení po predchádzajúcom vyfackaní poškodeným a podľa § 36 písm. m) Tr. zák., že sama oznámila trestný čin, zavolala 112 a uložil jej trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 20 rokov, ktorý považoval za dostatočný na ochranu spoločnosti a prevýchovu obžalovanej ako aj odradenie iných od páchania trestných činov. Súd zároveň konštatuje, že z vykonaného dokazovania (strany ďalšie návrhy na dokazovanie nemali) nevyplynuli skutočnosti odôvodňujúce použitie ustanovení o mimoriadnom znížení trestu.
Prejednávaného skutku sa obžalovaná dopustila skôr, ako bol Okresným súdom F.A. A. Y. Y. Y. J. R.. B.. XT X/XXXX vyhlásený odsudzujúci rozsudok za prečin zanedbania povinnej výživy. S poukazom na uvedené súd postupoval v intenciách § 42 ods. 1 a uložil obžalovanej Z. H. súhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 20 (dvadsať) rokov nepodmienečne. Zároveň súd zrušil výrok o treste uložený obžalovanej trestným rozkazom Okresného súdu F. A., R.. B.. XT X/XXXX B. G. X.X.XXXX, F. X. J. XX.X.XXXX, a ktorým bola odsúdená podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov podmienečne odložený na skúšobnú dobu 12 (dvanásť) mesiacov ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, nakoľko na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Podľa § 48 ods. 3 Tr. zák. súd zaradil obžalovanú do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, nakoľko v jej prípade ide o páchateľa obzvlášť závažného zločinu. Zároveň súd v zmysle § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanej ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov.
O náhrade škody súd nerozhodoval, nakoľko si tento poškodení - rodičia neuplatnili riadne a včas v zmysle § 46 ods.3 trestného poriadku.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo nemajú.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.