Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cb/62/2020

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci žalobcu: J. L., B.. XX.XX.XXXX, X. Q. K. D. XXA, W., T., právne zast.: AGM partners s.r.o., so sídlom Hlavné námestie 3, Bratislava, proti žalovanému: JHP - UNIVERZUM, spol. s r.o., IČO: 31 445 675, so sídlom Jahodná 242, právne zast.: JUDr. Vladimír Haládik, advokát, so sídlom Clementisove Sady 1616, Galanta, o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.

III. Žalobcovi sa vracia suma 42,80 € zo súdneho poplatku za žalobu, ktorú mu po právoplatnosti tohto uznesenia vyplatí prevádzkovateľ systému - Slovenská pošta, a.s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa predmetnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.11.2020 domáhal zrušenia svojej účasti ako spoločníka v spoločnosti žalovaného.

2. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.04.2022 vzal žalobca svoju žalobu v celom rozsahu späť. V tomto podaní žalobca uviedol, že dôvodom späťvzatia žaloby sú preukázané okolnosti na strane žalovaného (podrobne popísané v tomto podaní), ktoré majú spočívať v nedostatočnom informovaní žalobcu ako spoločníka zo strany žalovaného a jeho konateľa a ich konanie, ktorým mala byť negatívne ovplyvnená ekonomická situácia spoločnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal žalobca za to, že zrušením jeho účasti v spoločnosti žalovaného by došlo k zhoršeniu jeho právneho postavenia, nakoľko by stratil možnosť výkonu kontroly a dohľadu nad účtovníctvom žalovaného a možnosť ovplyvniť ďalšie smerovanie spoločnosti. Z uvedeného dôvodu, majúc za to, že žalobca zastavenie konania procesne nezavinil, žalobca navrhol, aby súd konanie zastavil a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

3. Podľa ustanovenia žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa ustanovenia ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa ustanovenia súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

6. V predmetnej veci žalobca, ktorý podal žalobu, vzal svoju žalobu voči žalovanému v celom rozsahu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa ustanovenia alebo (meritórne)

pojednávanie. Na základe týchto skutočností a s poukazom na citované ustanovenia súd bez potreby zisťovania súhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby konanie zastavil (výrok I uznesenia). Žalovaný vo svojom podaní z 20.04.2022 síce vyjadril nesúhlas so späťvzatím žaloby, tento je však neúčinný s poukazom na splnenie podmienok podľa ust. veta druhá , a to za stavu, že sa tu nejedná o druh konania podľa

7. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

8. Právna úprava ustanovenia vychádza zo zásady procesného zavinenia. V prípade, že dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd je povinný skúmať procesnú zodpovednosť na oboch zúčastnených stranách sporu t.j. tak na strane žalobcu ako aj na strane žalovaného. Zavinenie na strane žalobcu existuje napr. vtedy, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, alebo ak podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicata alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť a pod. Zavinenie na strane žalovaného nastáva v prípade, keď žalobca vzal žalobu späť pre správanie sa žalovaného, pričom žaloba bola dôvodne podaná. Obdobným prípadom je aj to, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť.

9. Žalobca vo svojich ďalších vyjadreniach vo veci (vyjadrenia z 16.06.2022, 11.10.2022) doplnil vo vzťahu k nároku strán sporu na náhradu trov konania nasledovné: Žalobca by považoval priznanie náhrady trov konania žalovanému za nespravodlivé, keďže pred začatím tohto konania mu konateľ žalovaného nesprístupnil obchodné, výrobné plány a ani hospodárske výsledky spoločnosti, pričom až po podaní žaloby sa žalobca dozvedel, že konateľ žalovaného svojou činnosťou a úkonmi bližšie popísanými v predmetných vyjadreniach žalobcu dlhodobo, systematicky a úmyselne znižuje majetok spoločnosti, čím spôsobuje žalovanému škodu. Žalovaný resp. jeho druhý spoločník a konateľ neboli ochotní zaplatiť žalobcovi adekvátnu cenu za prevod jeho obchodného podielu a zároveň spôsobili to, že žalobca nemal potrebné informácie, pričom žalobca po získaní týchto informácií až po podaní žaloby vyhodnotil, že pokračovaním v predmetnom konaní by len zhoršil svoje postavenie, keďže zrušením jeho účasti v spoločnosti by stratil možnosť ovplyvniť ďalšie smerovanie spoločnosti. Za daného stavu žalobca považuje za primerané aplikovať ust. , ktoré umožňuje nepriznanie trov v prípade existencie okolností osobitého zreteľa, pričom takouto okolnosťou tu má byť práve zamlčovanie informácií žalobcovi ako spoločníkovi zo strany konateľa spoločnosti a protiprávne konanie tohto konateľa v rozpore so záujmami spoločnosti. Žalobca síce vzal svoju žalobu späť bez ďalšieho, bolo to však až potom, ako zistil, za akú cenu a akým spôsobom bol majetok predmetnej spoločnosti skrátený.

10. Žalovaný vo svojich ďalších vyjadreniach vo veci (vyjadrenia z 20.04.2022, 07.09.2022) doplnil vo vzťahu k nároku strán sporu na náhradu trov konania nasledovné: Žalovaný si uplatňoval voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, keďže nesúhlasil s jeho vyššie uvedenou argumentáciou. Podľa vyjadrenia žalovaného žalobcovi boli predložené všetky doklady a poskytnuté všetky informácie, ktoré žiadal. Žalovaný upozornil, že ako dôvod späťvzatia žaloby žalobca uvádza skutočnosť, že zrušením účasti žalobcu v spoločnosti dôjde k zhoršeniu právneho postavenia žalobcu tým, že už nebude mať možnosť kontroly a dohľadu nad účtovníctvom žalovaného, avšak s touto skutočnosťou žalobca mal podľa žalovaného počítať už pri podaní žaloby. Preto má žalovaný za to, že späťvzatie žaloby nezavinil on. K dohode medzi stranami nedošlo len z dôvodu, že sa strany nedohodli o cene obchodného podielu, pričom žalovaný ponúkol žalobcovi korektnú cenu, ktorá vyplýva z účtovníctva a majetku spoločnosti, ale požiadavka žalobcu bola neadekvátna. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že by znižoval majetok spoločnosti a že by mal spôsobovať spoločnosti škodu. Konateľ žalovaného nekonal protiprávne, nebol nijako obmedzený uskutočňovať akékoľvek právne úkony a tie boli vykonané zákonne. Za stavu, keď protiprávnosť konania konateľa žalovaného nebola preukázaná a žalovaný mal záujem v konaní pokračovať, nemožno podľa názoru žalovaného v tejto veci skonštatovať existenciu dôvodov osobitného zreteľa pre nepriznanie trov žalovanému.

11. Po preskúmaní vyššie popísaných okolností prípadu, za ktorých došlo k späťvzatiu žaloby žalobcom, mal súd za to, že rozhodujúcou okolnosťou tu je, že žalobca svojim procesným správaním - späťvzatím žaloby - uskutočneným bez relevantného dôvodu, t.j. bez toho že by to bolo z procesného hľadiska priamo vyvolané alebo inak skutkovo, resp. právne odôvodniteľné takým zavineným konaním a

správaním žalovaného, ktoré by nastalo až po podaní žaloby - procesne zavinil následné zastavenie konania podľa ust. , pričom v dôsledku tohto konania mu vznikla povinnosť podľa ust. nahradiť protistrane trovy konania. Súd podľa uvedeného a v súlade s ust. v spojení s preto priznal vo výroku II tohto uznesenia nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu žalovanému, ktorý si tento svoj nárok voči žalobcovi výslovne v konaní uplatnil. O výške náhrady trov konania (vrátane účelnosti ich vynaloženia v konaní žalovaným) rozhodne súd v zmysle ust. samostatným uznesením po právoplatnosti predmetného rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

12. Výnimočne by mohol súd v zmysle ust. nepriznať náhradu trov konania napr. strane sporu, ktorej by mal tento nárok vzniknúť podľa ust. - čo je aj tento prípad, pokiaľ by tu boli dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto dôvody sa môžu týkať A/ sociálnej situácie samotných účastníkov alebo môžu spočívať B/ v povahe a v okolnostiach prejednávanej veci. V tomto prípade by späťvzatie žaloby podľa jeho obsahu mohlo obsahovať výlučne dôvody, ktoré by bolo možné zaradiť do kategórie B/ (nebol tu preto dôvod na skúmanie existencie prípadného dôvodu aj podľa kategórie A/), avšak súd ani tieto prípadné dôvody po preskúmaní príslušnej argumentácie žalobcu v podanom späťvzatí žaloby (č.l. 165-169 spisu) a v jeho následných vyjadreniach z z 16.06.2022, 11.10.2022 (č.l. 216-219 a 239-240 spisu) nepovažoval za relevantné z hľadiska možnej aplikácie ust.

13. Za rozhodujúce tu súd považoval to, že v konaní nebolo dostatočne preukázané, že by si žalobca v podobe predmetnej žaloby zvolil účinný a vhodný nástroj na uplatňovanie, resp. chránenie svojich práv, a to v situácii, kedy ešte žalobca (napriek svojej v konaní viackrát prízvukovanej snahe) nebol schopný utvoriť si objektívny obraz o finančnom a majetkovom stave spoločnosti žalovaného, resp. o konkrétnych okolnostiach jeho vývoja v posledných rokoch (najmä preskúmaním dôvodnosti a výhodnosti právnych úkonov vykonaných v mene spoločnosti v týchto rokoch). Tým že sa žalobca rozhodol podať predmetnú žalobu nepochybne ešte pred nadobudnutím uvedených vedomostí a získaní všetkých potrebných informácií (bez ohľadu na žalobcom v konaní uvádzané prekážky, ktoré mu mal v tomto smere klásť druhý spoločník a konateľ v jednej osobe), vystavil sa riziku, že pre výsledky medzitým (už počas prebiehajúceho konania) uskutočnených šetrení napokon nebude chcieť v tomto konaní pokračovať, t.j. dožadovať sa zrušenia svojej účasti v spoločnosti žalovaného (kedy by mal nárok na vyrovnací podiel podľa výsledkov posledného obchodného roka spoločnosti už uzavretého za prípadných pre žalobcu nepriaznivých okolností - viď ust. v spojení s ), a to pred tým ako by využil iné vhodné spoločníkovi zo zákona ( ) prislúchajúce práva a pokúsil sa inými dostupnými spôsobmi a prostriedkami najprv zistiť skutočný finančný a majetkový stav spoločnosti žalovaného, a to prípadne aj žalobou na splnenie informačnej povinnosti a povinnosti sprístupniť relevantné doklady spoločnosti v zmysle ust. a následne prinavrátiť, resp. privodiť spoločnosti lepší finančný a majetkový stav (bez ohľadu na to, či a do akej miery by bolo možné považovať túto jeho snahu ako opodstatnenú a reálnu vzhľadom na rozdielne pohľady strán v tomto smere - viď odseky 9, 10 odôvodnenia tohto uznesenia), a to prípadne aj žalobou na náhradu škody podanou voči konateľovi spoločnosti v zmysle ust. . Nakoľko sa uvedené úsilie z objektívnych dôvodov dá výlučne, resp. najefektívnejšie realizovať z postavenia spoločníka spoločnosti, čo však priamo vylučuje, aby zároveň mohlo prebehnúť začaté konanie o zrušenie účasti žalobcu v spoločnosti, vznikol tu stav, ktorý žalobca mohol a mal predvídať už v čase podania predmetnej žaloby, pričom späťvzatie žaloby za uvedených okolností prípadu tak v žiadnom prípade nemôže byť posúdené ako dôsledok akejkoľvek výnimočnej okolnosti prejednávanej veci alebo výnimočnej povahy tohto konania (bez ohľadu na to, či by bolo alebo nebolo opodstatnené tvrdenie žalobcu o zamlčovaní informácií zo strany konateľa spoločnosti a o jeho protiprávnom konaní v rozpore so záujmami spoločnosti, čo by však objektívne nebolo možné bližšie skúmať ani v prípade pokračovania v tomto konaní). Súd preto žalobcom uplatnené dôvody späťvzatia žaloby nepovažoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by akokoľvek mohli odôvodniť rozhodovanie súdu o nároku na náhradu trov konania podľa ust.

14. Na základe uvedeného, keďže tu nebol daný dôvod na postup podľa ust. , súd vo veci nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. tak ako to vyplýva z odseku 11 odôvodnenia uznesenia (výrok II uznesenia).

15. Podľa o súdnych poplatkoch poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.

16. V zmysle a o súdnych poplatkoch poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, no poplatok sa vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku za žalobu žalobcovi (49,50 € krátených o 6,70 €).

17. Poplatok po právoplatnosti tohto uznesenia vyplatí prevádzkovateľ systému, na ktorého je tunajší súd zapojený (§ 11 ods. 6 cit. zákona).

Poučenie:

Proti prvému a druhému výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( )

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 ).

Proti tretiemu výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.