Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-188-2022.pdf
PDF · 126.67 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/188/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: Mgr. P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. B. XXXX/X, XXX XX Y. M., zastúpeného splnomocneným zástupcom: JUDr. Pavol Novotný, advokátom so sídlom R. F. XXXX/X, XXX XX Y. M. proti žalovanej: JUDr. Y. V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX X. M., zastúpenej splnomocneným zástupcom: JUDr. Jozef Polák advokátom so sídlom R. F. XXXX/XX, XXX XX Y. M., o zaplatenie sumy 3.188,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 10C/6/2022-165 zo dňa 27. júna 2022, takto
rozhodol:
odvolanie žalovanej do výroku II. rozsudku okresného súdu o d m i e t a .
Vo výrokoch I. a III. rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom č. k. 10C/6/2022-165 zo dňa 27.06.2022 rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.188,10 eur s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 11.12.2021 až do jej zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Súd návrhy žalovanej a jej zástupcu na prerušenie tohto konania prednesené na predbežnom prejednaní sporu 23.05.2022 a na pojednávaní 27.06.2022 zamieta (výrok II.). Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou došlou súdu dňa 16.12.2021 sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 3.188,10 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania za obdobie od 11.12.2021 až do jej zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 02.08.2019 uzatvoril so žalovanou Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „Dohodu o vyporiadaní BSM") v rámci ktorej (čl. VI.) sa dohodli, že žalovaná dňom jej podpisu na seba preberá všetky práva a povinnosti vyplývajúce z existencie pohľadávky P. F. F., a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 (ďalej len „P., a.s.") na základe Zmluvy o úvere č. 2269077704 (v Dohode označenej ako „Pasívum č. 2"). Napriek uvedenému záväzku však žalovaná P., a.s. nehradila v lehote splatnosti splátky za mesiace apríl 2021 (vo výške 32,17 eur) a máj 2021 (vo výške 41,41 eur), a preto žalobca dané splátky za žalovanú uhradil. Keďže žalovaná nepristúpila k riadnemu splácaniu svojho záväzku a neuhrádzala splátky ani za nasledujúce mesiace (jún, júl, august a september 2021), uhradil žalobca dlžné splátky za mesiace jún, júl a august 2021 a následne mimoriadnou splátkou vo výške 2.991,28 eur z 22.09.2021 splatil celý úver. Celkovo tak za žalovanú uhradil sumu 3.189,09 eur (32,17 eur dňa 29.04.2021 + 41,41 eur dňa 27.05.2021 + 41,41 eur dňa 29.06.2021 + 41,41 eur dňa 29.07.2021 + 41,41 eur dňa 31.08.2021 + 2.991,28 eur dňa 22.09.2021) s tým, že P., a.s. mu vrátila preplatok vo výške 0,99 eur. Na základe uvedeného mu dlhuje sumu vo výške 3.188,10 eur (3.189,09 eur - 0,99 eur), a preto vyzval žalovanú výzvou z 09.11.2021, ktorá jej bola doručená dňa 26.11.2021, na úhradu dlžnej sumy v lehote 14 dní od jej doručenia. K prevzatiu zásielky došlo dňa 26.11.2021. 3. Žalovaná žiadala žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Neuznávala dôvody uvádzané v návrhu, pretože dňa 30.11.2021 účinne odstúpila od Dohody o vyporiadaní BSM. Odstúpenie bolo doručené žalobcovi dňa 02.12.2021. Okrem toho z kópie úverovej zmluvy vyplýva, že úverový vzťah podpísal len žalobca, z toho dôvodu ide len o jeho záväzok. Ide o neplatný právny úkon v zmysle § 40 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ďalej len „Občianskeho zákonníka". V danom prípade písomná zmluva s veriteľom P., a.s. nebola podpísaná konajúcou osobou, t.j. žalovanou, a preto ide o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. 4. Žalobca v podaní z 25.02.2022 poprel účinné odstúpenie od Dohody o vyporiadaní BSM zo strany žalovanej, keďže v súčasnosti prebieha na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 6C/40/2021 konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM") strán sporu, v rámci ktorého bude súd prejudiciálne posudzovať otázku, či bolo dané odstúpenie účinné alebo nie, keďže on toto odstúpenie neuznáva. Poprel, že by úverovú zmluvu s P., a.s. podpísal iba on a žalovaná nie, nakoľko ju podpisovali obidvaja. Žalovaná dlh, ktorý prevzala v rámci Dohody o vyporiadaní BSM voči P., a.s. riadne splácala od augusta 2019 až do marca 2021, kedy sa bez akéhokoľvek právneho dôvodu rozhodla, že ho nebude ďalej hradiť. 5. Okresný súd v súvislosti s opakovanými návrhmi žalovanej a jej zástupcu na prerušenie tohto konania z dôvodu prebiehajúceho konania o vyporiadania BSM vedenom na súde pod sp. zn. 6C/40/2021 (uvedená vec napadla na súd dňa 20.12.2021, t.j. až po tom ako sa začalo toto konanie, pôvodne vedené pred upomínacím súdom) uviedol, že v uvedenom konaní si súd rovnako ako v tomto konaní musel vyriešiť ako predbežnú otázku to, či zo strany žalovanej došlo k účinnému odstúpeniu od Dohody o vyporiadaní BSM podaním jej zástupcu z 30.11.2021, doručenom žalobcovi 02.12.2021. Za takéhoto stavu, naviac ešte za situácie, že toto konanie začalo prebiehať na súde skôr ako konanie sp. zn. 6C/40/2021, nebol dôvod na postup podľa § 164 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.") na prerušenie tohto konania do právoplatného skončenia konania vedeného na súde pod sp. zn. 6C/40/2021, keďže predmetom uvedeného konania v merite veci nie je prejudiciálna otázka pre toto konanie, keď ako už bolo uvedené, súdy v oboch konaniach budú musieť rovnako riešiť a len ako predbežnú rovnakú otázku to, či došlo k platnému (účinnému) odstúpeniu od Dohody o vyporiadaní BSM listom žalovanej prostredníctvom jej zástupcu z 30.11.2021, čo v prípade, ak by tomu tak malo byť, malo za následok zrušenie Dohody s účinkami ex tunc (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Nakoľko v danom prípade nebol dôvod na prerušenie konania podľa § 164 C. s. p., keď naviac (za splnenia tam uvedených predpokladov) ide len o fakultatívnu možnosť prerušenia, súd opakované návrhy žalovanej (jej zástupcu) na prerušenie konania ako nedôvodné zamietol. 6. Pri rozhodovaní vo veci samej mal preukázané, že manželstvo žalobcu a žalovanej uzavreté dňa 10.09.2016 bolo rozvedené rozsudkom súdu z 03.12.2018 č. k. 10Pc/14/2018-30, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.12.2018, čím došlo aj k zániku BSM (§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z Dohody o vyporiadaní BSM podpísanej žalobcom a žalovanou ako jej zmluvnými stranami dňa 02.08.2019 a to čl. VI. vyplýva, že jej predmetom bolo aj vyporiadanie spoločných pasív pozostávajúcich z pohľadávky F. F., a.s., vyplývajúcej zo Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 5140849033 (označenej ako „pasívum č. 1") a z pohľadávky P., a.s. vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č. 2269077704 (označenej ako „pasívum č. 2") a to tak, že žalobca výlučne na seba prevzal práva a povinnosti vyplývajúce z existencie pasív č. 1 a žalovaná výlučne na seba prevzala práva a povinnosti vplývajúce z existencie pasív č. 2. Práve s ohľadom na spôsob vyporiadania spoločných pasív strán sporu ako bývalých manželov v rámci Dohody o vyporiadaní BSM si žalobca voči žalovanej uplatnil žalovanú sumu ako plnenie ním vynaložené na ich spoločný záväzok voči P., a.s., na ktorého úhradu sa zaviazala Dohodou o vyporiadaní BSM žalovaná, ktorá po jej prevzatí aj uhrádzala dojednané mesačné splátky pasív č. 2 (za obdobie od 4/2018 do 12/2020 - potvrdenie P., a.s. zo dňa 14.03.2022), keďže ďalšie splátky už uhradil žalobca, ktorý následne predčasne splatil aj zostatok úveru. Zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré žalovaná nerozporovala, a aj ním predložených listinných dokladov vyplýva, že k splácaniu daného záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere na bývanie, uzatvorenej P., a.s. ako veriteľom a žalobcom a žalovanou ako dlžníkmi došlo zo strany žalobcu po tom, ako obdržal od P., a.s. opakovane informáciu o nezaplatení jednotlivých splátok (listami z 20.04.2021, 20.05.2021, 20.07.2021, 20.08.2021 a 21.09.2021) v súvislosti s ktorými pristúpil k úhradám nesplatených splátok úveru, čo napokon vyplýva aj zo žalobcom doloženého výpisu z účtu P., a.s. za r. 2021 a to ohľadom zostatku úveru dňa 22.09.2021.
7. Podľa súdu zo strany žalovanej boli vznesené voči žalobcom uplatnenému nároku dve navzájom rozporné námietky. Podľa prvej z nich daný záväzok z Dohody o vyporiadaní BSM neexistuje, nakoľko od uvedenej dohody mala žalovaná účinne odstúpiť. Druhou námietkou žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu namietala platnosť samotnej Dohody o vyporiadaní BSM pre jej neurčitosť, čím súčasne fakticky spochybnila možnosť (ňou realizovaného) účinného odstúpenia od Dohody o vyporiadaní BSM, keďže od zmluvy možno účinne (platne) odstúpiť len za predpokladu, že samotná zmluva je platným právnym úkonom. Okrem týchto námietok zástupca žalovanej tvrdil, že sa nejedná o spoločný záväzok, v súvislosti s čím však žalovaná uvádzala (a to po tom ako žalujúca strana predložila Zmluvu o úvere na bývanie v tom vyhotovení, v akom jej bola zaslaná P., a.s., z ktorej vyplýva, že podpisy a to žalobcu ako dlžníka, tak aj žalovanej ako spoludlžníčky boli úradne overené dňa 07.03.2018 na Meste Dolný Kubín), že si nepamätá, že by to podpisovala, že touto zmluvou nedisponuje a že to bola zmluva sprostredkovaná. 8. Ani jednu z uvádzaných námietok súd nevyhodnotil ako dôvodnú (vecne opodstatnenú). Pokiaľ ide o prvú námietku, žalovaná neuniesla dôkazné bremeno preukázania existencie (naplnenia) tohto dôvodu, pre ktorý mala odstúpiť od Dohody o vyporiadaní BSM, a to konkrétne existenciu tiesne (takých svojich hospodárskych, sociálnych alebo obdobných pomerov, v ktorých sa ocitla z objektívnych príčin pôsobiacich na ňu v čase uzavretia Dohody o vyporiadaní BSM tak, že prejavila vôľu ju uzavrieť, hoci, ak by v tiesni nebola, túto by neuzavrela) a nápadne nevýhodných podmienok na jej strane pri uzatváraní Dohody o vyporiadaní BSM. Naplnenie ani jedného z uvádzaných dvoch predpokladov, ktoré ako to vyplýva z ust. § 49 Občianskeho zákonníka, musia byť dané pre účinné odstúpenie od zmluvy súčasne (kumulatívne) žalovaná nepreukázala. K námietke neplatnosti Dohody o vyporiadaní BSM pre jej neurčitosť, ktorú žalovaná prvýkrát vzniesla až na pojednávaní, súd uviedol, že vyhodnotiac jej text, nezistil dôvod jej neplatnosti podľa § 37 ods. 1 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka. 9. Súd vo veci nevykonal dôkaz výsluchom svedkov, návrh žalobcu na jeho výsluch a predloženou elektronickou komunikáciou žalovaného s treťou osobou. 10. Nakoľko zo strany žalobcu došlo k plneniu na spoločný záväzok oboch strán sporu voči P., a.s., ktorý záväzok Dohodou o vyporiadaní BSM prevzala v celom rozsahu žalovaná, čím došlo zo strany žalobcu k celkovému plneniu namiesto žalovanej vo výške 3.188,10 eur, súd žalobe ohľadne sumy 3.188,10 eur vyhovel. Napriek Dohode o vyporiadaní BSM, ktorou si strany sporu medzi sebou platne upravili vysporiadanie spoločného záväzku voči P., a.s. tak, že ho výlučne splatí žalovaná, zostali obaja vo vzťahu k P., a.s. solidárnymi dlžníkmi a tak žalobca, aby sa vyhol negatívnym dôsledkom zo strany veriteľa plynúcim z nesplácania daného záväzku žalovanou, uhradil po opakovaných výzvach P., a.s. namiesto žalovanej záväzok voči P., a.s. keď súčasne žalovanú najprv listom zo 17.06.2021 vyzval na úhradu splátok za mesiace apríl a máj 2021, ktoré namiesto žalovanej zaplatil spolu v sume 73,58 eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy s výzvou, aby si do budúcna riadne a včas plnila svoj záväzok z dohody a s upozornením, že pokiaľ bude v omeškaní s plnením ďalšej splátky, bude iniciovať predčasné splatenie úveru a uhradenú sumu aj s prípadnými poplatkami si bude následne od žalovanej požadovať. Ďalším listom z 09.11.2021 žalobca prostredníctvom svojho zástupcu vyzval žalovanú na úhradu už celej žalovanej istiny. 11. Zároveň s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších zmien súd priznal žalobcovi voči žalovanej z priznanej istiny aj uplatnený úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % za obdobie od 11.12.2021 až do jej zaplatenia, a to s poukazom na omeškanie žalovanej, ktorá neuhradila žalovanú istinu v lehote poskytnutej jej vo výzve žalobcu z 09.11.2021 (14 dní od jej doručenia), ktorá bola žalovanej doručená 26.11.2021. 12. S ohľadom na plný úspech žalobcu v tomto spore súd s poukazom na § 262 ods. 1 C. s. p., postupujúc podľa § 255 C. s. p. priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na plnú náhradu trov tohto konania. O výške trov bude rozhodnuté s poukazom na § 262 ods. 2 C. s. p. samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
13. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie zo dňa 22.08.2022 žalovaná prostredníctvom splnomocneného zástupcu. 14. V odvolaní uviedla, že hlavným dôvodom odvolacích dôvodov je skutočnosť, že súd prvého stupňa neprerušil konanie z dôvodu prebiehajúceho konania o vyporiadanie BSM vedenom na súde pod sp. zn. 6C/40/2021. Súd síce priznal, že si musí vyriešiť ako predbežnú otázku to, či z jej strany došlo k účinnému odstúpeniu od Dohody o vyporiadaní BSM podaním jej zástupcu z 30.11.2021, doručenom žalobcovi dňa 02.12.2021, avšak mal za to, že nie je daný dôvod na postup podľa § 164 C. s. p. na prerušenie tohto konania. Uznal, že v oboch konaniach súdy budú musieť rovnako riešiť predbežnú otázku to, či došlo k platnému (účinnému) odstúpeniu od Dohody o vyporiadaní BSM listom žalovanej z 30.11.2021, čo v prípade, ak by tomu tak malo byť, malo za následok zrušenie Dohody o vyporiadaní BSM s účinkami ex tunc (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka). 15. V danom prípade ide o totálnu svojvôľu sudcu, pretože perfektne popísal existenciu dôvodov na prerušenie konania, kde priznal, že pokiaľ došlo k účinnému odstúpeniu od Dohody o vyporiadaní, malo by mať prednosť konanie o vyporiadanie BSM. Účelovo sa súd bráni, že nemusel prerušiť konanie, pretože uvedená vec napadla na súd až dňa 20.12.2021 pričom podľa nej došlo k nepovšimnutiu si najdôležitejšieho časového údaju, že najskôr došlo k doručeniu odstúpenia od Dohody o vyporiadaní BSM podaním z 30.11.2021, ktoré bolo preukázateľne doručené žalobcovi už 02.12.2021. Napriek tomu žalobou založil konanie vo veci dňa 20.12.2021. Toto konanie pod sp. zn. 10C/6/2022 došlo na základe spisu, ktorý bol postúpený Okresným súdom Banská Bystrica až v r. 2022. Návrh na upomínacie konanie bol doručený dňa 16.12.2021. Žaloba o vyporiadanie BSM bola doručená dňa 20.12.2021. Nebolo preto podľa žalovanej podstatné, že je medzi začatím konania v jednej a druhej veci rozdiel 4 dni, ale je podstatné, že kauzálne je potrebné najskôr vyriešiť všetky práva a povinnosti vrátane záväzkov medzi zmluvnými stranami Dohody o vyporiadaní BSM a až potom bolo možné pokračovať v konaní o žalobe o zaplatenie sumy 3.188,10 eur. Toto právo je len dielčím právom z majetkového vzťahu, ktorý vznikol počas manželstva sporových strán. 16. Žalovaná mala za to, že postup sudcu súdu prvého stupňa postrádal elementárnu logiku, a preto aj jeho rozhodnutie treba ako celok vnímať ako rozhodnutie predčasné a arbitrárne. Dôkazy o účinnom odstúpení od zmluvy budú dôsledne produkované v samotnom konaní o vyporiadaní BSM, pretože tomuto súdu konanie pod sp. zn. 6C/40/2021 prislúcha prijať dôkazy o odstúpení od Dohody o vyporiadaní BSM a až keď súd v citovanom konaní kvalifikovane a objektívne rozhodne, mohlo sa konať a rozhodnúť vo veci sp. zn. 10C/6/2022. 17. Ďalej žalovaná citujúc ust. § 162 ods. 1, 2, 3 C. s. p. uviedla, že procesná teória hovorí o obligatórnom a fakultatívnom prerušení konania. Mala za to, že v danom prípade do úvahy prichádza obligatórna povinnosť prerušiť konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a/ C. s. p., pretože v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 6C/40/2021 je meritom veci vyporiadanie BSM, v ktorom môže dôjsť k vyporiadaniu tak, že žalobca prevezme pasívum pozostávajúce z pohľadávky F. F., a.s. vyplývajúcej zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. 5140849033 a taktiež pasívum z pohľadávky P., a.s. vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. 226907704 tak, že žalobca bude výlučne povinný uspokojiť pohľadávky týchto veriteľov a ona ako žalovaná dostane vyporiadací podiel z bytu znížený o jej podiel na pasíve č. 1 a pasíve č. 2. V takom prípade bol napadnutý rozsudok úplne predčasný. Pokiaľ by Okresný súd Dolný Kubín v konaní sp. zn. 6C/40/2021 rozhodol tak ako je popísané v predchádzajúcom odseku, v takom prípade žalobca by nemal hmotnoprávny dôvod na podanie žaloby, o ktorej predčasne súd prvého stupňa rozhodol. 18. Podľa žalovanej nie je preto správny názor, že ide len o riešenie predbežnej otázky tak ako to nelogicky a reštriktívne, resp. obmedzene vysvetľoval súd prvého stupňa. Konanie sp. zn. 6C/40/2021 sa vedie o vyporiadanie BSM, a preto o tejto otázke nemôže súd prvého stupňa rozhodnúť v súdenom prípade. Súd nezákonne nevyhovel návrhu na prerušenie konania, pretože išlo o obligatórne prerušenie konania, na ktoré sa vzťahuje § 162 ods. 1 písm. a/ C. s. p. a nie § 164 C. s. p. Z uvedeného dôvodu aj rozhodnutie o merite veci je rozhodnutím predčasným, a preto je rozhodnutím nezákonným. 19. Na základe uvedeného žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v plnom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
20. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 03.10.2022 považoval odvolanie žalovanej za nedôvodné a zjavne irelevantné. Na rozdiel od nej bol názoru, že okresný súd rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a po správnom právnom posúdení veci, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a s jeho odôvodnením sa on v celom rozsahu stotožňuje. 21. Jednoznačne nesúhlasil s argumentáciou žalovanej, podľa ktorej mal okresný súd postupovať podľa § 162 ods. 1 písm. a/ C. s. p. a obligatórne prerušiť dané konanie. Podľa tohto ustanovenia totiž súd musí konanie prerušiť iba v situácii, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Toto ustanovenie však bezpochyby nie je použiteľné na predmetné konanie, keďže okresný súd je oprávnený (a v podstate aj povinný) vyriešiť si ako predbežnú otázku, či došlo k platnému (účinnému) odstúpeniu od Dohody o vyporiadaní BSM listom žalovanej prostredníctvom jej zástupcu alebo nie. Bolo teda zrejmé, že išlo iba o fakultatívnu možnosť prerušenia konania, pričom tomuto návrhu (tejto možnosti) sa okresný súd vo svojom rozsudku dostatočne venoval a náležite vysvetlil, prečo tomuto nevyhovel. 22. Ak potom žalovaná argumentovala tým, že teoreticky môže dôjsť k vyporiadaniu tak, že on prevezme pasívum pozostávajúce z pohľadávky F. F., a.s. vyplývajúcej zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. 5140849033 a taktiež pasívum z pohľadávky P., a.s. vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. 2269077704 tak, že bude výlučne povinný uspokojiť pohľadávky týchto veriteľov, zdôraznil, že dané pasívum zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. 5140849033 už zaniklo, keďže ho on namiesto žalovanej uhradil, a preto sa touto cestou domáhal vydania tohto bezdôvodného obohatenia voči žalovanej. 23. Záverom žalobca dodal, že aj v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/40/2021 už okresný súd danú predmetnú predbežnú otázku (teda, či došlo k účinnému odstúpeniu od Dohody o vyporiadaní BSM listom žalovanej prostredníctvom jej právneho zástupcu alebo nie) už vyriešil, a to rovnakým spôsobom ako súd v tomto konaní, keďže žalobu žalovanej (v konaní sp. zn. 6C/40/2021 vystupovala žalovaná ako žalobkyňa) rozsudkom z 20.09.2022 zamietol. 24. Navrhol preto, aby krajský súd v súlade s ust. § 387 C. s. p. potvrdil odvolaním žalovanej napadnutý rozsudok ako vecne správny a súčasne, aby mu priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
25. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadrila.
26. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 C. s. p.) oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 C. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 a contrario C. s. p.) a rozsudok okresného súdu vo výroku II. odmietol a vo výrokoch I. a III. ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.).
27. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.188,10 eur s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 11.12.2021 až do jej zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Súd návrhy žalovanej a jej zástupcu na prerušenie tohto konania prednesené na predbežnom prejednaní sporu 23.05.2022 a na pojednávaní 27.06.2022 zamieta (výrok II.). Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).
28. V zmysle ust. § 380 ods. 2 C. s. p. odvolací súd je pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia viazaný dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzil v podanom odvolaní. Výnimku predstavujú len nedostatky týkajúce sa procesných podmienok (§ 161 ods. 1 C. s. p.), na ktoré odvolací súd prihliada ex offo, teda aj bez toho, aby boli v odvolaní uplatnené.
29. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že nezistil žiadnu vadu v rámci postupu prvoinštančného súdu, ktorá by sa týkala procesných podmienok. Mohol preto preskúmať správnosť napadnutého rozsudku iba z hľadiska odvolacích dôvodov uvedených žalovanou v odvolaní.
30. Žalovaná v odvolaní za hlavné odvolacie dôvody považovala skutočnosť, že súd prvého stupňa neprerušil konanie z dôvodu prebiehajúceho konania o vyporiadanie BSM vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 6C/40/2021. Mala za to, že v danom prípade do úvahy prichádza obligatórna povinnosť prerušiť konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a/ C. s. p. a nie je správny názor, že ide len o riešenie predbežnej otázky, a preto sa na vec nevzťahuje ust. § 164 C. s. p.
31. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu v tomto smere vyplýva, že v súvislosti s opakovanými návrhmi žalovanej a jej zástupcu na prerušenie tohto konania z dôvodu prebiehajúceho konania o vyporiadania BSM vedenom na súde pod sp. zn. 6C/40/2021 (uvedená vec napadla na súd dňa 20.12.2021, t.j. až po tom ako sa začalo toto konanie, pôvodne vedené pred upomínacím súdom) uviedol, že v uvedenom konaní si súd rovnako ako v tomto konaní musel vyriešiť ako predbežnú otázku to, či zo strany žalovanej došlo k účinnému odstúpeniu od Dohody o vyporiadaní BSM podaním jej zástupcu z 30.11.2021, doručenom žalobcovi 02.12.2021. Za takéhoto stavu, naviac ešte za situácie, že toto konanie začalo prebiehať na súde skôr ako konanie sp. zn. 6C/40/2021, nebol dôvod na postup podľa § 164 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.") na prerušenie tohto konania do právoplatného skončenia konania vedeného na súde pod sp. zn. 6C/40/2021, keďže predmetom uvedeného konania v merite veci nie je prejudiciálna otázka pre toto konanie, keď ako už bolo uvedené, súdy v oboch konaniach budú musieť rovnako riešiť a len ako predbežnú rovnakú otázku to, či došlo k platnému (účinnému) odstúpeniu od Dohody o vyporiadaní BSM listom žalovanej prostredníctvom jej zástupcu z 30.11.2021, čo v prípade, ak by tomu tak malo byť, malo za následok zrušenie Dohody s účinkami ex tunc (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Nakoľko v danom prípade nebol dôvod na prerušenie konania podľa § 164 C. s. p., keď naviac (za splnenia tam uvedených predpokladov) ide len o fakultatívnu možnosť prerušenia, súd opakované návrhy žalovanej (jej zástupcu) na prerušenie konania ako nedôvodné zamietol.
32. Civilný sporový poriadok diferencuje medzi obligatórnym prerušením konania (§ 162 a § 163 C. s. p.) a fakultatívnym prerušením konania (§ 164 C. s. p.).
33. Podľa § 162 C. s. p. súd konanie preruší, a/ ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b/ pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") návrh na začatie konania, c/ podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti (ods. 1). O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej (ods. 3).
34. Ust. § 162 C. s. p. vymedzuje obligatórne dôvody pre prerušenie konania na základe rozhodnutia súdu. Povinnosť súdu prerušiť konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a/ C. s. p. je nevyhnutné vykladať v intenciách § 193 C. s. p. (Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudský práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti). Prerušenie konania v tomto prípade trvá až do momentu, kým predbežná otázka nie je právoplatne (s konečnou platnosťou) vyriešená.
35. Podľa § 164 C. s. p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
36. Fakultatívne prerušenie konania je upravené v ust. § 164 C. s. p., v zmysle ktorého ako jediný fakultatívny dôvod prerušenia konania normuje zákon dôvod, že prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd samotný dal na takéto konanie podnet. Fakultatívne prerušenie konania znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom tu bude zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania bude predstavovať skôr reštriktívnu výnimku ako pravidlo. Rozhodnutie súdu môže často závisieť od otázky, ktorá patrí do právomoci iného orgánu ako súdu alebo v kontexte ktorej prebieha konanie na inom súde. Pri rozhodovaní o návrhu na prerušenie konania je potrebné uvažovať v intenciách vhodnosti, nakoľko prípadným prerušením konania, do skončenia iného správneho alebo súdneho konania, môže prísť k predlženiu konania na dlhú dobu. Na druhej strane ale nie je vhodné, aby dva súdy rozhodli o totožnej otázke na podklade tých istých skutkových okolností odlišne, nakoľko to významným spôsobom oslabuje princíp právnej istoty. Hlavnými kritériami pre posúdenie vhodnosti prerušenia konania podľa § 164 C. s. p. sú vhodnosť, dĺžka konania, právo sporových strán na rýchlu a účinnú ochranu aj v intenciách článku 17 C. s. p, zamedzenie prípadných odlišných rozhodnutí aj súdov o tej istej otázke na podklade zhodných skutkových okolností a hospodárnosť konania.
37. Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O. s. p. (teraz § 164 C. s. p.) upravuje tzv. predbežnú (prejudiciálnu) otázku. Rozumie sa ňou taká otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Na jej vecné rozhodnutie však nie je príslušný súd, pred ktorým prebieha súdne konanie, ale iný orgán, prípadne súd. Ide teda o otázku, ktorá môže byť predmetom samostatného konania. Pokiaľ sa takáto zákonom predpokladaná prekážka vyskytne počas súdneho konania, je len na úvahe súdu, či konanie preruší alebo bude v konaní pokračovať ďalej, pretože z dikcie ust. § 109 ods. 2 písm. c/ (teraz § 164 C. s. p.) nevyplýva povinnosť súdu konanie prerušiť. Ust. § 135 ods. 2 O. s. p. (teraz § 194 ods. 1 C. s. p.) dáva súdu možnosť, aby otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu (predbežné otázky), posúdil sám (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo 182/2010).
38. Z obsahu spisu vyplýva, že prebiehali na Okresnom súde Dolný Kubín dve samostatné konania - o zaplatenie peňažnej sumy (predstavujúce plnenie namiesto žalovanej) vedené v tomto konaní pod sp. zn. 10C/6/2022, ktoré bolo začaté dňa 16.12.2021 a konanie o vyporiadanie BSM vedené pod sp. zn. 6C/40/2021, ktoré bolo začaté dňa 20.12.2021 a teda neskôr. Nebolo rozhodné, že odstúpenie od Dohody o vyporiadaní BSM bolo doručené žalobcovi dňa 02.12.2021. V oboch konaniach sa riešila ako predbežná otázka či došlo k platnému odstúpeniu od Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 02.08.2019 zo strany žalovanej zo dňa 30.11.2021 doručeného žalobcovi dňa 02.12.2021. Odvolací súd postup okresného súdu, ktorý vychádzal z možnosti tzv. fakultatívneho prerušenia konania v zmysle § 164 C. s. p. považoval za správny a dávajúci mu možnosť rozhodnúť o uvedenej otázke sám. V tejto súvislosti tiež uvádza, že posúdenie predbežnej otázky iným orgánom (vrátane súdu) je pre súd záväzné vtedy, pokiaľ by bola riešená vo výroku rozhodnutia. „Vyčkávanie" na výsledok iného konania, v ktorom je otázka riešená nie však vo výroku, ale len ako predbežná otázka nemá zásadne oporu v ust. § 164 C. s. p. a preto nie je dôvod pre prerušenie konania. Postup okresného súdu namietaný žalovanou v odvolaní, ktorý jej návrhy na prerušenie konania zamietol tak podľa odvolacieho súdu nezakladá ňou namietanú vadu konania majúcu za následok nesprávnosť rozhodnutia a preto ňou uvádzané námietky nepovažoval za relevantné.
39. V súvislosti s odvolaním žalovanej ohľadom výroku II. rozsudku okresného súdu je potrebné uviesť aj to, že z ust. § 355 ods. 2 C. s. p. vyplýva, že odvolanie je prípustné len proti uzneseniam, pri ktorých tak ustanovuje zákon. Uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné Civilný sporový poriadok formou taxatívneho výpočtu vymedzil v ust. § 357 C. s. p. Proti akémukoľvek inému uzneseniu (pokiaľ tak neustanovuje osobitný predpis) nie je odvolanie prípustné. Jedným z uznesení, proti ktorým je prípustné odvolanie, je v zmysle § 357 písm. n/ C. s. p. i uznesenie o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164. V preskúmavanej veci však okresný súd výrokom I. napadnutého rozsudku rozhodol o zamietnutí návrhu na prerušenie konania (t.j. konanie neprerušil), pričom ust. § 357 C. s. p. prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu neustanovuje. Keďže prípustnosť tohto opravného prostriedku proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania je v dôsledku jeho neuvedenia v ust. § 357 C. s. p. ex lege vylúčená, musel odvolací súd odvolanie žalovanej ohľadom výroku II. podľa § 386 písm. c/ C. s. p. odmietnuť.
40. Pokiaľ ide o výrok I. rozsudku okresného súdu týkajúci sa veci samej odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania žalovanej a obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie, z vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav veci, ktorý následne i správne právne posúdil. Skutkový stav posúdil v súlade s hmotným právom. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 C. s. p., súd prvej inštancie v písomnom vyhotovení rozhodnutia dal relevantné odpovede na podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sú zrejmé úvahy, ako aj dôvody, ktoré súd prvej inštancie viedli k vyhoveniu žaloby žalobcu. Odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožniac so závermi súdu prvej inštancie nepovažuje za potrebné tieto závery opakovať, preto v zmysle § 387 ods. 2 C. s. p. na tieto závery v celom rozsahu len odkazuje.
41. Žalovaná v odvolaní len s ohľadom na postup súdu v súvislosti s výrokom II. považovala rozhodnutie okresného súdu vo výroku I. za predčasné. Iné dôvody, pre ktoré bolo žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovené, vyslovene nenamietala. Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku I. ako vecne správny potvrdil a to vrátane súvisiaceho výroku III. o trovách konania založeného na zásade úspechu žalobcu v spore (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.).
42. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca. Tento má preto voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
43. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).