Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-82-2014.pdf
PDF · 75.24 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/82/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom v právnej veci navrhovateľa: D. B., P.. XX.XX.XXXX, Y. X. XXXX/X, XXX XX X. proti odporkyni : U. B., Z.. E., P.. XX.XX.XXXX, Y. X. XXXX/X, XXX XX X. v konaní o rozvod manželstva takto:
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa zamieta.
odôvodnenie:
Navrhovateľ žiadal, aby súd jeho manželstvo s odporkyňou rozviedol. Návrh odôvodnil tým, že v manželstve pretrvávajú dlhodobo vážne rozpory a to už niekoľko rokov. Tvrdil, že s odporkyňou spolu nekomunikujú, vzájomne ignorujú, že k odporkyni stratil citový vzťah a nevidí žiadnu nádej na obnovu spolužitia.
Odporkyňa na pojednávaní dňa 13.06.2014 najprv uviedla, že ponecháva rozhodnutie na úvahu súdu, v priebehu svojej výpovede však uviedla, že súhlasí s rozvodom manželstva.
Súd vykonal dokazovanie výpoveďami oboch účastníkov a zistil, že v manželstve účastníkov skutočne dochádzalo k vážnym nezhodám. Navrhovateľ priznal aj skutočnosť, že mal v priebehu manželstva známosť s inou ženou a tvrdil, že rovnako aj u odporkyne došlo v priebehu trvania manželstva k nadväzovaniu známosti s iným mužom. Medzi účastníkmi nie je sporné, že žijú spolu v jednom byte, že navrhovateľ prevažnú časť mesiaca pracuje mimo miesta bydliska a domov dochádza iba na niekoľko dní. Z výpovede navrhovateľa však zistil, že v čase, keď sa zdržiava v spoločnom byte sú aj situácie, že spoločne účastníci stolujú a že odporkyňa zabezpečuje starostlivosť o navrhovateľa tým, že mu perie.
Navrhovateľ viackrát opakoval, že z jeho strany voči odporkyni, ide iba o formálny vzťah a že už viac ako dva roky sa intímne ani nezblížili. Potom, čo odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že k intímnemu styku medzi účastníkmi došlo dňa 12.06.2014, teda iba necelý deň pred rozvodovým pojednávaním, navrhovateľ túto skutočnosť priznal a teda priznal aj to, že nepravdivo vypovedal pokiaľ tvrdil, že k intímnym stykom nedochádzalo medzi účastníkmi už viac ako dva roky.
Odporkyňa zase poprela, že by mala známosť s iným mužom. Potvrdila, že síce navrhovateľovi na jeho naliehanie sa zmienila o tom, že mala známosť s iným mužom, avšak bolo to len z dôvodu, aby predišla sústavnému nátlaku navrhovateľa, ktorý od nej toto priznanie vyžadoval. Rovnako priznáva, že pred pojednávaním prisľúbila navrhovateľovi, že sa vyjadrí v tom zmysle, že bude súhlasiť s rozvodom manželstva.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine, účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení, súd zamietol návrh navrhovateľa na rozvod manželstva potom čo zistil, že nie sú splnené zákonné podmienky k tomu, aby súd toto manželstvo rozviedol.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 23 Zákona o rodine. Vychádza z toho, že toho času stále obidvaja účastníci ako manželia bývajú spolu v jednom byte a aj keď vzťahy medzi nimi sú narušené, predsa v určitých situáciách dochádza k takému zblíženiu, ktoré nekorešponduje s tvrdením navrhovateľa, že ide o vážny a trvalý rozvrat a že niet už možnosti k tomu, aby účastníci obnovili riadne spolužitie. Zo strany navrhovateľa návrh na rozvod manželstva možno považovať ako účelové konanie. Toto tvrdenie je odôvodnené zistením, že nepravdivo uvádzal skutočnosti vo veciach, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie miery rozvratu manželského vzťahu. V návrhu na začatie konania a ja na pojednávaní najprv jednoznačne uvádzal, že už viac ako dva roky nedošlo medzi účastníkmi k intímnym stykom. Z výpovede odporkyne a z následného priznania navrhovateľa súd zistil, že išlo výlučne o vyložene účelové tvrdenia, ktoré sú v rozpore so skutočnosťou. Stav, že niekoľko hodín pred pojednávaním o návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva, navrhovateľ sa zblížil s odporkyňou natoľko, že došlo medzi nimi k intímnemu styku, vylučuje existenciu zákonných dôvodov, pre ktoré súd môže manželstvo rozviesť. Zo strany navrhovateľa ide o vysoko subjektívne a účelové hodnotenie rozsahu narušenosti vzťahu medzi účastníkmi. Pokiaľ by zo strany navrhovateľa aj nebol už žiadny záujem o obnovenie spolužitia s odporkyňou, tak v takom prípade je potrebné hodnotiť jeho konanie ako ľahkomyseľný pomer k inštitúcii manželstva ako takého, pretože za platnosti terajšej právnej úpravy sú prejavy ľahkomyseľnosti k tak vážnej inštitúcii ako je manželstvo muža a ženy, hodnotené ako nesplnenie zákonných podmienok pre rozvod manželstva.
O takomto hodnotení stavu vzťahu v manželstve svedčí aj začiatok výpovede odporkyne ktorá uviedla, že ponecháva rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva na úvahu súdu. Toto svoje stanovisko zmenila až potom, čo jej navrhovateľ pripomenul, že pred pojednávaním mu prisľúbila, že s návrhom na rozvod manželstva bude súhlasiť. Aj táto skutočnosť svedčí o tom, že u odporkyne jej prejavy vôle sú pod silným vplyvom navrhovateľových postojov.
Vzhľadom k vyššie uvedeným zisteniam a citovaným právnym ustanoveniam, súd návrh navrhovateľa na rozvod manželstva zamietol ako nedôvodný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde v 3 vyhotoveniach.
1/ V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3/ Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na odvolanie.