Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-251-2013.pdf
PDF · 151.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5C/251/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovu v právnej veci navrhovateľov: 1. Y. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX T., štátny občan SR a 2. X. A., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom tamtiež, štátny občan SR, obaja právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD., so sídlom Krajinská 3, Piešťany proti odporcom: 1. Dražobná spoločnosť, a. s., so sídlom Gunduličova 3, Bratislava, IČO: 35 849 703, právne zast. STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Vlčkova 18, Bratislava, 2. Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 a 3. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, T., právne zast. Advokátskou kanceláriou PM Lawyers, s.r.o., so sídlom Gaštanová 13, Bratislava o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Navrhovatelia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi v I. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 1.831,74 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet jeho právneho zástupcu.
Navrhovatelia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi v III. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 1.813,90 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet jeho právneho zástupcu.
Odporcovi v II. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Dňa 12.11.2013 podali navrhovatelia na tunajší súd návrh, ktorým žiadali určiť, že dražba realizovaná dražobníkom - odporcom v 1. rade, konaná dňa 05.09.2013 o 15.00 hod., miesto konania dražby Penzión Lux, Nitrianska 16/1, 917 01 Trnava, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, k. ú. C., Správa katastra T., obec C., okres Piešťany: pozemky - parcely registra „C“., T.. Č.. XXXX/X, výmera 944 m2, druh pozemku - orná pôda, parc. č. XXXX/X, výmera 138 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, stavby: súpisné číslo: bez súpisného čísla, na pozemku s parcelou č. XXXX/XX, druh stavby: rozostavaný rodinný dom, príslušenstvo, ktoré sa nezapisuje do LV, najmä nedokončená stavba v časti záhrady, plot oddeľujúci pozemok od ulice v čele, plot z bočnej strany od suseda, časť 1, plot oddeľujúci pozemok v časti záhrady časť 2, studňa, prípojka plynu, vodomerná šachta, prípojka elektriny vedúca do domu, prípojka elektriny vedúca do drobnej stavby, vonkajšie schody umožňujúce vstup z dvora, žumpa, prípojka kanalizácie, prípojka vody z uličného rozvodu, domáca vodáreň, ktorých vydražiteľom sa stal odporca v 3. rade, je neplatná z dôvodu, že všeobecná hodnota nehnuteľností určená v znaleckom posudku č. 13/2013 pre účely dražby bola podhodnotená oproti skutočnej hodnote,
čím išlo zjavne o zámer dražobníka s cieľom čo najskôr predmet záložného práva predať a zabezpečiť tak uspokojenie záložného veriteľa, čím navrhovatelia ako pôvodní vlastníci dražených nehnuteľností boli poškodení a to postupom dražobníka v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti.
Odporcovia žiadali žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, písomnými vyjadreniami odporcov k návrhu, výsluchom navrhovateľa v 1. a 3. rade, výpisom z Obchodného registra odporcu v 1. a 2. rade, svedeckou výpoveďou E. Q., notárskou zápisnicou zo dňa 04.09.2013 č. N XXXX/XXXX, Nz XXXXX/ XXXX osvedčujúcou priebeh dražby, notárskymi zápisnicami zo dňa 06.05.2013 a 21.06.2013, kúpnou zmluvou zo dňa 05.04.2006, výpisom z LV č. XXXX, znaleckým posudkom č. 13/2013 a znaleckým posudkom č. 9/2006, obrazovou nahrávkou vydražených nehnuteľností, výtlačenými stránkami inzerátov o zamýšľanej dražbe, ďalšími listinnými dôkazmi ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovatelia sú fyzické osoby, pôvodní vlastníci vydražených nehnuteľností, odporca v 1. rade je obchodná spoločnosť s predmetom činnosti o.i. organizovanie dobrovoľných dražieb, odporca v 2. rade je obchodná spoločnosť s predmetom činnosti o.i. poskytovanie úverov a odporca v 3. rade je fyzickou osobou, vydražiteľom predmetných nehnuteľností.
Navrhovatelia nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 05.04.2006 do svojho bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti v kat. úz. C. a to pozemky - parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X o výmere 944 m2, druh pozemku - orná pôda, parc. č. XXXX/X o výmere 138 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pozemok par. č. XXXX/XX o výmere 114 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, ako aj stavbu
- rozostavaný dom s príslušenstvom na parcele č. XXXX/XX. Kúpna cena bola vtedy stanovená podľa hodnoty prevádzaných nehnuteľností zistenej znaleckým posudkom Ing. Stanislava Oršína č. 9/206 zo dňa 02.02.2006 v sume 2.100.000,- Sk ( 69.707,23 eur). Vklad vlastníckeho práva navrhovateľov do katastra bol povolený dňa 22.05.2008.
Nehnuteľnosti kúpili navrhovatelia na hypotekárny úver, zabezpečený nehnuteľnosťou, získaný od odporcu v 2. rade, ktorý po čase už nedokázali splácať. Banka ich upozornila na omeškanie splátok úveru a poskytla navrhovateľom čas na predaj nehnuteľnosti vo vlastnej réžii. Navrhovatelia sa v tomto období pokúšali dom predať za účelom vyrovania dlhu voči VÚB, ale ich pokusy boli márne. Preto napokon banka pristúpila k výkonu záložného práva viaznúceho na nehnuteľnostiach a rozhodla sa predať ich v dobrovoľnej dražbe a z jej výťažku svoju pohľadávku uspokojiť.
Po prvých dvoch neúspešných kolách dražby boli napokon nehnuteľnosti vydražené za 31.500 eur dňa 04.09.2013. Dražbu realizoval odporca v 1. rade a vydražiteľom sa stal odporca v 3. rade. Hodnota predmetu dražby bola zistená podľa znaleckého posudku č. 13/2013, vypracovaného znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností Ing. Ľubomírom Rajnohom pre účely dražby dňa 22.01.2013 a to vo výške 35.200 eur. Priebeh dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou č. N XXXX/ XXXX, Nz XXXXX/XXXX.
Navrhovatelia v konaní uviedli, že všeobecná hodnota nehnuteľností určená v znaleckom posudku č. 13/2013 vyhotovenom Ing. Ľubomírom Rajnohom pre účely dražby dňa 22.01.2013 bola určená sumou 35.200 eur, čo je podľa ich názoru v rozpore so skutočnou hodnotou nehnuteľností, keďže pri kúpe nehnuteľností v r. 2008 bola ocenená znalcom na 2.100.000,- Sk znaleckým posudkom znalca Ing. Stanislava Oršina č. 9/2006 zo dňa 02.02.2006, pričom v nasledovnom období navrhovatelia investovali do nehnuteľností ďalšie finančné prostriedky. Pri dražbe išlo zjavne o zámer dražobníka s cieľom čo najskôr predmet záložného práva predať a zabezpečiť tak uspokojenie záložného veriteľa bez ohľadu na ochranu záujmov vlastníkov dražených nehnuteľností. Navrhovatelia preto napadli znalecký posudok sťažnosťou zo dňa 06.05.2013, ktorú adresovali Ministerstvu spravodlivosti SR, ktorá skutočnosť bola známa aj Dražobnej spoločnosti, a. s., ktorá ale napriek tomu dňa 04.05.2013 uskutočnila opakovanú
dražbu, na ktorej bol udelený príklep vydražiteľovi odporcovi v 3. rade. Navrhovatelia poukázali na skutočnosť, že predmetný znalecký posudok bol vypracovaný dňa 22.01.2013, pričom už bol v poradí trinástym znaleckým posudkom znalca Ing. Ľubomíra Rajnohu k uvedenému dňu, ktorému v uvedenom roku 2013 predchádzalo iba 15 pracovných dní a aj z tohto dôvodu majú navrhovatelia vážne pochybnosti o kvalite takto rýchlo vypracovaného znaleckého posudku. K dobrovoľnej dražbe nehnuteľností teda prišlo na základe znaleckého posudku vyhotoveného na účely dražby, v ktorom cena nehnuteľností bola stanovená nepomerne nižšia ako cena, za ktorú bola nehnuteľnosť navrhovateľmi kúpená, pričom navrhovatelia ju medzičasom ešte zhodnotili - urobili v dome podlahové kúrenie a zateplili jednu stranu domu ( navrhovatelia obývali prízemie, pretože podkrovie dokončené nebolo). Podľa navrhovateľov bol takýmto postupom, pri ktorom dražobník postupoval v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, k porušeniu zákona č. 527/2002 Zbierky zákonov o dobrovoľných dražbách a preto sa navrhovatelia domáhajú neplatnosti dražby.
Odporca v 1. rade v konaní uviedol, že predpokladom úspechu navrhovateľov v rámci konania o určenie neplatnosti dražby je preukázanie porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, ale navrhovatelia pritom nenamietajú porušenie žiadnych konkrétnych ustanovení tohto zákona, ktorých by sa odporca v 1. rade mal dopustiť a ktoré by mohli mať za následok vyhlásenie dražby za neplatnú. Poukazujú len na skutočnosť, že podľa ich názoru došlo k ohodnoteniu nehnuteľností v rozpore so skutočnou hodnotou nehnuteľností a údajne išlo zjavne o zámer dražobníka s cieľom čo najskôr predmet záložného práva predať a zabezpečiť tak uspokojenie záložného veriteľa bez ohľadu na ochranu záujmov vlastníkov dražených nehnuteľností. Povinnosťou dražobníka však v zmysle § 12 ods. 1 citovaného zákona je pri zaistení ohodnotenia nehnuteľností zabezpečiť znalecký posudok, ktorú povinnosť si odporca v 1. rade splnil. Znalecký posudok v tomto prípade vyhotovil súdny znalec ako osoba zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, t. j. ako zákonom stanovená osoba, ktorá vykonáva svoju činnosť nezávisle, nestranne a nezaujato podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia s využitým všetkých svojich odborných znalostí. Výška stanovenej hodnoty bola ovplyvnená viacerými faktormi, okrem iného situáciou na trhu s nehnuteľnosťami v danej lokalite a najmä nutnosťou predania draženej nehnuteľnosti formou dobrovoľnej dražby, čo sa nevyhnutne odráža aj na cene nehnuteľností. Odporca v 1. rade nebol žiadnym spôsobom oprávnený inštruovať súdneho znalca ohľadom stanovenia výšky ceny draženej nehnuteľnosti, a to ani smerom nahor, ani nadol. Neobstojí námietka navrhovateľov, že nehnuteľnosti v r. 2008 kúpili za cenu cca. 70.000 eur, pretože od uvedeného obdobia, kedy ceny nehnuteľností dosahovali svoje maximá, došlo k markantnému prepadu cien, čo tiež nepochybne malo vplyv na hodnotu predmetnej nehnuteľnosti. V súvislosti s výhradami navrhovateľov voči znaleckému posudku č. 13/2013 odporca v 1. rade poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ 1/ si zásielku od odporcu v 1.rade so znaleckým posudkom neprevzal v odbernej lehote a navrhovateľka 2/ si ho prevzala osobne dňa 18.02.2013. Od uvedeného termínu do dňa konania prvého kola dobrovoľnej dražby, t. j. do 06.05.2013 mali navrhovatelia takmer 3 mesiace času na vyjadrenie námietok, resp. akýchkoľvek pripomienok voči znaleckému posudku. Až po vykonaní prvého kola dražby bol odporca v 1. rade informovaný o tom, že podali voči znaleckému posudku sťažnosť na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, ale nakoľko odporca v 1. rade nemal žiadnu vedomosť o priebehu konania o tejto sťažnosti (a ani k dnešnému dňu nemá vedomosť, v akom stave sa konanie nachádza), pokračoval aj naďalej v procese realizácie dražby a realizoval ďalšie kolá dražby. Odporcovi v 1. rade neboli viac zo strany navrhovateľov doručené žiadne ďalšie výhrady. Odporca v 1.rade tiež poukázal na to, že vyvinul značné úsilie o zvýšenie počtu účastníkov na dražbe, za ktorým účelom pred vykonaním samotnej dobrovoľnej dražby oslovil formou inzercie vopred neurčený okruh osôb, ktoré mali možnosť zúčastniť sa dobrovoľnej dražby. Dokonca nad povinnosť stanovenú zákonom uverejnil informácie o chystanej dražbe v periodiku Dražobné listy špecializovanom na dobrovoľné dražby, tiež na internetových stránkach www.bazos.sk <http://www.bazos.sk>, www.topreality.sk <http:// www.topreality.sk>, reality.sk, starbuy.sk a ďalších a taktiež prostredníctvom siete internetovej stránky odporcu v 2. rade v snahe prilákať na dražbu čo možno najširší okruh záujemcov a využíval aj formu teleinzercie, t.j. telefonoval potenciálnym záujemcom, ktorých evidoval vo svojich databázach. Poukázal tiež na to, že reálna hodnota predmetu dražby nebola ani vo výške určenej v znaleckom posudku č. 13/2013, keďže prvého kola dražby za sumu 50.000 eur sa nezúčastnil žiadny záujemca, druhého kola dražby napriek zníženej cene, ktorá zodpovedala sume určenej v znaleckom posudku č. 13/2013, t. j. vo výške 35.200 eur sa takisto nezúčastnil nikto. Až tretieho kola dražby, ktorej vyvolávacia cena zodpovedala 75 % sumy určenej znaleckým posudkom č. 13/2013, t. j. 26.400 eur sa zúčastnili štyria záujemcovia, ktorí zložili dražobnú zábezpeku. Vzájomným súperením týchto účastníkov dražby sa
tak pôvodná vyvolávacia cena navýšila o 5.100 eur a suma dosiahnutá vydražením tak bola 31.500 eur. Odporca v 1. rade bol toho názoru, že s náležitou odbornou starostlivosťou naplnil charakteristiku dobrovoľnej dražby, ktorá je rozšírená medzi odbornými kruhmi a podľa ktorej „samotná dražba svojim charakterom smeruje práve k tomu, aby prilákala čo najširší okruh záujemcov a aby k dražbe došlo ku konfrontácii a súpereniu čo možno najviac osôb“. Z uvedeného je zrejmé, že všeobecná hodnota predmetu dražby zodpovedá cenám obvyklým v mieste a čase konania dražby a cena dosiahnutá vydražením vyjadruje reálnu hodnotu podobných nehnuteľností. Jedná sa o cenu primeranú, za ktorú sa nehnuteľnosti v tom čase a v danej lokalite predávali. K vyššiemu navýšeniu zníženého podania nedošlo i napriek skutočnosti, že dražobník vyvinul maximálne úsilie o vydraženie nehnuteľností a o získanie záujemcov o dražbu nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a nahradiť mu trovy konania.
Aj odporca v 2.rade bol toho názoru, že odporca v 1. rade v súlade so zákonom zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby znalcom, ktorý je vo svojej činnosti nezávislý a vykonáva svoju činnosť nestranne a nezaujato podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia s využitím všetkých svojich odborných znalostí. Pokiaľ navrhovatelia namietajú nepomerne nízku hodnotu nehnuteľností ako bola ich nadobúdacia cena, je treba si uvedomiť, že hodnota nehnuteľností určená znaleckým posudkom predstavuje všeobecnú hodnotu nehnuteľností vypočítanú metódou polohovej diferenciácie zohľadňujúcej okrem iného dosahované predajné ceny porovnateľných nehnuteľností v danej lokalite na relevantnom trhu k dátumu jeho ohodnotenia ako aj účel vypracovania znaleckého posudku. Zdôraznil, že cena stanovená znaleckým posudkom nemusí zodpovedať trhovej hodnote nehnuteľností a už vôbec ju nemožno porovnávať s cenou, za ktorú navrhovatelia predmetné nehnuteľnosti nadobudli v r. 2008. Trhová cena, resp. hodnota nehnuteľností je cena, za ktorú sa dá najpravdepodobnejšie realizovať predaj danej nehnuteľnosti v danom čase a mieste, pričom je to otázka ponuky a dopytu na trhu. Cena, za ktorú sa nakoniec nehnuteľnosť predá, vychádza v konečnom dôsledku z kompromisu medzi záujmami kupujúceho a predávajúceho ako aj vplyvom rôznych aspektov ovplyvňujúcich cenu nehnuteľností, čo v tomto prípade je určite predaj nehnuteľností v dobrovoľnej dražbe a s tým spojené riziká (napr. nežiaduci proces vypratania bytu dlžníkmi, nedoplatky a pod.). Odporca v 2. rade bol toho názoru s poukazom na ustanovenie § 21 os. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, že navrhovatelia vo svojej žalobe neoznačili, ktoré konkrétne ustanovenia zákona mali byť v súvislosti s realizáciou napádanej dobrovoľnej dražby porušené, čo je však základný predpoklad úspešnosti takejto žaloby, preto považoval podanú žalobu za nedôvodnú a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť.
Odporca v 3. rade v konaní uviedol, že navrhovateľ sa v zásade domáha určenia neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z.z. z dôvodov: 1. spochybnenia ceny stanovenej znalcom a 2. porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa v súvislosti s tvrdenými nekalými obchodnými praktikami s poukazom na rozpor s požiadavkami odbornej starostlivosti. Dražobník si však splnil svoju povinnosť v zmysle § 12 ods. 1 citovaného zákona, zabezpečil znalecký posudok, ktorý má všetky formálne náležitosti v zmysle § 17 Zákona č. 382/2004 Zbierky zákonov o znalcoch a tlmočníkoch. Skutočnosti, ktoré vytýka navrhovateľ, sa týkajú jeho subjektívnej nespokojnosti so závermi uvedenými v posudku, ako je aj cena nehnuteľností a množstvo vypracovaných posudkov, avšak z posudzovaných písomností nie je zrejmá ich opodstatnenosť. Nie je tiež namieste spochybňovanie kvality znaleckého posudku iba z dôvodu, že sa navrhovateľom zdá, že bol vypracovaný rýchlo, je totiž vecou znalca, či pracuje iba v pracovných dňoch alebo aj v dňoch pracovného pokoja, prípadne cez víkendy, keďže v prípade znaleckej činnosti ide o podnikateľskú činnosť. Pokiaľ ide o kúpnu cenu, je irelevantné, za akú cenu predchádzajúci vlastníci nadobudli nehnuteľnosti v r. 2008, nakoľko rozhodujúca je obvyklá cena nehnuteľností v mieste a čase konania dražby. Navrhovatelia svoje tvrdenie, že nehnuteľnosť zhodnotili nepreukázali žiadnym spôsobom, navyše jednak vzhľadom na katastrofálny stav, v akom sa nehnuteľnosti nachádzali v čase ich prevzatia vydražiteľom (o čom predložil odporca v 3.rade videozáznam zo dňa 10.09.2013), ako aj vzhľadom na skutočnosť, že ponuka nehnuteľností v obci prevyšuje dopyt, je nepredstaviteľné, že by mala nehnuteľnosť vyššiu hodnotu, ako je uvádzaná v znaleckom posudku. Nehnuteľnosti boli tiež inzerované na webových stránkach za kúpnu cenu 50.000 eur, ale za túto cenu sa nepredali. Aj on poukázal na skutočnosť, že príklep bol udelený až v treťom kole dražby, pričom prvé dve kolá - za vyvolávaciu cenu 50.000 eur a 35.200 eur, nebola nehnuteľnosť vydražená. Príklep bol napokon udelený až v treťom kole za cenu 31.500 eur. Dražobný veriteľ aj dražobná spoločnosť musia konať s odbornou starostlivosťou, a to s ohľadom na čo najrýchlejšiu realizáciu predaja za obvyklú cenu v čase a mieste konania dražby, ktorá je najmä v
záujme dlžníka, nakoľko v prípade, ak by sa predaj nehnuteľností nerealizoval v čo najkratšom možnom čase, dlh navrhovateľov by narastal a mohla by narastať aj situácia, že následne vydražená suma za nehnuteľnosti by nepokrývala ani dlh navrhovateľov voči dražobnému veriteľovi a zvyšnú sumu by potom museli vrátiť dražobnému veriteľovi z iných zdrojov. Bolo by teda v rozpore so záujmami dlžníkov, ak by sa dražba nevykonala v čo možno najkratšom termíne. Odporca v 3.rade poukázal na to, že v obci Ratnovce sú na predaj rodinné domy, ktoré sú v neporovnateľne lepšom stave, resp. ide o dokončené (obývateľné) stavby, pričom cena za ne je porovnateľná s cenou draženej nehnuteľnosti určenej znalcom. Vydražená nehnuteľnosť však mala vážne nedostatky, na ktoré poukázal aj znalec v posudku (napr. zanedbaná údržba domu, nedokončenosť alebo nefunkčnosť stavebných prvkov, chyby v elektrických rozvodoch, chýbajúce omietky stien a stropov, chýbajúce klampiarske konštrukcie, obklady, fasád, dvere, žalúzie, podlahy, vykurovanie, rozvody vody, inštalácie plynu, kanalizácie, nedokončené schody, atď.). Znalec tiež konštatoval, že stavba celkovo pôsobí zlým dojmom a z obytných miestností je vlastne urobená iba jedna miestnosť v časti prízemia. Z uvedeného dôvodu považoval odporca v 3.rade námietky navrhovateľov za nedôvodné. Ďalej uviedol, že pokiaľ navrhovatelia namietajú porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa v súvislosti s nekalými obchodnými praktikami s poukazom na rozpor s požiadavkami odbornej starostlivosti, porušenie zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa nie je možné namietať v rámci tohto konania, pretože v žalobe o určenie neplatnosti dražby je možné namietať len porušenie zákona č. 527/2002 Z.z. v súvislosti s postupom pri dražbe. Navyše odporca v 3. rade vyslovil pochybnosť, či je vôbec možné hovoriť v tejto súvislosti o obchodných praktikách, nakoľko ako je uvedené vyššie, predmetný znalecký posudok spĺňal všetky náležitosti vyžadované zákonom. Z uvedeného dôvodu žiadal aj on žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a priznať mu náhradu trov konania.
Predmetom konania je neplatnosť dobrovoľnej dražby, ktorej sa domáhajú navrhovatelia z dôvodu, že vytýkajú odporcovi v 1. rade nesprávny postup pri organizovaní dražby a to v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby na základe znaleckého posudku č. 13/2013, vypracovaným znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností Ing. Ľubomírom Rajnohom.
Všeobecne záväzným právnym predpisom upravujúcim dobrovoľné dražby je zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z tento zákon upravuje dobrovoľné dražby (ďalej len "dražba"), kontrolu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") nad dodržiavaním podmienok organizovania a priebehu dražieb a vznik, trvanie a zánik niektorých právnych vzťahov s tým súvisiacich.
Podľa § 2 písm. a) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie dražbou verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.
Podľa § 11 ods. 4 citovaného zákona, ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť.
Podľa § 12 ods. 1 citovaného zákona, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku 3) alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, 11a) ktorý nesmie byť v deň
konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.
Podľa § 12 ods.4 citovaného zákona, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, 11a) a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.
Podľa § 12 ods. 5 citovaného zákona, vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.
Podľa § 12 ods. 6 citovaného zákona, na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.
Podľa § 21 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
Podľa § 21 ods. 4 citovaného zákona, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.
Podľa § 22 ods. 1 , opakovaná dražba sa uskutoční na základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej dražby a dražobníkom, ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený alebo ak bola dražba zmarená vydražiteľom; dražobník v tom prípade nemusí zaisťovať nový odhad predmetu dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby. Zmluva o vykonaní opakovanej dražby musí byť uzavretá do desiatich dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo vyrozumení o zmarení dražby.
Vo vzťahu k dobrovoľným dražbám je možné domáhať sa ochrany žalobou o určenie jej neplatnosti v zmysle § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z., jednak v prípade ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, alebo ak boli porušené ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z. Dôvodom podania žaloby je podľa navrhovateľov porušenie ustanovenia zákona, ktoré vidia v podhodnotení ceny predmetu dražby, t.j. v nesprávnych záveroch znaleckého posudku č. 13/2013 a v akceptovaní takýchto záverov dražobníkom, ktorý pri stanovení ceny predmetu z posudku vychádzal. Takéto počínanie dražobníka navrhovatelia označili ako v rozpore s dobrými mravmi a nekalú obchodnú praktiku, keďže bolo v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti.
Z dokazovania bolo zistené, že dražobník v súlade so zákonom ( § 12 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z.) zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby a to súdnym znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností, zapísaným v zozname znalcov MS SR, keďže predmetom dražby boli nehnuteľnosti. Znalec Ing. Ľubomír Rajnoha podal dňa 22.01.2013 vo veci posudok č. 13/2013, v ktorom stanovil metódou polohovej diferenciácie všeobecnú hodnotu dotknutých pozemkov a stavieb a to v celkovej výške 35.200 eur. Pokiaľ ide o závery znalca, treba súhlasiť s tvrdením odporcu v 1. rade, že nemal žiadne právomoci nejakým spôsobom znalca
ovplyvňovať alebo usmerňovať pokiaľ ide o stanovenie ceny predmetu, pretože jeho povinnosťou podľa zákona bolo iba zabezpečiť, aby cena predmetu dražby bola v tomto prípade určená znaleckým posudkom, čo aj urobil a znalecký posudok objednal u osoby, zapísanej v zozname znalcov, vedenom MS SR. Ostatnú zodpovednosť za obsah znaleckého posudku už znáša samotný znalec, ako osoba splnomocnená štátom na vykonávanie znaleckej činnosti vo svojom odbore, ktorého povinnosťou bolo podať posudok riadne a v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne ( § 16 ods. 2 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) s tým, že pokiaľ by znalcovi nejaké vážne dôvody neumožnili vykonať úkon riadne a včas, mal možnosť odmietnuť jeho vykonanie v zmysle § 12 ods. 2 písm. e) zák. č. 382/2004 Z.z., čo ale neurobil, preto treba vychádzať z toho, že znalec mal vytvorené primerané podmienky na vykonanie úkonu a to bez ohľadu na počet znaleckých posudokov, ktoré v tom období podal, preto námietku navrhovateľov v tomto smere súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Dražobník, teda odporca v 1. rade, teda vystupoval vo vzťahu k podanému znaleckému posudku iba v úlohe zadávateľa a nemal vplyv na obsah posudku a súčasne bol podľa zákona povinný určiť cenu predmetu dražby podľa záverov znalca. Súd bol toho názoru, že v tomto smere nemožno dražobníkovi nič vytknúť, pretože svoje povinnosti si splnil, dražbu oznámil, náležitým spôsobom inzeroval tak, aby umožnil čo najširšiemu počtu záujemcov zúčastniť sa dražby, o čom svedčia predložené početné inzeráty, ktorými Dražobná spoločnosť, a.s. oznamovala dražby predmetných nehnuteľností v týždenníku Dražobné listy, ako aj cez viaceré webové stránky. Dražobník tiež pri určení ceny predmetu dražby aj vychádzal zo záverov znalca, dokonca v 1. kole dražby bolo najnižšie podanie stanovené na 50.000 eur, čo je cena podstatne vyššia, než určená znalcom a treba podotknúť, že je to súčasne aj cena, za ktorú sa navrhovatelia pokúšali sami nehnuteľnosť predať, ale neúspešne. Pokiaľ ide o primeranosť ceny, súdu z ničoho nevyplynula pochybnosť o objektivite podaného znaleckého posudku a to ani s poukazom navrhovateľov na predchádzajúci znalecký posudok č. 9/2006, z ktorého vychádzali pri kúpe nehnuteľností v minulosti, pretože za uplynulých 7 rokov sa viaceré z faktorov, rozhodujúcich pri určovaní ich hodnoty, zmenili ( okrem stavu nehnuteľnosti aj ponuka, dopyt, vek nehnuteľnosti, navyše pribudlo záložné právo), pričom je všeobecne známe, že ceny nehnuteľností sa menia v závislosti od času a miesta. Stav nehnuteľností pritom nie je dobrý, napriek čiastkovým úpravám vykonaným navrhovateľmi je dom neukončený a celkovo pôsobí značne zanedbaným dojmom, najmä jeho interiér, čo bolo zistené z videozáznamu, ktorý predložil vydražiteľ, a ktorý zachytáva stav nehnuteľností ku dňu 10.09.2013, kedy vstúpil do domu po prvý raz.
Treba však uviesť, že pokiaľ navrhovatelia mali voči znaleckému posudku výhrady, mali v zmysle § 12 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z.z. citovaného zákona, právo do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Pokiaľ by boli navrhovatelia žiadali vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečil by dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. Ako vyplýva z predložených kópii poštových doručeniek, dražobník si splnil zákonom stanovenú povinnosť podľa § 12 ods.4 zákona č. 527/2002 z.z. a zaslal navrhovateľom znalecký posudok a to v dostatočnom predstihu viac ako 30 dní pred dňom konania dražby ( prvé kolo sa konalo dňa 06.05.2013), druhé kolo dňa 21.06.2013 a posledné kolo dňa 04.09.2013. Navrhovateľ 1/ si doporučenú zásielku so zaslaným znaleckým posudkom neprevzal v úložnej lehote a navrhovateľka 2/ si ju prevzala dňa 18.02.2013, takže predchádzajúci vlastníci boli s obsahom znaleckého posudku včas oboznámení a mali právo právo v zmysle ust. § 12 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z.z. do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Hoci od doručenia posudku navrhovateľom do konania prvého kola dražby uplynuli takmer tri mesiace, navrhovatelia toto právo nevyužili a u dražobníka námietky proti znaleckému posudku nevzniesli. Dňa 06.05.2013 adresovali síce Ministerstvu Spravodlivosti SR písomnú sťažnosť na vypracovanie znaleckého posudku” vyhotoveného Ing. Rajnohom pre účely predmetnej dražby, v ktorej uviedli, že pred šiestimi rokmi bola cena nehnuteľností podľa znaleckého posudku ohodnotená na 70.000 eur a v súčasnosti boli ohodnotené na 35.200 eur, pričom ide o nehnuteľnosť v lukratívnej časti pri jazere Sĺňava, kde je tržná cena za m2 66 eur, t.j. len pozemok má hodnotu cca 70.000 eur a preto žiadajú nový posudok. Dôkaz o tom, akým spôsobom bola ich sťažnosť na znalca vybavená, navrhovatelia súdu nepredložili, avšak ako
vyplýva z vyjadrenia svedkyne E. Q., ktorej výsluch navrhli v konaní navrhovatelia ( keďže menovaná im sťažnosť vybavovala), z ministerstva im oznámili, že to berú na vedomie, ale do dnešného dňa nedostali odpoveď.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že dražobník správne postupoval, keď pri určení ceny predmetu dražby vychádzal zo znaleckého posudku znalca Ing. Ľubomíra Rajnohu č. 13/2013. Dražobník uskutočnil za účelom predaja nehnuteľností spolu 3 kolá dražby, pričom v 1.kole bolo najnižšie podanie stanovené na 50.000 eur, v 2. kole na 35.200 eur, ale predmet sa podarilo vydražiť až v 3. kole, kedy najnižšie podanie bolo stanovené vo výške 26.400 eur (čím bolo rešpektované ustanovenie zákona, zakazujúce vydraženie veci pod cenu, ak je dražená nehnuteľnosť zároveň trvalým pobytom dlžníka, nemôže byť predaná za menej, ako sú tri štvrtiny z ceny stanovenej súdnym znalcom) a cena sa vďaka viacerým záujemcom napokon vyšplhala na sumu 31.500 eur. Znalecký posudok, z ktorého dražobník vychádzal nebol v deň konania 1. kola dražby starší ako šesť mesiacov a pri opakovaných dražbách nebol znalecký posudok starší ako jeden rok (§ 22 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z.), teda odporca v 1. rade v súvislosti s namietaným porušením odbornej starostlivosti pri použití obstaraného znaleckého posudku v dražbe ničím nepochybil.
Pre úplnosť súd uvádza, že z dokazovania tiež nevyplynulo, že by posudkom zistená cena predmetu dražby bola neprimerane nízka, o čom svedčí tiež skutočnosť, že o kúpu nehnuteľností za cenu vyššiu než znalcom určený odhad, ako aj za cenu rovnajúcu sa znalcom stanovenému odhadu, neprejavil záujem nikto, čo je zrejmé z notárskych zápisníc, osvedčujúcich priebeh prvých dvoch kôl dražby. Nie je bez významu ani to, že navrhovatelia sa so súhlasom záložného veriteľa snažili predať nehnuteľnosti sami najskôr za 55.000 eur, neskôr za cenu 50.000 eur ( ako uviedla svedkyňa navrhnutá navrhovateľmi) teda za cenu rovnakú, za akú boli ponúkané následne v prvom kole dražby. Výhoda takéhoto postupu v zásade spočíva v tom, že povinný má možnosť nehnuteľnosť si predať za trhovú hodnotu v danom čase na rozdiel od hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorá je spravidla nižšia ako trhová, ale navrhovateľom sa nehnuteľnosti nepodarilo predať. Z tohto je tiež zrejmé, že v danom čase a mieste predstavy navrhovateľov o cene nezodpovedali ani trhovej cene nehnuteľností. Záverom súd poznamenáva, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby, ktorý záver vyslovil aj Najvyšší súd SR č.k. 3Cdo 233/2010 zo dňa 03.10.2013.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, pokiaľ teda navrhovatelia vyvodzovali neplatnosť dražby z toho, že by dražobník porušil svoje povinnosti v súvislosti s akceptáciou označeného znaleckého posudku č. 13/2013, ich žaloba neobstojí, ohodnotenie predmetu dražby bolo vykonané zákonným spôsobom a súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Keďže súd návrh v celom rozsahu zamietol, plne úspešnými v spore boli odporcovia. Náhradu trov konania si uplatnil odporca v 1. rade ako aj odporca v 3. rade a týmto súd náhradu trov konania ako plne úspešným účastníkom priznal vo výške tak, ako je zdôvodnené nižšie. Keďže odporca v 2. rade si náhradu trov konania neuplatnil, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti a náhradu trov konania tomuto účastníkovi nepriznal.
Trovy konania odporcu v 1. rade spočívali v trovách právneho zastúpenia, ktoré si prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyčíslil v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. podaním zo dňa 17.06.2014 vo výške 1.831,74 eur. Z predloženej špecifikácie vyplýva, že tieto trovy pozostávajú z tarifnej odmeny, z paušálnej náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času a z cestovných náhrad, pričom pri ich vyčíslení odporca v 1. rade vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Tarifnú odmenu si uplatnil za tri úkony právnej služby podľa §§ 9 ods. 1, 10 ods. 1 a 2 v spojení s § 13a ods. 1 vyhlášky, a to za 1./ prevzatie a prípravu zastúpenia vrátene prvej porady s klientom v sume 469,74
eur, za 2./ vyjadrenie k návrhu na začatie konania v sume 469,74 eur a za 3./ účasť na pojednávaní dňa 16.06.2014 v sume 469,74 eur. Pri určení tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby pritom vychádzal z ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky, v zmysle ktorého sa za tarifnú hodnotu veci, z ktorej sa podľa § 9 ods. 1 vyhlášky určuje základná sadzba tarifnej odmeny, považuje výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu - v nadväznosti na uvedené tak za tarifnú hodnotu veci považoval cenu predmetnej nehnuteľnosti dosiahnutú vydražením v dobrovoľnej dražbe, t.j. sumu 31.500 eur. Za jednotlivé úkony právnej služby si odporca v 1. rade uplatnil tiež náhradu hotových výdavkov spočívajúcich v režijnom paušále v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky v celkovej výške 24,12 eur (3 x 8,04 eur). V súvislosti s účasťou právneho zástupcu na pojednávaní dňa 16.06.2014 si odporca v 1. rade uplatnil náhradu cestovných výdavkov podľa vo výške 12,71 eur za spiatočnú cestu z miesta sídla advokátskej kancelárie do miesta sídla súdu, resp. do mesta Pezinok, uskutočnenú prostriedkami hromadnej dopravy, pričom o výške výdavkov vynaložených na túto cestu predložil súdu doklady o cene cestovného. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky si za účasť na pojednávaní uplatnil aj náhradu za stratu času v sume 80,40 eur za 6 polhodín s tým, že strata času za polhodinu je stanovená ako 1/60 výpočtového základu pre rok 2014, čo je suma 13,40 eur (6 x 13,40 eur). Keďže právny zástupca odporcu v 1. rade je registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty, suma predstavujúca súčet tarifnej odmeny, režijného paušálu, náhrady za stratu času a cestovných výdavkov bola v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky zvýšená o daň z pridanej hodnoty so sadzbou 20 %, t.j. o sumu 305,29 eur.
Po preskúmaní predloženej špecifikácie trov právneho zastúpenia odporcu v 1. rade a overení platnosti identifikačného čísla právneho zástupcu pre DPH dospel súd k záveru o dôvodnosti priznania náhrady trov konania vo výške tak, ako boli tieto trovy vyčíslené v podaní zo dňa 17.06.2014, keďže trovy, ktorých náhradu si odporca v 1. rade uplatnil, boli uplatnené v súlade s cit. vyhláškou a s obsahom súdneho spisu, pričom ich vznik má súd preukázaný a ich vynaloženie považuje za účelné. Vzhľadom na uvedené tak súd priznal odporcovi v 1. rade náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.831,74 eur, z ktorej suma 1.409,22 eur predstavuje náhradu tarifnej odmeny, suma 24,12 eur náhradu za režijný paušál, suma 80,40 eur náhradu za stratu času, suma 12,71 eur náhradu cestovných výdavkov a suma 305,29 eur daň z pridanej hodnoty zo skôr uvedených položiek, a neúspešným navrhovateľom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu týchto trov k rukám právneho zástupcu odporcu v 1. rade (§ 149 ods. 1 O.s.p.).
Náhradu trov konania, ktoré takisto spočívali v trovách právneho zastúpenia, si uplatnil aj odporca v 3. rade, ktorý v lehote troch dní od vyhlásenia rozsudku (§ 151 ods. 1 O.s.p.) prostredníctvom právneho zástupcu zaslal súdu ich vyčíslenie. V podaní datovanom ku dňu 16.06.2014 si ich náhradu uplatnil vo výške 1.872,83 eur, vychádzajúc pritom z rovnakých ustanovení vyhlášky ako odporca v 1. rade a vo vzťahu k uplatnenej náhrade cestovných výdavkov tiež zo zákona č. 283/2002 Z.z. o cestných náhradách a opatrenia MPSVaR č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách. Trovy právneho zastúpenia tak v zmysle ich špecifikácie pozostávali z tarifnej odmeny za tri úkony právnej služby (1./ prevzatie a príprava zastúpenia vrátene prvej porady s klientom dňa 21.02.2014, 2./ písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu na začatie konania dňa 05.03.2014, 3./ účasť na pojednávaní dňa 16.06.2014, teda 3 x 469,74 eur, t.j. 1.409,22 eur, pričom základná sadzba tarifnej odmeny bola určená z tarifnej hodnoty 31.500 eur), z režijného paušálu za jednotlivé úkony právnej služby v sume spolu 24,12 eur (3 x 8,04 eur), ďalej z náhrady cestovných výdavkov vynaložených v súvislosti s účasťou na pojednávaní konanom dňa 16.06.2014 v zmysle § 15 písm. a) vyhlášky, zákona č. 283/2002 Z.z. o cestných náhradách a opatrenia č. 632/2008 Z.z. vo výške 58,94 eur (pri výpočte tejto sumy vychádzal z prejdenej vzdialenosti 186 km, zo spotreby pohonných hmôt použitého motorového vozidla 5,9l/100 km, z ceny pohonných hmôt vo výške 1,374 eur/l a zo sumy základnej náhrady v zmysle citovaného opatrenia 0,183 eura), ďalej z náhrady za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky v rozsahu 6 polhodín (6 x 13,40 eur), ktorú bola uplatnená v sume 78,24 eur. Z dôvodu, že právny zástupca odporcu v 3. rade je registrovaným platiteľom dane z pridane hodnoty, takto špecifikovanú tarifnú odmenu a náhrady s poukazom na § 18 ods. 3 vyhlášky žiadal zvýšiť o náhradu dane z pridanej hodnoty, t.j. o 20%.
Pokiaľ ide o dôvodnosť a správnosť vyčíslenia tarifnej odmeny a režijného paušálu, súd náhradu týchto zložiek trov právneho zastúpenia v zmysle predloženého vyčíslenia vyhodnotil ako opodstatnenú. Pokiaľ však ide o náhradu cestovných výdavkov, túto súd nemohol priznať, a to najmä s ohľadom na to, že právny zástupca odporcu v 3. rade nepredložil súdu dôkaz o spotrebe motorového vozidla použitého v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 16.06.2014, ktorá skutočnosť súdu neumožnila preskúmať dôvodnosť ich uplatnenia a v končenom dôsledku rozhodnúť o priznaní náhrady týchto výdavkov. Vo vzťahu k náhrade za stratu času súd uvádza, že táto bola, zrejme nedopatrením, uplatnená v menšom než zákonnom rozsahu, a preto ju súd priznal vo výške tak, ako bola jej náhrada uplatnená v písomnom podaní zo dňa 16.062014, teda v sume 78,24 eur. Vychádzajúc z uvedeného tak súd odporcovi v 3. rade priznal náhradu trov vo výške zodpovedajúcej súčtu tarifnej odmeny v sume 1.409,22 eur, režijného paušálu v sume 24,12 eur a náhrady za stratu času v sume 78,24 eur, ktoré sumy v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky, po overení platnosti identifikačného čísla pre DPH, zvýšil o sumu 302,32 eur (20 % zo sumy 1.511,58 eur), t.j. vo výške 1.813,90 eur, na zaplatenie ktorej sumy zaviazal spoločne a nerozdielne neúspešných navrhovateľov, a to s poukazom na § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám právneho zástupcu odporcu v 3 . rade.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odovolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.