Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-1771-2004.pdf
PDF · 83.53 KB
Case nature
Area
Subarea
11Er/1771/2004
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Zvolen, Š. Moyzesa 1369/52, 960 62 Zvolen, IČO: 30 807 484, proti povinnému: ZV-REAL spol. s r.o., IČO: 36 042 668, Námestie SNP 20, 960 01 Zvolen, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Milanom Somikom (ustanovený náhradník za súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu), Exekútorský úrad Martin, Jilemnického 12, 036 01 Martin, pod spisovou značkou EX 186/2004, pre vymoženie uloženej povinnosti vo výške 5.479,71 Eur (165.082,03 Sk) istiny a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Povinný je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Milanovi Somíkovi trovy exekúcie v sume 18,44 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen poverením č. 5611 001695 zo dňa 23.06.2004 poveril súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu vykonaním exekúcie na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 5.479,71 Eur (165.082,03 Sk) istiny a trov exekúcie, a to na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen, č. 7023-540-4101/2003 zo dňa 19.08.2003 a č. 7023-541-4101/2003 zo dňa 19.08.2003.
Dňa 09.06.2014 súdny exekútor tunajšiemu súdu podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie a predložil ho súdu na rozhodnutie spolu s oznámením oprávneného o nemožnosti vykonania rozhodnutia č. 7023-540-4101/2003 zo dňa 19.08.2003, právoplatného a vykonateľného dňa 08.09.2003 a č. 7023-541-4101/2003 zo dňa 19.08.2003, právoplatného a vykonateľného dňa 08.09.2003.
Podaním zo dňa 15.05.2014 oprávnený oznámil exekútorovi, že rozhodnutie č. 7023-540-4101/2003 zo dňa 19.08.2003, právoplatné a vykonateľné dňa 08.09.2003 a rozhodnutie č. 7023-541-4101/2003 zo dňa 19.08.2003, právoplatné a vykonateľné dňa 08.09.2003, nemožno vykonať z dôvodu uplynutia času. Zároveň oprávnený uviedol, že jeho oznámenie nie je návrhom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), a že uplynutím vykonateľnosti rozhodnutia nie je dotknuté právo na vymáhanie trov exekučného konania od povinného.
Rozhodnutia Sociálnej poisťovne o predpísaní úhrady poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ktoré sú v tejto exekúcii exekučnými titulmi, boli vydané podľa osobitného predpisu a to zákona č. 274/1994 Z. z. o sociálnej poisťovni. S účinnosťou od 1.7.2003 bol tento predpis
zrušený a nahradený zákonom č. 413/2002 o sociálnom poistení, ktorý bol s účinnosťou od 1.1.2004 nahradený zákonom č. 461/2003 o sociálnom poistení.
Súd po preskúmaní osobitného predpisu zákona č. 274/1994 Z. z. a jemu nasledujúcich predpisov (zákon č. 413/2002 o sociálnom poistení a zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení) zistil, že prechodné ustanovenia novších predpisov otázku počítania a plynutia prekluzívnej lehoty na výkon rozhodnutí vydaných Sociálnou poisťovňou podľa zákona č. 274/1994 účinného do 31.12.2003 neriešia. Preto súd je toho názoru, že pre určenie uplynutia, alebo neuplynutia prekluzívnej lehoty, v záujme zachovania právnej istoty, je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni, účinného do 31.03.2002, v ktorom je uzákonená lehota na vykonanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, a to 10 rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Exekúcia sa v nej musí nielen začať, ale aj skončiť.
Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 57 ods.2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 o sociálnej poisťovni, rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Exekučnými titulmi, t.j. podkladom pre vykonanie exekúcie sú právoplatné a vykonateľné rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen, a to rozhodnutie č. 7023-540-4101/2003 zo dňa 19.08.2003 a č. 7023-541-4101/2003 zo dňa 19.08.2003.
Rozhodnutie vydané Sociálnou poisťovňou, na základe ktorého má Sociálna poisťovňa pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie voči povinnému, možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Exekúcia sa musí v tejto lehote začať aj skončiť. Po jej uplynutí nie je možné vo vymáhaní pokračovať, pretože ide o prekluzívnu lehotu. Exekučný súd na základe spisového materiálu zistil, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 7023-540-4101/2003 zo dňa 19.08.2003 sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 08.09.2003. Posledným dňom desaťročnej lehoty na vykonanie rozhodnutia bol deň 08.09.2013. Dňom nasledujúcim po tomto dátume došlo k zániku práva oprávneného na vymáhanie pohľadávky.
Pokiaľ ide o práva oprávneného priznané rozhodnutím č. 7023-541-4101/2003 zo dňa 19.08.2003, právoplatného a vykonateľného dňa 08.09.2003, posledným dňom na jeho vykonanie bol deň 08.09.2013. Dňom nasledujúcim po tomto dátume došlo k zániku práva oprávneného na vymáhanie pohľadávky.
Preto súd z úradnej povinnosti exekúciu zastavil s odkazom na § 58 ods. 1, § 57 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku a § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 o sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003.
Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku v platnom znení, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
V zmysle § 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 (ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba je 200 Sk / 6,64 EUR/ za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk / 3,32 EUR/.
Pokiaľ ide o priznanie základnej hodinovej sadzby 6,64 EUR za každú i začatú hodinu, tak za každý úkon trvajúci menej ako 1 hodinu nie je možné priznať sadzbu 6,64 EUR, ale každý úkon sa musí časovo vymedziť, minúty spočítať a za každú i začatú hodinu priznať 6,64 EUR, pričom treba vychádzať z počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu.
Pokiaľ ide o paušálnu odmenu, táto sa podľa § 15 ods. 1 vyhlášky prizná za taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 EUR.
V časti hodinovej odmeny v zmysle § 14 vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 6,64 EUR bez DPH konkrétne za tieto úkony:
- zmena exekútora 20 minút
20 minút
1 hod. x 6,64 EUR = 6,64 EUR bez DPH
Pri výpočte odmeny podľa § 14 vyhlášky sa má však zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Preto súd časovo vymedzil úkony exekučnej činnosti uplatňované súdnym exekútorom na 20 minút. Pri stanovení času, ktorý považoval za účelne vynaložený na vykonanie uvedených úkonov, súd vychádzal z ich obsahu a rozsahu podľa exekučného spisu, ako aj z doterajších poznatkov z rozhodovacej činnosti, a to porovnaním času uplatňovaného inými súdnymi exekútormi za úkony rovnakého charakteru a rozsahu.
Súd nepriznal hodinovú odmenu za prijatie návrhu, nakoľko súd tento úkon nepovažuje za výkon exekučnej činnosti, ale ide o administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktorých náhrada je v zmysle § 25 vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Uvedený úkon tak nie je možné účtovať samostatne.
V časti odmeny súdneho exekútora určenej paušálnou sumou za jednotlivé úkony v zmysle § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky, súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v sume 6,64 EUR bez DPH konkrétne za tieto úkony:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 EUR
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 EUR
V zmysle § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti: táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Účelnosť vynaložených výdavkov je nutné posudzovať vo vzťahu k času účelne vynaloženému a k účelne vykonaným paušálne odmeňovaným úkonom v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.
V časti náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vo výške 2,09 EUR za tieto výdavky:
- poštovné poplatky 2,09 EUR
V časti náhrady hotových výdavkov súd nepriznal náhradu za archiváciu spisu vo výške 6,64 EUR, nakoľko v exekučnom spise sa nenachádzal nijaký doklad preukazujúci vynaložené výdavky.
Vo vzťahu k položke poštovného súd uvádza, že súdnemu exekútorovi neuznal uplatnené poštovné vo vyčíslenej výške 4,32 Eur, ale túto položku krátil na sumu 2,09 Eur. Zo zapožičaného exekútorského spisu vyplýva, že tento obsahuje 2 vykázané doručenky, potvrdzujúce doručenie zásielok cestou pošty. V prevyšujúcej časti súd poštovné nepriznal z dôvodu, že v tejto časti nebola jeho výška hodnoverným dokladom náležite preukázaná.
Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané.
Keďže je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu v zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku v platnom znení priznal 20 % daň zo sumy 15,37 EUR (6,64 EUR + 6,64 EUR + 2,09 EUR), t.j. sumu 3,07 EUR. Súdnemu exekútorovi tak patria trovy exekúcie vo výške 18,44 EUR vrátane DPH.
Súd zaviazal na úhradu trov exekútora povinného, nakoľko návrh na začatie exekúcie bol oprávneným podaný dôvodne a v čase jeho podania nešlo o prekludovanú pohľadávku. K zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením oprávneného, a tak nebol možný postup podľa § 203 Exekučného poriadku. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 18,44 EUR, ktorú je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi povinný tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).