Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Sp-22-2014.pdf
PDF · 104.57 KB
Case nature
Area
Subarea
9Sp/22/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Košice, katastrálny odbor, Južná trieda č. 82, Košice, za účasti D. T., R. Ď. Č.. XX, L., v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 1471/14 zo dňa 12.03.2014, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 1471/14 zo dňa 12.03.2014.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č. SK93 8180 0000 0070 0014 6773, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, súdny poplatok v sume 35 Eur v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Odporca rozhodnutím č. V 1471/14 zo dňa 12.03.2014 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení zamietol návrh na vklad záložného práva, podanom dňa 18.02.2014, ktorého prílohou je záložná zmluva uzavretá medzi účastníkmi Pohotovosť, s.r.o., 811 09 Bratislava, Pribinova 25, zast. Ľubomírom Balogom, konateľom a D. T., Ď. XX, XXX XX L., zastúpeného ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci, Povraznícka 18, P.O.Box 261, 811 05 Bratislava, v zastúpení Petrom Mamojkom, predsedom združenia.
Predmetom záložnej zmluvy bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území R., zapísaná na LV č. XXX ako: parcela registra EKN č. XXX/XX-O.Á. D. o výmere XX XXX G.X na mene D. T., vo výlučnom spoluvlastníckom podiele 1/30.
Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že Okresný úrad Košice, katastrálny odbor, je povinný pri rozhodovaní o povolení vkladu vecného práva skúmať v prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (dohoda o plnomocenstve), či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom. Konštatoval, že plnomocenstvom sa osvedčuje vo vzťahu k tretím osobám existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet zastúpeného, pričom z § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že jeho podstatnou náležitosťou je vymedzenie rozsahu oprávnenia zástupcu konať v mene splnomocniteľa a to takým spôsobom, ktorý v súlade s ústavnou požiadavkou právnej istoty účastníkov tohto vzťahu nevzbudzuje pochybnosti. Uviedol, že dohoda o splnomocnení bola vpísaná do tzv. formulárovej dohody
(alebo predtlačenej, keď teda dlžník - záložca - účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody), t. j. v danom prípade bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa - záložcu - účastníka konania zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený). Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi konania pri uzatváraní úverovej zmluvy dňa 28.03.2012, na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči účastníkovi konania). Uviedol, že vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný (v podstate ani nemal možnosť ovplyvniť výber iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Konštatoval, že k výberu splnomocnenca nedošlo teda z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa. Poukázal na to, že z obsahu dohody o plnomocenstve nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv. Skôr naopak, splnomocnenec má hájiť práva a záujmy veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že z tohto dôvodu považuje dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Citoval ustanovenie § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona a uviedol, že dospel k záveru, že záložná zmluva je absolútne neplatná, pričom opiera svoj názor v prvom rade o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 8Sžo/17/2007 zo dňa 12.12.2007 a rozsudky Krajského súdu v Žiline č. 29Sp/11/2012-32 a Krajského súdu v Nitre č. 19Sp/7/2012-25. V závere napadnutého rozhodnutia uviedol, že záložná zmluva je absolútne neplatná, podmienky na vklad nie sú splnené a preto návrh na vklad zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ dňa 14.04.2014 opravný prostriedok, v ktorom žiadal zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolenie vkladu záložného práva. Citoval ustanovenie § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1, 2, § 46 zákona č. 70/1971 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona a vyslovil názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Uviedol, že záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, preto udelil ProHelp - združeniu občiansko-právnej pomoci (ďalej len „splnomocnenej“) plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony, súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu, splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre správny orgán naviac platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia predpokladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené, či už vedome alebo nevedome. Vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutie správy katastra vychádza len z ničím nepredložených „predpokladov“, čo dokazuje aj samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci. K otázke rozporu záujmu splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Konštatoval, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Uviedol, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom, uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Ďalej uviedol, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v Dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy, na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný preukázať, pričom správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Vyslovil názor, že predmetná námietka je teda, čo do právneho posúdenia, nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Mal za to, že dohoda o splnomocnení, ako právny úkon, bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Uviedol, že vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Nestotožnil sa s právnym názorom správy katastra, ktorá poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Vyslovil názor, že dohodu o plnomocenstve, uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Mal za to, že dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Uviedol, že dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, teda podľa jeho názoru nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nevedno či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku za poskytnutie úveru, prípadne v iných skutočnostiach. Ak správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poplatku, v rozhodnutí chýbajú dôvody, prečo konkrétne je rozpor s dobrými mravmi daný. Ak sa námietka správneho orgánu mala dotýkať poplatku, uviedol, že odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov (typický úrok) nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere a ak by aj bola táto odplata postihnutá neplatnosťou, v prvom rade môže ísť o neplatnosť čiastočnú (t. j. určitá výška bude právne prípustná a teda platná a zvyšok právne neprípustný a teda neplatný) a ak by aj napriek tomu išlo o neplatnosť celkovú, nemá to vplyv na celkovú platnosť zmluvy o úvere. Uviedol, že ak by aj správny orgán narážal na výšku dojednaného poplatku, ani v takomto prípade by nekonal správne. Z hľadiska určenia prípustnosti výšky peňažného plnenia totiž nie je rozhodujúca len samotná číselná výška plnenia, ale aj všetky ostatné súvisiace okolnosti konkrétneho prípadu. Konštatoval, že z rozhodnutia však nemožno vyvodiť, že by správny orgán situáciu takto komplexne posúdil a v tomto smere spoľahlivo zistili skutkový stav. K odplate za poskytnutie úveru poukázal na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektami v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období. Podľa jeho názoru odporca prekročil rámec svojich kompetencií, vyplývajúcich z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Táto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania. Konštatoval, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, vyplývajú zákonné povinnosti správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Na záver navrhovateľ uviedol, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Na pojednávaní súdu dňa 13.06.2014 navrhovateľ, odporca, ani účastník konania neboli prítomní, pričom boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní. Listom zo dňa 04.06.2014, doručenom tunajšiemu súdu dňa 05.06.2014, oznámil navrhovateľ súdu svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal o prejednanie veci a rozhodnutie v jeho neprítomnosti. Taktiež odporca listom zo dňa 10.06.2014 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Účastník konania svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, preto súd postupoval v súlade s § 250g ods. 2 O. s. p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O. s. p. a vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania.
Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ, ako veriteľ, uzavrel s dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.03.2012. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 1000 Eur a dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút, vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov, v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Dlžník zároveň dohodou o splnomocnení zo dňa 28.03.2012 splnomocnil ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníkom D. T. dňa 28.03.2012, ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom, predsedom združenia ProHelp, ako splnomocnencom, dňa 29.03.2012.
Dňa 31.03.2014 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-Š. medzi navrhovateľom a dlžníkom, zastúpeným ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.03.2012.
Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.
Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.
Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).
Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3 katastrálneho zákona).
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl. katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie) je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení medzi dlžníkom D. T. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa taktiež vzťahujú požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé, na čo je splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o splnomocnení nie je riadne uzavretá, aby dlžník úverovej zmluvy súhlasil len so všeobecnými podmienkami zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam, k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy, t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 Katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení nevyplýva, žeby Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníka uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na vklad. Formulácia, že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, je neurčité a v podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody o splnomocnení nevedeli, s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva. Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníkom a jeho zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná aj pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca dlžníka mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za neho záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba splnomocnenca, aby v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.
Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené
záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.
Odvolacie námietky navrhovateľa týkajúce sa údajného rozporu zmluvy o úvere a záložnej zmluvy s dobrými mravmi, pretože nevedno, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo poplatku, súd považuje za irelevantné, pretože navrhovateľom podané námietky voči týmto dôvodom, neboli predmetom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu.
Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a účastník konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili.
Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 Eur určený podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.