Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_15C-37-2014.pdf
PDF · 79.73 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/37/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Evinovou v právnej veci navrhovateľky: M. G., rod. H., občianska Slovenskej republiky, I.. XX.XX.XXXX v Dunajskej Strede, bytom M. XXX/XX, G. K., Slovenská republika proti odporcovi: R. Z. G., občan Z. republiky, nar. 10.07.1983 v meste O., Z. G. F. R.., O.. X. S..X, F..X, XXXX O., Z. republika, o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania M. G., rod. H., nar. XX.XX.XXXX v Dunajskej Strede, občianky Slovenskej republiky a R. Z. G., nar. XX.XX.XX83 v meste O., Z. republika, občana Z. republiky, uzavreté dňa 13.03.2010 pred Miestnym úradom mesta O., Z. republika, zapísané v knihe manželstiev Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika Z., vo zväzku T., ročník XXXX, strana XXX, pod por. č. XXX r o z v á d z a.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala dňa 04.02.2014 na tunajší súd návrh na rozvod manželstva s odporcom. Uviedla, že je občiankou Slovenskej republiky a odporca je občanom Bulharskej republiky. Ich manželstvo bolo uzatvorené dňa 13.03.2010 v Bulharskej republike. Ako dôvod uviedla vážne narušenie vzájomných vzťahov, citové ochladnutie prameniace z odlišných predstáv o spoločnom živote a fungovaní, čo bolo podmienené čiastočne i odlišnosťou ich kultúr. Uviedla, že s odporcom od jesene 2012 spolu nežijú. Navrhovateľka žije na Slovensku a odporca v Bulharskej republike. Z ich manželstva deti nepochádzajú.
Odporca sa k návrhu písomne vyjadril. Vo svojom písomnom vyjadrení odporca uviedol, že nemá námietky voči návrhu na rozvod manželstva, ktorý podala navrhovateľka. Od jesene 2012 s navrhovateľkou fakticky žijú oddelene a počas tohto obdobia spolu neudržiavali žiadne kontakty. Uviedol, že nie je možné, aby obnovili ich predchádzajúci vzťah. Z ich manželstva nepochádzajú žiadne deti a nenadobudli žiaden spoločný majetok. Súhlasil s tým, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým ich manželstvo rozvedie na základe tvrdení, ktoré sú obsiahnuté v návrhu na rozvod manželstva. Odporca vyhlásil, že súhlasí s tým, aby sa konalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti, nakoľko nemá možnosť zúčastniť sa vytýčeného pojednávania. Odporca toto svoje vyjadrenie v bulharskom jazyku vlastnoručne podpísal a svoj podpis nechal úradne osvedčiť. Súd zabezpečil úradný preklad vyjadrenia odporcu do jazyka slovenského a doručil ho navrhovateľke.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s písomným vyjadrením odporcu, s obsahom spisového materiálu, najmä s listinnými dôkazmi - so sobášnym listom účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Účastníci konania sú manželia. Navrhovateľka je občiankou Slovenskej republiky a odporca je občanom Bulharskej republiky. Ich manželstvo bolo uzatvorené dňa 13.03.2010 v Bulharskej republike a je zapísané v Knihe manželstiev Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - Osobitná matrika vo zväzku T., L. XXXX, M. XXX, pod poradovým číslom XXX. Tieto skutočnosti vyplývajú zo sobášneho listu, ktorý navrhovateľka pripojila k návrhu. Rovnako pripojila k návrhu potvrdenie o jej trvalom pobyte v obci Trhová Hradská, Slovenská republika, vydané tamojším obecným úradom.
Na pojednávaní v rámci výsluchu ako účastníčka konania navrhovateľka uviedla, že na návrhu na rozvod manželstva s odporcom trvá. Uviedla, že sa zoznámili v lete 2009 na Cypre, kde obaja pracovali, vytvoril sa medzi mini vzťah, ktorý spečatili uzatvorením manželstva v Bulharskej republike v marci 2010. Spočiatku bol ich vzťah harmonický, neskôr došlo k nedorozumeniam a k ochladnutiu vzťahov najmä z dôvodu, že obaja mali rozdielne predstavy o spoločnom živote, o budúcnosti. Napokon od jesene 2012 žijú úplne oddelene, navrhovateľka na území Slovenskej republiky, odporca v Bulharsku. Uviedla, že u oboch sa jedná o prvé manželstvo, z ktorého nepochádzajú žiadne deti. S poukazom na súhlasné stanovisko odporcu k návrhu na rozvod ich manželstva, ktoré je len formálnym zväzkom, neplní svoj účel, pričom nemožno očakávať obnovenie ich manželského spolužitia, žiadala, aby súd jej návrhu vyhovel.
Podľa čl. 3 ods. 1 písm. a/ Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „nariadenie“) vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, na ktorého území má navrhovateľa obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej 6 mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je štátnym príslušníkom tohto členského štátu.
Podľa ust. § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ust. § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Z vykonaného dokazovania má súd jednoznačne za preukázané, že účastníci konania sú manželmi, ich manželstvo bolo uzatvorené v Bulharskej republike. Obaja sú občanmi členských štátov Európskej únie, navrhovateľka je občiankou Slovenskej republiky, odporca je štátnym príslušníkom Bulharskej republiky. Od jesene 2012 spolu nežijú, nehospodária spolu, nestýkajú sa a neudržiavajú prakticky žiadne kontakty. Obaja s návrhom na rozvod manželstva súhlasia, nakoľko už nevidia reálnu šancu na obnovenie ich spolužitia a o záchranu ich manželstva už nemajú záujem a to s poukazom na príčiny rozvratu i na dĺžku vzájomnej odluky. Každý z nich vedie v súčasnosti svoj vlastný život a manželstvo považujú len za formálny zväzok, ktorý neplní žiadnu zo svojich funkcií. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je len formálnym zväzkom, ktorý už dlhodobo neplní žiadnu zo svojich funkcií. Práve z týchto dôvodov súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Keďže sa jedná o vec s medzinárodným prvkom, tunajší súd prv, než vo veci začal konať, skúmal podmienky právomoci súdov Slovenskej republiky, pričom dospel k záveru, že s poukazom na citované ustanovenie čl. 3 ods. 1 písm. a/ nariadenia je daná právomoc súdov Slovenskej republiky. Vecná a miestna príslušnosť na konanie vo veci bola prenechaná na vnútroštátnu právnu úpravu členského štátu,
ktorého súdy majú právomoc konať, a teda v danom prípade sa odvíja od ust. § 88 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Tunajší súd teda mal právomoc a bol i príslušný vo veci meritórne rozhodnúť.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 144 O.s.p. /prvá veta/, podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e možné podať odvolanie zo strany navrhovateľky, nakoľko táto sa tohto práva výslovne vzdala (§ 207 ods. 1 O.s.p.).
Proti tomuto rozsudku môže odporca podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma späť svoje predošlé priezvisko.